Videokanál klubu

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, posledný rok nás všetkých konfrontoval s otázkou smrti viac, ako by sme si priali. Ako by sme chceli vidieť, mnohí z nás nečakane odišli, blízki či priatelia, bolo ich takmer 19-tisíc, z toho 12 502 na COVID.
Dnes pred vami stojím, aby som uviedol návrh zákona, ktorý má obmedziť úplne zbytočnú smrť mnohých detí na Slovensku skôr, ako by sa mohli nadýchnuť.
V týchto dňoch si pripomíname 30 rokov od odsunu posledného sovietskeho okupačného vojska z Československa. Zavŕšením jeho pobytu na našom území symbolicky skončila éra, keď suverenitu nášho štátu limitoval komunistický diktátor z Moskvy. Komunistické zákonodarstvo inšpirované sovietskym bezprávím, žiaľ, prežíva v oblasti umelých potratov na Slovensku dodnes. Jeho prapočiatok siaha do obdobia tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v roku 1917.
Minulý rok sme si pripomenuli smutné sté výročie prvého zákona na svete legalizujúceho umelé potraty. Pod týmto zákonom cítiť dodnes rukopis Vladimíra Iľjiča Lenina. Je zarážajúce, že to, čo bolo pred sto rokmi civilizovaným svetom vnímané ako zjavné bezprávie, je dnes ponúkané ako nové ľudské právo, ako niečo, čomu má zaväzovať napríklad Európska únia svoje členské štáty, ako sme si to mohli plne uvedomiť pri nedávnej diskusii o tzv. Matičovej správe na pôde tohto zákonodarného zboru.
Stav započatý sovietskymi boľševikmi je v civilizovanom západnom svete, ku ktorému sa hlásime, prezentovaný ako nedotknuteľné status quo. Keď hovoríme o ľudských právach, nesmieme zabúdať na ich základné vymedzenie - právo jedného človeka končí tam, kde začína právo iného. Ústava Slovenskej republiky nám pripomína, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením.
Položme si teda otázku, ako tento život chránime, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu, že si tú ochranu naozaj zaslúži? Podľa kvalifikovaného odhadu je ročne vo svete uskutočnených približne 56 mil. umelých potratov. Na Slovensku, ktoré sa rozhodnutím zákonodarného zboru v roku 1957 pripojilo k sovietskym súdruhom aj plne legalizáciou umelých potratov, sme za takmer 64 rokov platnosti tejto hanebnej legislatívy usmrtili takmer 1,5 mil. vlastných detí. Možno bol medzi nimi génius, potencionálny vynálezca liekov nateraz neliečených chorôb. Vďaka tolerovaniu tohto smutného reliktu komunizmu denne na Slovensku zabijeme jednu priemernú školskú triedu.
Verím, že vás, ctené kolegyne a kolegovia, nemusím presviedčať, že nenarodené dieťa nie je zhlukom buniek, ale samostatnou ľudskou bytosťou, že vás nemusím presviedčať o takej samozrejmosti, ako je fakt, že každé dieťa má od počatia samostatnú DNA, od šestnásteho dňa začína biť jeho srdce. Žena predsa nemá dve srdcia, to druhé od šestnásteho dňa bije dieťaťu.
To, že nás tu sedí 150 poslancov, je iba o tom, že 150 matiek sa muselo rozhodnúť pre život. Ak by to tak nebolo, nesedeli by sme tu. Nikto by o nás netušil. Jediným človekom, ktorý by si to uvedomoval, by bola matka, ktorá sa rozhodla pre potrat. Je dokázané, že sa po takomto rozhodnutí trápia, občas v tom ostanú samé s výčitkami s postaborčným syndrómom.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o politike. Predkladám ho opakovane napriek obštrukciám, napriek hejtu, ktorého sa mi za toto dostáva. Predkladám ho preto, aby bolo učinené zadosť základnej spravodlivosti, aby bola odsúdená jedna z posledných veľkých neprávostí komunistického zločinného režimu. Verím, že úcta k životu nás v tejto sále spája naprieč politickým spektrom a napriek rozdielom, ktoré máme v pohľadoch na mnohé politické otázky.
