Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, hovorí naša ústava hneď v čl. I ods. 1. Návrh uznesenia, ktorý som s kolegami predložila, plne vychádza z tejto vety Ústavy Slovenskej republiky. Ústavu chápem ako náš základný zákon, uholný kameň nášho štátu Slovenskej republiky.
Nemám záujem z témy iniciatívnej správy europoslanca Matića robiť objekt...
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, hovorí naša ústava hneď v čl. I ods. 1. Návrh uznesenia, ktorý som s kolegami predložila, plne vychádza z tejto vety Ústavy Slovenskej republiky. Ústavu chápem ako náš základný zákon, uholný kameň nášho štátu Slovenskej republiky.
Nemám záujem z témy iniciatívnej správy europoslanca Matića robiť objekt politikárčenia a už vôbec nie ideologickú debatu, ktorá obyčajne nemá koniec, a naoko vyhrá ten, kto je agresívnejší a viac si vymýšľa. To neznamená, že debata o merite veci správy chorvátskeho europoslanca nemôže byť vecná a racionálna. Napriek tomu by som si želala, aby nosnou témou diskusie tu v tomto pléne boli otázky subsidiarity, suverenity a právomoci členských štátov a inštitúcií Európskej únie, teda otázky, ktoré sú predmetom nášho uznesenia.
Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tieto tri vlastnosti musia platiť všetky naraz a budem ich v nasledujúcich minútach aplikovať na návrh poslanca Európskeho parlamentu Predraga Matića o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien.
Návrh správy Predraga Matića je tzv. iniciatívnou správou. Takúto správu iniciuje poslanec Európskeho parlamentu. Správa prechádza schvaľovacím procesom a po schválení slúži výkonným orgánom Európskej únie pre formulovanie ďalších politík. Takže áno, ide o nelegislatívny akt, ktorý nie je priamo záväzný, ale, a to je dôležité, je podkladom pre budúce politiky Únie. V tom je ich sila. Keby túto vlastnosť iniciatívne správy nemali, nikto by ich nevypracúval a Európsky parlament by sa ním nezaoberal. Správy majú rôzne zameranie a obvykle sa týkajú záležitostí, ktoré sú v kompetencii orgánov Únie.
V prípade správy Predraga Matića to tak nie je. Ako hlavný predmet záujmu si vybral zdravotnícku politiku, ktorá je podľa čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v kompetencii národných štátov. Len si prečítajme konkrétne znenie daného odseku: „Pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.“
Z textu zmluvy i z praxe Európskej únie je jasné, že zdravotníctvo veľmi podobne ako rodinné právo je v kompetencii národných štátov a národných parlamentov, teda nás tu v tejto miestnosti. Takto sa dohodli členské štáty Európskej únie, v takejto miere postúpili svoje suverénne oprávnenie orgánom Únie. Nič viac a nič menej. Bolo to zvrchované rozhodnutie každého členského štátu, teda aj Slovenskej republiky, a toto je potrebné rešpektovať.
Rešpektovať sa má každá inštitúcia Európskej únie, teda aj Európsky parlament.
V demokratických krajinách rozhodujú o dôležitých veciach občania daného štátu alebo ich zvolení zástupcovia. Podľa Ústavy Slovenskej republiky a zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sme povedali pred chvíľou, právo rozhodovať o otázkach v spojení so zdravotníctvom, ale aj s rodinným právom a vzdelávaním, patrí členským štátom Európskej únie, teda aj Slovenskej republike. Inými slovami, sme to my tu v Národnej rade Slovenskej republiky, kto máme o týchto otázkach rozhodovať.
Nepopieram demokratickú legitimitu aj Európskeho parlamentu, ale v ňom zasadá iba 14 slovenských zástupcov a rozhodujú iba v oblastiach, ktoré im Slovenská republika v zhode s inými členskými štátmi Únie vymedzila. Táto otázka k nim nepatrí. Slovensko je právny štát. Krajina, ktorá si ctí právo, zákony a zmluvy. Ak to je tak, musíme trvať na tom, aby dohody boli dodržiavané, aby každý orgán urobil iba to, na čo má právo, zákony, zmluvy, nariadenia stanovujú, a neprekračoval svoje právomoci. Toto považujem za kľúčové aj vzhľadom na budúcnosť Európskej únie.
