Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Začnem asi pánom Kočišom. No vy ste, vy ste to tak naznačili, no ja nehovorím SMER, alebo teda takto, vy ste povedali, že SMER nespôsobil víchrice. No SMER síce nespôsobil víchrice, ale asi ste nikdy nevideli rôzne pochybné a protizákonné povolenia na výstavby v národných parkoch. Ja som to zabudol alebo nestihol povedať pri tej rozprave, ale tento zákon je prvý krok a to celé, tá reforma národných parkov nemôže byť iba o tom, či a koľko sa rúbe alebo vyváža dreva z národných parkov.
Toto celé musí pokračovať ďalšou, ďalšími reformnými krokmi na to, aby jednoducho sa urobil poriadok, aj čo sa týka územného plánovania a povoľovacích procesov, a aby Národné parky riadili top špičkoví ľudia spoločne s ľuďmi z regiónu. Preto, preto rozumiem aj niektorým výčitkám, že teda je to nejaké čiastočné riešenie. No je čiastočné, prvé, je to prvý krok, je to zásadný krok po desiatkach rokov a my máme pripravené a pripravujeme ďalšie kroky.
Čo sa týka pána Takáča, niekoľkokrát to spomenul aj v rozprave, alebo teda v diskusii, že nemá, nemajú konkrétne čísla alebo nejaké dáta. No ja ich mám pred sebou, takže ak chcete, kľudne mi pošlite mail, čo presne potrebujete vedieť, pretože tých čísel je dosť veľa, čo sa týka rozlohy, financií, prechodu ľudí, všetkého sú vyčíslené náklady, výnosy a tak ďalej. Všetky tabuľky alebo potrebné tabuľky, ktoré potrebujete vedieť, tak stačí mi napísať čo konkrétne a tie tabuľky dostanete.
A veľmi v rýchlosti iba na pána Kuffu. No od veci ako vždy. Aj vaša faktická poznámka. Nehnevajte sa, je trochu smiešnotrápne, ak vy spochybňujete, prečo ja predkladám zákon o prírode, a vy tu neustále predkladáte interrupcie. Vôbec tomu nerozumiem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verzus chamtiví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady.
Ja som s týmto úplne nestotožňujem, s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán, aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch, a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina, má úžasnú prírodu, ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné, je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď potom príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to, kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov.
A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne, a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkoch ani nešli, teda národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žijem v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo, lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia, a teda aj lesov, ktoré na území národných parkoch, parkov ležia, a zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu.
A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekačku, takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody, dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať, len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje, pretože v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a niekto... a nie niekto iný? Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva, alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás potom sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať? Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les, je enormný.
Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky – tak ako doteraz – považovať primárne za hospodárske územie, tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept, ako to zastaviť, sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli, ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare? Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004., najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom.
Ale, samozrejme, aj po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť sa, teda vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad, ako môže teda práca lesníkov, alebo teda práca ľudí, alebo teda žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme, mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNESCO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu, ale pre krátkosť času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie, a jednoducho sa majú, má, tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak. A teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov, a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Reakcie z pléna.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás. ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň, ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu? Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo 30 rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných 12 rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom, a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Štefan, máš iba sčasti pravdu, že lesy máme na Slovensku v dobrom stave. Ťažiari sa ešte nestihli dostať všade. Ale tam, kde sa dostali, zostala po nich hotová spúšť.
Choď sa pozrieť na Oravu a ako milovník prírody zaplačeš, čo v niektorých lokalitách svojou nenásytnosťou spôsobili. Sú miesta, kde zostalo po nich len pár pahýľov, polovyschnutých svedkov, že na tom mieste niekedy bol krásny les. Pár nenásytných ľudí sa pred rokmi zahryzlo do lesa, nenásytní ťažiari plnili kamión za kamiónom aj prvotriednym, kvalitným drevom, nie iba takým, ktorý bol vhodný na ťažbu a na ďalšie spracovanie. Stovky kamiónov smerovalo do Poľska. Bolo to pre nich veľmi výhodné, keď mali taký zdroj, neobmedzený zdroj ťažby iba pár kilometrov od hranice.