Prosím vás, podporte tento zákon. Prosím vás o to v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nadviažem, pán Kotleba, na niektorých predrečníkov, lebo vy ste spomenuli toho Ronalda, jak pekne kolu dal bokom a napil sa vody, čistej vody. A práve o tom to je. O pozitívnom príklade. Čiže ja si myslím, že všetko to začína v rodinách. Ja osobne takisto v tomto "občas zhreším", pretože si kúpime občas kofolu alebo keď idem na bicykli, tak potom mi chutí ten pohár kofoly, ale iné sladené nápoje doma, to bežne nemávame. Čiže ja si myslím a moje deti sú tak vychované, že dúfam, že to obmedzujú aj mimo domu.
Neviem to s presvedčením povedať, samozrejme. Každý z nás aj politici, čo sme, ktorí sme viac sledovaní, je zodpovedný za to, aký dávame príklad. Aj vy, pán Kotleba. Je jedno úplne, že či dáte pozitívny, alebo negatívny príklad. Napríklad ak si dáte na bradu rúško, tak niektorí vás nasledujú. Ak kážete vodku a Bromhexin, potom ja som presvedčený o tom, že máte fanúšikov, ktorí vás nasledujú.
Preto vyzývam na vhodnú kampaň aj v tejto oblasti nás všetkých. A je to omnoho-omnoho lepšie, ako niečo zakazovať. Dieťa predsa na ceste do a zo školy si môže kúpiť, čo len chce. To znamená, ak v rodine nedostane ten výchovný základ, že tá voda, čistá voda alebo prípadne minerálka, je tým najlepším pre jeho zdravie, tak potom to bude porušovať, či už mu to v škole zakážeme, alebo nie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 584. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 597 z 31. mája 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem vetou, ktorú mi povedala pani ministerka spravodlivosti: "Pán Krošlák, nemám rada, keď si poslanci robia z Trestného zákonníka trhací kalendár, ale táto vaša úprava je dobrá a dávam jej zelenú." Takže ja som vždycky vnímal túto snemovňu, parlament, ako inštanciu, kde sa prijímajú zákony, ktoré majú slúžiť ľuďom. A táto úprava je presne na to. Táto úprava slúži ochrane zdravia obyvateľstva.
Rozprávame hlavne o mladých ľuďoch, športovcoch, amatérskych športovcoch, ktorí v nevedomosti berú zakázané látky, rôzne steroidy, rastové hormóny a rôzne iné látky, ktorým sa v skratke hovorí LAHU.
Chceme touto úpravou alebo vrátim sa ešte naspäť. Za posledných 15 rokov v tejto oblasti, to znamená distribúcia, predávanie zakázaných látok, propagácia, bol odsúdený jeden jediný človek na Slovensku. Za 15 rokov! To znamená, že pravdepodobne bol niekde problém v tejto trestnej úprave, pretože táto činnosť sa u nás diala vo veľkom. A presne touto právnou úpravou chceme toto zmeniť. Táto právna úprava pre trestné konanie zjednodušuje dokazovanie, zjednodušuje celý proces a bude nápomocná orgánom činným v trestnom konaní, aby sa ľudia, ktorí sa živia touto činnosťou, aby mali väčší problém a aby mohli byť ľahšie stíhaní.
Chcel by som povedať k tomuto návrhu Trestného zákona, k tejto novele, že vlastne nebol to nápad zo dňa na deň, že sa mi niečo prisnilo a som sa zobudil a pome to spraviť. Bol som oslovený Antidopingovou agentúrou a ľuďmi, ktorí sa pohybujú v tomto prostredí, a zobral som si to za svoje veľmi rád. Som rád, že si vybrali mňa a som rád, že sa nám po takmer trištvrte roku práce podarilo pretaviť túto krátku novelu. Zúčastňovala sa na tom Antidopingová agentúra, ľudia z Národnej kriminálnej agentúry, ktorí sa zoberajú touto činnosťou, Kriminalistický expertízny ústav a prokurátor z Generálnej prokuratúry.