Všetci zaiste viete, že som zástanca európskej integrácie. Chcem silnú Európu silných národných štátov, ktoré sa zhodli na odovzdaní konkrétnych právomocí do jedného centra v záujme svojich občanov. Ak má byť takáto spolupráca trvalá, potrebujeme ctiť suverenitu členských štátov, demokratický pôvod ich moci a dodržiavať dohody a kompetencie tak, ako boli stanovené v zmluvách.
Ja verím v Slovensko a verím v Európu. Slovensko je a vždy zostane súčasťou Európy. Je to naša osudovosť, ktorú sme dostali do vienka. Musíme nájsť mechanizmy a spôsoby, ako hájiť náš národný záujem, a pritom sa stať ako Únia silným hráčom v medzinárodných otázkach. Cesta k sile navonok je v jednote vo vnútri. Jednota musí byť postavená na dôvere a vzájomnom rešpekte. Dôvera si vyžaduje nezasahovanie do záležitostí iných orgánov. O toto nám ide aj pri tomto uznesení. Slovensko je krajina ako mnohé iné, ktorá sa rozhodla pri vstupe do Európskej únie odovzdať časť svojich právomocí inštitúciám Únie, lebo to sme chápali a stále chápeme ako náš národný záujem. Podmienky boli dohodnuté a my dnes rovnako ako vtedy musíme na nich trvať. Toto je hlavný dôvod, prečo navrhujeme toto uznesenie. Samozrejme, nie je jediné.
Návrh správy Predraga Matića nielenže svojím obsahom prekračuje právomoci Európskeho parlamentu, ale alarmujúcim spôsobom narúša existované, existujúce vnímanie univerzálnych ľudských práv. Nie je to po prvýkrát, keď Európsky parlament prerokúva podobnú správu. Jedným z príkladov je takmer identická správa z pera poslankyne Edite Estrela o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a práva z roku 2013. Túto správu nakoniec Európsky parlament tesne neprijal z dôvodu nedodržania zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže z rovnakého dôvodu, z akého my teraz podávame návrh na uznesenie.
Ako som spomenula, iniciatívne správy Európskeho parlamentu sú obľúbený nástroj na formovanie politík Európskej únie, ako aj členských štátov. Správa Matić a jej podobné, či už v Európskom parlamente, alebo Rade Európy, akoby boli súčasťou väčšej kampane proti slobode slova a svedomia hnutí, ktoré sa hlásia k pro-life. Napáda právo na slobodu prejavu očierňovaním názorových oponentov, hlavne pro-life organizácií a ľudí, ako tých, ktorí ohrozujú hodnoty Európskej únie a demokraciu, v zjavnej snahe vytlačiť ich na okraj verejnej debaty.
Návrh správy priamo napáda slobodu slova a slobodu svedomia, keď vo svojej časti M uznesenia hovorí: „Odporcovia reprodukčných práv prispievajú k narúšaniu demokracie a osobných slobôd.“
A tiež v bode 18 uznesenia, kde sa vyzýva, aby sa komisárka pre demokraciu a demografiu postavila proti tým, ktorí sexuálne a reprodukčné zdravie a práva využívajú ako nástroj na oslabenie hodnôt Európskej únie a demokracie.
Toto je evidentná snaha ostrakizovať svojich ideových oponentov a v mene hodnôt Európskej únie pošliapať univerzálne ľudské práva. Ak správa nemá byť odmietnutá zo žiadneho iného dôvodu, tak kvôli tomuto. Spochybnenie univerzálnych ľudských práv z ideologických dôvodov je neakceptovateľné a každý sa tomu musí postaviť. (Kýchnutie v sále.) Ako?
Kollár, Boris, predseda NR SR
Na zdravie!
Záborská, Anna, poslankyňa NR SR
Na zdravie!
Na koncepcii univerzálnosti a neodňateľnosti základných práv a slobôd stojí celý západný právny systém a nebojím sa povedať, celá naša civilizácia. (Kýchnutie v sále.) Ak spochybníme jej základný kameň, spochybníme všetko.