Roky sa na hospodárenie a regulovanie ťažby dreva a ochranu lesa sa v mnohých lokalitách pozabudla. Samozrejme, česť výnimkám, niektorých čestných lesníkov a ochranárov, ktorým na ochrane lesov záležalo. Som rád, že prišlo toto obdobie, aj keď je to veľmi nepríjemná téma, a že sa začalo diskutovať o skutočnej ochrane našich lesov a našej krásnej krajiny.
Bývam na Orave, blízko hraníc s Poľskom. To, čo ťažiari dennodenne dorábali na... nielen na Orave, ale aj v iných lokalitách, je naozaj na zamyslenie. Za posledné roky to nebola ťažba dreva, ale bolo to drancovanie lesov v zmysle, ako sa niektorí vyjadrili, že teraz je obdobie, že komu sa podarí z lesa zobrať čo najviac, česť, ako som spomenul, česť výnimkám.
Aj nemenovaný šéf všetkého na Orave, veľký kápo, okrem iného aj šéf... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Štefan Kuffa a niektorí ďalší kolegovia z opozície nás tu strašia katastrofickými dôsledkami prípadného bezzásahu v lesoch v našich národných parkoch.
Ja by som len chcel pripomenúť, že sa trošku preceňuje tento problém, ktorý síce je tu, ale treba ho striktne obmedziť na porasty tzv. nepôvodných smrečín, ktorých, celkom nepôvodných smrečín na Slovensku je len približne 3,2 %, čo predstavuje z celkovej plochy asi 60-tisíc hektárov, a pri nadmernom zastúpení smrečín na pôvodnom stanovišti môžme hovoriť o 10,7 %, to sú údaje z Národného lesníckeho centra, čiže o plochu zhruba 190-tisíc ha, spolu sa môžme baviť o nejakých 14 %, čiže 250-tisíc hektárov, kde tento „problém“ z bezzásahu môže nastať, a sme pripravení o tom diskutovať ďalej, ako tento problém vieme riešiť a ako ho vieme interpretovať.
Zvyšok sú porasty listnaté alebo zmiešané, kde tento problém s bezzásahom prakticky nie je, a najlepší dôkaz toho môžte vidieť napríklad priamo, priamo tu v hlavnom meste Slovenska, kde Mestské lesy v Bratislave už niekoľko rokov majú 54 % zo svojej plochy okolo 3 200 ha v režime bezzásah, je to schválené rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Bratislave v rámci schválenia koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave. A ľudia to vítajú, nemajú s tým žiadny problém, žiadne katastrofické scenáre sa nenapĺňajú, práve naopak, akurát sme to ako prví na Slovensku naplnili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Takáč, vy ste spomínali, že viete, prečo tí lesníci odišli a že aj tak by sme si schválili svoje a tak ďalej. Ja som, ja som tam bol na tom, na tej konferencii a mňa táto téma zaujíma, hoci nie som odborník v tej oblasti, priznávam, ale národné parky, to sú naše bohatstvo a ja som práve chcel, a preto som tam šiel, aby som si vypočul odborníkov aj z tej druhej strany. Tých lesníkov. A boli tam, ja som to zažil, videl som, ako sa ostentatívne zdvihli a odišli. Čiže voláte na jednej strane po diskusii aj z tej druhej strany je priestor, ministerstvo vytvorilo priestor pre nich a hovorím ešte raz, ja som ta kvôli tomu išiel, aby som ich počúval, a oni odídu. Tak aká to je potom diskusia?
