Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som povedal pár slov k tomuto návrhu zákona, takisto k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Zajačik. A skutočne potvrdzujem, že to je pozmeňovací zákon, ktorý vyplynul zo širokého konsenzu poslancov, ktorí sú rôznorodí, rôzne vidia svet. Jedni ľutujú dodávateľov, ktorí nemôžu dodávať dostatok slovenských výrobkov, iní ľutujú výrobcov potravín a ďalší ľutujú...
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som povedal pár slov k tomuto návrhu zákona, takisto k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Zajačik. A skutočne potvrdzujem, že to je pozmeňovací zákon, ktorý vyplynul zo širokého konsenzu poslancov, ktorí sú rôznorodí, rôzne vidia svet. Jedni ľutujú dodávateľov, ktorí nemôžu dodávať dostatok slovenských výrobkov, iní ľutujú výrobcov potravín a ďalší ľutujú obchod, ďalším je ľúto, že ľudia chodia nakupovať do Rakúska.
Áno, všetky tieto záujmy a všetky tieto problémy treba v zákone zohľadniť. Samozrejme, nikdy nebude spokojný každý, to si musíme povedať dopredu, a s tým aj sme o tom diskutovali. A ja verím, že tento pozmeňovací návrh je naozaj veľmi dobrým, dobrým, ani nie kompromisom, ale zhodou na tom, ako by sme tento zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami mali zlepšiť.
Prečo ho treba zlepšiť? Možno k tomu sa treba vrátiť. Tento zákon sa stal takým kladivom počas minulej vlády, hlavne teda pod palcom pani ministerky Matečnej, ktorá brala obchodníkov ako nepriateľov. Ja som to tak vnímal. A keďže sme vtedy boli v opozícii ako OĽANO, stáli sme na tlačovkách a upozorňovali sme na to, že zákon nemôže fungovať tak, že robí nepriateľa z obchodníkov. Obchod je jedna z dôležitých súčastí ekonomiky, je jedna z dôležitých súčastí toho, čo, ako sa tovar dostáva k zákazníkovi. Ak by sme tu obchody nemali, veľa produktov by sa jednoducho nedostalo k zákazníkovi, pretože človek, ktorý býva trebárs v Bratislave by sa veľmi ťažko dostal k nejakému výrobku, ktorý sa vyrába kdesi na Orave, a jednoducho ten výrobca nemá na to, aby ho rozdistribuoval po celom Slovensku.
Ale nielen to, obchod má za úlohu aj jednu veľmi dôležitú vec, a to je konkurenčný boj. Neviem, či si pamätáte časy, keď tu neboli veľké supermarkety. Ja už som taký starší človek a veľmi rád nakupujem a toto je taká oblasť, ktorú veľmi sledujem. Možno si pamätáte, že to boli časy, keď napríklad trvanlivé mlieko stálo bežne v obchode zhruba dvojnásobok toho, čo stojí dnes. Pritom výkup od dodávateľov surového mlieka bol dokonca na nižšej úrovni, ako je dnes. Čo myslíte, čím to bolo, že to mlieko stálo v bežnom malom obchode dvojnásobok toho, čo stojí dnes v supermarkete?
Chýbala tu konkurencia, to je odpoveď. Tie supermarkety tu neboli, keď prišli na Slovensko, priniesli veľmi silnú konkurenciu a to je to, čo pomohlo stlačiť ceny pre nás bežných občanov. Áno, niektoré stlačili ceny aj pre dodávateľov, pre poľnohospodárov, pre výrobcov potravín a áno, niektorí to aj neprežili. Ale nemôžeme vytiahnuť jednu časť ekonomiky, postaviť ju niekam na piedestál a tvrdiť, že to sú tí, ktorých chceme chrániť aj za cenu toho, že budeme platiť dvojnásobnú cenu za mlieko.
Čiže skúsme sa nad tým zamyslieť tak, že my nechceme niekoho zvýhodniť, nechceme z niekoho urobiť modlu. Chceme, aby občan dostal dobrú kvalitu za dobrú cenu. Aby si mohol vybrať, aby tam v tom obchode nebol iba jeden druh mlieka, ale aby ich tam bolo päť alebo možno desať. Aby sa tí obchodníci a výrobcovia medzi sebou, aby oni medzi sebou súťažili v akciách, aby medzi sebou súťažili v dobrých cenách, dobrých ponukách.
Žiaľ, aj v tom obchode tá konkurencia nie je taká, ako bola v minulosti. Poznáme zhruba päť veľkých sietí, ktoré boli na Slovensku a zo Slovenska odišli. A jednou veľkou, jedným veľkým dôvodom, prečo tie siete odišli zo Slovenska, boli aj zákony, ktoré po nich išli, ktoré stanovovali prehnané pokuty, ktoré stanovovali podmienky, ktoré ich ničili, a možno aj preto sa mnohí rozhodli, že aj zo Slovenska odídu. A plus sú tu ďalší, ktorí v mnohých krajinách okolo nás sú, ale na Slovensko nikdy neprišli. Čiže to len na doplnenie obrazu, čo všetko tu riešime.
