Videokanál klubu

Ďakujem predkladateľovi, že opäť otvoril rozpravu a chcem tento populistický výlev niektorého poslanca ukončiť tým, že tuto nie je priestor na veci, ktoré ste v minulosti nezahlasovali. Čiže ak sa chce niekto vyviniť, bohužiaľ, toto by nemal byť ten priestor. Očakávam, keď budeme predkladať zákon o zvyšovaní platov zdravotníckych pracovníkov, že potom s takouto horlivosťou sa bude v pléne obhajovať tento zákon aj z radov opozície, pretože je to veľmi dôležité. Ale ešte raz, ak má niekto amnéziu a nepamätá si, čo v minulosti urobil a už sme tie platy mohli mať zvýšené a postupne zvyšované, je mi to ľúto. Ale nechcem robiť na tom populizmus, ktorý teraz si niekto vytĺka. A z tohto miesta chcem poďakovať práveže tým zdravotníckym pracovníkom, že to doteraz vydržali. A aj tým bojovníkom a bojovníčkam, ktorí za to roky, desaťročia bojujú. Bohužiaľ, museli ísť až do politiky, aby vôbec presadzovali tieto veci, aby sa vôbec o nás mal kto starať. A toto nie je bonmot týchto dní po korone, ale bonmot dvadsiatich rokov. Ak si pamätáte, kto sa o nás postará? To tu máme dvadsať rokov.

Ďakujem veľmi pekne. Je absolútne nedôstojné, aby sme tu zvyšovali hlas a útočili na sestry a na ich vzdelávanie. Sme súčasťou Európskej únie, ktorá má a ktorá nám dáva určité povinnosti, čo sa týka vzdelávania sestier. Vzdelaná sestra je základom zdravotnej starostlivosti. Ako mladý lekár som začínala, tak nie raz mi sestra v službe pomohla, pretože robila dvadsať rokov na tom oddelení a mladí lekári častokrát musia veľmi úzko spolupracovať so sestrami a častokrát sú odkázaní, samozrejme, na ich pomoc. Sestra môže, alebo teda zdravotný asistent môže pracovať aj po strednej škole, neni vôbec s tým problém. Sú tam nastavené činnosti, ktoré môže robiť, a keď sa zvýšia platy vo všeobecnosti v zdravotníctve, tak možnože aj menej sestier bude mať záujem ďalej študovať a budú, budú robiť takúto základnú naozaj tú sesterskú prácu. Ale takisto aj sestry majú vo vzdelávaní atestácie, špecializácie, robia vysoko špecializované veci, a takisto keď aj v zahraničí niekde robia, tak ony musia byť vzdelané a absolútne nechápem tejto poznámke, je absolútne nedôstojná a aj ako lekár by som si toto v živote nedovolila povedať, hej?
Čiže my sa musíme naopak sestrám venovať, podporovať to vzdelávanie, tak ako aj môj predrečník povedal, a vážiť si ich prácu, lebo keď toto sestry počujú, tak aj tie posledné, ktoré ešte robia z posledných síl po covide, tak si povedia, tak môžem sa na to vykašľať a odídem preč. Čiže ja ťa, ja ťa, Štefan, dôrazne žiadam, aby si si odpustil takéto výkriky a takéto nedôstojné správanie voči kolegyni aj voči nám lekárom, aj k poslancom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníčkou.) Pani poslankyňa, toto už je nad rámec.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
62.
Mňa takéto správanie uráža. Hovoril o tom aj pán Šefčík.
Prosím vás, pán predsedajúci, neprerušujte ma, lebo mi beriete čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Áno, ale rozprávajte k pánovi Šefčíkovi a nie k pánovi poslancovi Kuffovi.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
64.
