Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Je mi troška ľúto, Anka, že nie je tu viac ľudí v sále, lebo ten potlesk mal byť búrlivejší podľa mňa po tvojom prejave. A to nielen za prejav.
Ja si myslím a... pcha, myslím, som o tom presvedčený, že boj za dobro, spravodlivosť, za naprávanie krívd je tým najťažším bojom vôbec aj v politike. A ja ti chcem touto faktickou poznámkou poďakovať za to, že za to nebojuješ mesiac ani dva mesiace, ale vieme, koľko je za tým obrovskej roboty a aké ty si vynaložila úsilie, aby si mohla takto vystúpiť a predložiť tento zákon. Čiže klobúk dolu, ja budem sa snažiť ešte prihlásiť, myslím, že pôjde, do ústnej rozpravy a ešte tam poviem viac, ale chcem veľmi oceniť tvoju snahu, tvoju iniciatívu. Super, podporujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení kolegovia, prv, kým začnem prednášať svoj prejav, chcem sa poďakovať každému jednému človeku, ktorý spolupracoval na tomto návrhu, pomohol mi s tým do finálneho konca; veľká vďaka.
Súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Aj preto dnes rokujeme o návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Nadväzujeme tak na prácu našich kolegov z minulého volebného obdobia – Jána Budaja, Eriky Jurinovej, Igora Matoviča či Janky Šipošovej.
Odobratie komunistických režimov... o, pardon. Obdobie komunistických režimov patrí medzi najtemnejšie obdobia novodobej histórie ľudstva. Jednou z hlavných charakteristík komunistických režimov v 20. storočí bola skutočnosť, že v masovom meradle porušovali základné ľudské práva a slobody a dokonca aj svoje vlastné zákony. Výnimkou nebolo ani Slovensko, kde vládol komunistický režim v rokoch 1948 až 1989. Výsledkom perzekúcií boli desaťtisíce nevinných obetí širokej škály zločinov, za ktoré bol zodpovedný totalitný režim.
Národná rada už v minulosti prijala zákon o protiprávnosti komunistického systému. Hneď v jeho prvom paragrafe je pre našu históriu a pamäť národa zachované, že komunistický režim – a dovoľte mi to zdôrazniť – konkrétni ľudia, teda tí, ktorí ho aktívne presadzovali, upierali občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu. Systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Postavili vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony. Používali na perzekúciu občanov všetky mocenské nástroje vrátane popráv, vrážd a väznenia občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, brutálne metódy pri vyšetrovaní a v dobe väznenia vrátane fyzického mučenia, psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám. Zraňovali a usmrcovali ľudí pri pokusoch o útek do cudziny. Komunistický režim neváhal na dosiahnutie svojich cieľov páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a, opäť zdôrazním, čo je v zákone o protiprávnosti komunistického systému napísané, poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali.
Totalitný komunistický režim a tí, ktorí sa na jeho zločinoch a perzekúciách podieľali, majú iba na Slovensku na svedomí 71 168 ľudí odsúdených za politické delikty spolu, 8 240 ľudí poslaných do táborov nútených prác, 5 135 ľudí poslaných do pomocných technických práporov, 4 739 ľudí presídlených v rámci akcie B z väčších miest na vidiek, 112 gréckokatolíckych kňazov, ich manželiek a 486 detí, ktorých deportovali do českých krajov, 1 960 rehoľníčok a 880 rehoľníkov internovaných v sústreďovacích kláštoroch.
