Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 17:19 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 18:20 - 18:25 hod.

Zajačik Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať kolegovi Takáčovi, ktorý hovoril, že k tejto téme vystupujú mladí poslanci Národnej rady, hlásim sa k mladým poslancom, keď dovolíte. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne.
Klimatické zmeny sú nevyvrátiteľným faktom, rovnako tak ako ich zrýchľovanie. Táto skutočnosť sa dotýka každého obyvateľa našej planéty, teda aj každého občana nášho štátu. Zmeny, ktoré prináša, majú potenciál hlboko a nepriaznivo zasiahnuť základné oblasti nášho života a negatívne ovplyvniť budúce generácie. My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme povinní k tejto problematike zaujať zásadné stanovisko a uskutočniť alebo podporiť kroky, ktoré budú smerovať k zabráneniu odvrátiteľným škodám.
Uvedomujem si, že Slovenská republika má veľmi limitovanú možnosť zasiahnuť do riešenia tohto problému, ale... samostatne. Náš reálny dopad na človeka vyvolané faktory ovplyvňujúce klimatické zmeny je menej ako 1 promile. Avšak ako súčasť Európskej únie máme možnosť ovplyvňovať tieto skutočnosti v reále vo vyššom rozsahu, preto je našou povinnosťou túto možnosť využiť a podporiť plnohodnotné zapojenie Slovenska do spoločného úsilia štátov Európskej únie, do úsilia smerujúceho k zníženiu dopadu klimatických zmien vyvolaných ľudskou činnosťou, preto v rámci uznesenia k prerokovanému bodu programu som za podporu tejto petície, som za vyhlásenie stavu klimatickej núdze a zaviazanie vlády, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy štátnych politík a štátnych projektov, projektov k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2040. Som za zaviazanie vlády Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia.
V druhom bode petície je problematický iba požadovaný termín splnenia, pretože ak tento materiál má byť kvalitne vypracovaný a zároveň má prejsť odbornou oponentúrou a celým schvaľovacím procesom. Uvedenú problematiku pokladám za príliš vážnu a dôležitú na to, aby sme v nej prijímali len pro forma nekvalitné a vecne nedostačne spracované, nedostatočne spracované materiály. Toľko k samostatnej podstate bodu tohto programu k priloženej, k predloženej petícii.
K základnej myšlienke tejto iniciatívy mi však dovoľte, aby som vyjadril radosť a aj spokojnosť nad skutočnosťou, že najmä mladí ľudia prikročili k činu a prejavili nebývalú aktivitu. Myslím, že je to jeden z potrebných krokov, ktoré celej spoločnosti ukazujú cestu, a povzbudzuje nádej, že ani budúcim generáciám nie je osud tejto planéty ľahostajný.
Zároveň by som chcel uviesť na záver jednu poznámku. Či globálna klíma, alebo regionálne klimatické zmeny nie sú dané alebo tvorené iba účinkom skleníkových plynov. Je to vždy tvorené komplexom mnohých zložiek, ktoré budeme musieť vziať do úvahy, a venovať sa im podobným spôsobom ako skleníkovým plynom. Je to najmä manažment povrchových a podzemných vôd na urbanizovanom území, v poľnohospodárskej krajine, ale aj vo voľnej prírode. Slovenská krajina vysychá a je potrebné sa týmto problémom zaoberať. A to aj z toho hľadiska, že Slovensko je vlastne strechou strednej Európy, dôležitým rozvodím, ktoré určuje kvalitu vôd, a teda aj klímy vo veľkej časti horského regiónu. Toto najviac v spojitosti s ochranou a záchranou lesov pokladám za nemenej dôležitú úlohu do budúcnosti. Vážené dámy a páni, týmto by som vás chcel požiadať o podporu k uzneseniu k tejto petícii. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 18:04 - 18:05 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Suja, stav núdze prijali parlamenty a vlády šiestich štátov Európskej únie: Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Malta a uzniesol sa na ňom aj Európsky parlament. Prijal ju minulý rok aj náš pápež František. Svoju podporu dostala od Únie miest Slovenska. V praxi je to väčšinou deklarácia, prípadne zoznam úloh pre vládu alebo iné inštitúcie.