Ale ja hovorím na to, čo pán Šefčík hovoril, ešte raz vám hovorím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán Kuffa, ja som požiadal o možnosť vystúpiť kvôli tomu, že aby som, aby som zareagoval na vás. Pán Kuffa, ako môžete takýmto spôsobom dehonestovať prácu týchto zdravotníkov? Viete čo? Vy poviete, že tam by mal byť rozdiel. Áno, nech je rozdiel medzi lekármi a medzi sestrami, ale on, on vždy bol. Ale tie sestry, ja nadviažem na to, čo povedal z opozičnej lavice pán poslanec Suja. On povedal, že keď, keď máte robotníka, obyčajného robotníka, a to nechcem dehonestovať, ktorý nemá, stačí mu základné vzdelanie, tak on má na stavbe povedzme, ja neviem koľko, nebudem tu strieľať, osem eur a viac, hej. Sú, sú takí, ktorí majú základné školy, stredné školy, dokážu si zarobiť viac v iných povolaniach.
Ale ja hovorím, že v zdravotníctve to nielen lekárov, ale aj sestry a podobne, moja manželka ako opatrovateľka v domove sociálnych služieb robila vedúcu na jednom oddelení, tak zašiel som troška do iného sektora, ale je to znova o niečom podobnom, tam tiež utekajú. Pri týchto ľuďoch my všetci sa usilujeme o to, aby im stúpli mzdy, aby boli lepšie ohodnotení. A áno, pravdu máte, lebo ich nemáme, tých ľudí, lebo nám odchádzajú. A aj preto, že si ich vážime a chceme ich vážiť.
Ale vy tu teraz vystupujete tak, ako keby my sme tu boli desať rokov a my sme dokaličili ten systém, zdravotníctvo úplne vycicali a teraz, teraz my sme za to vinní. Však sa snažíme, a toto teraz k tomu zákonu sa snažíme len o krôčik posunúť. A hovorím, budú ďalšie. My rokujeme s ministerstvom zdravotníctva a možno sa aj kolegyňa spravodajkyňa vyjadrí k tomu, my rokujeme s nimi aj o tom, aby sa konečne tie mzdy pre sestry, ale aj pre ostatných zdravotníckych pracovníkov zvýšili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak aby som to uviedol na pravú mieru, tak ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva nás nieže kritizujú, ale upozornili, že, že sme v tej doložke uviedli, že to nebude mať vplyv na verejné financie a oni z nejakého dôvodu, ktorý napokon ministerstvo zdravotníctva ani nevysvetlilo, si myslia, že bude. Preto som to spomenul v rozprave a snažil som sa to vyvrátiť.
No a vy hovoríte, že je urážajúce, aké majú podmienky tí zdravotníci a tak. Urážajúce je, že sa to roky neriešilo a že sa to roky nerieši, že sa to iba odkladá. A ja vám to poviem na takom príklade. Ten pán doktor, ktorý nám dal ten podnet, tak medzi prvým a druhým čítaním ja som sa s ním stretol osobne, lebo predtým sme iba elektronicky komunikovali a viete, čo mi povedal? Že: "Moja mama za to bojovala ako lekárka a ja v tom boji pokračujem a nevzdám sa.". Narážal na to, že to dal aj na súd. Takže možno vy poviete, že malinká vec, ale je to, je to pre mňa veľký úspech, keď toto prejde, pretože sa posunieme aspoň o prvý krôčik. A potom robme ďalšie. Ja nie som proti. Ale mne bolo ľúto toho lekára, že za takú, prepáčte, maličkosť bojuje roky a každý ho ignoruje a odsúva, vrátane ministerstva v minulom volebnom období.
Ďakujem.

Pán Kuffa, chcem vám povedať, že ja tento zákon absolútne podporujem a sa teším, že moji kolegovia pristúpili k predloženiu takémuto zákona. Samozrejme, je to len taký začiatok. Všetci dobre vieme, že táto vláda chce robiť reformnú politiku, no, bohužiaľ, tá situácia s covidom to všetko zabrzdila.
Je dobré, že aj takými malými krokmi sa snažíme zlepšiť situáciu a na druhej strane sa čudujem, možnože trošku vám, teda vy ste boli tu už poslancom aj v minulom období a neviem, či ste vyvíjali nejaké aktivity na zmenenie situácie, ale takto kritizovať dobrú vec mi príde také trošku zvláštne.