Verím, že táto právna úprava bude dostačujúca, bude dobrá a že sa nám podarí odstrániť alebo utlmiť túto nekalú činnosť, ktorá prebieha, myslím si, takmer všade. Toľko na začiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj vo vašich poslaneckých kluboch sú predpokladám poslanci, ktorí sa venujú téme sociálnych vecí a osobitne aj téme osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie. Predpokladám takisto, že ste už boli informovaní, že ministerstvo práce, sociálnych vecí chystá v najbližšom období takú veľkú reformu, ktorá sa týka príspevkov pre tieto osoby. Myslím si, že ešte bude predmetom dosť veľkých diskusií.
Keď som sa možno dva-tri mesiace dozadu informoval, čo všetko bude obsahom tejto reformy s tým, že som poukázal na niektoré nepresnosti alebo medzery v zákone o kompenzáciách pre tieto osoby a pýtal som sa ministerstva, či aj tieto otázky chce nejakým spôsobom v tej reforme riešiť, tak som zistil, že z tých viacerých otázok práve tá, ktorú riešim spolu s ďalšími kolegami, v tejto novele zákona by ani nemala byť súčasťou tej reformy.
Takže sme sa rozhodli potom spolu teda s tými ďalšími kolegami, kolegyňami, ktoré sú pripísané ako spolupredkladatelia k tomuto návrhu zákona, že by sme časovo predbehli túto veľkú novelu, tú veľkú reformu a v snahe pomôcť tým osobám, ktoré vlastnia najmä nehnuteľný majetok, s ktorým z objektívnych dôvodov nevedia nakladať.
Častokrát sú to nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnia v režime BSM, teda bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo sú tieto nehnuteľnosti zaťažené, povedzme, exekučným záložným právo, alebo hypotekárnym úverom a objektívne s nimi nevedia nakladať. To je podmienka, na ktorej trvalo príslušné ministerstvo. Ja som to pôvodne chcel dať trošku širšie, že tam nebude tá podmienka, že by s nimi nevedeli objektívne nakladať. Jednoducho, že taký stav, že tie nehnuteľnosti sú zaťažené týmito ťarchami a že by sa tie ťarchy mali pri posudzovaní výšky majetku zohľadňovať.
Ministerstvo si potom dalo podmienku, že áno, zohľadňujme to, ale iba v prípade, že preukážu, že naozaj nevedia sa tej ťarchy zbaviť, teda že vlastným pričinením jednoducho tá ťarcha viazne na tom nehnuteľnom majetku. No a v prípade, že teda je to tak, že naozaj nevedia s tým, s tou ťarchou nič robiť, tak v takom prípade bude po novom alebo malo by po novom platiť, že keď sa bude načítavať tá hodnota príjmov a majetku, ktorá nesmie presiahnuť cca 40 000 eur na to, aby boli kvalifikované pre kompenzáciu, tak sa tá ťarcha odčíta. Bude to aktuálna hodnota k tomu stavu pri podaní žiadosti. Čiže tá ťarcha sa odčíta a ona potom priebežne, ako, povedzme, ten človek spláca tú hypotéku alebo ak sa vyrovná to BSM, tak ona sa prehodnotí, pretože ten zákon obsahuje ustanovenie, že osoba ZŤP je povinná informovať o zmenách, ktoré sa týkajú žiadosti o kompenzácie.
Je to jednoduchá novela. Som otvorený diskusii. Chcem poprosiť, aby ste to podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 574.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takže žiadam, aby bol prerokovaný bod programu 46, tlač 583, a to na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona č. 55/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dňa 24. 6. 2021 v čase od 9.00, teda zajtra ráno.

Ďakujem pekne, pán kolega. Takisto si myslím, že je to časť riešenia, že rodičom to pomôže. Sama viem, že teda u nás máme umiestnené všetky deti v škôlkach, máme aj súkromnú škôlku, rodičia si majú možnosť vybrať. Majú konkurenčné prostredie a svojím spôsobom moja kolegyňa v minulosti využívala aj takýto typ spolupráce s určitou pani, ktorá si zobrala štyri, päť detí, ale týmto spôsobom to budeme mať presne nastavené tie pravidlá, ako to môžeme kontrolovať.