Kľúčovú rolu pri vyššie uvedených činoch zohrali vrcholní predstavitelia komunistickej štátnej moci, ktorí tieto činy nariaďovali, schvaľovali, riadili, kryli, tolerovali a niektorí len ignorovali. Ďalší ľudia v konkrétnych organizáciách, inštitúciách a zboroch, najmä tzv. Štátna bezpečnosť a niektoré ozbrojené zložky, činy smerujúce k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd vykonávali. Bezpečnostné zložky boli na tento účel vybavené rozsiahlym personálnym aparátom. Funkcionári, príslušníci a zamestnanci boli za služby, ktoré v prospech bezpečnostných zložiek odvádzali, odmeňovaní nadštandardne, a to nielen prostredníctvom nadpriemerných platových podmienok, ale aj vo forme oficiálnych či neoficiálnych spoločenských výhod pre nich samých, ako aj pre ich rodinných príslušníkov. Príkladom bola možnosť rýchlejšieho kariérneho postupu, privilegované zaobchádzanie v kontakte so štátnymi úradmi a podnikmi, možnosť cestovať do zahraničia na rozdiel od väčšiny ich spoluobčanov, možnosť študovať spoločensky prestížne univerzitné odbory pre ich deti, pre nich samotných a v neposlednom rade aj garancia vyšších starobných, respektíve výsluhových dôchodkov a príplatkov, ako aj nadpriemerných vdovských a vdoveckých dôchodkov pre ich rodinných príslušníkov. Tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky a príplatky, respektíve od nich odvodené nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky, boli zamestnancom bezpečnostných zložiek a ich rodinným príslušníkom poskytované zo strany komunistického režimu práve a len preto, lebo činnosť bezpečnostných zložiek bola kľúčová pre udržanie totalitnej moci a režimu, v ktorom boli potláčané ľudské práva a slobody. Podobné privilégiá, výhody a nároky náležali tiež vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, vrcholovým straníckym funkcionárom a ich rodinným príslušníkom.
Vážené dámy, vážení páni, musíme to povedať nahlas a veľmi jasne. Všetky tieto privilégiá, nadštandardné odmeňovanie a z toho plynúce vyššie starobné, respektíve výsluhové dôchodky vrcholovým predstaviteľom komunistickej štátnej moci, funkcionárom, príslušníkom a zamestnancom bezpečnostných zložiek, ako aj nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky ich rodinných príslušníkov odvodené od vyšších dôchodkov, respektíve výsluhových dôchodkov boli a sú z pohľadu spoločenskej, z pohľadu spoločnosti, ktorej najvyššou ašpiráciou je sloboda jednotlivca a vláda práva, nezaslúženými, nespravodlivými a nemorálnymi benefitmi ich príjemcov.
V Slovenskej republike na rozdiel od viacerých iných postkomunistických štátov zatiaľ nedošlo k vysporiadaniu sa s pretrvávajúcou spoločenskou nespravodlivosťou. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je totiž aj v súčasnosti vysoko nadpriemerné, zatiaľ čo dôchodkové zabezpečenie osôb, ktorých komunistická moc a jej bezpečnostné zložky prenasledovali a obmedzovali na ich právach a slobodách, je typicky podpriemerné, až veľmi nízke. Táto spoločenská nespravodlivosť je pritom priamym následkom perzekúcie zo strany komunistickej moci a jej bezpečnostných zložiek. Prenasledované osoby boli totiž v dôsledku činov represívneho aparátu komunistického režimu často nútené vykonávať nekvalifikované, spoločensky zaznávané, a preto nízko ohodnotené práce a zamestnania. Museli stráviť časť svojho života v pracovných či iných sústreďovacích táboroch. Mnohí boli časť svojho života často viacero rokov uväznení vo väzniciach ako politickí väzni. Pritom to boli práve tieto osoby, prenasledovaní účastníci protikomunistického odboja, ktorí aktívne vystupovali proti zločineckému komunistickému režimu, bojovali za slobodu a rešpektovanie ľudských práv v našej krajine.
Vážení kolegovia, možno vás to prekvapí, ale dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s dôchodkami bežných občanov Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona preto vyjadruje naše presvedčenie, že neexistuje žiaden legitímny dôvod na to, aby takéto nadpriemerné dôchodkové zabezpečenie bolo založené službou v inštitúciách a organizáciách, ktoré boli základnou oporou represívneho a totalitného režimu.
