Videokanál klubu

Ďakujem. A oceňujem tentokrát, že kolega vystúpil skutočne na nižšej úrovni toho hlasu, ale odborne veľmi dobre, ako myslím, že väčšina bola odborne, teda sa držal okrem niektorých invektív toho, čo zákon, dôvodová správa hovorí.
K tej diskusii poviem tak. Diskusia prebieha už 20 rokov minimálne, čo ja registrujem, lebo nemám až toľko rokov, že by som evidoval predtým tu diskusiu, prebieha medzi ochranármi a lesníkmi už 20 rokov. Zdá sa mi, či to bude teraz o týždeň kratšie alebo dlhšie, to nič už nezmení na merite veci na tom, o čom sa diskutuje. Lebo už 20 rokov sa diskutuje a zdá sa mi, že opäť je tu taktika nič neurobme, diskutujme ešte ďalších 20 rokov a diskutujme donekonečna, lebo je to taký zložitý problém.
Tento, tento krok je prvý krok k tomu, aby sa národné parky stali reálnymi národnými parkmi. My žiadne národné parky nemáme, lebo to je Potemkinova dedina, ktorá je v správe národného parku, ktorá nemôže nič. Má len poradný hlas v tom území, ktoré má spravovať.
A teda dôležité je, aby sa národné parky stali skutočnými národnými parkami, a aby mali na tom území, ktoré majú spravovať, aj reálnu výkonnú a správnu moc. A toto tento zákon chce dosiahnuť. A čo sa týka jednotnej správy, tak aj v programovom vyhlásení, aj v tých národných parkoch ide o to, aby bola jednotná štátna správa. Nikto nehovorí o tých súkromných častiach teraz. Teraz ide o to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, to je vám vlastné, že keď niekto s vami nesúhlasí, vy na neho začnete útočiť slovne. Keď vás poprosím, aby ste hovorili tichšie, vy vyštartujete a keby ma moji kolegovia neobránili, možno v návale hnevu by ste neváhali použiť voči mne aj násilie. (Smiech v sále.) Pán kolega Suja, nečakám od vás ospravedlnenie, lebo vy nie ste gentleman.
Slovenské národné parky nemajú slúžiť ako zdroj dreva pre zahraničie, žijem pod Vysokými Tatrami, pri Poľskej hranici a každodenne pozorujem množstvo áut, ktoré naše drevo odvážajú do Poľska. Rúbeme si naše lesy a následne bojujeme s ničivými povodňami. Som architekt, som za rozvoj regiónu, preto som veľmi smutná, že drevo nespracovávame doma. Ťažba dreva v národných parkoch sa po ich transformácii bude utlmovať. Vyťažené drevo bude primárne umiestnené na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Reforma ochrany prírody má zabezpečiť, že územia Národných parkov budú spravované samotnými správami Národných parkov. Lesníkov nikto neignoruje. Envirorezort v blízkej dobre začne sériu konzultácií v regiónoch, kde bližšie predstaví model premeny národných parkov na životaschopné územie so zachovaním prírodného bohatstva miestneho rozvoja. Obhospodarovanie lesov bude potrebné aj naďalej, a tak sa lesníci nebudú musieť obávať straty zamestnania. Lesníci sú kľúčovými partnermi, bez ktorých nebudú národné parky úspešné.
Vítam, že v lesníckej obci sa čím ďalej tým viac kladie dôraz na ekologickejšie postupy obhospodarovania lesa. Kde inde ako v národných parkoch by sa mali prioritne uplatňovať? Naša príroda je taká nádherná, že našou povinnosťou je ju chrániť pre budúce generácie.
Ďakujem pekne.

No podľa mňa to nebol dobrý príspevok, ale však, samozrejme. Ja som bola na konferencii a bola to veľká konferencia, kde boli zástupcovia všetkých organizácií vrátane Štátnych lesov, vrátane poľovníkov. Viete, čo sa stalo? Po príhovore jednak ministra Budaja, jednak štátneho tajomníka, jednak predsedu Národnej rady, keď vyzvali Štátne lesy a vyzvali poľovníkov, aby teda predstavili svoju predstavu a svoje pripomienky k tomuto návrhu zákona. Viete, čo spravili? Zdvihli sa a odišli. Povedali, my máme svoje čísla a odišli. Bez toho, aby začali nejaký dialóg. Takto reagovali. Mali priestor, boli tam naozaj všetky organizácie, boli tam všetci riaditelia všetkých národných parkov a takto oni zareagovali.