Čo si pod stavom klimatickej núdze predstavujú organizátori petície? Aby parlament okrem vyhlásenia zaviazal vládu vypracovať stratégiu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2040, upresňuje spoluorganizátor petície Jakub Hrbáň z hnutia Fridays of Future (pozn. red.: správne Fridays for Future). Klimatická núdza je vyhlásenie, ktorá nemá presnú podobu. Je to symbolický signál, že krajina to myslí s ochranou životného prostredia a zdravia obyvateľov vážne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:58 - 18:00 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Vo vašom vystúpení boli viaceré zaujímavé podnety a myslím, že táto diskusia je pre mňa osobne veľmi obohacujúca aj tým, že zaznievajú rôzne názory a rôzne upozornenia. Ja by som nestaval proti sebe ako klímu a vodu a takéto, to je komplexný problém životného prostredia.
Tiež si myslím, že, vysvetlili sme si to na výbore, že proste prečo je táto petícia elektronická, lebo je COVID a vlastne nedá sa teraz zbierať podpisy normálne, a treba je, je potrebné doriešiť formu, aby mohli byť elektronické petície normálne robené, a ale myslím si, že je dôležité, že je tu táto diskusia.
Čo sa týka toho, že len teraz to, z toho si vytĺkame politický kapitál. Ja osobne sa tejto téme vedecky venujem od roku 1988 na Geografickom ústave, takže nie je to niečo, čo som teraz vytiahol z vrecka, že idem sa tomu venovať.
A tiež potom myslím si, že musíme riešiť naše problémy na Slovensku, dopady zmeny klímy a už tu bolo veľa vecí zmienených, že čo všetko je potrebné riešiť, a nemôžeme sa vyhovárať na to, že my neovplyvníme tú globálnu časť alebo málo ovplyvníme Čínu a Spojené štáty. My máme zodpovednosť za to, aby sme v rámci toho, že tu je klimatická kríza, riešili naše veci, čo sa nás týka. A ďakujem, že ste aj vy konkrétne zmienili niektoré tie, ktoré sa nás týkajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:35 - 17:37 hod.

Stančík Andrej Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie s tými migrantami, ste mi tú loptičku vrátili späť. Samozrejme, myslím si, že najlepšie je tu, je túto tému riešiť predtým, než sa to stane krízou, ako sme videli pred pár rokmi, tak to najhoršie, čo sa môže stať, je, keď sa táto kríza stane, a my sme na ňu absolútne nepripravení. Takže aj preto treba robiť kroky. Nie len ako my, ale riešiť to hlavne v krajinách pôvodu, ale nechcel som ísť úplne teraz do témy migrácie.
Pán Suja, vy ste hovorili o lítiových batériách, ktoré, samozrejme, sú problém, ale momentálne napríklad firma Tesla investuje miliardy dolárov do vývinu aj alternatívnych batérií. Tie batérie sú oveľa efektívnejšie, ako boli pred niekoľkými rokmi, takže ten vývoj ide dopredu. Ja sa naozaj nebojím, že veľká firma ako Volkswagen neráta s tým, že by boli, že by bol problém s lítiovými batériami, takže v tomto som trošku optimista.
A aby som teraz aj pána Kazdu, trochu si uňho zlepšil renomé, tak verím v silu voľného trhu a verím, že prídu riešenia.
Ja som, ja som reagoval na tie vaše podpisy, čo ste hovorili, že vy ste nepriniesli žiadny konkrétny dôkaz, že koľko tých podpisov bolo vymyslených. Ja si naozaj nemyslím, že v, v ráde tisícok by tu niekto teraz celé dni sedel na počítačoch a pridával falošné podpisy na online petíciu. Ale ako hovorím, ak tie dôkazy ukážete, tak môj názor zmením a to je podľa mňa veľmi férový prístup. Každopádne ďakujem tak aspoň za podporu a verím, že teda aj vy podporíte toto uznesenie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 17:19 - 17:27 hod.

