Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, ja sa budem už opakovať, už som povedal, že som politik, ktorý je proti potratom. A som za ich sprísnenie. Ale tiež som vám povedal, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Sám ste vo svojej, vo svojom prejave pripustil, že máme tu zákon, ktorý zakazuje vraždy, a sám ste povedal, že vrážd je viac. Máme tu zákon proti drogám a narkomanov je stále viac.
Preto sa obávam, že aj keď tento zákon schválime, čo si prajem, nedosiahneme hneď tú zmenu, ako by sme si predstavovali. A tiež nepovažujem za správnu cestu, ak kresťania budeme používať tu v pléne argumenty: „Ty si matka vrahyňa, zabíjaš svoje dieťa.“ Nie, poďme opačne. My prebuďme v tej matke cit a v tej rodine zodpovednosť za to dieťa. My hovorme: „To, čo nosíš pod srdcom, to, že čakáš dieťa, je požehnanie, je láska.“ Nehovorme matkám: „Ste vrahyne.“ Prebuďme v nich lásku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že v tejto sále zostali tí ľudia, ktorým záleží na tom, aby chránili ľudský život. V dnešnej rozprave už bolo povedané, že sa potrebujeme vážne zamyslieť nad nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, mať úctu k počatému životu, uvedomiť si, že ľudský život má nesmiernu, veľkú hodnotu, ktorú si treba vážiť, a rešpektovať právo na život nenarodených detí. Umelý potrat nie je riešenie. Preto štát musí podporovať organizácie, ktoré podávajú už dlhé roky tehotným matkám alebo ženám, ktoré sa rozhodujú pre potrat, pomocnú ruku. Spomeniem aspoň niektoré organizácie: Fórum života, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Poradňa ALEXIS, Áno pre život, nezisková organizácia, Ráchelina vinica, nádej pre zranených potratom, Family Garden, poradenské centrum pre rodiny, ktoré sa zameriava na prevenciu a pomoc snúbencom, manželom, rodinám i jednotlivcom, Áno pre život, nezisková organizácia, bezplatná linka pomoci.
Tieto organizácie zachránili už veľa detí, z ktorých sú dnes lekári, vedci, profesori. Je potrebné šíriť osvetu ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť na stredných školách a iných mládežníckych inštitúciách, aby si mladí ľudia uvedomili veľkú zodpovednosť za rodinný život a budúcnosť našej krajiny. Verím, že ľudia dobrej vôle sa spoločne vydajú na cestu budovania kultúry života, a pomôžu zachrániť veľa ľudských životov. Žiadne dieťa v materskom lone nevie, že prichádza do sveta, v ktorom je nedostatok lásky. Žiadne dieťa nevie, či bude zabité, alebo neskôr odmietnuté vlastnou matkou. Keby dieťa vedelo, že ani v materskom lone nie je v bezpečí, od strachu by asi neprežilo ešte pred pôrodom.
Pomôžme tehotným ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

No, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bolo ich veľa. Mám tu nejaké veci poznačené, ale nebudem jednotlivo rozoberať tie veci. Rád by som chcel len povedať, že po tých 30 rokoch ísť znova všetko alebo nič je podľa mňa chybná cesta z toho konzervatívneho pohľadu.
My by sme mali umenšovať zlo, ak sa to dá, umenšovať zlo. Čiže ja, ja si opakovane poviem, myslím, že keď prinesieme znova tento zákon, ktorý má nádej na úspech, tak ja dúfam, že prejde a že my umenšíme to zlo a že zachránime čo najväčší počet detí. Ja som takisto za život, ale hľadaj mi, hľadajme také spôsoby, ktoré sa dajú v tomto parlamente presadiť. Nebojujme tu mečmi, nožmi pomaly proti sebe, kričíme tu na seba, v tejto téme citlivej, veľmi citlivej, ale skúsme nájsť spoločnú reč. Však ja som to počul aj z iného tábora, že skúsme nájsť spoločnú reč a skúsme presadiť zlepšenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k viacerým veciam, len jednu podčiarknem, Marek, z toho, čo si povedal, a som veľmi rada, že si opakovane zdôraznil, že zákon, ktorý sme predkladali, bol zákon o pomoci tehotným ženám.