Takže oceňujem prístup všetkých poslancov, ktorí tvorili tento zákon a jednoznačne to podporím. Takisto budem podporovať aj všetky dobré zákony, ktoré prídu v budúcnosti, či už z dielne ministerstva zdravotníctva alebo z radov poslancov na zlepšenie situácie v našom zdravotníctve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Kuffa, ja oceňujem to, že teraz hovoríte o zvyšovaní platov. Ale ja si pamätám rok 2016, pred voľbami 2015, kedy ste sa veľmi nepekne vyjadrovali na tému problematiky zvyšovania platov sestier. Mne to bolo veľmi ľúto, keď som vás počúvala hore z balkóna, kde ste naozaj povedali, že čo vlastne chceme. Už vtedy viete veľmi dobre, vtedy, keby sa bola začala riešiť táto problematika, nechcem útočiť, ani nechcem vo vás vzbudzovať pocit viny, ale bolo to hrozné, skutočne hrozné. Som rada, že ste zmenili názor a som naozaj veľmi rada, pretože už vtedy sme mohli urobiť prvé kroky a, bohužiaľ, sa to v tomto pléne nestalo.
A tento zákon, ktorý je, my ho berieme ako tú lastovičku, ktorú sme si my dali v rámci nášho programového vyhlásenia vlády, aby sa naozaj tým zdravotníckym pracovníkom zdvihla tá mzda adekvátne, aby to bolo motivujúce, aby ostali v zdravotníckych zariadeniach a ten náš niekoľkoročný ťažký boj, ktorý zdravotnícki pracovníci zvádzajú voči tomuto štátu, aby sme mohli vykonávať tú prácu v dostatočnom počte, lebo ten personál, ktorý je, je to najcennejšie a, bohužiaľ, táto ťažká koronakríza to nielenže potvrdila, ale proste v takomto, by som povedala, že ťažkom stave utvrdila tú ráznosť, ktorá teraz musí prísť. A očakávam takisto, že pri príprave nového zákona o odmeňovaní, na ktorom intenzívne pracujem so všetkými stavovskými a odborovými organizáciami, aby sme sa skutočne dohodli, aká tá mzda má byť adekvátna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, pomenoval si problém, o ktorom všetci vieme a presne aj my to takto vnímame, ako si pomenoval. Je to, je to veľmi smutné, že sa musíme o takomto niečom baviť, žiaľ, v zákone takáto minimálna mzda nie je. A tento pán doktor, ktorý nám dal podnet, roky na to upozorňuje, už za vlád SMER-u, hej? Opakovane nám hovoril, že dával podnety aj na výbor, aj na ministerstvo. Práve preto, že to je taká malá vec, taká malá zmena, tak ja neviem, či z toho dôvodu sa s tým nikto nezaoberal. Tak sme si proste sadli a povedali si, že budeme sa tomu venovať. Pretože ako radoví poslanci robíme, čo môžeme. Rozprávame sa s ministrom, aj s predchádzajúcim ministrom, pracuje sa na ministerstve na zvyšovaní platov, tak ako ste to pomenovali. Ja verím, že čoskoro bude výsledok. Verím, že na jeseň už, tak, aby sa sestrám zvýšil plat, lebo tie odlivy zdravotníkov a tie podmienky, v ktorých pracujú, sú, sú strašidelné, hej?
Naozaj máš pravdu, sa s tebou stotožňujem. Mladí lekári tým, že majú možnosť cestovať, už v rámci štúdia idú na pobyty v zahraničí, do ERASMU, len do susedných Čiech a keď vidia tú úroveň, ako tam sa pracuje, a aký plat za to môžu dostať, ale hlavne tú, tú úroveň aj toho, čo sa môžu tam naučiť, ako môžu napredovať, tak samozrejme, že si vyberú to, čo pre ich rozvoj je lepšie.