Bolo tu už spomínané, že táto diskusia, nielen spoločenská, ale aj odborná, trvá niekoľko desiatok rokov. Takže ja si nemyslím, že o tejto téme sa diskutuje teraz chvíľu. Áno, bude to možno posunuté do... cez prvé čítanie do druhého a v lete budú možno nejaké ďalšie, bude možno bežať ďalšia diskusia. Pred druhým čítaním sa, počítam, rozvíri znova takáto diskusia, ale hovorím, treba, treba chcieť diskutovať, nie odísť, keď je nejaké diskusné fórum.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím, že pán exprezident Klaus by povedal, že tu došlo k hlubokému nedorozumění. Rozhodne tu nikto nehovorí o tom, že po prechode pod rezort životného prostredia sa v lesoch prestane hospodáriť. V lesoch sa musí hospodáriť. Hospodáriť sa musí aj v národných parkoch. Jediné miesto, kde sa nehospodári, sú rezervácie, tam súhlasím, tam musíme nechať hospodáriť matku prírodu. Všade inde aj v trojkách, aj dvojkách, aj v jednotkách sa hospodári. Takže po tejto stránke niet žiadna pochybnosť.
Ale to, že lesy nemajú byť hodnotené cez ekonomické výsledky, lebo, žiaľ, to je do iste miery tragédia lesníctva, že iba kubíky dreva sa stále k dnešnému dňu platia lesníkom za ich prácu. Za ich prácu sa musia platiť iné hodnoty, práve tie vodozádržné, pôdoochranné, vzduchočištiace, psychohygienicke a všetky ďalšie, ako som už spomínal, na ktoré máme množstvo rôznych metodík, ako ich oceniť. Múdri lesníci to už v minulosti urobili. To sa musí platiť.
A prechod pod rezort životného prostredia, tento rezort vlastne bude nútený v tom dobrom slova zmysle začať reálne o tom nie rozprávať, ale oceňovať nie kubíky dreva, ale kubíky zdravej krajiny. Tú potrebujú dosiahnuť.
Takže dovoľte, aby som všetkým, ktorí sa domnievajú, že lesníctvo má byť hlavne ekonomickým rezortom, povedal, že nedovidia za najbližšiu zákrutu vývoja nášho sveta. Lesy tu nebudú nič iné ako najzákladnejšia bariéra proti klimatickým zmenám, ktoré sú už tu, ktoré nás budú ničiť čím ďalej tým viacej a o ktoré sa musíme starať. A to teda aj s odkazom na tých predkov všetkých lesníckych, ktorí dokázali v minulosti lesy zachrániť a ktorých lesníci musia byť dôstojným pokračovateľom.
A som presvedčený, že v rezorte životného prostredia, prosím pekne, aby ste to neprejudikovali, že kto je tam a kto nie je tam, aby sme ich dokázali takýmto spôsobom naozaj posunúť do tej vyššej úrovni, do úrovni životodarných produktov, ktoré všetci potrebujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Takisto s tebou súhlasím, že prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch.
A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme, je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie, ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť, korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia, samozrejme, vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si k tomuto zaujímavému návrhu zákona povedať niekoľko myšlienok. Je nepochybné, že tento zákon je tak ako všetky zákony veľmi dôležitý, ale možno by som dal do toho aj to mierne humorné vloženie, že tento je ešte možno dôležitejší. Som presvedčený ako teda mnohé iné, som presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona, pokiaľ by teda sa stal zákonom, presiahne niekoľko volebných období a veľmi výrazným spôsobom zasiahne do života krajiny a ľudí v našej krajine.
Dovolím si vyjadriť zároveň presvedčenie, že navrhovatelia tohto zákona, tých 18 koaličných poslancov boli určite vedení dobrým úmyslom. Nepochybujem o tom, že s týmto zákonom, s týmto návrhom zákona pracovali s tým najlepším vedomím a svedomím a pokúsim sa s rovnakým najlepším vedomím a svedomím a podľa vlastného rozhodnutia aj zareagovať. Napokon ústava nám to tak aj ukladá v čl. 73 ods. 2, že sme teda nie viazaní žiadnymi príkazmi, ale to svedomie a vlastné rozhodnutie by do toho malo vstúpiť a ja si dovolím uplatniť pri tomto návrhu práve tak dosť výrazne tento prístup, lebo nebudem možno celkom v jednote s mojimi koaličnými spoluposlancami a poviem to tak, ako to cítim a ako som presvedčený, že je to podľa môjho svedomia a rozhodnutia správne.