Neriešime tu len pekárov, neriešime tu len dodávateľov droždia, riešime tu celý komplex a v tomto komplexe to musí byť spravodlivo nastavené. Musí tu fungovať podnikateľské prostredie. Napríklad ukážem vám to na jednom veľmi jednoduchom príklade, a to sú faktúry.
V súčasne platnom zákone je to, že dodávateľ nejakého potravinárskeho tovaru nemusí dať obchodníkovi alebo odberateľovi faktúru, napriek tomu ten odberateľ mu musí zaplatiť na základe dodacieho listu alebo dokonca na základe nejakej ústnej dohody. To je absurdita, to je ekonomický stredovek. Nemôžme chcieť od subjektu, ktorý normálne funguje na trhu, aby platil bez daňového dokladu. To je niečo tak absurdné, čo sa týmto zákonom v roku 2019 zaviedlo, že to človek nechápe, ako vôbec takéto niečo v civilizovanej krajine mohlo prejsť. Proste prešlo to preto, že to lobisti prelobovali. A dnes, keď tí istí lobisti za nami chodia a povedia nám, že to je dobré, nechajte to tak, tak to proste nemôžeme nechať tak. My nemôžeme nechať takýto paškvil v zákone. Práve preto sme sa za to postavili.
Ja som predseda hospodárskeho výboru, nemám na starosti len pôdohospodárov. Som rád, že tu máme potravinárske firmy, som rád, že tu máme výrobcov. Ja sám uprednostňujem slovenské výrobky, nakupujem aj v malých obchodoch veľmi často, pretože tam nájdem tie kvalitné slovenské výrobky, ktoré vo veľkých nenájdem, tak proste si tú cestu urobím a idem tam. A keď si mám vybrať medzi slovenským výrobkom a iným výrobkom, vyberiem si ten slovenský, pretože viem, že dávam prácu ľuďom niekde v Zvolenskej Slatine alebo v Červenom Kláštore, radšej ako niekde v Bavorsku. Ale jednoducho aj ten obchod je súčasťou tohto systému, aj ten je tu, aj ten musí mať spravodlivý zákon.
Takže poviem možno len pár slov ešte k tomu, čo bolo tam dôležité. Spomínal som tie faktúry. Jednoducho obchodník, ktorý má zaplatiť, musí dostať faktúru. Bez tej faktúry nemusí zaplatiť, to je základné pravidlo. A to, že sme tam dali ten druhý bod, či bod b) sa to volá? Druhý. To je jednoducho ústupok pekárom, aby keď dodajú faktúru, do 15 dní mali peniaze. Ak ju dodajú s rožkami, tak ju dostanú do 15 dní, ak ju dodajú o týždeň po tom, čo dodajú rožky, dostanú to o týždeň neskôr, je to na nich. Dneska sa chystajú elektronické faktúry, oni tú faktúru môžu poslať ešte skôr, ako tie rožky dovezú. Čiže umožňujeme všetkým, aby to veľmi dobre fungovalo.
Ďalšia dôležitá vec je združenia. Takéto niečo v smernici Európskej únie sa nenachádza, je tam skupina. To znamená, že ak by sme my tam chceli natlačiť združenia, tak sa nám môže stať, že nám inšpekcia bude pokutovať občianske združenie, ktoré nakúpi rožky a rozdáva ich bezdomovcom, len preto, že zaplatila, zaplatilo o týždeň neskôr. Takže takéto niečo sme jednoznačne museli upraviť.
Tretia osoba, tam je veľmi dôležitá vec, že nemôže sa kontrolór rozhodnúť, že on hocikoho skontroluje, vstúpi mu do bytu alebo mu rozhádže pracovný stôl len preto, že si myslí, že by mohol mať nejaké dokumenty. Tam musí byť jasný pracovnoprávny vzťah. Takže táto transparentnosť je pre nás veľmi dôležitá.
Takisto písomné potvrdenie podmienok zmluvy o dodávke potravín. Tam sme dali odberateľovi jednoducho povinnosť, že keď si to dodávateľ vyžiada písomne, odberateľ to musí písomne potvrdiť. Tie podmienky musia byť transparentné a jasné pre všetkých.
Neviem, čo ešte spomeniem. Spomeniem ešte poriadkové pokuty a celkovo skrátenie týchto lehôt. Ako je nemysliteľné, aby niekto päť rokov čakal na vlastne konanie o uložení pokuty, hej? To je, to je úplne absurdné. Aj tá doba tri roky sa mi zdá dlhá, ale okej, boli sme ochotní ustúpiť v tom, že nebudeme to nejak extrémne skracovať.
Takže ja by som to zhrnul, blíži sa nám hlasovanie. Myslím si, že je veľmi dôležité, že tento pozmeňovák, na ktorom sme sa zhodli v kombinácii s novelou, úprava tejto novely prináša transparentné prostredie, prináša jednoznačné pravidlá, prináša vyčistenie týchto vzťahov a ja si myslím, že to privíta každý z účastníkov trhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