Je to dôležité opakovať, pretože, bohužiaľ, viaceré médiá, mimovládne organizácie a aj niektorí naši kolegovia tendenčne donekonečna opakujú, že predkladáme zákon, ktorý zakazuje potraty. A ja skutočne vidím za tým zlý úmysel a to možno je len preto, aby, toto opakujú, aby podsunuli verejnosti, že nám nejde o to, aby sme pomohli tehotným ženám a rodinám, a tým nepriamo zachránili aj deti, ktoré by inak mohli byť potratené, ale že nám nejde o nič iné, len o to, aby sme potraty zakázali.
A ja si myslím, že v tejto dobe musíme urobiť všetko preto, aby sme počet potratov znížili a aby sme dali šancu čo najväčšiemu počtu počatých detí, aby sa mohli narodiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Marek, mal si výborný príhovor, ale v jednej veci nie celkom s tebou súhlasím. Ani ja nie som za to a nesúhlasím, aby sme si navzájom v pléne nadávali a urážali sa, ale na druhej strane pri citlivých témach a pri tak citlivej téme, ako je práve ochrana počatého života, musíme zdvihnúť aj hlas. Musíme byť hlasnejší a dôraznejší. Od roku ’89 sa táto citlivá téma ochrany života buď neotvárala, alebo keď sa aj niekoľkokrát otvorila, tak to bolo len také diplomatické, jemnučké, také, často len také bublanie pod pokrievkou. A za viac ako 30 rokov zákon chrániaci život najnevinnejších sa nepodarilo presadiť ani jednej vláde. Kresťania v politike boli nevýrazní, a preto na Slovensku v hodnotových témach ťaháme za kratší koniec. Marek, ak my občas nedvihneme hlas, tak aj my budeme po tomto štvorročnom období len bilancovať, že ani nám sa tento dôležitý zákon nepodarilo presadiť. Ja urobím všetko preto, samozrejme, nie krikom, ale keď bude treba aj zakričať, tak zakričím a verím, že nie po, pred koncom tohto volebného obdobia, ale už pri najbližšom predkladaní v septembri tento zákon schválime. Verím, že diskusiou, vyjednávaním, presvedčovaním kolegýň a kolegov v tomto pléne dosiahneme úspech a tento zákon schválime. Nebojme sa naozaj byť hlasnejší hlavne pre dobro veci a pre vyšší cieľ. V tomto prípade ochrany nenarodených detí ide o ten jeden z tých najvyšších cieľov. Za tých 30 rokov máme veľa príkladov, že moc ako kresťania v politike... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja osobne som jeden z tých politikov, ktorý by bol veľmi rád, ak by zákon o interrupciách bol prísnejší už zajtra, ale na druhej strane si uvedomujem, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Vezmite si, dám vám taký príklad. Máme zákony, ktoré obmedzujú užívanie drog. Je tu boj proti drogám a pozrite sa, ako sa spoločnosť, v akom stave sa nachádza. Máme stále viac narkomanov, máme stále viac ľudí závislých na drogách, a pritom máme zákony, ktoré zakazujú drogy.
Ja si myslím, že aj v tomto prípade, ak by sme aj tento zákon schválili, čo by som bol nesmierne rád, tiež sa obávam, že aké je nastavenie hodnotové spoločnosti, tak nebude to také jednoduché aplikovať v praxi. Ja si myslím, že skutočných kresťanov, ktorí sú v tomto parlamente, aj konzervatívci, čaká nás oveľa náročnejšia cesta, ktorá nebude ľahká. To znamená, my musíme, už som to hovoril, zmeniť myslenie ľudí. Ľudia si budú musieť vážiť ľudský život ako Boží dar, a nie vnímať ho ako príťaž. Teraz je hodnotová, hodnotové nastavenie spoločnosti je také, že užívaj si život, najprv kariéra, dovolenky a dieťa je kdesi v úzadí. Ale keď my budeme viesť v našich rodinách, ale aj spoločenstvách a vôbec celkovo v spoločnosti viesť rodiny a mladých ľudí k tomu, že si budú vážiť ľudský život, potom sa ich názor a náhľad na to bude postupne meniť.
