Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, ako spolupredkladateľ zákona by som rád vystúpil v rozprave a povedal pár slov. Počúval som celú túto doterajšiu rozpravu a nestíham sa diviť, čo všetko sa tu objavilo, akí bojovníci za slobodu a demokraciu sa spájajú a aké argumenty prinášajú. Nuž ale je to, žiaľ, tak, že kto nepozná históriu, je odsúdený na to, aby si ju zopakoval, tak chcem trošku pripomenúť históriu štátnej služby na Slovensku a osudu okresných úradov.
Okresné úrady sa riadili zákonom, ktorý bude alebo bol veľmi podobný tomu, aký bude po tejto novele, čiže zmenilo sa to za vlády Ivety Radičovej a fungovalo to takto až do roku 2017, keď sa SMER rozhodol zmeniť to spolu s reformou ESO, ak si dobre pamätáme, a výsledkom bolo zabetónovanie veľkej väčšiny úradníkov v ich funkciách. A nechcem teda nejak byť predpojatý a predpokladať zlý úmysel, ale výsledok, ktorý tu máme dnes, nie je to, čoho sa obávate, že by sa títo úradníci odvolávali bezdôvodne. Problém je to, že takíto úradníci sa nedajú odvolať ani s akýmkoľvek dôvodom.
Možnosť je jedine taká, že buď odídu sami, alebo, s pripáč... s prepáčením, zomrú, alebo si nájdu niečo lepšie. A možnosť na ich odvolanie je tak komplikovaná a prináša toľko problémov, že je takmer nemožná. A toto je celá pravda, to, čo tu hovoria kolegovia zo SMER-u, ale dokonca aj z mimoparlamentných strán, to sú polopravdy. Polopravda je často horšia než lož. Ak si chceme povedať pravdu otvorene, tak si povedzme celú.
Nemôžeme mať v štáte úradníkov, ktorí rozhodujú často neodborne, v rozpore so zákonmi, s predpismi, ale štát nemá žiadnu reálnu možnosť ich vymeniť a odvolať. Takéto niečo žiadny štát nemôže tolerovať, pretože to je anarchia. Pán Kollár krúti hlavou, ale, pán Kollár, hneď vám prečítam jeden príklad úplne konkrétny, jeden príbeh.
Tento príbeh sa udial v našej pýche, vo Vysokých Tatrách v Tatranskej Lomnici, kde sa istý podnikateľ rozhodol urobiť si geotermálny vrt. Taký geotermálny vrt nie je len tak, že niekde zavŕtate do zeme, keď idete zasadiť stromček, iste viete, že to ide do hĺbky niekoľko sto metrov minimálne, niekedy aj tisíc a prináša to zo sebou výrazné riziká pre ekológiu pre okolité životné prostredie, na čo, samozrejme, zvyčajne treba tzv. štúdiu EIA, čiže štúdiu dopadov na životné prostredie. Navyše tento pán sa rozhodol, že týmto vrtom alebo geotermálnou energiou bude vykurovať svoju vilu, ktorá je odtiaľ vzdialená niekoľko sto metrov, čiže by musel vybudovať horúcovodné potrubie a toto horúcovodné potrubie by čírou náhodou viedlo cez štvrť rodinných domov, kde nemal žiadne pozemky ani nič také.
Takto si to naplánoval a - div sa svete - šéf úradu životného prostredia na okresnom úrade nepovažoval vôbec za dôležité, že by mal vypracovať EIU. Načo? Však nech sa vŕta, je tam síce voda s prímesou arzénu, bude sa vypúšťať do miestneho potoka, kde žijú bobry, vydry a všeličo ďalšie, ktoré by pravdepodobne vyhynulo. Ale načo, načo štúdiu EIA? Tento pán, predajca áut z Popradu, zjavne bohatý podnikateľ, v máji 2019 predložil úradom svoj zámer vŕtať do zeme v Tatranskej Lomnici v III. stupni ochrany prírody Tatranského národného parku. Hydrogeologický vrt s hĺbkou 500 metrov firma nazvala prieskumným s cieľom nájsť zdroj geotermálnej vody s predpokladanou teplotou 20 až 25 stupňov Celzia. Pomocou energie z útrob zeme plánuje podnikateľ vykurovať svoj letohrádok Vila Széchényi, ktorý je od miesta vrtu vzdialený približne 500 metrov vzdušnou čiarou. Tuto to trošku preskočím, lebo to sú nepodstatné veci. V dokumentoch predložených úradom chýba technické riešenie, ako sa geotermálna voda z navrhovaného vrtu premení na zdroj tepla slúžiaci na vykurovanie spomínanej vily. Inými slovami, neboli tak hodnotené jej vplyvy na prírodné prostredie v treťom stupni ochrany prírody a krajiny v intraviláne Tatranskej Lomnice. V okruhu približne 0,5 km od plánovaného vrtu sa pritom nachádza územie európskeho významu.
