Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla, mali sme takisto rokovanie s malými teplármi, teda s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla, mali sme takisto rokovanie s malými teplármi, teda s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so zástupcami ministerstva životného prostredia, so zástupcami ministerstva hospodárstva. Výsledkom stretnutia so zástupcami ministerstva hospodárstva aj vzhľadom na to, že boli zo strany týchto subjektov, ktoré som uviedol, zaslané pripomienky a podnety na vylepšenie návrhu zákona, tak niektoré sme akceptovali s tým, že táto akceptácia je aj po dohode s príslušným ministerstvom hospodárstva.
Ja na konci svojho vystúpenia aj preto prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale skôr než tak urobím, by som vás chcel informovať, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním a z akého dôvodu sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podáva, pretože tento návrh nie je jednoduchý, je pomerne rozsiahly, a treba vysvetliť, že prečo to tak je.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ani nesmeruje k tomu, že by sme opravovali nejaké chyby z toho prvého čítania, ale jednoducho je to téma, tepelná energetika je téma, ktorá je veľmi kontroverzná. Je, v podstate tie skupiny podnikateľov, ktoré podnikajú na tom regulovanom trhu, a ich záujmy sú tak protichodné, že v princípe urobiť návrh zákona, ktorý by vyhovoval obom skupinám, je v zásade nemožné.
Takých tém je viacero, nakoniec budeme mať na tejto schôdzi aj návrh, ktorý sa bude týkať národných parkov, a tam takisto vidíte, koľko listov dostávame od zástupcov lesníkov napríklad a ako to vnímajú ochranári. Takže sú určité témy, kde neviete nájsť také znenie návrhu zákona, s ktorým by boli všetci spokojní. Ale hovorí sa, že aj dobrý zákon je vtedy, keď nikto s tým nie je spokojný alebo každý s ním je spokojný trošku, tak by som povedal alebo trochu. A toto je ten prípad, ktorý vlastne vyústil aj do pozmeňujúceho návrhu, že tak jedni ako aj druhí si tam vedia nájsť niektoré pripomienky, ktoré z ich pohľadu smerujú k vyváženiu situácie pri podnikaní na trhu v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ ide o tie konkrétne otázky, ktoré sme riešili medzi prvým a druhým čítaním. V zásade ten návrh upravuje dve veci. Prvá je zákaz reťazenia cien. Prostredníctvom tohto zákazu by sme chceli dosiahnuť primeranejšie ceny energií pre konečného spotrebiteľa, pre bežných ľudí. A na to, aby sme tak spravili, sme v tom návrhu zákona aj zadefinovali určité, vymedzili sme určité pojmy a zaregulovali sme spôsob, akým by sa mohol dosiahnuť zákaz reťazenia cien. Samotný zákon nedoťahoval tú koncovku toho zákazu, pretože tá koncovka bude dotiahnutá prostredníctvom predpisu ÚRSO, teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale vytvára rámec preto, aby ÚRSO tak mohlo spraviť. Ale keďže tie pojmy boli predmetom kritiky najmä zo strany Zväzu výrobcov tepla, tak sme sa nakoniec a, samozrejme, ešte tam potom bola aj taká pripomienka, že by bolo dobré zadefinovať priamo v zákone, čo je to primárny a sekundárny okruh, tak sme sa nakoniec rozhodli takým spôsobom, že aby sme sa vyhli nejakým siahodlhým diskusiám a zdržiavali prijatie tohto návrhu zákona, tak sme tie sporné pojmy odtiaľ vypustili.
Vypustili sme aj všetky súvisiace ustanovenia, ktoré teda boli naviazané na tieto pojmy s tým, že tie pojmy sa dostanú do veľkej novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva pripravuje v najbližšom období v priebehu najbližšieho polroka. A dohodli sme sa, že tú ďalšiu diskusiu so Zväzom výrobcov tepla ohľadne týchto pojmov, ako boli, ako je prípojka a tie ďalšie pojmy, ktoré tam boli zadefinované, bude viesť už ministerstvo hospodárstva. A v tej veľkej novele sa bude snažiť dosiahnuť nejakú názorovú zhodu so Zväzom výrobcov tepla.
