Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, plán obnovy predstavuje jedinečnú príležitosť pre Slovensko. Zároveň však nejde o jediný zdroj financovania z Európskej únie. Nezabúdajme, prosím, že Slovensko má k dispozícii vyše 8 mld. eur z existujúcich štrukturálnych a investičných fondov, ako aj 13 mld. eur z nového programovacieho obdobia, čo sú celkovo väčšie finančné objemy, než je samotný plán obnovy.
Množstvo zdrojov z plánu obnovy a odolnosti je limitované. Neznamená to, že oblasti, ktoré sa doň nedostali, považujeme za menejcenné alebo že nebudú financované z európskych peňazí. Napríklad v rámci EŠIF vyčlenila Európska únia pre farmárov a rozvoj vidieka osobitný balík peňazí. V prípade Slovenska 163 mil. eur do roku 2023. Tu sa zároveň nedá nepripomenúť hlavne pretrvávajúci problém implementácie európskych zdrojov. Slovensko má problém s čerpaním, čo reflektuje aj ministerstvo financií a snaží sa o nastavenie efektívneho a transparentného systému čerpania týchto prostriedkov.
Plán obnovy a odolnosti nemá bezprostredne riešiť a vykrývať dopady koronakrízy. Hlavnou víziou plánu obnovy je po rokoch stagnácie znovu naštartovať proces dobiehania vyspelých krajín Európskej únie. Cieľové oblasti pre reformy a investície zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy. A to sa nezaobíde bez reforiem v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, zelenej ekonomiky, efektívnosti štátu a verejných služieb, vedy, výskumu a inovácií.
Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie a zelená transformácia nás bude stáť miliardy eur. Plán obnovy nám to pomôže významne uľahčiť. Slovensko si tak môže zjednodušiť cestu k uhlíkovej neutralite a aby sa to podarilo, je totiž kľúčové naštartovať reformy v najbližších rokoch. K tomu prispeje aj štedrá alokácia na obnovu rodinných domov. Zdroje Európskej únie sa dostanú priamo k ľuďom a zlepšia kvalitu ich života, ako aj kvalitu životného prostredia.
V odôvodnení píšete, že rozprávať o duševnom zdraví v čase pandémie je cynické. Práve teraz počas pandémie je táto téma namieste. Dlhotrvajúca sociálna izolácia a dĺžka pandémie vyvolávajú zvýšený tlak na našu psychiku. Psychické prežívanie tejto krízovej situácie ovplyvňuje aj schopnosť ľudí bojovať s ochoreniami. Som rada, že táto téma dostala sa do plánu obnovy.
Plán obnovy obsahuje investície naviazané na reformy. Nebol postavený na zelenej lúke, ako tvrdia moji predrečníci. Reflektuje roky pripomienok Európskej komisie ako zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva, väčšie investície do zelenej ekonomiky a digitalizácie, zefektívnenie verejnej správy, súdnictva, zlepšenie udržateľnosti verejných financií a mnohé iné. Odráža striktné požiadavky stanovené na európskej úrovni a zároveň zodpovedá národným prioritám. Mnohé oblasti, ako spomínané školstvo či zdravotníctvo, ktoré sú kľúčové pre rast životnej úrovne a kvalitu života, boli na Slovensku dlhé roky finančne podvyživené a zanedbávané.
Plán obnovy musí spĺňať špecifické, kvantitatívne, ako i kvalitatívne kritériá. Tridsaťsedem percent z fondu obnovy musí ísť na boj s klimatickými zmenami a 20 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho plne zohľadňuje odporúčania Európskej komisie, ktoré vzišli z technických rokovaní v priebehu januára a februára, a zároveň zapracováva pripomienky a návrh verejnosti, odbornej verejnosti či zainteresovaných strán.
