Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Dobré ráno, kolegovia. Chcem tak v reakcii na rozpravy, ktoré tu už odzneli, povedať takú jednu vec. William Wilberforce tridsať rokov bojoval za zrušenie otroctva a takmer sa ho nedožil. Bol vytrvalý a bojoval s vášňou. A to je to, čo vidím aj tu na jednej i druhej strane, že každý z vás s vášňou bojuje za hodnotu, ktorú považuje za najcennejšiu.
To, čo nás všetkých spája, je to, že chceme pomáhať ženám. Na tom sa zhodneme. Nezhodneme sa na tom, či cenou môže byť počatý ľudský život. Je jasné, na ktorej strane stojím v tomto boji ja, a myslím si, že to, čo sa tu teraz deje, sa tu dialo už mnohokrát v tomto parlamente, ale mojou takou nádejou a aj výzvou na nás všetkých, aj pre mňa samú je to, že zatiaľ nás tie počty nepustia. Zatiaľ tie počty jasne ukazujú, aké je nastavenie a ako to celé vnímame. Je otázka, ak by sme hlasovali tajne, či by sa to hlasovanie líšilo, pretože či už také alebo onaké hlasovanie prináša mnohé ataky a mnohé tlaky zo strany spoločnosti. Ešte, ešte som chcela povedať takú jednu vec, že táto diskusia, aj keď možno niektorým mojim kolegom, ktorí tu možno aj teraz nie sú, pripadá jalová a zbytočná, pretože aj tak nič nezmeníme, aj tak sa nikam neposunieme. Mne taká nepripadá a vidím to minimálne ako výzvu na to, aby sme sa naučili diskutovať kultivovane, aby sme sa naučili rešpektovať jeden druhého a vnímať ho ako partnera, ako človeka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za zhovievavosť. Tak dopoviem a poviem procedurálny návrh. Pani predsedníčka takto určila ako predsedníčka výboru za spravodajkyňu k obom zákonom, o ktorých je zlúčená rozprava, samu seba.
Výbor neurčil žiadneho náhradníka.
A teraz ten procedurálny návrh. Pán predsedajúci, prosím vás, zabezpečte, aby pani spravodajkyňa počas celej rozpravy sedela na mieste spravodajcu, pretože aj teraz pred, keď hovoril pán Kuffa, na niekoľko minút odišla a nestalo sa jej to prvýkrát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja sa chcem vyjadriť k procedúre rokovania. My máme zdravotnícke výbory verejné, sú dokonca streamované. A na zdravotníckom výbore sa odohralo, teraz nepoviem žiadnu tajnosť, sa odohralo to, že prišli tieto návrhy zákonov a pani predsedníčka si ich zobrala ako spravodajkyňa. Plánovali sme si ich dvaja kolegovia rozdeliť a striedať sa pri spravodajcovaní zákonov, ona dala hlasovať o tom, aby bola spravodajkyňou ona, hlasovala za tom, za to ona sama a ešte jeden poslanec, myslím, keď si dobre pamätám, tak vyhlásila, že výbor neurčil spravodajcu, a preto ona ako predsedníčka výboru určuje seba samú. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ale skúste dať procedurálny návrh.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno, však už ide, už ide. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, ja sa budem už opakovať, už som povedal, že som politik, ktorý je proti potratom. A som za ich sprísnenie. Ale tiež som vám povedal, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Sám ste vo svojej, vo svojom prejave pripustil, že máme tu zákon, ktorý zakazuje vraždy, a sám ste povedal, že vrážd je viac. Máme tu zákon proti drogám a narkomanov je stále viac.