Ja vidím problém, že nedochádza tu k prieniku v parlamente v tom, že aj tu sa nachádzajú politici, ktorí nemyslia úprimne tento zámer, ale snažia sa vytrieskať len politický kapitál z týchto tém, či na strane liberálneho spektra, ale aj na strane konzervatívcov. Ale som presvedčený, že ak sa tu nájdu politici, ktorí to myslia úprimne vážne, ja si myslím, že východisko a spoločné riešenie a pomoc matkám a nenarodeným deťom nájdeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, na jednej strane chránime život, o tom je tento zákon alebo tieto dva zákony, a na druhej strane pomáhame ženám a to bol zákon pani poslankyne Záborskej.
Takže treba si uvedomiť, že týmto zákonom chránime život. A tieto témy treba otvárať.
Keby sme sa postavili iba k zákonu, ktorý finančne pomáha deťom, tak sa treba pozrieť na Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a okolité krajiny, kde je tá životná úroveň ďaleko vyššia ako u nás, a spýtajme sa, koľko majú detí. Koľko majú detí? Jedno? Alebo psa? Ak majú dve deti alebo tri deti, tak to sú už raritné prípady v tých krajinách.
Takže na jednej strane chráňme život, o tom sú tieto zákony, a na druhej strane pomáhajme matkám. Toto nikto nespochybňuje.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia, mrzí ma táto debata. Nie kvôli téme, ale kvôli tým útokom a urážkam, ktoré sa tu hrnú z jednej aj z druhej strany. Vôbec nemám záujem teraz špekulovať o tom z právneho hľadiska, kedy začína život, alebo z biologického hľadiska, kedy začína život, ja jednoznačne stojím na tej strane, že si ctím a vážim život a chcel by som ho chrániť a chcem ho chrániť od počatia až po prirodzenú smrť. No ale chcel by som zareagovať aj na to, v akej situácii sa momentálne nachádzame.
Sú tu zákony, ktoré sa predkladajú len preto, aby sa predkladali. Vyskúšali sme si to, už sme za to raz hlasovali, za podobné zákony. A mali podporu asi, ja neviem, nepamätám si presne, ale 38 hlasov. Čiže to nie je ani tretina parlamentu. Takéto podobné zákony momentálne v takomto zložení parlamentu iba vyvolávajú vášne a zrejme nemajú šancu prejsť. A s tým sa momentálne v našej spoločnosti chcel som povedať, že treba zmieriť, no nemali by sme sa s tým zmieriť, ale tak to je.
Ja preto oceňujem snahu Anky Záborskej, ktorá prišla s tým, že poďme na to z opačnej strany. Dali sme sa dohromady viacerí ľudia, hlavne Anka pripravila so svojím tímom zákon, ktorý tu bol v Národnej rade, a chceli sme to spraviť pozitívne, že ak to nejde z tej druhej strany zákazmi, viem, že keď niekomu niečo zakazujeme, tak to nie je úplne príjemné, tak chceli sme to spraviť z tej druhej strany, pozitívne, že pomôžme, aby sa tých detičiek čo najviac narodilo.
Ja si myslím, že v našej spoločnosti momentálne v takej situácii, v akej sa nachádzame, je toto najlepší prístup. A ukázalo sa to aj hlasovaním v pléne. Všetci si to hlasovanie pamätáme. Áno, pamätáme si na vyťahovanie kariet, na všelijaké obštrukcie, ja som bol spravodajcom toho zákona a vieme, aké to bolo zložité, zložité hlasovanie, ale pamätáme si aj na to, že, že to neprešlo o jeden hlas. Keby jeden poslanec hlasoval opačne v tomto pléne vtedy z tých, čo sa nachádzali v pléne, tak ten zákon prejde. A nechcem tu opakovať veci z toho zákona, ale ten zákon mal cieľ pomôcť tehotným ženám.