Takže rada to uvítam a podporím tento návrh.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, drahé kolegyne, kolegovia, od roku 2006 je na Slovensku problém s počtom materských škôl. Tento problém vznikol najmä v dôsledku nárastu populačnej krivky, ktorá predtým zaznamenávala mierny pokles.
Zriaďovatelia materských škôl vrátane samospráv nemali dostatok zdrojov, aby mohli na túto situáciu včas reagovať. Podpísala sa pod to aj svetová finančná kríza, ktorá mala významné dopady na príjmy miest a obcí. Aj preto máme vo viacerých regiónoch nedostačujúce počty detí v predprimárnom vzdelávaní, ktoré sa ukázalo ako najlepší spôsob práce najmä s deťmi zo sociálne vylúčených spoločenstiev.
Inkluzívne vzdelávanie totiž začína už v období pred nástupom do základnej školy, čo však nie je v každom regióne samozrejmosťou. Únia miest upozorňuje najmä na veľké rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. V Košickom a Prešovskom kraji sa totiž úroveň zaškolenosti detí drží len na úrovni približne 80 %, čo je z pohľadu inkluzívneho vzdelávania nepostačujúce číslo.
Preto som v minulosti úprimne privítala prijatie zákona, ktorý stanovuje povinné predškolské vzdelávanie v materských školách. Táto forma edukácie sa dlhodobo osvedčila a umožňuje začať včas pracovať s deťmi, ktoré možno nemajú návyky a nastavenie, aby mohli hneď začať so vzdelávaním na základných školách. Ako predstaviteľka samosprávy vidím jediný problém v tom, že na zriaďovateľov materských škôl je od začiatku roka 2021 zvýšený nápor detí príliš veľké sústo.
Už v minulosti sa ukázalo, že nie všetky samosprávy majú finančné a materiálne kapacity na to, aby vedeli vytvoriť jednu, či dve nové materské školy. Obzvlášť v menej rozvinutých regiónoch môže byť aplikácia tohto zákona veľkým problémom. Svedčí o tom aj fakt, že približne 13-tisíc detí nenájde miesto v materskej škôlke. Toto nemôžeme ďalej tolerovať.
Preto veľmi vítam návrh mojich kolegýň a kolegov, ktorí prináša samosprávam, ale aj súkromnému a neziskovému sektoru možnosť zriadiť alternatívne vzdelávanie. Tzv. detské skupiny môžu veľmi aktívne reagovať na potreby detí a ich rodičov. Som presvedčená, že po skúsenostiach zo zahraničia zaujme táto príležitosť aj mnohé úrady, firmy, cirkvi či neziskovky, ktoré dokážu jednoduchšie priniesť predprimárne vzdelávanie do každej časti Slovenska. Zároveň ide o finančne a materiálne jednoduchšie riešenie umožňujúce promptne reagovať na situáciu, ktorá môže prípadne nastať v populačnej krivke.
Ešte raz chcem oceniť tento návrh zákona a rada ho podporím.

Ja len krátko. Ďakujem, kolegovia, za podnety. Myslím, že ich spracujeme ešte do druhého čítania.
Ale, pán kolega Taraba, ja myslím, že sú to dva oddelené problémy. Jeden je nedostatok miest v materských škôlkach alebo samotných materských škôlok, ale tento zákon hovorí o inom. Hovorí o skupinách, kde teda tie deti budú akoby je to iná inštitúcia, než je materská škôlka. Takže neviem, že či sa to úplne bude dať porovnávať.
A čo sa týka pána kolegu Dostála, áno, ja som sa práve snažila poukázať na to, že máme rozličné prístupy k tejto problematike vnímania násilia na deťoch, že by sme si, by bolo dobré, aby sme tieto prístupy zjednotili. Pretože vo finále ide o tie isté deti.
Ďakujem pekne.