Preto sa obávam, že aj keď tento zákon schválime, čo si prajem, nedosiahneme hneď tú zmenu, ako by sme si predstavovali. A tiež nepovažujem za správnu cestu, ak kresťania budeme používať tu v pléne argumenty: „Ty si matka vrahyňa, zabíjaš svoje dieťa.“ Nie, poďme opačne. My prebuďme v tej matke cit a v tej rodine zodpovednosť za to dieťa. My hovorme: „To, čo nosíš pod srdcom, to, že čakáš dieťa, je požehnanie, je láska.“ Nehovorme matkám: „Ste vrahyne.“ Prebuďme v nich lásku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že v tejto sále zostali tí ľudia, ktorým záleží na tom, aby chránili ľudský život. V dnešnej rozprave už bolo povedané, že sa potrebujeme vážne zamyslieť nad nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, mať úctu k počatému životu, uvedomiť si, že ľudský život má nesmiernu, veľkú hodnotu, ktorú si treba vážiť, a rešpektovať právo na život nenarodených detí. Umelý potrat nie je riešenie. Preto štát musí podporovať organizácie, ktoré podávajú už dlhé roky tehotným matkám alebo ženám, ktoré sa rozhodujú pre potrat, pomocnú ruku. Spomeniem aspoň niektoré organizácie: Fórum života, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Poradňa ALEXIS, Áno pre život, nezisková organizácia, Ráchelina vinica, nádej pre zranených potratom, Family Garden, poradenské centrum pre rodiny, ktoré sa zameriava na prevenciu a pomoc snúbencom, manželom, rodinám i jednotlivcom, Áno pre život, nezisková organizácia, bezplatná linka pomoci.
Tieto organizácie zachránili už veľa detí, z ktorých sú dnes lekári, vedci, profesori. Je potrebné šíriť osvetu ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť na stredných školách a iných mládežníckych inštitúciách, aby si mladí ľudia uvedomili veľkú zodpovednosť za rodinný život a budúcnosť našej krajiny. Verím, že ľudia dobrej vôle sa spoločne vydajú na cestu budovania kultúry života, a pomôžu zachrániť veľa ľudských životov. Žiadne dieťa v materskom lone nevie, že prichádza do sveta, v ktorom je nedostatok lásky. Žiadne dieťa nevie, či bude zabité, alebo neskôr odmietnuté vlastnou matkou. Keby dieťa vedelo, že ani v materskom lone nie je v bezpečí, od strachu by asi neprežilo ešte pred pôrodom.
Pomôžme tehotným ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

No, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bolo ich veľa. Mám tu nejaké veci poznačené, ale nebudem jednotlivo rozoberať tie veci. Rád by som chcel len povedať, že po tých 30 rokoch ísť znova všetko alebo nič je podľa mňa chybná cesta z toho konzervatívneho pohľadu.
My by sme mali umenšovať zlo, ak sa to dá, umenšovať zlo. Čiže ja, ja si opakovane poviem, myslím, že keď prinesieme znova tento zákon, ktorý má nádej na úspech, tak ja dúfam, že prejde a že my umenšíme to zlo a že zachránime čo najväčší počet detí. Ja som takisto za život, ale hľadaj mi, hľadajme také spôsoby, ktoré sa dajú v tomto parlamente presadiť. Nebojujme tu mečmi, nožmi pomaly proti sebe, kričíme tu na seba, v tejto téme citlivej, veľmi citlivej, ale skúsme nájsť spoločnú reč. Však ja som to počul aj z iného tábora, že skúsme nájsť spoločnú reč a skúsme presadiť zlepšenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem sa vyjadrovať k viacerým veciam, len jednu podčiarknem, Marek, z toho, čo si povedal, a som veľmi rada, že si opakovane zdôraznil, že zákon, ktorý sme predkladali, bol zákon o pomoci tehotným ženám.
Je to dôležité opakovať, pretože, bohužiaľ, viaceré médiá, mimovládne organizácie a aj niektorí naši kolegovia tendenčne donekonečna opakujú, že predkladáme zákon, ktorý zakazuje potraty. A ja skutočne vidím za tým zlý úmysel a to možno je len preto, aby, toto opakujú, aby podsunuli verejnosti, že nám nejde o to, aby sme pomohli tehotným ženám a rodinám, a tým nepriamo zachránili aj deti, ktoré by inak mohli byť potratené, ale že nám nejde o nič iné, len o to, aby sme potraty zakázali.