Dovolím si na konto toho, že nepochybujem o dobrom úmysle, povedať, že predkladatelia tohto návrhu možno sa vydali aj správnou cestou a možno to naozaj je cesta veľmi perspektívna, ako to ešte budem hovoriť neskôr, ale bolo to zároveň ako keby málo odvážne a málo jasné z hľadiska istej rozhodnosti. Chýbala mi tam možno tá vízia viac dopredu sa pozrieť, zistiť, aké tam budú dopady a dovolil by som si použiť slovíčko polovičatosť. A polovičatosť nie je dobrým sprievodným javom našich mnohých rozhodnutí, pretože polovičatosť je niekedy horšia ako nečinnosť. To tak ako polopravdy bývajú niekedy horšie ako klamstvá.
Takže na úvod asi tento základný pocit a k tomu by som si dovolil povedať, že napriek tomu, že poslanci majú, samozrejme, prioritne svoju zákonodarnú, zákonodarné oprávnenie k dispozícii v tejto sieni zákonnosti, ale naozaj tento zákon, tento návrh zákona z hľadiska tých vážnych dopadov na život krajiny a z hľadiska toho, že je to zákon, ktorý je výsledkom pomerne zložitých procesov z minulosti, bolo by dobré, keby bol predložený spôsobom, tak ako to naznačili aj viacerí už vystupujúci v rozprave, aj vo faktických poznámkach, aby bol predložený ako vládny návrh zákona.
Má to ten praktický rozmer, že tá diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, je nielen bohatšia, ale má aj väčšie dôsledky. Povinnosťou potom predkladateľa konkrétneho rezortu je zaoberať sa vážne všetkými pripomienkami a snažiť sa o ich prejednanie s výsledkom, aby boli rozdiely vylúčené pri tomto poslaneckom, aj keď tu už padla zmienka o tom, že bude obdobie pripomienkovania predĺžené, takáto povinnosť nevyplýva vlastne, nie je potom ani nutné, aby sa so všetkými pripomienkami predkladatelia vysporiadali, čo je naozaj v prípade takéhoto zákona akoby veľkou nevýhodou, resp. oberá to o možnosť vstúpiť všetky zainteresované strany, ktorých bude v tomto prípade veľmi veľa do diskusie s cieľom, aby sa našla najlepšia cesta pre vyriešenie tohto veľmi zaujímavého legislatívneho rébusu. Je, myslím si, nad každú pochybnosť jasné, že tu môžme a priori vylúčiť záujem tohto legislatívneho procesu o to, aby sme si dokazovali, ktorý rezort je silnejší. Či rezort pôdohospodárstva alebo rezort životného prostredia. Myslím, že takéto niečo by bolo nedôstojné a ako aj nedávny ešte stále, teda vtedajší predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva som sa vždy snažil pristupovať ku kolegovi Budajovi práve z takejto pozície, že hľadáme riešenia pre krajinu, v tomto prípade pre lesy, nehľadáme riešenia pre konkrétny rezort, aby sa ukázal ako nejaký šikovnejší. Nie vždy sa mi to darilo, ale v tomto prípade chcem vyjadriť presvedčenie, že je to naozaj tak, hľadáme riešenie nie pre rezorty, hľadáme riešenie pre krajinu a v tomto prípade pre lesnú krajinu. Ak takýto postulát prijmeme, tak potom je jasné, že musíme do takéhoto hľadania vniesť čo najväčšiu šírku spoločenskej diskusie. A práve táto diskusia nám v tomto prípade absentuje, naozaj nám chýba a som presvedčený, že to je vlastne príčina toho, že vzniká tu aj takáto situácia, ktorá vedie pomerne k nejasnému záveru, ako tento návrh zákona prijmeme do podoby, ktorá by bola nie väčšinová z hľadiska počtu poslancov, aj keď to bude rozhodujúce, ale väčšinová z hľadiska záujmov našej krajiny.