Plán obnovy musí, teda je rozdelený do piatich základných priorít. Je to:
- zelená ekonomika - 2 mld. 170 mil. eur,
- vzdelávanie - 800 mil. eur,
- veda, výskum a inovácie - 700 mil. eur,
- zdravie - 1 mld. 450 mil. eur,
- efektívna verejná správa - 1 mld. 30 mil. eur.
Ministerstvo financií usporiadalo niekoľko online verejných diskusií a okrúhlych tematických stolov s odborníkmi, vrátane samospráv, zamestnávateľov, odborov, mimovládnych organizácií, expertných organizácií a zástupcov relevantných ministerstiev, ktoré zodpovedajú za prípravu jednotlivých komponentov plánu obnovy. Sama som sa osobne na takýchto online konferenciách zúčastnila. Pri tom všetkom musíme dodržať extrémne tesný časový rámec stanovený na prípravu samotného plánu, čo sa premietlo aj do rozsahu spoločenskej diskusie. Podobné dokumenty sa často pripravujú aj niekoľko rokov. Plán obnovy a odolnosti odovzdávame Komisii do konca apríla. Jeho vypracovávanie trvalo menej ako jeden rok. Napriek tomu a zložitým okolnostiam verím, že práve pripomienky a podnety externých partnerov, širokej, ako aj odbornej verejnosti zohrali významnú úlohu v jeho formovaní.
Na záver by som chcela kolegov z opozície uspokojiť, slovenský plán obnovy patrí k tým reformnejším a Európska komisia vyzdvihuje naše reformné úsilie. V porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie sa nachádzame pomerne ďaleko aj v samotnom procese príprav. Európska komisia doposiaľ eviduje draft plánov obnovy od 20 členských štátov, v prípade siedmich členských štátov má zatiaľ len veľmi široký návrh alebo len časť toho, čo chcú zahrnúť do svojich plánov obnovy.
Podľa neformálnych diskusií bolo ministerstvu financií avizované, že slovenský plán obnovy je považovaný za jeden z ukážkových dokumentov a aj na tomto základe sme boli kontaktovaní Lotyšskou republikou s otázkami neformálnej diskusie, ako pristupujeme k reformám a procesu prípravu plánu obnovy. Odozva Európskej komisie na náš plán obnovy je do veľkej miery pozitívna a patríme medzi najrýchlejšie krajiny v jeho príprave. Potvrdil to aj Maroš Šefčovič, komisár, člen Európskej komisie za Slovensko a zároveň aj Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda Európskej komisie za Lotyšsko.
Takže myslím si, že vaše obavy, vážení kolegovia, nie sú namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredsedajúci.
Pán poslanec Kamenický, pokiaľ viem, je to len rámcová dohoda, ktorá určite, sa musíme tí, ďalšie ministerstvá sa budú zapodievať hlbšie tou analýzou, na čo treba dať peniaze. Takže v tomto je to jasné. Európska únia sa nezapodieva tým, že my tu nemáme kanalizáciu, my tu nemáme cesty. To už sa dávno malo spraviť. To, že sme dokázali za tie roky zbúrať jednu nemocnicu a žiadnu štátnu vystavať, tak to je trošku hanba. Takže to, to populistické vystúpenie, ktoré ste len zhodnotili, to, že táto vláda za rok nič neurobila a vy za tie roky, stále chodíme po tých istých cestách a všetko, všetko, čo ste mohli urobiť pre týchto ľudí, ste neurobili. Takže dajte šancu tejto vláde a potom uvidíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja keď som počul kolegu, ten jeho prejav, tak som si spomenul, myslím, že to bol rok 2014, ´15, lebo vlastne v tom období sa diskutovala aj na európskej úrovni regulácia, kde sa rozhodovalo o tom, že či sa vôbec dá členským štátom možnosť nejakým spôsobom blokovať na svojom území určité typy plodín alebo teda potravín, ktoré obsahujú GMO. A viem, že a dá sa to dohľadať, že v tom čase aj pán Mičovský s pánom Feckom, zhodou okolností teraz sú vo vedení ministerstva, dávali aj návrhy, ktoré smerovali k tomu, ak sa dobre pamätám, a neboli vôbec priaznivé voči GMO, čiže čiastočne odpovedám na vás, že viac-menej sa tam išlo systémom, že na vedeckovýskumné účely okej, ale aj tam to treba, veď pri Piešťanoch je taký ústav, ktorý, kde čiastočne sa tým zaoberajú, len ono niekedy dochádza tým šírením toho vetra a tak ďalej proste sa to môže prenášať, na to treba tiež dávať pozor.