Stančík Andrej Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, drahé kolegyne, drahí kolegovia, ja si sám neviem ani predstaviť lepšie miesto, kde debatovať o klimatickej kríze, ako plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že momentálne sme ako krajina zahalená veľkým čiernym pandemickým mrakom, aj keď to slnko je tam trošku za kopcom. Čaká nás kríza, ktorej dopady môžu byť oveľa horšie a oveľa dlhodobejšie, ako je epidémia COVID-u. Je to teda téma, ktorú nebudeme riešiť len my, ale budú ju riešiť hlavne budúce generácie. A o čo menej spravíme my, o to viac budú musieť všetky svoje sily vynaložiť oni.
Veľa už bolo povedané predrečníkmi, veľmi dobre hovoril pán minister a nemá už zmysel opakovať všetky tieto fakty, pretože my sa nebavíme o nejako alarme alebo o nejakom novom kolese, my len hovoríme o tom, čo sa deje. Hovoríme o faktoch, hovoríme o vedeckom, ale aj politickom konsenze. Napriek tomu je klimatická kríza, klimatická núdza, zmena klímy, to sú také abstraktné pojmy a podľa mňa je dobré hovoriť o tých praktických dopadoch, akými sú extrémne suchá, nedostatok vody, zmeny, čo sa týka teploty a extrémne búrky, ktoré sme veľmi dlho nevideli. A tá zmena, ktorá prišla za 150 rokov industriálnej revolúcie, je totálne bezprecedentná v histórii našej Zeme.
Ale ďalšie problémy sú napríklad migračná kríza, ktorá nás čaká a pri ktorej bude to, čo sme zažili pred pár rokmi, len akýmsi slabým bubákom, ktorým bývalý premiér strašil neposlušné deti. Bavíme sa o stovkách miliónov ľudí, ktorí kvôli klimatickej kríze stratia svoje domovy a stratia svoju obživu.
Veľa sa tu hovorilo o Číne a o USA, teda že oni musia robiť, takže my by sme mohli trošku možno aj spomaliť a nechajme to na nich. A je, samozrejme, pravda, že pokiaľ nebudeme spolupracovať všetci, tak to veľký zmysel nemá, pretože v tejto hre sme všetci spolu. A tiež zdieľam obavy pána Osuského, ktorý tu už nie je, o sľuboch čínskeho režimu, napriek tomu, že Čína sľúbila, že bude klimaticky neutrálna do roku 2060, tak stále je veľkým spotrebiteľom uhlia. Ale treba povedať, aby sme boli trochu fér, že keď sa pozrieme na Londýn Charlesa Dickensa, tak uhlie bolo hnacím motorom aj našej civilizácie. A vďaka tomu máme blahobyt, aký máme, a aj vďaka tomu môžme mať dnes technológie, ktoré nám umožňujú sa od pasce fosílnych palív oslobodiť.
Okrem toho Čina je na svete lídrom v oblasti investícií do zelenej energie. Investuje viacej ako Spojené štáty. A keď už neveríme záväzkom Číny a neveríme dohodám, tak verme samotným Číňanom, pretože podľa nich až 73 % obyvateľov Číny považuje klimatické zmeny za obrovský problém. A to je viac, teda väčšie percento ako v USA alebo Európe. Tak už vďaka tomuto vnútornému tlaku je Čína nútená robiť zmeny. A sami si uvedomujú, aký obrovský efekt na životné prostredie a zdravie občanov má uhlie a fosílne palivá, a preto robia kroky k tomu, aby sa od toho čo najskôr oslobodili.
Nehovorme tiež o boji proti klimatickým zmenám, len o akýchsi peniazoch, ktoré vyhadzujeme do vetra a ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože už dnes je jasné, že ekonomika 21. storočia nebude ekonomikou fosílnych palív. Dnes som si prečítal, že Volkswagen plánuje svoje meno v Amerike zmeniť Voltswagen, pretože celú svoju stratégiu mení na elektronické autá. A čoraz viacej tradičných veľkých firiem mení stratégiu, aby produkovali autá, ktoré už nebudú fungovať na benzín. To je jednoducho fakt. A preto je potrebné, aby Európska únia bola lídrom v obnoviteľných energiách a v zelených technológiách, pretože na nich bude záležať konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Bavme sa teda o boji proti klimatickým zmenám ako príležitosti na lepšiu, zdravšiu, zelenšiu a prosperujúcejšiu budúcnosť.