Myslím, že táto dikcia zákona, spôsob predĺženia, potvrdzuje do istej miery takú zásadnú chybu, ktorou sa teda dá operovať, že nemáme tu úplne ujasnené spôsoby, ako by bolo treba tento zákon prediskutovať na takej šírke, ktorá by umožnila tie dlhodobé rozpory, ktoré tu zjavne sú, medzi lesníkmi a ochranármi dostať do roviny, ktorá by bola prijateľná nie pre ďalšie nejaké zápasy, ktoré sú ozaj kontraproduktívne, ale pre nájdenie užitočného riešenia.
Ja musím zdôrazniť ako lesník, že tu, ak sa pozrieme mierne do histórie, tak tá možnosť hovoriť o pôvode chránených území vyslovene patrí lesníkom. My sme z hľadiska 700-ročnej histórie zapísali sa do tejto krajiny ako tí, ktorí zachránili lesy. A lesy rastú na Slovensku nie napriek lesníkom, ako to niektorí zlomyseľníci hovorili, ale vďaka lesníkom ten stredovek bol v znamení ohromných devastačných snáh vyplývajúcich hlavne z banskej činnosti a z ďalších činností, a preto sa môžme hrdo postaviť pred krajinu s tým, že ak je dneska Slovensko krajina, kde je lesné bohatstvo, aj keď je v istom ohrození, tak je to naozaj zásluha práve tých múdrych panovníkov, ktorí v minulosti dokázali vytvoriť lesnícky stav práve na ochranu lesov tak, aby slúžili svojmu účelu. Napokon tie prvé chránené územia pochádzajú z 19. storočia. Dovolím si zopakovať známu skutočnosť, že prvá prírodná rezervácia bola vytvorená ešte v roku 1896 múdrym lesníkom Karolom Kánom pri Banskej Bystrici.
Príboj, to je absolútne prvá rezervácia, ktorá je dodnes platná ako národná prírodná rezervácia pre ochranu rozšírenia duba. Ďalšie známe rezervácie tiež ešte pochádzajú z čias monarchie. Nebola to zlá monarchia po každej stránke, keď sa na to pozrieme, vtedajšie rozhodnutie, myslím, z roku 1907, doslova vyzvalo lesníkov, aby určovali územia, kde sa nachádzajú tie najcennejšie prírodné úseky a ktoré teda treba vyhlásiť za chránené územia. Mohli by sme o tom rozprávať dlhšie, ale toto neni, samozrejme, predmetom tohto zákona.
Tu by sme mohli vniesť do tejto diskusie aj takú obnovu palebných čiar a vychrliť zase navzájom v tom lesnícko-ochranárskom súboji veľa rôznych faktov, ktoré by možno boli ozaj závažné a ktoré by možno zase zatriasli touto diskusiou, ale dovolím si navrhnúť, aby sme nešli týmto smerom pri tomto zákone, aby sme nehľadali spôsoby, ako sa to nedá, ale hľadali spôsob, ako sa to dá. Domnievam sa, že ak by som predsa len zabrdol do tejto oblasti, tak musel by som sebakriticky povedať za lesníkov, aby to tu zaznelo tiež, že nie všetko, čo v minulosti robili, bolo správne, mohli robiť viac a lepšie. Určite sa veľa vecí dá posúdiť kritickým okom, ale váha tej kvality a nekvality je v prospech lesníkov, o čom svedčia samotné lesy čo-ako ťažko skúšané rôznymi vplyvmi.