A chcem vyzdvihnúť spoluprácu v OĽANO, kedy sme mali o tom dlhé, dlhé diskusie, pretože všetci vieme, že v našom klube sú konzervatívnejšie ladení poslanci aj tí liberálnejší, a dokázali sme spolu diskutovať. Normálne. Nehádali sme sa. Nešli sme si po krku - v úvodzovkách - tak, ako je to dnes alebo včera v pléne, či už z jednej, alebo z druhej strany. A hľadali sme kompromis.
A ja som tu dnes počul od pána Schlosára, myslím... Alebo od pána Kočiša? Od pána Kočiša, že, že... Čo ste to povedali? Že snáď niekedy nájdeme nejaký kompromis a niečo presadíme. Áno, na tomto poli sa od 80. rokov, sme sa od 80. rokov nepohli. A my by sme boli veľmi radi, keby sme sa pohli aspoň o kúsok. Aspoň o kúsok.
Takže myslím si, že, že ten pozitívny prístup nás posúva o veľmi veľký kus, pretože my môžme nastaviť zákony, tie politiky, a máme to aj v programovom vyhlásení vlády, tak, aby sa rodiny rozhodovali mať deti, a nie ich nemať. A mať aj rodiny s viacerými deťmi, aj keď už mám dve-tri deti, môžem mať aj viac. Ale musia, musí štát na to vytvoriť vhodné podmienky.
Takže ja si myslím, že týmto prístupom sa dá, sa dajú zachrániť, nechcem povedať presný počet, lebo to nevieme, ale množstvo detí, množstvo. (Reakcia z pléna.) Nemusíte mi skákať do reči, pani Cigániková.
Viete, čo sa stalo po tom hlasovaní, ktoré tu bolo také vyostrené? Nemyslím teraz za zákon Anky Záborskej, ale za tie, ktoré prišli z opozičných poslaneckých lavíc. Povedal to včera môj kolega Milan Potocký. Presne to trafil. Niektorým nadávali, verejnosť nadávala, že sú fašisti, iným nadávali, že sú vrahovia. Proste útočíme na seba plní nenávisti, zloby, a áno, znova zopakujem, aj v tomto parlamente kvôli tejto téme, z jednej, z druhej strany. My sa nemáme navzájom presviedčať, lebo vidíme, že z jednej strany a z druhej strany, to je, ako keby sme boli za kamennými múrmi. Máme o tom diskutovať. Ja si myslím, že tá diskusia tu je. Ale nie takým spôsobom, útočiť na seba, biť sa tu doslova. Ak budú predkladané takéto zákony, tak stále to bude o tom istom, jedni s fašisti, jedni sú vrahovia detí a neviem čo všetko.
Ja vnímam z tohto pohľadu z opozičných poslaneckých lavíc nie úplne úprimnú snahu pomôcť, pretože keď si spomíname na to, na ten Ankin zákon, keď, ktorý neprešiel o jeden hlas, tak tam boli také veci, že, že pomýlili sme sa. Tí, ktorí teraz útočia, ja neviem, pani Cigániková alebo SaS-ka, a na druhej strane tak vyťahovali karty, spojili sa. A včera v pléne odznelo, že prečo to spravili. Prečo nechceli použiť, prečo nechceli, pardon, podporiť tento zákon. A ja to tu mám poznačené. Výhovorka znela, že umožňoval reklamu na potratové kliniky. A že pretože to tam bolo, tak ste to nechceli podporiť. Lenže ja viem a overoval som si to znova, že pravda je takáto. Ten zákon neumožňoval reklamu na potratové kliniky, keby tam bolo, že potratová klinika, tak taká reklama neexistuje, nemohla by byť. Ale zákon umožňoval reklamu na zdravotnícke zariadenia a tie zdravotnícke, reklamu na zdravotnícke zariadenie, radili sme sa s právnikmi, nemožno zakázať. Nebola by tam reklama na, na zákroky, toto neumožňovalo. Tento zákon to neumožňoval. Neviem, či došlo k nedorozumeniu, ale včera zaznela takáto výhovorka. A keď toto má byť ten kameň úrazu, kvôli ktorému ste to nepodporili, tak znova zopakujem, je to iba výhovorka.