A najhoršie na tom je, že keď sa chcú vrátiť, tak im kladieme také polená pod nohy, že, že si to potom aj väčšina z nich rozmyslí. Takže na tomto máš úplnú pravdu, treba veľmi zapracovať a dúfam, že tento návrh zákona podporíš, pretože je to síce malý krok, to sme spomínali aj s pánom poslancom Šefčíkom, ale tých ľudí, ktorých sa to dotýka, napríklad aj tento pán doktor, on za to roky bojuje, hej, za túto malú vec. A je strašné, že nikto doteraz sa tomu nevenoval, hej?
A čo sa týka zubných pohotovostí, tých, tých poskytovateľov je dostatok, hej? A niekedy aj viacej, ako ten región potrebuje. Len, žiaľ, potom tie peniaze od poisťovní sa rozdelia medzi viaceré tie ambulanciea tých lekárov, tých lekárov jednoducho nezaplatia.

Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky, kolegyni Evke Horváthovej za doplnenie aj za podporu.
A k tomu, čo povedal pán poslanec Suja, tak treba povedať, že my sme to, my sme reflektovali na nejaký konkrétny podnet zdola, ale tým, že sme sa tým začali zaoberať, tak tých, tých, nieže tých podnetov, ale toho, čo by tam bolo treba riešiť, je strašne veľa. To by bolo treba komplexnejšiu reformu, ale toto súrilo. Tých 12 eur, keď tam je nula eur minimálna mzda a aspoň tých 12 eur, aby tam bolo, aby to bolo dôstojnejšie.
No a to, že nám zubní lekári odchádzajú, áno, odchádzajú aj iní lekári, ja verím, že aj teraz, čo je predložená tá optimalizácia siete nemocníc, že sa tu proste spraví taká reforma, aby tí lekári tu radi ostávali. A pýtal som sa včera aj na zdravotníckom výbore, že či sú zahrnutí, do toho zahrnuté aj nejaké zubné ambulancie, v tých koncových nemocniciach a tak, komplexných, tak bolo mi povedané, že áno, že to je širšia reforma, že určite tam budú.
Takže verím, že sa bude aj s nimi komunikovať aj do budúcna a že sa tie podmienky zlepšia. Lebo to, čo sme sa dozvedeli, nie je ani z ďaleka dobré.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak pán poslanec Šefčík, ja sa chcem hlavne tebe poďakovať za to, s akým oduševnením si sa pustil do tejto problematiky. Aj ako nezdravotník si veľmi dobre uchopil aj tie odborné veci, aj svoj osobný vklad do toho. Naozaj sme sa to, čo si spomínal v rozprave, sme sa spojili s odborníkmi, aj s VÚC, aj s komorou, Slovenskou komorou zubných lekárov, kde v podstate sme načrtli ďalšie problémy, ktorým sa chceme v budúcnosti venovať, ako aj môj predhovorca povedal, spomínal, že sú obrovské problémy so zubnou starostlivosťou na Slovensku, či už čo sa týka počtu lekárov a sociálne slabšie skupiny majú problém si zaplatiť takúto zubnú starostlivosť v regiónoch. Nejdú radšej k zubárovi, pretože nemajú peniaze na to, aby dostali ošetrenie.
Čiže to sú všetko problémy, s ktorými sa musíme potýkať. Práve takíto sociálne slabší občania potom vyhľadávajú len pohotovosti, kde tá úroveň v mnohých tých pohotovostných ambulanciách je žalostná. Hej? Tam to vybavenie je úplne jak z minulého storočia niekedy. Čiže zubní lekári privítali túto našu iniciatívu. Je to síce len malý krok úplne na začiatku, ale naozaj, ako aj pán poslanec Suja povedal, je absolútne nehorázne, aby sme sa tu bavili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať na pána poslanca Šefčíka.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ja reagujem na pána poslanca Šefčíka.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ale hovoríte o pánovi Sujovi.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Zo širšia to spomínam a nadväzujem na to, čo hovoril môj predchodca. Ďakujem za upozornenie.