Takisto o ochranárskej obci by sme mohli povedať nie všetko to najpriaznivejšie, vieme, že sa udialo veľa rôznych súvislostí, ktoré možno už tu dneska zaznelo, milióny na rôzne projekty, ktoré nepriniesli tížený efekt a napríklad aj na toho hlucháňa, dnes ho tu použili viacerí ako taký podporný prostriedok pri tej diskusii. Ja si dovolím tu vniesť k tomu hlucháňovi jednu maličkú odbočku, ktorá možno by stála za to, aby sa tí, ktorí sú ochotní ísť do toho s plným záujmom, pozreli niekedy na tú Muránsku planinu. Pozreli sa na miesta, kde lesníci hospodária veľmi efektívne a kde vlastne možno pätina slovenských hlucháňov žije práve v lesoch, ktoré sú spravované spôsobom, ktorý tomu hlucháňovi vyhovuje oveľa viacej ako bezzásahové územia. Myslím, že na Muránskej lesnej správe pán správca Ing. Bábeľa by vedel o tom porozprávať a myslím, že tie stretnutia priamo na mieste sú často veľmi jasným dôkazom a umožňujú teda uchopiť predmet diskusie veľmi rukolapným spôsobom.
Ale dobre, nepôjdeme už predmetom kritiky, pôjdeme predmetom spolupráce. Máme na skvelú príležitosť a ja by som si dovolil v tejto súvislosti povedať niečo, čo by mohlo byť naozaj pretavenie tohto zjavne zaujímavého a kriticky vedeného diskusného fóra na niečo, čo by mohlo byť prelomom pre budúcnosť slovenských lesov a slovenskej krajiny. Ten môj návrh spočíva v tom a nadväzujem na tú vetu, ktorú som použil v úvode, že predkladatelia boli možno trocha polovičatí. Tú polovičatosť teraz idem vysvetliť.
Je možné, považujem to za riešiteľné a dokonca považujem to za prístup, ktorý by vylepšil tento návrh zákona zásadným spôsobom, aby sme sa nerozprávali o tom, že pozemky v národných parkoch ideme týmto návrhom zákona presunúť z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, to je tá polovičatosť, ktorá vyvoláva množstvo problémov, ale aby sme všetky pozemky, ktoré súvisia s lesmi, presunuli pod rezort životného prostredia. Verte tomu, že túto verziu som si nepripravil teraz ad hoc pre túto chvíľu, ja ako spoluautor volebného programu OĽANO som to takto tam aj zakotvil. Vtedy vznikla diskusia, že možno je to trocha priodvážna myšlienka a treba s ňou počkať, ale ja si ju dovolím teraz oživiť s tým najlepším úmyslom a povedať, že by to možno bolo riešenie, ktoré by zásadným spôsobom zjednalo nielen to, že zanikli by spory, ktoré sú kontraproduktívne medzi ochranárskou a lesníckou obcou, ale najmä že by sa vyhovelo tej základnej požiadavke doby, ktorá jasne ukazuje, že dochádza k vývojovému zlomu, verejná spoločenská objednávka ide úplne inde ako v snahe mať len základnú surovinu, a to drevo z lesa a obracia pozornosť, veľmi oprávnene ja s tým súhlasím, na tie ostatné produkty lesa, ktoré majú tú životodarnú funkciu a ktoré treba považovať za tie najdôležitejšie. Ak by sme to takto dokázali, tak by som bol veľmi rád, ak by sa možno týmto zaoberala potom aj táto snemovňa, aj odborné tímy, aby sme si povedali, že toto je riešenie, ktoré by zdôraznilo jeden základný fakt, že strom, ktorý rastie v národnom parku a strom, ktorý rastie mimo národného parku, mimo rezervácie, má rovnakú hodnotu pre krajinu. Tu nie je žiadny dôvod, aby sme si mysleli, že ak nám ide ozaj o krajinu a nie o národné parky, ale o vyšší stupeň prístupu k lesnému bohatstvu, aby sme tu robili nejaký zásadný rozdiel medzi stromami akýmikoľvek na akomkoľvek stupni ochrany, ktorý je vlastne len istou dohodou, vec dohody, prístupu a zákonodarcov, ale z podstaty vyplýva, že všetky stromy, všetky lesy sú pre život krajiny veľmi dôležité a budú čím ďalej dôležitejšie. Takže to je ten moment, ktorý by som vniesol do tejto diskusie ako rozhodujúci.