Veľakrát tu bolo počuť o tom, ako sa bagatelizovala celá táto online petícia, že tých 129-tisíc podpisov nebolo reálne fyzicky, ale iba cez internet. Treba povedať, že tieto podpisy zbierali v čase pandémie a nie každý má prostriedky na to, aby každému človeku poslali poštou nejaký petičný hárok. A nie každý má prostriedky na to, aby to robili vo veľkom. Treba povedať, že naozaj skupina mladých ľudí plných nadšenia túto petíciu robili sami bez akejkoľvek podpory politických strán alebo veľkého financovania. Takže preto treba oceniť, že niečo takéto sa vôbec podarilo.
A, pán Suja, vy ste hovorili, že prezentujme tých 129-tisíc podpisov. No, prezentujte vy tie falošné podpisy, o ktorých ste hovorili, ak máte dôkazy, tak ich, samozrejme, môžte predložiť. Neverím, že 129-tisíc podpisov bolo falošných. (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Takže v kľude to predložte, ale neviem si predstaviť, že 30-40-tisíc podpisov bolo falošných, ale, samozrejme, som zvedavý na vaše dôkazy. Takže naozaj nebagatelizujme to a to, že to výbor posunul do pléna, svedčí o tom, že to je naozaj téma, ktorá je relevantná.
Hovorilo sa o tom, že stav klimatickej núdze, to je akési vágne heslo, je to deklaratórne a nevieme si pod tým nič konkrétne predstaviť a to je pravda. Táto kritika je oprávnená. No, naša spoločnosť často založená na gestách a sľuboch, ktoré možno nie sú konkretizované, no napriek tomu zaväzujú aktérov k tomu, aby ich napĺňali. A ja verím, že takéto gesto bude napl..., bude zaväzovať či už nás, alebo ďalšie vlády k tomu, aby brali ohľad pri politikách pri investíciách na životné prostredie a na boj proti klimatickej zmene.
Na záver by som sa veľmi rád poďakoval všetkým signatárom, všetkým mladým ľuďom, ktorí svoj voľný čas zdarma bez nároku na odmenu venovali, venovali tomu, aby vyzbierali týchto 129-tisíc online podpisov. A rád by som sa poďakoval pánovi ministrovi za jeho iniciatívu, vďaka ktorej sa aj dnes môžme o tejto téme baviť.
A verím, že tento parlament sa rozhodne správne a uznesenie, ktoré bolo výsledkom politického konsenzu v obmedzení politickej reality, schválime, pretože nejde iba o nás, ide o našu budúcnosť, ktorá môže byť zelenšia, ktorá môže byť zdravšia a ktorá môže byť bohatšia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:19 - 17:19 hod.

Kozelová Monika
K pánovi poslancovi Kazdovi. Ja si myslím, že hovoriť o ochrane životného prostredia, o klíme nie je nikdy dosť, po prvé.
Po druhé si zároveň myslím, že čím viac sa to naše deti budú učiť, tým to bude lepšie, pretože oni tu budú žiť po nás. Ja tu už žiť nebudem. Je to o nich a o ich planéte. Takže ďakujem za poznámku, ale napriek tomu nesúhlasím s vami, prepáčte mi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:18 - 17:19 hod.

Šudík Tomáš
Monika, ja by som ti chcel poďakovať, že si spomenula iniciátorov tejto petície, pretože sme asi na nich všetci nejako pozabudli alebo sme ich veľmi málo spomínali. A práve im patrí naše obrovské ďakujem za to, že sa pustili do boja, do ktorého sa pustili, a môžu byť pre nás všetkých obrovskou motiváciou, že takýmto mladým ľuďom záleží na našej planéte, na našej budúcnosti. A určite si zaslúžia aj v budúcnosti náš potlesk a uznanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 17:06 - 17:16 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno uvedomuje vážnosť situácie a dôležitosť ochrany životného prostredia. Som hrdá na ľudí, ako je Michal Szabo, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Jakub Filo, Marta Fandlová či Jakub Hrbáň. Viem, že väčšina z vás netuší, o koho ide, ja im ale chcem poďakovať. Ich iniciatíva Klíma ťa potrebuje je v prvom rade nielen vyslaný zásadný signál slovenskej politickej reprezentácie, ale v neposlednom rade predznamenáva, aké potrebné je vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny. A ja s nimi súhlasím.