Na druhej strane primárny, sekundárny okruh my prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu chceme zadefinovať priamo do zákona. Sú to pojmy, ktoré vychádzajú z praxe a bežne ich používal ÚRSO vo svojich rozhodnutiach, nie je to niečo, čo by sme teraz vymýšľali a pôvodne to ministerstvo hospodárstva, tieto dva pojmy, chcelo včleniť do veľkej novely zákona o tepelnej energetike. Ale keďže teraz sme dostali pripomienku zo strany Zväzu výrobcov tepla, aby takéto niečo bolo zadefinované, tak sme im vyšli v ústrety, urobili sme to už v predstihu v tomto návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúce návrhu, ktorý nakoniec prečítam.
Čiže toto sú všetko pripomienky, ktoré vychádzajú zo záverov diskusie, ktorý sme mali so Zväzom výrobcov tepla, a ktorý sme akceptovali, a to je v podstate podstatná časť toho pozmeňujúceho návrhu, pretože tam tých ustanovení, ktoré boli priamo naviazané na tie sporné pojmy, kde to bola naozaj hra o slovíčka bolo viac.
Na druhej strane sme sa snažili reflektovať v určitej miere aj na pripomienky, ktoré prichádzali z druhej strany, a to boli pripomienky zo strany podnikateľov v oblasti teplárenstva, ktorí nie sú združení vo Zväze výrobcov tepla, a sú skôr takými menšími podnikateľmi, strednými podnikateľmi. Tí sa nám dlhodobo sťažujú na to, že pokiaľ chce niekto ukončiť odber tepla, tak v princípe to môže urobiť len na základe zákona, čo sú veľmi výnimočné, vzácne situácie, keď sa mení teda látka, keď sa mení látka, ktorá slúži na vykurovanie. To znamená, keď idete možno z horúcovodu na teplovod a opačne, ale to sú veľmi vzácne situácie. A potom je to už len na základe dohody s doterajším dodávateľom, čo v praxi bolo zvyčajne tak alebo takmer vždy, že ten doterajší dodávateľ tú dohodu jednoducho uzavrieť nechcel. Čiže my teraz dopĺňame do návrhu zákona možnosť výpovede, ale s tým, že musia byť striktne dodržané podmienky, ktoré aj doterajší zákon uvádza a to, že nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ, musí byť jednak technologicky lepší, musí byť, samozrejme, aj priaznivejší voči životnému prostrediu, čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o 20 % viac tepla z obnoviteľných zdrojov energie ako ten doterajší zdroj tepla. A keďže doteraz sa to veľmi nekontrolovalo, či to je naozaj tak, že sú tam splnené tieto podmienky, tak aby sme to vyvážili, tak na druhej strane dávame povinnosť samospráve, aby pri odpojení sa od doterajšieho zdroja tepla, aby tieto podmienky skontrolovala, aby sa nám nestalo, že si niekto bude chcieť vybudovať zdroj, ktorý je horší vo vzťahu k životnému prostrediu alebo je technologicky menej vyspelý, a to je teda druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu.
Bola veľká diskusia aj o tom, že či je šťastné vkladať slovíčko do § 12, myslím, ods. 9, ods. 10 je to slovo "primerane", pretože aj v zmysle legislatívnych pravidiel by sa slovo "primerane" malo používať len výnimočne. K tomu sa dá uviesť najme to, že slovo "primerane" bolo v texte návrhu zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do roku 2014 a nespôsobovalo nejaké zásadné problémy. Dokonca aj vláda, keď prišla, bývalá vláda, keď prišla s novelou toku 2014, tak nenavrhovala to slovo "primerane" v tom odseku vypustiť. Totiž dneska alebo dnes nie je problém v tom, že keď to slovo "primerane" vypadlo, tak niektorí si ho vysvetľujú ako rovnako, že sa má použiť ustanovenie § 12 ods. 1 až x rovnako aj na tie menšie zdroje tepla, tak ako platia pre veľké a výkonnejšie zdroje tepla a niektorí si to vysvetľujú stále ako primerane. Čiže jednak je nejednotné to, že to slovíčko vypadlo pozmeňujúcim návrhom poslaneckým v tom roku 2014, nebolo to šťastné, pretože to bolo aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, lebo vzťahy sa majú upravovať buď rovnako, alebo primerane, keď sa odkazuje na iný odsek. Aj v praxi to spôsobovalo problémy. Takže sme stáli pred tou otázkou, že ako to napraviť. Vrátili sme tam to slovíčko "primerane" a hlavne návrh zákona upravuje aj to, že sme spresnili, že doterajší dodávateľ sa nebude vo svojich záväzných stanoviskách vyjadrovať ku všetkému, čo ho napadne, tak ako to často robil, ale ako dotknutý subjekt len k tomu, čo je vo verejnom záujme.