Podporuje myšlienky, k tomu môžem povedať, je to otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. My vôbec nechceme rozdeliť lesy na národné parky a tie ostatné, kde si tí lesníci budú ďalej rúbať a ktovie, akým spôsobom budú s tým lesom zachádzať, chceme, aby prírode blízke hospodárenie ako vrcholový úkaz prístupu k lesnému hospodárstvu bolo rozhodujúcim hospodárskym spôsobom vo všetkých lesoch Slovenska.
Je tu ďalšia vec, ktorú na konto tohto návrhu zákona môžem povedať, že z hľadiska toho, že sa hovorí v návrhu, že súkromné lesy sa vynímajú, už som to povedal v jednej faktickej poznámke, je to nevykonateľný návrh, pretože máme v národných parkoch množstvo spoločenstvenných lesov, je mnoho podielových vlastníkov štátnych aj neštátnych, podiely tých štátnych a neštátnych v tom duchu, ako je návrh zákona, sa jednoducho nedá. Takže v tomto momente z tohto ohľadu by bol tento zákon nevykonateľný. Otázka diferenciálnej renty, spoločné hospodárenie v lesoch umožňuje práve to presúvanie prostriedkov tam, kde sa niečo zarobí navyše, ak zatiaľ máme iba jedine z dreva nejakú hodnotu finančnú, môžme to presúvať do tých lesov, ktoré potrebujú podporu. Akýmkoľvek rozdelením lesov o výhody diferenciálnej renty prichádzame. Ak aj teraz sa spája s týmto návrhom predstava, že fond obnovy bude výrazným zdrojom pre sanovanie národných parkov, nuž ten možno v istej fáze bude, ale ja hovorím, prečo by sme nemysleli na ďalšie roky, keď sa tento zdroj vyčerpá a nám bude treba prostriedky využívať vždy tak, aspoň v tých štátnych lesoch, súkromníkovi ponechajme nárok aj na mieru zisku primeranú, ale v tých štátnych, aby sme vždy všetky peniaze, ktoré zarobíme v lese, vrátili do lesa v plnom rozsahu.
Je tam otázka aj delimitácie, ak by sme išli v duchu tohto návrhu, tá delimitácia je tak obrovský proces plný problémov, že si neviem predstaviť, ako by sme ten hnuteľný a nehnuteľný majetok delili, koľko mesiacov by to trvalo a s akou presnosťou by sa to vykonalo. Ak by sme zobrali, že všetky lesy idú pod rezort životného prostredia, problémy s delimitáciou, problémy s diferenciálnou rentou nám v plnom rozsahu odpadajú.
Ja som si dovolil tento názor konzultovať už pred časom s viacerými predstaviteľmi obce ochranárskej a lesníckej a musím povedať, že aj keď nie u všetkých, ale u mnohých ľudí, ktorí si z týchto obidvoch obcí vážim, som našiel podporu a porozumenie, považujú to za schopnosť dovidieť dopredu. Nepozeráme sa len na aktuálny vývoj k dnešku, pozeráme sa na lesy budúcnosti, a tým by nesmierne prospelo, keby sme ich životodarnú funkciu práve zvýraznili tým, že budú patriť pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Bolo by to teda vylúčenie akejkoľvek dvojkoľajnosti.