To, že klimatická zmena a globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujeme. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Čo to vlastne klíma je? Celkom zrozumiteľne to vysvetlil Magazín FEREX, tak skúsim zacitovať:
„Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej tridsať rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru, kryosféru, litosféru, biosféru a noosféru“ a jej výsled... „(čo je aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.“
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici 20. storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. V 60. rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, kedy došlo k výboru jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov, boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici 70. rokov rapídne ustal.
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať, bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 km od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah Spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia.
V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy na Arktídou.
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme. Už teraz z nich vyplýva, že vývoj globálnych teplôt, a to najmä v II. polovici 21. storočia bude do značnej miery závisieť na hodnotách emisií. Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4° C. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústava to znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o dve, 2 až 7 °C.
Už niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne: rast priemernej teploty zemského povrchu, horúčavy a sucho, povodne a hurikány, stúpanie morskej hladiny, zmeny lesov a ekosystémov, skleníkový efekt atmosféry. Je to pre nás zdvihnutý prst, ak nie priam celá päsť, lebo už teraz musíme s nevôľou sledovať veľké množstvo dopadov prebiehajúcej klimatickej zmeny, ako sú výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach, napríklad taliansky ľadovec na hore Marmolada, čo je najvyšší vrch talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Ako je vírus..., výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch, topenie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku a zvyšovanie teploty morskej vody, čo má za následok nárast hladiny svetového oceánu o viac ako 3 mm ročne, postupné zväčšovanie plochy územia, ktoré sú pravidelne postihovaného suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami, vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, ako sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny, nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní, zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov, očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá, priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti, pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20 - 30 % druhov fauny, ale aj znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
Pre závažnosť tvrdení potrebujem ešte poznamenať, že zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo napríklad veľkú časť koralových útesov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa totiž nachádza vo výške len niečo cez 2 metre nad hladinou mora. Ak bude tento trend pokračovať, do 15 rokov koralové útesy zaniknú a do 50 rokov zanikne až 40 % rastlín. A najhoršie je, že klimatické zmeny zasahujú najmä chudobu. To bol svet globálne.
A čo Slovensko? Ak má niekto pocit, že tieto témy Slovensko obchádzajú, tak sa šeredne mýli. Vezmem si na pomoc údaje z toho najzainteresovanejšieho zdroja, Slovenský hydrometeorologický ústav píše:
Podľa územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4° C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Oblasti, ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku dotknú, sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstvo a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.
Ja prídem až ku koncu, ale pozerám, že už som skoro na konci. Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlhotrvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Klimatické zmeny sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisí aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie.
A nie kvôli sebe, ale pre tých mladých ľudí, ktorí podstatne viac a lepšie chápu potrebu zmeny aj s ohľadom na ich budúcnosť a budúcnosť ich detí, chápu potrebu mentálneho nastavenia každého jedného z nás, budem hlasovať za prijatie materiálu. A práve kvôli budúcim generáciám k tomu vyzývam aj každého jedného z vás. A na záver. Aj more sa skladá z kvapiek vody a aj taká malá krajina, ako je Slovensko, môže svojimi pár kvapkami byť súčasťou oceánu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:06 - 17:06 hod.

Šudík Tomáš
Pán kolega, veľmi ďakujem za vašu podporu v tejto oblasti a som veľmi rád, že ste sa rozhodli viesť aj vašu župu, ktorej teraz momentálne šéfujete, práve k zeleným témam, a veľmi to oceňujem. Ešte raz ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 16:56 - 17:03 hod.

Šudík Tomáš