Vo verejnom záujme v zmysle zákona o tepelnej energetike je to, aby sa nezasahovalo do tepelnej sústavy spôsobom, ktorý je neprijateľný a ktorý by ohrozil celú tú infraštruktúru, celú tú tepelnú sústavu ako takú, aby sa nerobili zásahy do ochranného pásma tej tepelnej sústavy. K týmto dvom otázkam sa aj v zmysle tohto zákona už bude odteraz ten dodávateľ vyjadrovať. A k tomu zvyšnému to, že či to má dopady na cenu za teplo tých ostatných, ktorí zostanú na tej sieti, či to má dopad na životné prostredie, to bude riešiť obec alebo okresný úrad, hlavne obec, ktorá má na to príslušné oddelenia, ktoré sa k tomu majú vyjadrovať a tá rozhodne v zmysle koncepcie tepelnej energetiky príslušnej obce, či vôbec je možné sa odpojiť, lebo niektoré koncepcie obecné to ani nepovoľujú a ak to povoľujú za akých podmienok. Veď preto sa aj robia tie koncepcie a schvaľujú sa obecnými a mestskými zastupiteľstvami, aby to malo nejaký dosah, lebo, žiaľ, terajší zákon je nastavený tak, že obce si môžu prijímať, čo chcú v koncepciách alebo terajší dodávateľ to môže celé zablokovať, práve pretože v tom svojom záväznom stanovisku sa vyjadruje ku všetkému od ovzdušia cez ochranné pásma až po ceny, ktoré, samozrejme, majú dopad aj priamo na neho. Čiže v podstate sa vyjadruje sám k sebe a to nie vo verejnom záujme a nehovorím to, že si to myslím, ale v roku 2014, vlastne v roku 2015 Najvyšší súd, keď sa zaoberal touto problematikou, tak to presne takto aj konštatoval, že dodávateľ sa nemá vo verejnom záujme ako dotknutý orgán prečo vyjadrovať k inému, ale má sa vyjadrovať len k tým dvom otázkam, ktoré my teraz v zákone spresňujeme, to znamená k ochranným pásmam a zásahom do tepelnej sústavy.
Minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré riešilo túto problematiku, konštatovalo, že tak ako je definované dnes v § 12 ods. 10 veľmi neštandardne to ustanovenie, tak nie je z toho zrejmé, či sa dodávateľ má vyjadrovať len k tým dvom otázkam, teda k ochranným pásmam a k zásahom do tepelnej sústavy alebo či sa má vyjadrovať aj širšie a že je na zákonodarcovi, tak sa priamo v tom odôvodnení píše, aby to v zákone spresnil. Takže my vlastne robíme to, čo chce Ústavný súd, ktorý minulý rok toto konštatoval, a my to spresňujeme tak, ako to tvrdí od roku 2015 aj Najvyšší súd, že dodávateľ tepla sa má vyjadrovať len k dvom otázkam, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré od neho štát, ktorý mu dáva takéto oprávnenie, od neho očakáva.
K tomu ostatnému sa už bude vyjadrovať po správnosti obec, pretože obec si musí zvážiť, či si môže dovoliť zasiahnuť do svojej sústavy tepelnej tak, že povolí odpojenie a nezničí si ju tým a či sú aj splnené ďalšie štandardy ochrany životného prostredia, lepšie technológie, tak aby boli splnené nielen záujmy obce, ale tak, aby v celkovom dôsledku aj štát plnil povinnosti, ktoré má vo vzťahu k Európskej únii z hľadiska emisií, z hľadiska ďalších parametrov a pokiaľ by to tá obec nejakým spôsobom takto nechcela pochopiť, tak ten doterajší dodávateľ vždy prostredníctvom toho záväzného stanoviska, on zostane nakoniec aj účastníkom konania, vie tieto veci namietať. Nad obcou je vždy odvolací orgán, a to zostáva okresný úrad a v prípade územného konania ešte ministerstvo hospodárstvo, ktoré má sledovať práve záujmy štátu, aby tie parametre a tie prísľuby, ktoré štát, ku ktorým sa štát zaviazal aj v oblasti tepelnej energetiky, boli splnené.