Ale preto som aj hovoril, že nie som úplne, a priori za absolútny zákaz, lebo na tie vedeckovýskumné účely to nejaký zmysel môže mať, povedzme v tých krajinách, ktoré o to majú záujem. A či je to hlad, alebo je to niečo iné, to už, to už nejak neriešim, ale proste majú o to záujem. Ale ani ja nie som toho zástancom a pokiaľ pán Mičovský s pánom Feckom proste nejako radikálne nezmenili názor, tak ani oni neboli, pokiaľ boli poslancami.
A v tom návrhu zákona, síce predkladá to pán minister životného prostredia, ale tie právomoci vyňať územie Slovenska, tam sa dávajú ministerstvu pôdohospodárstva, čiže ja by som sa toho nejako extra neobával, keď vaše otázky smerujú k tomuto, ale myslím, neviem, či sa pán minister bude k tomu vyjadrovať, ja teda poznám názor pána Mičovského, pána Fecka, priznám sa, že názor pána Budaja nie.
Ďakujem pekne.

Tak neviem, prečo si myslíte, že by som mal reagovať na úplne všetko, ale neviem, ako myslíte, že by som sa mal vyjadriť k GMO. (Reakcia z pléna.) Pretože viete, či som za? Ja, ja nie som nejakým, poviem za seba, ja nie som nejakým veľkým zástancom GMO, pretože GMO môžu mať, ak nie sú pod prísnou kontrolou a reguláciou, aj nepriaznivé dôsledky na, nielen na životné prostredie, ale na zdravie ľudí. Ale zase, myslím si, že netreba sa brániť tomu aj pokroku, aj veciam, ktoré, ktoré jednoducho sa v oblasti vedy a výskumu realizujú, pretože zoberte si, že niektoré, niektoré plodiny aj v poľnohospodárstve bez toho, aby podliehali výskumu, aby boli odolné voči škodcom a podobne.
Asi sa úplne nevyhneme tomu, žeby sme odignorovali GMO, ale treba to mať pod prísnou kontrolou. Ja si myslím, že Európska únia k tomu pristupuje oveľa korektnejšie ako napríklad Spojené štáty americké. Ako nebránil by som sa tomu, že by, nesúhlasím s tým, aby to bolo úplne zakázané, ale súhlasím s tým, aby to bolo pod prísnou kontrolou a aby sa to používalo skôr výnimočne.
Ale poviem na záver ešte, že ja sa necítim nejakým odborníkom v tejto oblasti, hoci som sa oblasti poľnohospodárstva venoval po, po skončení školy štyri roky. Bol som aj členom negociačných skupín, ktoré rokovali o vstupe do Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, čiže viem o tom, mám o tom isté kvantum informácií, ale nejako do hĺbky dnes sa tomu nevenujem.
Čiže len zopakujem, že malo by to byť pod prísnou kontrolou, nie som proti úplnému, nie som proti úplnému zákazu, ale nie som toho veľkým zástancom.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, druhé čítanie pri viacerých návrhoch aj na tejto schôdzi slúži na to, aby sme návrhy zákonov vylepšili. Budem vystupovať k viacerým bodom programu práve z tohto dôvodu, hoci tematicky sa zvyčajne určitým oblastiam ani nevenujem. Patrí k tomu aj táto oblasť životného prostredia a pôdohospodárstva, aj keď čiastočne niektorým otázkam možno áno, sporadicky, ale primárne, primárne nie.
