Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, v prvom rade poďakovať pani kolegyni Hajšelovej za predloženie tohto návrhu zákona, lebo veď vieme, že ak je to zákon, ktorý chráni ľudské práva, nie je nikdy, alebo prichádza vždy v ten správny čas, čiže nemožno hľadať priestor, kedy by mal prísť.
Nebudem sa vyjadrovať k právnej stránke návrhu, bolo tu povedané veľa aj dnes, aj už možno v médiách, ja tú tému vnímam predovšetkým ako psychológ, kde v rámci poradenského a terapeutického procesu prichádzam do kontaktu s ľuďmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli. Ľudia, ktorí si touto skúsenosťou prešli ako nevinní, so všetkým, čo im to do života prinieslo, ako to ovplyvnilo ich vzťahy, ich duševné zdravie, ich fungovanie, ich osobnosť, ich vnímanie sveta.
Špecificky v prípade kolúznej väzby, kde právna úprava umožňuje obmedzenie alebo úplné eliminovanie kontaktov obvinenej osoby s najbližšími príbuznými. Netreba asi príliš veľkú dávku empatie na to, aby bolo jasné, že už spomínaný výkon, spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú devastačné účinky na psychický a fyzický stav obvineného.
O vplyve sociálnej deprivácie na osobnosť existuje mnoho štúdií. Všetky popisujú následky vo forme prežívania hlbokých negatívnych pocitov, strachu, smútku, hnevu až na hranici fyzickej bolesti. V kombinácii so spánkovou depriváciou, to je spánková nedostatočnosť alebo prerušovanie spánku, máme tak zarobené na nezvratné poškodenie osobnosti, pretože takýto chronický stav nepriaznivo ovplyvňuje mozog a kognitívne funkcie. Dokonca úmyselná deprivácia spánku sa používa celé storočia či už ako forma mučenia, alebo aj ako prostriedok výsluchu, kedy sa dokonca aj verilo, že je to spôsob, ako prísť k nejakému tenzu informácií.
V histórii kriminalistiky a forenznej psychológie nájdeme obdobia, kedy sa sa spánková deprivácia označovala za vylepšenú vyšetrovaciu techniku. Nechcem tu ctené plénum obťažovať nejakými ďalšími odbornými faktami, môžeme potom o nich hovoriť neskôr, ak bude záujem, ale v tejto chvíli je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona je dobrý preto, lebo prípady exponovaných osôb, a je smutné, že, žiaľ, až exponovaných osôb, poukázali práve na devastačné pôsobenie tejto formy väzby na duševné zdravie, a to sa nemusíme baviť o tom, že nevieme nič o tých neexponovaných, o tých neznámych ľuďoch, ktorí už nemali silu sa brániť ani bojovať za spravodlivosť. Nevieme o nich, pretože neboli predmetom záujmu médií, nemali prominentných advokátov.
Netvrdím, že osoby si nezaslúžia trest, zaslúžia si spravodlivý trest, lenže, ako bolo spomínané, väzba nie je trest. Väzobné osoby, väzobne stíhané sú osoby, ktoré sú zatiaľ nevinné, a tieto osoby pre svoju subjektívnu nevinnosť pociťujú ťarchu každého dňa stráveného vo väzbe násobne ťažšie ako ľudia vo výkone väzby. Ale podmienky, v akých sú tieto osoby držané vo vyšetrovacej väzbe, by v 21. storočí mali byť dôstojné. Na pôde parlamentu civilizovanej a slobodnej krajiny táto veta znie naozaj zvláštne. Možno sme prekvapení, možno sme vedeli o tom, ako to funguje, len sme nemali čo urobiť. Možno sme to nevedeli, ale ak by sme aj náhodou patrili ku skupine, že nevieme, tak už spomínaný výbor CPT to kompetentným opakovane pripomenul, pri každej svojej návšteve krajín Rady Európy a Slovenska sa osobitne venuje podmienkam osôb vo väzbe.
CPT v dvadsiatej šiestej správe v bode 52 konštatuje, že miera samovrážd obvinených pri vyšetrovacej väzbe je niekoľkonásobne vyššia ako u odsúdených. Je to tak preto, lebo neistota a ponižovanie, ktoré v situácii väzby ľudia prežívajú alebo v situácii toho obmedzenia slobody, vyvolávajú tak zahlcujúce pocity úzkosti, paniky, hlbokého smútku, ktorý spôsobuje depresiu a až existenciálne takú stratu zmyslu života. A subjektívne je toto prežívanie ešte náročnejšie ako prežívanie obmedzenia slobody vo výkone trestu, pretože tam k tvorbe toho obranného mechanizmu, aby to človek zvládol, do veľkej miery prispieva sociálny kontakt a prijatie tej situácie, že sa to tomu človeku stalo. To ľudia vo väzbe nemajú alebo tak to neprežívajú.
Pripomeniem teda len, že vo vzťahu k Slovensku, výbor v dňoch 19. až 28. marca 2018, keď tu vykonal návštevu, konštatuje, citujem: "Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technických možnostiach jej kontroly formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov a snahou Slovenskej republiky by preto malo byť na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty." A ďalej citát: "Väzenské zariadenia k bodu č. 32 CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. Slovenská republika rešpektuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a vo vykonávacej časti trestného konania sa snaží o postupnú harmonizáciu vnútroštátnej správy, poprípade internej úpravy orgánov aplikujúcich právo s jednotlivými odporúčaniami," to je z roku 2018.
Takže pre všetky tieto dôvody návrh zákona, pani kolegyňa, v prvom čítaní podporím.
Ďakujem pekne.