Sú tu aj viaceré ďalšie otázky, ktoré my neriešime v tejto novele zákona a budú riešené vo veľkej novele zákona o tepelnej energetike, ktorá by mala v priebehu najbližšieho polroka byť predložená samotným ministerstvom a do toho sme sa púšťať nechceli.
Ja ešte na záver tohto vstupu, kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak by som sa rád vyjadril, lebo viacerí ste to zaregistrovali. Ja som aj viacerým z vás sľúbil, že sa k tomu vyjadrím. Bol publikovaný článok teda, ktorý sa týkal tejto novely zákona, teda vyjadrovalo sa v tom článku k návrhu zákona ministerstvo životného prostredia. Nebolo z toho článku jasné, teda takto, vyjadroval sa spôsobom, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, lebo by to mohlo nejakým spôsobom ohroziť životné prostredie. Nebolo v tom článku uvedené, kto sa za ministerstvo vyjadroval. Ja som sa stretol s vedením ministerstva a zistil som, že to bola iniciatíva úradníkov ministerstva, ktorí boli oslovení novinármi, a vedenie ministerstva o tom ani nevedelo. My sme si to vysvetlili, takže nejaký zásadný súhlas zo strany ministerstva nie je a navyše, tak ako to pochopili úradníci na ministerstve životného prostredia, ani nezodpovedá obsahu toho návrhu. Ja len uvediem, že bolo kritizované, že sa nesúhlasí s tým, aby bol vylúčený dodávateľ ako účastník konania. My vôbec do účastníctva v tomto návrhu zákona nezasahujeme. My riešime dodávateľa len v tej skoršej fáze, keď sa vyjadruje ako dotknutý orgán a to je rozdiel, lebo medzi dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona je rozdiel a medzi účastníctvom je rozdiel. Čiže aj tie samotné pripomienky, ktoré boli publikované v článku, nevychádzajú ani zo znenia toho pôvodného návrhu, ktorý bol predložený. Ja, samozrejme, som aj tento pozmeňujúci návrh poskytol ministerstvu, aby si urobili predstavu a v zásade nemám od nich momentálne nejaké negatívne reakcie.
Ja len k tomu ovzdušiu, lebo na to sa ma viacerí pýtate. Aj tie malé zdroje, ktoré dnes produkujú určité emisie, lebo všetci produkujú emisie aj tie veľké zdroje, aj tie malé zdroje. Tie malé zdroje sú v tých väčších mestách. V Bratislave je to tak, neviem, či aj v Košiciach, ale v Bratislave je to tak, že magistrát, magistrátu sa nahlasujú emisie a magistrát vyrubuje aj poplatky za emisie. Čiže je to pod kontrolou, aj keď, samozrejme, sa nekontroluje každý prípad jeden po druhom a v ostatných mestách a v obciach to robia príslušné oddelenia životného prostredia na okresných úradoch. Takže tento článok o tom nehovorí, ale častokrát zaznievajú takéto výhrady, že nie sú vôbec pod kontrolou emisie. U tých menších zdrojov sú, ale, samozrejme, nie sú na pravidelnej báze.
Na druhej strane pravidelne sa nekontroluje ani to, že či sú zdroje tepla účinnými zdrojmi tepla. Jednoducho dnes tá kontrola tiež nie je v tomto. Ak príde prevádzkovateľ zdroja tepla, ktorý predloží dokumentáciu, že, povedzme, má kogeneračnú jednotku vybudovanú, ktorá ani nemusí byť v praxi zapojená, lebo to nikto nekontroluje, tak mu URSO vystaví potvrdenie, že účinný zdroj. Kedysi na to existovala energetická inšpekcia, ktorá bola zrušená zhodou okolností práve ľuďmi, ktorí dnes pracujú pre Zväz výrobcov tepla.