Takže toto je taká malá zmena a keď sa bavíme aj o sume 12 euro, tak to je tiež na pováženie. Inšpirovali sme sa vlastne tým, čo je v zákone teraz pri pediatroch a pri všeobecných lekároch, ktorí tak isto majú povinnosť nastúpiť do služby a samozrejme, že ten poskytovateľ, ktorý poskytuje starostlivosť, tak môže dať aj vyššiu sumu. Hej? Takže zatiaľ sme ostali na tejto sume, ale v budúcnosti, samozrejme, že tá suma bude musieť byť vyššia, hlavne keď štát vyžaduje od lekára službu a aj kvôli tomu, aby lekárov nedemotivovali a neodchádzali zo Slovenska ďalej preč.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, niektoré veci by bolo treba meniť hlbšími zásahmi a možno zubno-lekárske pohotovosti sú toho príkladom. Stretnutia s odborníkmi, ktorí sa téme dlhodobo a širšie venujú, nás zasvätili do témy ešte viac a je jasné, že je na tomto poli množstvo vecí, ktoré je nutné vylepšiť. Vieme však, že na väčšie, hĺbkovejšie zmeny treba omnoho viac času, príprav, rokovaní a dohôd, preto je komplikované zlepšiť všetko naraz. Dostali sme teda podnet od jedného zo zubných lekárov, ktorý na zjavnú nespravodlivosť a zneužívanie práce lekárov upozornil aj tým, že sa s organizátorom zubno-lekárskej pohotovosti súdi.
Ako systém funguje dnes, už som to hovoril aj pri prvom čítaní, ale zostručním a zopakujem. Organizátor zubno-lekárskych pohotovostí požiada vyšší územný celok, že chce pohotovosť prevádzkovať. Vyšší územný celok nemá regulačný mechanizmus a povolí to automaticky. Organizátor síce z e-VUC systém nakliká zubných lekárov a povolá ich tak do pohotovostných služieb podľa rozpisu. Ak ide o poctivého, čestného organizátora, tak sa väčšinou so zubnými lekármi dohodne a tí uňho radi odslúžia hodiny na pohotovosti. Stáva sa však aj, že organizátor nemá dostatok zubných lekárov na pokrytie služieb a vtedy do toho zasahuje aktívne vyšší územný celok, doplní zoznam zubnými lekármi, ktorým takto nariadi službu pod hrozbou zákonnej pokuty 3 319 eur.
Sú organizátori, ktorí zubných lekárov dôstojne za ich služby odmenia, ale sú aj takí, ktorí dieru v zákone, mám na mysli teraz to, že zákon pamätá na všetkých lekárov či pediatrov, všeobecných, pardon, lekárov či pediatrov slúžiacich na pohotovosti, ale opomína zubných lekárov, takže tí túto dieru v zákone zneužívajú a zaplatia mzdu týmto lekárom aj výrazne menej, ako je 12 eur za hodinu, čo je minimum v prípade iných spomínaných lekárov na pohotovosti. Oslovili sme s týmto podnetom všetky VÚC-ky, komunikovali sme s prezidentom Slovenskej komory zubných lekárov aj priamo s niektorými organizátormi pohotovosti a zistili sme, aký je v súčasnosti stav. Dovoľte mi aspoň niekoľko vecí z tohto stavu vám priblížiť.
Aktuálne v Slovenskej republike pôsobí 33 organizátorov, ktorí majú licenciu na poskytovanie tejto zubno-lekárskej pohotovostnej služby. V kooperácii so Slovenskou komorou zubných lekárov, zubnými lekármi a organizátormi sme zistili mzdové podmienky u dvadsiatich organizátorov. Z nich evidujeme 11 organizátorov, ktorí poskytujú poskytovateľom hodinovú sadzbu v minimálnej výške 12 eur alebo viac. Deviati organizátori poskytujú hodinovú sadzbu menej ako 12 eur, pričom štyria poskytujú hodinovú sadzbu 10 eur. Evidujeme jedného organizátora, je to v Košickom kraji, ktorý poskytuje za hodinu 3,396 eura počas pracovného dňa a 4,07 eura za hodinu počas víkendu a sviatkov. Evidujeme štyroch organizátorov, ktorí poskytujú od 6 do 9 eur za hodinu. Netýka sa to, alebo tento zákon samozrejme, že je všeobecný, ale nedotkne sa všetkých, teda nebudú musieť meniť, meniť všetci tie podmienky, iba niektorí. Tí, ktorých som, ktorých som tu uviedol a majú tú sumu nižšiu ako 12 eur.