O čo ide? Na ústavnoprávnom výbore sme preberali jednotlivé návrhy parlamentnej legislatívy, ako tento návrh vylepšiť, a boli tam aj určité ustanovenia, ktoré už objektívne bolo potrebné upraviť, ako navrhovalo sa nadobudnutie účinnosti na 27. marca, čo už, samozrejme, nie je možné stihnúť. Čiže z tohto dôvodu sme potom aj niektoré návrhy, ktoré nám parlamentná legislatíva odporúčala, si na ústavnoprávnom výbore osvojili. Konkrétne v tomto prípade som si ich osvojil ja a vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a nie som na to sám. Je tu aj pani Halgašová, pán Karahuta a pani Šuteková a, samozrejme, ďalší poslanci, ktorí ešte budú prednášať pozmeňujúce návrhy.
Takže najskôr teda by som som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov pána Vetráka, teda mňa, pani Halgašovej, pána Karahutu a pani Šutekovej. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I. bod 2 znie:
"2. V § 9 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Za výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, sa považuje výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom"."
2. V čl. I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:
"10. V § 24 ods. 2 písm. a) šiestom bode sa slovo "umiestňovaním" nahrádza slovom "uvádzaním".
11. V § 24 ods. 4 sa slovo "umiestnení" nahrádza slovom "uvedení"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 15 poznámke pod čiarou k odkazu 16a sa slová "platnom znení" nahrádzajú slovami "znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 231, 6. 9. 2019)."
4. V čl. I v bode 23 v § 37 ods. 7 sa slová "s umiestnením" nahrádzajú slovami "o súhlase s uvedením" a slovo "umiestňovanie" sa nahrádza slovom "uvádzaní".
5. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
"25. Za § 40 sa vkladá § 40aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 40aa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Konanie o súhlase s používaním v uzavretých priestoroch podľa § 33, konanie o súhlase so zavedením do životného prostredia podľa § 34, konanie o súhlase s uvedením výrobku na trh podľa § 35 alebo konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase s uvedením na trh podľa § 37, ktoré začalo a právoplatne sa neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov."."
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
6. V čl. III sa slová "27. marca 2021" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".
Takže teraz krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Body 2, body 4 ešte predtým, než to odôvodním, poviem, že, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s ministerstvom. Bol aj ministerstvom kladne ohodnotený a takisto bol robený v spolupráci s parlamentnou legislatívou, pretože vlastne vychádza z ich stanoviska. A teraz teda to odôvodnenie.
Body 2 a 4. Pôvodne namiesto slov "uvádzanie výrobkov na trh" sa použilo slovo "umiestnenie výrobkov na trh". Čiže nešlo o presnú formuláciu pojmu, ktorý je zaužívaný, čiže ide len o to, aby sme tam, kde sa používajú slová "umiestnenie na trh", tak sa to zamení za "uvádzanie na trh".
Bod 3 tam bola nie celkom presne uvedená, uvedené, uvedená citácia nariadenia Európskej únie, pretože tá zmena, ktorá bola podstatná pre ten samotný návrh zákona, sa udiala práve tou novelou 2019/1381. Čiže preto sme tú poznámku pod čiarou aj spresnili, tak ako som čítal v pozmeňujúcom návrhu.
Potom tam máme bod 6, ktorý je zrejmý, teda 27. marec ako deň nadobudnutia účinnosti sa už nestíha, čiže dalo sa tam dňom vyhlásenia čo najskôr, ako je možné. Keďže tam ide aj o transpozíciu smernice, tak aby sme nedávali nejakú lehotu, ktorá by už prekročila ten dátum, kedy, dokedy má byť smernica transponovaná.