Takže nechcem sa do toho viacej púšťať. Pokiaľ by tu o tom vznikla debata, tak by sa dalo aj o tom rozprávať, o tých rôznych prepojeniach a tak ďalej, ale nemyslím, že to je kľúčové. Len keď v kontexte o tom rozprávame, tak si treba aj toto uvedomiť, že dnes nemáme ani energetickú inšpekciu, ktorá kontrolovala, ako účinné sú aj doterajšie zdroje tepla. A na druhej strane nekontrolujeme ani jeden po druhom tie menšie zdroje tepla. Takže tie nedostatky sú na oboch stranách a myslím si, že primárne na ministerstve hospodárstva by aj v tej veľkej novele sa s týmto popasovalo, lebo to je určité bremeno, ktoré si nesieme so sebou roky. To sa aj ťažko rieši poslaneckým návrhom zákona, lebo ak by tu mal vzniknúť nejaký subjekt, ktorý bol obdobný energetickej inšpekcii, mal by to prevziať tie úlohy iný orgán, tak to poslanci nedokážu efektne spraviť bez toho, pretože to ponesie so sebou aj finančné dopady, aj personálne dopady, aj administratívu toho celého.
Tieto veci si musí zvážiť ministerstvo hospodárstva. Ja verím, že sa s tým popasujú v tej veľkej novele, pretože tá veľká novela bude zohľadňovať aj tú najnovšiu smernicu Európskej únie, ktorá tiež upravuje podmienky, za akých sa možno odpájať od zdrojov. A tá smernica hovorí, že sa možno odpájať len od účinných zdrojov. Takže tá kontrola tých účinných zdrojov bude podstatná, aby sme vedeli odlíšiť účinné od neúčinných, lebo v zmysle smernice Európskej únie sa v budúcnosti bude možno odpájať len od účinných a od neúčinných, ale od účinných zdrojov by sa odpájať nemalo.
Tak toľko k tým diskusiám a k tomu, prečo sme sa dopracovali k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a ja to teraz prečítam. To odôvodnenie už čítať nebudem, lebo som ho tak svojimi slovami zhrnul v tomto svojom vystúpení. Takže prečítam už len paragrafové znenie alebo ten normatívny text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa body 1a 2 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 3 v § 2 písm. ac) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
3. V čl. I bode 3 v § 2 písmená ad) a ae) znejú:
"ad) primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
ae) sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla."
Koniec toho bodu pozmeňujúceho návrhu.
4. V čl. I sa body 4 a 5 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú:
"8. § 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Osvedčenie podľa odseku 1 a záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať iba v prípade, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20."
9. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) Odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
10. V § 20 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
11. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. I sa body 8 až 10 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 11 sa číslo "25" nahrádza číslom "24" a táto úprava sa urobí v danom texte 3x.
8. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
"12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý vrátane nadpisu znie:
" § 38ad
Prechodné ustanovenia účinné od 1. augusta 2021
V konaní začatom pred 1. augustom 2021, ktoré nebolo právoplatne skončené a v ktorom ešte nebolo vydané osvedčenie podľa § 12 ods. 1 alebo záväzné stanovisko obce podľa § 12 ods. 8, sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. augusta 2021."."
Takže to bol pozmeňujúci návrh a ja už len na záver dodám, lebo som k tým prechodným ustanoveniam nehovoril, že aj tam boli rôzne variácie toho, ako ich spraviť, ale nechceli sme už spochybňovať platné záväzné stanoviská obce alebo osvedčenia ministerstva, ktoré boli vydané. Takže tiež sa tam išlo dvakrát do kompromisného znenia, že nejde sa ani úplne podľa nového znenia, ani úplne podľa starého znenia, ale urobil sa tam kompromis, ktorý isté špecifické situácie vyrieši a nie ani v prospech jedných, ani v prospech druhých, ktorí na tom trhu podnikajú, a ich záujmy sú častokrát protichodné.
Ja ďakujem teda za to, že ten návrh zákona v druhom čítaní podporíte, nie je to úplne zrušenie teplárenského nevoľníctva, o ktorom hovorí programové vyhlásenie vlády, ale je to čiastočné uvoľnenie toho doterajšieho režimu a hlavne vyváženie a spresnenie vecí, ktoré požaduje aj Ústavný súd, ktorý hovorí už dlhú dobu, aj Najvyšší súd, že by tak mali byť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