A ja si myslím, že v tejto dobe musíme urobiť všetko preto, aby sme počet potratov znížili a aby sme dali šancu čo najväčšiemu počtu počatých detí, aby sa mohli narodiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Marek, mal si výborný príhovor, ale v jednej veci nie celkom s tebou súhlasím. Ani ja nie som za to a nesúhlasím, aby sme si navzájom v pléne nadávali a urážali sa, ale na druhej strane pri citlivých témach a pri tak citlivej téme, ako je práve ochrana počatého života, musíme zdvihnúť aj hlas. Musíme byť hlasnejší a dôraznejší. Od roku ’89 sa táto citlivá téma ochrany života buď neotvárala, alebo keď sa aj niekoľkokrát otvorila, tak to bolo len také diplomatické, jemnučké, také, často len také bublanie pod pokrievkou. A za viac ako 30 rokov zákon chrániaci život najnevinnejších sa nepodarilo presadiť ani jednej vláde. Kresťania v politike boli nevýrazní, a preto na Slovensku v hodnotových témach ťaháme za kratší koniec. Marek, ak my občas nedvihneme hlas, tak aj my budeme po tomto štvorročnom období len bilancovať, že ani nám sa tento dôležitý zákon nepodarilo presadiť. Ja urobím všetko preto, samozrejme, nie krikom, ale keď bude treba aj zakričať, tak zakričím a verím, že nie po, pred koncom tohto volebného obdobia, ale už pri najbližšom predkladaní v septembri tento zákon schválime. Verím, že diskusiou, vyjednávaním, presvedčovaním kolegýň a kolegov v tomto pléne dosiahneme úspech a tento zákon schválime. Nebojme sa naozaj byť hlasnejší hlavne pre dobro veci a pre vyšší cieľ. V tomto prípade ochrany nenarodených detí ide o ten jeden z tých najvyšších cieľov. Za tých 30 rokov máme veľa príkladov, že moc ako kresťania v politike... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja osobne som jeden z tých politikov, ktorý by bol veľmi rád, ak by zákon o interrupciách bol prísnejší už zajtra, ale na druhej strane si uvedomujem, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Vezmite si, dám vám taký príklad. Máme zákony, ktoré obmedzujú užívanie drog. Je tu boj proti drogám a pozrite sa, ako sa spoločnosť, v akom stave sa nachádza. Máme stále viac narkomanov, máme stále viac ľudí závislých na drogách, a pritom máme zákony, ktoré zakazujú drogy.
Ja si myslím, že aj v tomto prípade, ak by sme aj tento zákon schválili, čo by som bol nesmierne rád, tiež sa obávam, že aké je nastavenie hodnotové spoločnosti, tak nebude to také jednoduché aplikovať v praxi. Ja si myslím, že skutočných kresťanov, ktorí sú v tomto parlamente, aj konzervatívci, čaká nás oveľa náročnejšia cesta, ktorá nebude ľahká. To znamená, my musíme, už som to hovoril, zmeniť myslenie ľudí. Ľudia si budú musieť vážiť ľudský život ako Boží dar, a nie vnímať ho ako príťaž. Teraz je hodnotová, hodnotové nastavenie spoločnosti je také, že užívaj si život, najprv kariéra, dovolenky a dieťa je kdesi v úzadí. Ale keď my budeme viesť v našich rodinách, ale aj spoločenstvách a vôbec celkovo v spoločnosti viesť rodiny a mladých ľudí k tomu, že si budú vážiť ľudský život, potom sa ich názor a náhľad na to bude postupne meniť.
Ja vidím problém, že nedochádza tu k prieniku v parlamente v tom, že aj tu sa nachádzajú politici, ktorí nemyslia úprimne tento zámer, ale snažia sa vytrieskať len politický kapitál z týchto tém, či na strane liberálneho spektra, ale aj na strane konzervatívcov. Ale som presvedčený, že ak sa tu nájdu politici, ktorí to myslia úprimne vážne, ja si myslím, že východisko a spoločné riešenie a pomoc matkám a nenarodeným deťom nájdeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, na jednej strane chránime život, o tom je tento zákon alebo tieto dva zákony, a na druhej strane pomáhame ženám a to bol zákon pani poslankyne Záborskej.
Takže treba si uvedomiť, že týmto zákonom chránime život. A tieto témy treba otvárať.
Keby sme sa postavili iba k zákonu, ktorý finančne pomáha deťom, tak sa treba pozrieť na Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a okolité krajiny, kde je tá životná úroveň ďaleko vyššia ako u nás, a spýtajme sa, koľko majú detí. Koľko majú detí? Jedno? Alebo psa? Ak majú dve deti alebo tri deti, tak to sú už raritné prípady v tých krajinách.
Takže na jednej strane chráňme život, o tom sú tieto zákony, a na druhej strane pomáhajme matkám. Toto nikto nespochybňuje.
Ďakujem.