Slobodná spoločnosť považuje za nespravodlivé a nemorálne, aby osoby, ktoré boli vrcholovými predstaviteľmi totalitnej komunistickej štátnej moci, a tí, ktorí tejto moci slúžili vo vymedzených organizáciách, boli aj naďalej za túto svoju činnosť v prospech totalitného režimu, ktorý potláčal slobodu a práva iných, privilegovaní formou poberania nadpriemerných dôchodkových dávok. Preto je cieľom a hlavným účelom predloženého návrhu zákona odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách.
Zároveň má zákon slúžiť aj ako memento, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a osoby, ktoré takýto režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech totalitného režimu žiadnym spôsobom privilegované.
Účelom tohto zákona nie je akt pomsty. Je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Po dôkladnom štúdiu podobných zákonov, ktoré boli prijaté v iných postkomunistických krajinách a posudzované aj ich ústavnými súdmi, respektíve Európskym súdom pre ľudské práva, sme sa rozhodli navrhnúť odobratie nezaslúžených benefitov metódou nezapočítania rokov služby pre totalitný komunistický režim a jeho represívny aparát do dôchodkového zabezpečenia. Takýto zásah do dôchodkového zabezpečenia považujeme za primeraný a proporcionálny aj z pohľadu ústavy. Podľa nás je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej slúžili pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s priemernými dôchodkami občanov Slovenskej republiky. Odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu považujeme za legitímne.
Dovoľte mi zopakovať, návrh zákona vyjadruje naše presvedčenie, že je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd slúžili, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. A áno, je to aj odkaz pre nás všetkých, že porušenie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a že osoby, ktoré by takýto režim aktívne podporovali, nebudú za svoju službu v prospech nedemokratického režimu žiadnym spôsobom privilegované. Zároveň má tento zákon slúžiť aj ako memento, že žiadne porušovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu a jej predstaviteľov nebude tolerované.
Vážené kolegyne a kolegovia, súčasťou dôvery ľudí v spravodlivosť a v právny štát je aj naprávanie krívd z minulosti. Preto vás prosím o podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu. Veľká vďaka. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 516). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, v mene skupiny poslancov predkladám návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
Cieľom a hlavným účelom tohto zákona je odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholovým predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách, teda osobám, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, resp. pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu.
Navrhujeme, aby sa teda zákon týkal
– členov Zboru povereníkov v období od 6. marca 1948 do 10. júla 1960,
– členov vlády Československej republiky alebo členov vlády Československej socialistickej republiky v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– členov vlády Slovenskej socialistickej republiky v období od 1. januára 1969 do 11. decembra 1989,
– poslancov Národného zhromaždenia alebo poslancov Federálneho zhromaždenia v období od 10. júna 1948 do 27. decembra 1989,
– poslancov Slovenskej národnej rady v období od 18. decembra 1954 do 11. januára 1990,
– členov alebo zamestnancov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa alebo Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v období od 25. februára 1948 do 30. novembra 1989,
– zamestnancov ministerstva vnútra, ministerstva národnej bezpečnosti, ministerstva národnej obrany alebo zamestnancov Zboru národnej bezpečnosti zodpovedným za riadenie útvarov Zboru národnej bezpečnosti, zložky Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– ďalej príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v zložke Štátnej bezpečnosti, príslušníkov Spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády alebo príslušníkov spravodajských útvarov Pohraničnej stráže v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989,
– rovnako aj zamestnancov alebo príslušníkov právnych predchodcov vymenovaných štátnych orgánov a iných organizácií v období od 25. februára 1948 do 9. decembra 1989.
Navrhujeme vylúčiť obdobie služby vo vymenovaných inštitúciách vrátane zárobkov, resp. vymeriavacích základov z rozsahu doby trvania služobného pomeru na účely vzniku nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, resp. nezapočítať túto dobu do obdobia dôchodkového poistenia vrátane zárobkov vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období za vznik nároku na dôchodkovú dávku.