Napriek tomu existuje rozhodnutie o tom, že prieskumný vrt pre geotermálne vody sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. To vydal Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie začiatkom decembra 2020. Jeho vedúci Jozef Slovík si za svojím verdiktom stojí a tvrdí, že so všetkými námietkami a pripomienkami sa vysporiadal. Rovnako totiž rozhodol aj v septembri 2019. Už vtedy voči verdiktu podali rozklady viacerí účastníci konania. Šlo o susedov z vedľajších nehnuteľností či obyvateľov priľahlého sídliska, ktorých sa zámer podnikateľa s autami priamo dotýka. Vo svojich námietkach poukázali na viaceré pochybenia vo zvláštnom rozhodnutí Slovíkovho odboru a odvolací Okresný úrad Prešov, konkrétne odbor opravných prostriedkov im dal za pravdu. Rozhodnutie o tom, že sa zámer spoločnosti Autonova nebude posudzovať podľa zákona EIA, v apríli 2020 zrušil a celú záležitosť vrátil späť do Popradu na nové prejednania rozhodnutie. V novom - s rovnakým záverom - z decembra 2020 sa okrem iného píše, že v rámci zisťovacieho konania správny orgán nezistil zásadné skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia alebo by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov a ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona EIA.
Opačný názor má prednosta toho istého Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár, ktorý ešte koncom vlaňajška podal odvolanie. Pravdepodobne pritom ide o celoslovenský unikát. Jeden a ten istý úrad sa totiž odvoláva voči svojmu vlastnému rozhodnutiu.
Mohol by som ešte čítať vyjadrenia ochranárov, čo tam hrozí, nebudem, pretože to chcem skrátiť, a výsledok je jeden. Predseda odboru životného prostredia má nejaký názor, ktorý veľmi biedne chráni životné prostredie. Odvolací orgán, jeho vlastný prednosta okresného úradu, ochranári, všetci okolo mu hovoria, že nie, že urobil chybu, že pochybil, že nedodržiava zákony. On si stále tvrdí, že má pravdu. Nie je toho, kto by ho dokázal odvolať, takéhoto človeka, ktorý si vykladá zákony po svojom a namiesto ochrany prírody ju dovoľuje poškodzovať. Niet takého. Ani prednosta okresného úradu, ani ministerstvo životného prostredia, nikto.
Skúste mi teraz odpovedať na túto otázku, čo s tým. Čo s tým má urobiť štát? Má sa prizerať? Má sa tváriť, že sa nič nestalo? Má nechať Tatranskú Lomnicu, má nechať Tatry poškodzovať ľuďmi, ktorí v drese štátu (povedané so smiechom) nedodržiavajú pravidlá, nedodržiavajú zákony? Ja si myslím, že nie, a to je dôvod, prečo sme aj tento zákon navrhli.
Tu nemôže byť žiadny úradník beztrestný, nezodpovedný, nedodržiavať zákony bez toho, aby štát mal naňho akúkoľvek páku a akokoľvek ho mohol odvolať. Myslím si, že naozaj môže byť teraz poplach medzi úradníkmi, medzi úradníkmi, ktorí sú neodborní, ktorí si nerobia poriadne svoju prácu, ktorí sa boja, pretože jednoducho si urobili také meno, že bude veľmi rýchlo nutné ich odvolať. Myslím si, že úradníci, ktorí si svoju prácu robia dobre, tak tých tam práve potrebujeme, nikto ich odvolávať nebude, prečo by sme to robili. Je veľmi, veľmi ťažké získať úradníkov. Vy tu rozprávate o výbere prednostov okresných úradov. Keby ste vedeli, koľkých skvelých ľudí, ktorých sme oslovili, nám to odmietli kvôli nízkemu platu, kvôli tomu, že sa báli, že sa báli lobistov, korupčníkov a týchto ľudí, ktorí na nich tlačili cez ich rodiny, cez ich známych. To je veľmi ťažká pozícia.
Takže prosím vás, zostaňme v reále a skúsme sa pozrieť na to naozaj bez červených očí.
Ďakujem.