Potom tu máme bod 5, to sú prechodné ustanovenia, tam prečítam to odôvodnenie, ktoré je aj súčasťou pozmeňováku, pozmeňujúceho návrhu, lebo je to tu celkom presne aj popísané, kvôli čomu sa ten bod 5 navrhuje. Vzhľadom na navrhované zmeny v konaní o súhlase s používaním v uzavretých priestoroch, v konaní o súhlase so zavedením do životného prostredia, v konaní o súhlase s uvedením výrobku na trh v § 33 až 35 a 37 návrhu zákona, je potrebné návrh zákona doplniť o prechodné ustanovenie, v ktorom sa vysporiadame, v ktorom sa vysporiada vzťah ku konaniam, ktoré boli začaté a právoplatne neboli ukončené pred účinnosťou návrhu zákona. Tieto konania budú dokončené podľa doterajších predpisov.
Čiže naozaj z princípu právnej istoty najmä vo vzťahu k adresátom právnej normy je potrebné doplniť tieto prechodné ustanovenia, aby bolo jasné, či sa bude postupovať pri konaniach podľa § 33, 34, 35 a 37 už podľa nového zákona alebo podľa doterajších predpisov. My spresňujeme, že podľa doterajších predpisov.
A posledný bod, to je ten bod č. 1, ten má aj vecný charakter. V tom pôvodnom návrhu zákona sa totiž rozlišovalo medzi občanmi Slovenskej republiky a potom občanmi, ktorí teda neboli občanmi Slovenskej republiky a žijú v štátoch, kde sa nevydával taký výpis z registra trestov, aký bol pôvodne v tom návrhu zákona zadefinovaný. A v tých prípadoch ten návrh zákona uvádzal, že postačí čestné vyhlásenie toho človeka, že nebol nikdy trestaný. A to sa nám veľmi nezdalo, lebo jednak to vytváralo dve kategórie osôb, prečo jedni dávajú len čestné vyhlásenie a druhí budú musieť žiadať ten výpis z registra trestov? A takisto to namietala aj parlamentná legislatíva, pričom máme zákony, ktoré sa už musia aj dnes vysporiadavať aj s tým, že požadujú nejakú obdobu výpisu z registra trestov aj od ľudí, ktorí, ktorí žijú v štátoch, kde to takýmto spôsobom nepoznajú a je to nahrádzané rôznymi inými dokladmi. Napríklad súdy vydávajú určité doklady, nie prokuratúra, niekde vydáva, napríklad FBI vydáva nejaké také certifikáty v Amerike, ktoré, ktoré zahŕňajú všetky štáty. Lebo keď si požiadate v Spojených štátoch o, o obdobu z výpisu registra trestov v konkrétnom štáte, tak dostanete ten výpis len zo súdu konkrétneho štátu, ale keď ho chcete za, za všetky tie štáty, tak dostanete nie výpis registra trestov, dostanete nejaký, nejaké také vyjadrenie z FBI.
Čiže snažili sme sa to nejako vyriešiť a vyriešili sme to tým spôsobom, aký som čítal aj v pozmeňujúcom návrhu. Že za výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky sa považuje výpis registra trestov alebo obdobný doklad, obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého fyzická osoba je štátnym príslušníkom. To znamená, že nebude u nikoho stačiť čestné vyhlásenie, ale každý predloží aspoň nejaký doklad, ktorý bude obdobou výpisu z registra trestov, aby, aby mal ten orgán, ktorý rieši v zmysle tohto zákona veci, mal v rukách nejaký podklad, že tá osoba evidentne, proste že tam nedošlo k nejakému zlyhaniu, že sa to nebude niekto si vymýšľať, že to čestné vyhlásenie, a pritom to bude nejaký, nejaký človek, ktorý nemá s dodržiavaním zákonov a predpisov nič spoločné.
Čiže toľkoto za mňa na vylepšenie návrhu zákona a chcel by som vás požiadať na záver o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pretože rieši otázky, ktoré, ktoré sú aj podľa môjho názoru na to, aby sme mali kvalitný zákon schválený v Národnej rade, potrebné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 26. januára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. (tlač 363), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výbor žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 233 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 94 z 15. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 100 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.