Dôležitým navrhovaným princípom je, že už poskytnuté plnenie sa nevracia. Opätovné určenie dôchodku teda bude pôsobiť len do budúcnosti.
Na účely zohľadnenia istej proporcionality medzi dopadmi služby a vplyvom takpovediac mimoslužobnej aktivity danej osoby navrhujeme ustanoviť tri okruhy prípadov predstavujúce výnimku zo služby.
Prvým prípadom je spolupráca a aktívna podpora osôb, ktoré vystupovali proti komunistickému režimu. Podpora musela vykazovať znaky aktívnej podpory, teda podpory spočívajúcej v konkrétnej činnosti. Spolupráca aj podpora musela byť na strane prijímateľa viazaná buď na účastníka protikomunistického odboja, alebo na osobu, pri ktorej je možné preukázať, že proti komunistickému režimu vystupovala a zasadzovala sa za ochranu základných práv a slobôd. Použitie tejto výnimky je smerované v prvom rade osobám, ktorých spolupráca, resp. podpora trvali dlhšiu dobu, aj keď ich trvanie nie je definičným znakom.
Druhým prípadom je tzv. jednorazová pomoc. Kvalita tejto pomoci musí byť zásadná, teda musí ísť o pomoc, ktorá svojím spôsobom a významom, ale hlavne pozitívnym dopadom na jej príjemcu presahuje moc obvyklú v medziľudských vzťahoch. Zároveň takáto pomoc musí smerovať voči podstatnému zásahu do práv príjemcu pomoci, resp. musí byť poskytnutá v čase mimoriadnej núdze alebo nebezpečenstva zo strany verejnej moci. Pojem verejná moc je v tomto prípade použitý úmyselne a myslí sa ním nielen oficiálny orgán štátnych či iných verejných zložiek, ale aj iný subjekt, ktorý fakticky atribútmi verejnej moci disponoval, hoci nemusel byť nevyhnutne v jej štruktúrach formálne zaradený.
Treťou a poslednou sú, je skupina osôb, ktorých zamestnanie či služobný pomer boli z hľadiska skutočne vykonávanej činnosti len formálne a dotknutá osoba vykonávala v skutočnosti inú činnosť. Najtypickejším príkladom sú osoby, ktoré vykonávali športovú činnosť v armádnych či policajných kruhoch.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že Národná rada vedená snahou o nastolenie spoločenskej, historickej a sociálnej spravodlivosti medzi tými, ktorí odsúdeniahodnému komunistickému režimu slúžili, a tými, ktorých základné ľudské práva a slobody boli porušované, prijme predložený návrh zákona.
Ďakujem, skončila som a potom sa hlásim do rozpravy ako prvá.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 515). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 11. júna 2021 a v gestorskom výbore do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, momentálne vám predkladáme nový zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s chovom a držaním psov.
Na základe podnetov občanov, ktoré v súčasnosti počúvame, vieme, že v súčasnosti sú zákony na ochranu psov veľmi slabé. My sme sa v koalícii, už dlhodobo sa venujeme rôznym témam a jednou z týchto tém je aj ochrana zvierat, a preto som rád, že sme sa zhodli a spoločne našli riešenie aj na riešenie tohto problému. Tento zákon obmedzuje držanie psov na reťazi, ale je tam, samozrejme, aj množstvo výnimok, kedy tieto psy budú na týchto reťaziach môcť byť držané. V krátkosti, v krátkosti toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Radovana Slobodu, Petra Vonsa a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Uvádzam týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
Tento návrh, primárnym účelom tohto návrhu je ustanoviť, že pokutu za nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky podľa § 4 zákona možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do dvanástich mesiacov odo dňa porušenia povinnosti.