Veľa vecí tu ešte zaznelo, ktoré by sa dali hodnotiť z hľadiska tých aj takých invektív, neviem, kto to povedal, že som sa podieľal na nejakom rozhodnutí, neviem, či tu je prítomný dotyčný pán poslanec, ktorý, ktoré umožnilo niekomu kradmou rukou siahnuť na drevo, v rámci štátnych LESOV Slovenskej republiky. Musím povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je vo fáze zásadnej reformy a súčasťou tejto reformy je aj absolútne nový prístup ku odberateľom a ten odbytový program a forma predaja dreva je výrazne podmienená hlavne domácim spracovateľom a na vrchole tej domácej pyramídy sú práve finalizátory dreva, to znamená drevostavby, nábytok, aglomerované nejaké materiály. A tie dosky ako výsledok porezu sú naozaj kdesi na poslednom mieste. Tu musíme zdôrazniť, že to je otázka tej uhlíkovej stopy, že les vychovávaný prírode blízkym spôsobom, ktorý produkuje drevo, ktoré sa takýmto spôsobom použije, viaže uhlík oveľa lepšie ako samotný prales, kde dochádza k rýchlejšiemu rozpadu, pretože v tom nábytku, v tých drevostavbách viažeme uhlík na 300 rokov a v tom pralese možno po rozpade na 100, 150.
Veľmi dôležitým momentom v prípade takejto fúzie všetkých lesov pod rezort by bola aj otázka odstránenia tých dlhodobých legislatívnych rozdielov, ktoré máme medzi zákonom 326 a 543, kde by sa podarilo práve dospieť do štádia, kde by sme dokázali konečne legislatívu zjednotiť tak, aby slúžila lesom a aby to nebolo chápané ako súboj, ktorý každá z týchto bojujúcich strán využije na to, aby sa oprela o ten svoj zákon.
No a aby som zakončil teda túto svoju reč návrhom, pripájam sa k tomu, neviem podľa akých písmen, som si to nepoznačil, ale navrhujem v záujme práve takýchto cieľov, aby sme našli takýto spôsob riešenia, aby tento návrh poslanecký, pri všetkej úcte k mojim poslaneckým kolegom, bol z tohto rokovania stiahnutý a aby sme sa dohodli, že túto letnú prestávku do jesene využijeme na to, že sa pripraví nový zákon, ak by toto neprešlo, čo predpokladám, tak potom prosím, aby sa materiálom pozmeňovacím, v podobe pozmeňovacích návrhov dosiahla zásadná zmena, ktorá by smerovala k tomu, že lesy prejdú pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ žiadam preložiť hlasovanie k bodu, k tlači 600 na zajtra o 11.00 hodine.

Ďakujem. A oceňujem tentokrát, že kolega vystúpil skutočne na nižšej úrovni toho hlasu, ale odborne veľmi dobre, ako myslím, že väčšina bola odborne, teda sa držal okrem niektorých invektív toho, čo zákon, dôvodová správa hovorí.
K tej diskusii poviem tak. Diskusia prebieha už 20 rokov minimálne, čo ja registrujem, lebo nemám až toľko rokov, že by som evidoval predtým tu diskusiu, prebieha medzi ochranármi a lesníkmi už 20 rokov. Zdá sa mi, či to bude teraz o týždeň kratšie alebo dlhšie, to nič už nezmení na merite veci na tom, o čom sa diskutuje. Lebo už 20 rokov sa diskutuje a zdá sa mi, že opäť je tu taktika nič neurobme, diskutujme ešte ďalších 20 rokov a diskutujme donekonečna, lebo je to taký zložitý problém.
Tento, tento krok je prvý krok k tomu, aby sa národné parky stali reálnymi národnými parkmi. My žiadne národné parky nemáme, lebo to je Potemkinova dedina, ktorá je v správe národného parku, ktorá nemôže nič. Má len poradný hlas v tom území, ktoré má spravovať.
A teda dôležité je, aby sa národné parky stali skutočnými národnými parkami, a aby mali na tom území, ktoré majú spravovať, aj reálnu výkonnú a správnu moc. A toto tento zákon chce dosiahnuť. A čo sa týka jednotnej správy, tak aj v programovom vyhlásení, aj v tých národných parkoch ide o to, aby bola jednotná štátna správa. Nikto nehovorí o tých súkromných častiach teraz. Teraz ide o to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)