Čiže to, že to je poslanecký návrh a čo? A čo? My sme tu na to, aby sme tvorili zákony. A že to predkladajú poslanci? To je ich problém, keď sa do toho pustili, je to dôležitý zákon, prečo by to nemohli urobiť? Aký je v tom problém? Vy máte so všetkým problém, vy ničomu nerozumiete. Vy ste jak Majka z Gurunu.
Však to nie je možné a teraz sa bavíme o drevospracujúcom podniku, drevospracujúcom priemysle. Prosím vás, viete, koľko píl, píl zaniklo za posledných 12 rokov? My tu len vyvážame guľatiny a to je presne to, že nosíme naspäť tie stoličky a tie stoly z Nemecka a Rakúska. Prečo zanikli tie píli?

Ďakujem za slovo.
No, Jaro, my sme boli aj spoločne na ministerstve životného prostredia na jednej diskusii, potom sme sa zúčastnili jednej konferencie. Tam boli predstavené obrázky, ktoré majú, vlastne časozberné letecké zábery, myslím, v priebehu dvanástich či pätnástich rokov. Boli to letecké zábery na národné parky, na tie lokality, kde sa lesy skutočne strácajú v priebehu toho obdobia. Čiže niečo sa deje, je škoda, že nemôžme tu používať vizuálne pomôcky, ale chcem vyzvať nielen poslancov, ale aj širokú verejnosť, že tie zábery sú publikované, na internete sa dajú dohľadať, treba si ich pozrieť. A keď človek tak vníma v priebehu toho obdobia dvanásť či pätnásťročného, čo sa s tým lesom stalo, tak určite nie sú na vine len klimatické zmeny, aj keď to, samozrejme, pripúšťame.
Čiže z môjho pohľadu, ja verím, že posunieme zákon do druhého čítania a prípadne ho upravíme po diskusii tak, že napokon lesníci aj ochranári nájdu spoločnú reč a bude ich spoločným záujmom zdravý les nielen v národných parkoch. Možno toto, čo som teraz vyslovil, je taký idealistický scenár, ale ja by som si to prial, aby sa lesníci a ochranári zhodli na tom, že les, zdravý les je tá priorita, aby bojovali tak, že budú ťahať za jeden povraz a nie proti sebe.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán poslanec Jaro, zareagujem na dva momenty z tvojho vystúpenia. Ten prvý úprimne oceňujem, že si vlastne spomenul niečo, čo ani v návrhu zákona nie je a čo je veľmi dôležité, a to je otázka potreby úhrad za ekosystémové služby. Táto téma je už tak aj trocha fúzatá, napriek tomu sme od slov nikdy nepristúpili k činom, napriek tomu, že lesníci, ktorých spomeniem, troch významných profesorov z minulých desaťročí - profesora Papánka, profesor Zachar alebo aj profesor Čabón už metodicky dávno zvládli to, ako sa majú oceňovať tieto služby a vlastne z toho vyplýva aj ten faktor, že do lesov sa peniaze musia dávať, lesy tu nie sú na to, aby boli nejakou bankou pre štátny rozpočet, ako to bolo ešte donedávna, keď boli povinné odvody zo zisku. Ale do lesov je potrebné skutočne vkladať peniaze a na základe oceňovania týchto ekoslužieb, takáto možnosť vkladania peňazí do lesov nie je preto, aby niekto bohatol, ale aby sme bohatli ako krajina, tu evidentne je.
Druhý moment, na ktorý chcem zareagovať, spočíva v tom, že si povedal, že sa netýka tento návrh zákona neštátnych vlastníkov lesov. No, nie je to celkom tak, ich sa to týka, pretože v národných parkoch je pomerne veľmi veľa pozemkov, kde sú podieloví vlastníci, tak štát, ako aj privátni vlastníci a oddeliť týchto vlastníkov, kde sú ideálne podiely, je v postate nemožná úloha, tak z tohto pohľadu je návrh zákona nevykonateľný, ale, samozrejme, dá sa to opraviť, budem o tom hovoriť bližšie v rozprave.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva, sa dotýka každého z nás, tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás, vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom.
Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a, žiaľ, vidíme to aj tento rok.
O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako doteraz.
Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ, ešte stále každým dňom narastá.
Toľko na úvod. Teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu po jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov a ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti.
Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch, kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem - Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín, podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby.
Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. Natura 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane hlucháňa doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhovaným zákonom, ktorý vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, sa zabezpečí jednotná správa chránených území národných parkov pod ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je úprava prevodu správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, do správy organizácie ochrany prírody a krajiny. Organizácia ochrany prírody by mala v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Predpokladom však je, aby v chránených územiach spravovala a užívala štátne pozemky a súčasne zabezpečovala ochranu prírody na národnej a medzinárodnej úrovni. Návrh zákona rieši zásadný nedostatok, ktorý dnes máme pri správe štátnych pozemkov v národných parkoch, a to organizácia ochrany prírody a krajiny v súčasnosti tieto pozemky priamo nespravuje. Je neefektívne, aby sa o územia v národných parkoch starali dve rôzne štátne organizácie. V súčasnosti je to najmä Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v rezorte životného prostredia, v rezorte pôdohospodárstva je to štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopôdohospodársky majetok Ulič. Tieto štátne organizácie sú zriadené dvoma ústrednými orgánmi štátnej správy, často majú protichodný účel, funkcie a určenia v území národných parkov, z čoho potom vyplývajú zásadné konflikty. Prevodom správy štátnych pozemkov na organizácie ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne zabezpečenie primárneho účelu národných parkov, ochrany prírody a biodiverzity, ako aj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Toľko na úvod a hlásim sa potom rovno do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Nakoľko materiál máte k dispozícii, nebudem ho celý čítať.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), je potrebné zvoliť jedného člena Správnej rady TASR z odborníkov v oblasti žurnalistiky, nakoľko dňa 17. mája 2021 sa vzdal jeden člen členstva v Správnej rade TASR.
Predseda Národnej rady sa listom z 19. mája 2021 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili výboru pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena správnej rady. Výbor dostal návrhy kandidátov na doplnenie rady, ktoré nájdete v tlači 553.
Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 zákona. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR na svojej 37. schôdzi.
V prijatom uznesení č. 115 z 22. júna 2021 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady, ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Po tomto všetkom, čo sme si tu vypočuli, je mi smutno, tak som si spomenul na našich národných buditeľov, ktorí svoj život zasvätili naozaj budovaniu tohto národa, jeho osvete. Väčšina z nich študovala v zahraničí, ovládala niekoľko rečí a tie vedomosti, ktoré tam nadobudli, sa snažila doniesť späť na Slovensko.
Čomu ale museli čeliť, nebola len maďarská nadvláda, bola to aj konzervatívno, kléro-konzervatívna spoločnosť plná zadubenosti, ktorá odmietala všetko nové. A odvtedy sa na Slovensku absolútne traduje a má to svoju už históriu, je to teda náš kríž, je to spiatočníctvo, dušpastierstvo, povery a pokrytectvo. To vaše pokrytectvo je v tom, že vy síce hovoríte, že očkovanie by malo byť dobrovoľné, ale robíte všetko pre to, aby sa ľudia neočkovali. Hovoríte, konáte, strašíte, v tom je to smutné.
Čo sa týka dušpastierstva, tak to vieme veľmi dobre, čo to je a u nás je to aj vo vašom poňatí, že vy ste tí, ktorí hovoria pravdu, nikto iný nemôže hovoriť niečo iné, proste vy ste jediní, ktorí ste držiteľmi tých správnych informácií a pravda je, keď ich nemáte o nič opreté, o žiadnu vedu. A na základe toho sa snažíte ľudí ovplyvňovať, aby jednoducho nasledovali len vás, aby nerozmýšľali slobodne a v tom sa proste premieta to vaše spiatočníctvo, je to vlastne, že neveriť, odmietať vedu, nové názory a podobné. Jednoducho udržiavať ten národ v strachu a v zadubenosti, pretože len zadubený národ sa ľahko ovláda a toto je váš cieľ a presne takí ste.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda.
Pán Suja, nemohli by ste požiadať pána Uhríka, že by ste vy vystúpili s takýmito plamennými výstupmi v Európskom parlamente? Vy tu kričíte, že nemáme dáta, to, čo prinášajú iné krajiny, ostrovy. Ostrovy majú zaočkovaných 60 %, áno. COVID odtiaľ nezmizol, COVID odtiaľ nezmizne, ale neplnia sa ľudia v nemocniciach a nezomierajú. Veď to je jasné, že tu COVID zostane, len ide o to, aby sme tých ľudí dokázali nejak motivovať, aby tá kolektívna imunita sa dosiahla, čo najrýchlejšie.
Ďakujem.