Ide o to, že zákon lex korona v lete minulého roka stanovil, že objektívna lehota na právoplatné prejednanie priestupku bude 60 dní, čo je v praxi takmer nevykonateľné. Toto riešenie sa pokúšal riešiť úž vládny návrh zákona pod tlačou 432, ktorý sme prijali v skrátenom legislatívnom konaní, ale po vrátení pani prezidentkou nebolo prelomené veto. Čiže vlastne táto situácia sa nenapravila, preto sme sa rozhodli priniesť takýto poslanecký návrh novely, ktorý v prípade úspešného schválenia bude platný už od 1. júla 2021, čím sa zamedzí vlastne únik na pokutách za neoprávnené využitie diaľničnej siete.
Ďalej sme do tejto novely zahrnuli aj vyriešenie určitých praktických problémov súvisiacich s úhradou diaľničnej známky pri omylom zadaných údajoch, pri duplicitnej platbe a takisto sme tam zahrnuli zadávanie VIN čísla. Len pre úplnosť dopĺňam, že niektoré z týchto ustanovení ešte nie sú vyriešené v diskusii s ministerstvom dopravy, takže časť z nich sa môže zmeniť. Pravdepodobne vypadne aj zadávanie VIN čísla, keďže diaľničná známka a aj vlastne vlastníctvo vozidla bude viazané na evidenčné číslo v budúcnosti, čiže vlastne bude možné aj diaľničnú známku spoločne s evidenčným číslom preniesť v budúcnosti na iné vozidlo podľa zákona platného od 1. 3. 2022. Čiže niektoré z týchto ustanovení pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní budú zmenené.
To je všetko k tomuto zákonu. Ďalšie veci prípadne zodpoviem v rozprave.

Ja len krátko. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, aj tým, ktorí vyjadrili podporu aj prípadne vyslovili nejaké veľmi také konkrétne a oprávnené otázky, na ktoré budeme hľadať teda odpoveď a vyjasníme si to alebo prípadne aj upravíme v druhom čítaní.
Len posledná taká, nazvem to, že filozofická vec, my ponúkame službu rodičom, nie je to vyjadrenie nejakej nedôvery, že musíme zobrať deti rodičom, lebo oni by sa o ne nepostarali. Dnešný svet je komplexný, máme školskú dochádzku, treba sa na ňu pripraviť. A ja veľmi vítam to, že tu máme takú, takú rozmanitosť, že tí rodičia si naozaj môžu vybrať, ja neviem, nazvem to, že klasickú materskú škôlku, môžu si vybrať domáce vzdelávanie, môžu si vybrať aj takéto nesieťové zariadenie, ktorým týmto zákonom práve stanovujeme nejaké, nejaký rámec, nejaké pravidlá, aby tá služba, ktorú ponúka školstvo, ktorú ponúka štát rodičom, aby bola naozaj kvalitná a zabezpečená po všetkých stránkach, aj po stránke napríklad zdravotnej, hygienickej, aj po stránke kvalifikovanej, čo sa týka toho pedagogického personálu a prístupu k deťom, aj toho programu vzdelávania.
Takže ďakujem všetkým kolegom, ktorí spolupracovali, či už sú spolupredkladatelia, alebo v rámci výboru, alebo iných vzťahov, a ďakujem za podporu pre deti a rodičov. Ďakujem.

Ja by som len chcela poďakovať kolegom a ja stále tvrdím, že len spoluprácou dokážeme veľké veci.
Ja by som mohla aj teraz odpovedať, pán Habánik, na ten register, ale môžeme to nakoniec nechať, nechať aj na ten školský výbor, už ako chcete, ale môžem potvrdiť len to, že do registra sa môžu zapísať len tie zariadenia, ktoré v podstate budú mať rozhodnutie z regionálneho úradu o uvedení priestorov do prevádzky. Čiže vlastne tá prevádzka musí spĺňať hygienické požiadavky. Potom, že program vzdelávania bude v súlade so štátnym vzdelávacím programom a že panie učiteľky budú mať doklady o tom, že spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Takže do tohto registra sa nemôže zapísať hocikto. Budú tam jasné pravidlá, ktoré budú aj kontrolovateľné Štátnou školskou inšpekciou. Ale ostatné si môžeme teda na školskom výbore.
Ďakujem.