Vrátim sa k pánovi doktorovi, ktorý má s jedným z organizátorov súdny spor a tvrdí, že organizátor zubnej pohotovosti sa obohacuje na úkor svojich kolegov. Mzda, ktorú má, ktorú mu za službu ponúkli, bola 3,369 eura za hodinu, čo odmietol, nepodpísal zmluvu a chodieva na pohotovosť pod hrozbou pokuty 3 319 eur za mzdu 0 eur. Teda zadarmo.
No a teraz minulý týždeň som bol obhajovať tento zákon na ústavnoprávnom výbore a už sme vedeli o rozsudku, na ústavnoprávnom výbore som bol 10. 6. a 9. 6. prvostupňový súd všeobecný rozhodol v prospech tohto lekára. To znamená, povedal, že, že tá mzda by mala byť minimálne tých 12 eur, tak ako navrhujeme v zákone, a na tom súdnom pojednávaní aj odznelo, že tento zákon je už v pléne Národnej rady a prešiel prvým čítaním a že sa to bude riešiť.
Nemám konkrétne ten súdny verdikt, ale, lebo to bolo čerstvé, ten zubný lekár to ešte nemal v rukách, ale môžem uviesť, že dňa 9. 6. na pojednávaní súd rozhodol tak, že vyhovel žalobe a priznal nárok žalobcovi, čiže súdnemu, pardon, zubnému lekárovi. Súd svoje rozhodnutie opiera o zákonnú minimálnu hodinovú mzdu všeobecných lekárov na pohotovosti, z čoho usúdil, že hoci zákon výslovne zubných lekárov neuvádza, vzťahuje sa minimálna výška hodinovej sadzby aj pre výkon pohotovostnej služby zubnými lekármi, ktorí v zákone zakotvení priamo explicitne nie sú. Niektorí zubní lekári sú s týmto stavom samozrejme spokojní, pardon, nespokojní, ale nechcú si robiť problémy, tak to na tejto pohotovosti odslúžia aj za takýchto problémov.
Schválením tohto zákona pomôžeme odstrániť túto nespravodlivosť, ktorú zvýraznil svojím rozsudkom už aj prvostupňový súd a ukotvíme do zákona minimálnu mzdu aj pre zubných lekárov slúžiacich na pohotovostiach.
Vážené poslankyne, poslanci, týmto návrhom zákona sa opierame aj o časť programového vyhlásenia vlády, v ktorej sa píše, že vláda Slovenskej republiky uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko. Stav, ktorý tu momentálne v spomínanej oblasti je, je skôr demotivujúcim pošliapaním hodnoty lekárskeho povolania, ako jeho ocenením a vyjadrením vďačnosti. Prísť na pohotovosť, prísť slúžiť na pohotovosť, kde sú nevyhovujúce hygienické podmienky, priniesť si vlastné nástroje, dostať ani nie štyri eurá na hodinu v hrubom je skutočne ponižujúce.
Verím, že sa podarí v budúcnosti zmeniť k lepšiemu aj ďalšie veci v tejto oblasti. My už sme rozdiskutovali ďalšie veci s Komorou zubných lekárov aj s tými organizátormi pohotovosti, takže dúfame, že do budúcna presadíme alebo podarí sa presadiť aj v tomto pléne niektoré ďalšie veci, ktoré zlepšia súčasný stav. Na začiatok sa teda snažíme presadiť aspoň to, aby sa zmenilo ponižujúce odmeňovanie za službu na pohotovostiach.