Pýtam sa, prečo sa Európsky parlament snaží vstupovať do výlučných právomocí národných parlamentov? Prečo autori správy chcú narušiť krehkú inštitucionálnu rovnováhu medzi Úniou a členskými štátmi? Oblasť práv zdravia nie je súčasťou právomocí Európskej únie. Táto pozícia je konštantná viac ako... a viac ako 20 rokov potvrdzovaná Európskou komisiou. Dodržiavanie právomocí štátov v oblasti zdravia reaguje na zásadu subsidiarity, ktorá je zakotvená v európskych zmluvách. Predkladatelia tohto návrhu sa snažia využiť výhody systému mäkkých právnych predpisov, tzv. soft law, s cieľom zaviesť nový štandard bez toho, aby sa na prvý pohľad zdalo, že je nanútený.
Výber inštitúcie, v tomto prípade parlamentu, by sa nemal podceňovať, pretože hoci takéto uznesenia Európskeho parlamentu nemajú záväzný právny dopad, sú vyjadrením názoru, ktorý chce Európsky parlament oznámiť. Ešte závažnejšie je, že môže vyjadrovať tzv. predlegislatívny zámer, ktorý sa dá následne použiť na odôvodnenie legislatívnych aktov. Nebolo by to prvýkrát.
Táto správa vyžaduje zrušenie všetkých prekážok vykonateľnosti práva na potrat, menovite práva na výhradu vo svedomí. Podľa návrhu uznesenia uznanie tohto práva, čiže výhrady vo svedomí zdravotníckemu personálu musí byť zakázané. Právo na slobodu svedomia je však vyslovene zaručené medzinárodným a európskym právom v čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Európskym súdom pre ľudské práva je toto právo kvalifikované ako základ demokratickej spoločnosti. Potvrdzuje to aj judikatúra Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. V nadväznosti na túto pozíciu Charta základných práv Európskej únie zakotvila vyslovene toto právo aj pre vojenskú službu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom uznesení 1928 z 24. apríla 2013 pripomenulo dôležitosť práva na výhradu vo svedomí v lekárskej oblasti a vyzýva členské štáty, aby, citujem: „zaručili právo na výhradu vo svedomí v súvislosti s eticky citlivými otázkami, ako sú zdravotnícke služby“. Keď si to porovnáte s tým, čo je v tejto správe, o ktorej hovoríme, tam je napísané vyslovene, že právo na slobodu svedomia zdravotníckym pracovníkom musí byť zakázané.
Protiprávnosť návrhu uznesenia konštatujeme z niekoľkých hľadísk. Správa používa nevhodné odkazy na nerelevantné právne zdroje, cituje texty neprávnej povahy alebo právne dokumenty, ktoré pre odpor veľkého množstva štátov sa nepovažujú za záväznú súčasť medzinárodného práva.
Na záver mi dovoľte ponúknuť vám odpoveď na otázku, či má Národná rada Slovenskej republiky právo prijať takéto uznesenie, o ktorom tu teraz rokujeme. Vám tu nebudem hovoriť dlho, mám tu niekoľko citátov a sú to hlavne Protokoly 1 a Protokol 2 Lisabonskej zmluvy, podľa ktorej sa teraz riadi Európska únia a ktorá bola prijatá 13. decembra 2007, kde sa práve za návrh legislatívneho aktu považujú aj iniciatívy Európskeho parlamentu, to znamená aj iniciatívne správy Európskeho parlamentu. A národné parlamenty môžu v súlade s postupom tohto protokolu posielať svoje stanoviská k prerokovaným návrhom na základe, v súlade so zásadou subsidiarity. Rozdelené sú tam dve kategórie. Jedny sú legislatívne a druhé sú nelegislatívne, ale my sa nedotýkame tých legislatívnych, my hovoríme o konzultácii s Európskym parlamentom na základe, na, na základe Protokolu 2.
Na záver si dovolím zhrnúť, iniciatívna správa chorvátskeho poslanca Matiča a text schválený Európskym výborom pre práva žien a rodovú rovnosť nielenže porušuje rozdelenie právomoci medzi Úniou a členskými štátmi, teda spochybňuje suverenitu Slovenskej republiky vo viacerých otázkach, ale aj uvádza viaceré nepravdivé tvrdenia a napáda jedny zo základných práv a slobôd, slobodu slova a slobodu svedomia.
Táto správa je neakceptovateľná a myslím si, že Slovenská republika prostredníctvom nás Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu ju musí odmietnuť.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