K záveru môjho vystúpenia ešte spomeniem, že, že čo je lepšie. My tu budeme štyri roky dajme tomu - aj vy v opozícii, aj my v koalícii -, a keď to beriem zo svojho pohľadu konzervatívneho alebo konzervatívnejšie ladeného poslanca, tak pre mňa je lepšie za tie štyri roky si povedať, že takto a takto sme to posunuli. Schválili sme 200 eur - alebo 240 približne to vychádza - tehotenský príspevok. V tomto sme sa posunuli a ja si myslím, že aj toto zachráni niektoré deti. A budú sa môcť narodiť.
A spravme ďalšie také kroky a na konci volebného obdobia si budeme môcť povedať, takto sme sa posunuli, toto sme spravili. Ale v tomto prípade ja cítim len snahu predkladať, tvrdohlavo predkladať každý polrok tieto zákony bez ohľadu na to, či prejdú, alebo neprejdú. Alebo tak to poviem, že vieme, že neprejdú, máme, zdá sa, že neprejdú, a aj tak ich predložíme, donekonečna. Iba traumatizujeme týmto spoločnosť. Poďme zachraňovať deti tým pozitívnym spôsobom, pretože na to tu vôľa a priestor je. Ukázalo sa to, to hlasovanie neprešlo o jeden hlas a my chceme podať takýto zákon znova a ja verím, že prejde. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Janka Bittó Cigániková, vy čo dokážete vyplodiť, to už je naozaj na zamyslenie. Vykonávanie potratov v takom rozsahu a voľnosti, prístupnosti, ako je u nás, je až desivé. Je desivé, s akou ľahkosťou je umožnené na Slovensku pripraviť počaté nevinné deti o život. Je to nehumánne, strašné. Nielen na Slovensku, ale ani nikde na svete by takéto barbarstvo nemalo mať miesto. A ešte sa pritom dokážu niektorí tváriť humánne a naviac sa odvolávať na právo ženy.
Pod rúškom akože demokracie právo a sloboda zabíjať nemá s demokraciou nič spoločné. Naopak, z histórie vieme, že potraty začali v štáte s totalitným režimom, v sovietskom Rusku. A o pár rokov nato veľkým podporovateľom a vykonávateľov, vykonávateľom potratov bolo nacistické Nemecko pre určité skupiny ľudí. Toto napodiv niekomu podporovateľom potratov neprekáža. Môžete si to akokoľvek ospravedlňovať, zahmlievať, zľahčovať, ale ničím sa neospravedlníte ani nevyviníte. Zamyslite sa a vstúpte si už konečne do svedomia, koľkým deťom sa poprelo právo narodiť, a stále mnohí popierajú, a to vedome.
Potrat nie je nič iné ako vražda. Ja viem, že to znie kruto. Mnohí to neradi počúvať, ale je to vražda. Vy dokážete tvrdiť, že dieťa, ktoré podstupuje odporný proces potratu, ani nič necíti, podľa vás je možno nakoniec aj šťastné. Možno by ste to tvrdili, keby boli aj u nás povolené potraty, ako je to napríklad v nemenovanej krajine slobody, že aj v 9. mesiaci môže žena sa rozhodnúť a obrať dieťa so všetkými zmyslami vyvinuté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môj osobný názor je, že byť matkou je požehnanie. Muži sa nikdy nemôžu vcítiť do pozície matky. Muži nemajú čo predkladať zákony, čo sa týkajú nás žien, interrupcií. Žena má právo mať možnosť sa rozhodnúť. Nezakazovať, nenútiť, nevnucovať, neobmedzovať nás ženy.
Chcela by som sa ospravedlniť za pána Čepčeka a za pánov, ktorí sedia tam dole. To sú páni, ktorí sú z planéty B612.