Chcel by som sa ešte krátko zmieniť o, o, o pripomienkach, ktoré sme dostali, resp. hlavnej pripomienke v prekladacej, predkladacej správe z ministerstva zdravotníctva, ktorej sa chytilo potom aj ministerstvo financií. Ja to prečítam celé, celú tú stať:
"Cieľom predloženého poslaneckého návrhu zákona je zrovnoprávniť zákonné podmienky na výkon pohotovostnej služby v ambulanciách pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, v ambulanciách zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Súčasne platné znenie zákona č. 578/2004, ďalej len zákon, garantuje minimálnu výšku mzdy lekára za hodinu vykonávania zdravotníckeho povolania v pracovnom vzťahu s organizátorom v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby, a to v sume 12 eur. Súčasne však platný zákon opomína rovnakú garanciu minimálnej výšky hodinovej mzdy pre zubných lekárov, ktorí vykonávajú pohotovostnú službu v ambulanciách zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Cieľom návrhu zákona je preto napraviť tento stav a umožniť tak lekárom, ako aj zubným lekárom spravodlivo rovnaké podmienky odmeňovania výkonu pohotovostnej služby v obidvoch zdravotníckych povolaniach."
Z ministerstva zdravotníctva takisto tvrdia, že účel návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a ich stanovisko, o ktorom chcem ešte hovoriť, v materiáli sa uvádza, že navrhovaná novela nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, ani vplyv na rozpočet verejnej správy. Máme za to, že zvýšenie garantovanej minimálnej výšky hodinovej mzdy pre zubných lekárov zakladá vyššie nároky na rozpočet verejného zdravotného poistenia, s ktorými sa pri návrhu rozpočtu na rok 2021 nepočítalo. Lenže to by som vysvetlil.
My sme boli aj na ministerstve zdravotníctva a vysvetľovali sme si práve to, že financovanie alebo mzdu tí zubní lekári slúžiaci na pohotovostiach dostávajú nie priamo z poisťovní, oni ju dostávajú od tých organizátorov, ktorí majú nejaký, nejaký balík peňazí cez, cez, z kapitálových tržieb, resp., resp. z tých zubných úkonov, ktoré sa tam robia a oni z tohto balíka vyplácajú týchto lekárov. Keď som spomínal, že sme to zisťovali a koľkí organizátori nemajú problém zaplatiť nielen 12 eur, ale s príplatkami povedzme 25 eur za hodinu týmto zubárom, tak sme zistili, že len niekoľko, ktorý, niekoľko tých organizátorov, ktorí s nami navyše nie úplne ochotne spolupracovali a komunikovali, tak iba niekoľko z nich má tento problém. To znamená, že keď to väčšina z nich, povedzme, ja neviem, štyri pätiny z nich dokážu spraviť, dokážu zaplatiť a nemá to vplyv na verejné financie, tak prečo by to nedokázali aj tí ďalší? Čiže ja poviem to tak, možno nie úplne najšťastnejšie, že nepôjdu tie peniaze z verejného zdravotníctva, ale pôjdu zo ziskov tých organizátorov pohotovosti. Čiže týmto som zodpovedal aj to, tú hlavnú námietku, ktorú z ministerstva zdravotníctva sme mali a ktorej sa chytilo potom aj ministerstvo financií a namietalo.
Dobre. Tak na záver ešte mi dovoľte poďakovať mojej kolegyni profesorke Eve Horváthovej, s ktorou sme zákon pripravovali, ale tiež kolegom z ďalších koaličných strán Zuzane Šebovej a Tomášovi Lehotskému, ktorí sa so zákonom stotožnili, pridali sa k nám ako predkladatelia, čím presadenie zákona podporili. Verím, že tento zákon nájde podporu u všetkých poslancov, tak ako v prvom čítaní. Myslím, že tam jeden pán, pán Baláž zo SMER-u, ktorého máme na zdravotníckom výbore, takisto to podporoval a on sa potom ospravedlňoval, že sa pomýlil pri hlasovaní, ale myslím, že to prešlo stotridsiatimi alebo stotridsaťjeden hlasmi.
Takže ďakujem za pozornosť a verím, že to podporíte.