Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2021 o 18:55 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 19:00 - 19:02 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Myslím, že pán exprezident Klaus by povedal, že tu došlo k hlubokému nedorozumění. Rozhodne tu nikto nehovorí o tom, že po prechode pod rezort životného prostredia sa v lesoch prestane hospodáriť. V lesoch sa musí hospodáriť. Hospodáriť sa musí aj v národných parkoch. Jediné miesto, kde sa nehospodári, sú rezervácie, tam súhlasím, tam musíme nechať hospodáriť matku prírodu. Všade inde aj v trojkách, aj dvojkách, aj v jednotkách sa hospodári. Takže po tejto stránke niet žiadna pochybnosť.
Ale to, že lesy nemajú byť hodnotené cez ekonomické výsledky, lebo, žiaľ, to je do iste miery tragédia lesníctva, že iba kubíky dreva sa stále k dnešnému dňu platia lesníkom za ich prácu. Za ich prácu sa musia platiť iné hodnoty, práve tie vodozádržné, pôdoochranné, vzduchočištiace, psychohygienicke a všetky ďalšie, ako som už spomínal, na ktoré máme množstvo rôznych metodík, ako ich oceniť. Múdri lesníci to už v minulosti urobili. To sa musí platiť.
A prechod pod rezort životného prostredia, tento rezort vlastne bude nútený v tom dobrom slova zmysle začať reálne o tom nie rozprávať, ale oceňovať nie kubíky dreva, ale kubíky zdravej krajiny. Tú potrebujú dosiahnuť.
Takže dovoľte, aby som všetkým, ktorí sa domnievajú, že lesníctvo má byť hlavne ekonomickým rezortom, povedal, že nedovidia za najbližšiu zákrutu vývoja nášho sveta. Lesy tu nebudú nič iné ako najzákladnejšia bariéra proti klimatickým zmenám, ktoré sú už tu, ktoré nás budú ničiť čím ďalej tým viacej a o ktoré sa musíme starať. A to teda aj s odkazom na tých predkov všetkých lesníckych, ktorí dokázali v minulosti lesy zachrániť a ktorých lesníci musia byť dôstojným pokračovateľom.
A som presvedčený, že v rezorte životného prostredia, prosím pekne, aby ste to neprejudikovali, že kto je tam a kto nie je tam, aby sme ich dokázali takýmto spôsobom naozaj posunúť do tej vyššej úrovni, do úrovni životodarných produktov, ktoré všetci potrebujeme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 18:55 - 18:56 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Pán poslanec Jano Mičovský, súhlasím s tebou na 100 %, že les alebo strom mimo národného parku má rovnakú, niekedy aj väčšiu hodnotu a rovnako si zaslúži ochranu. Takisto s tebou súhlasím, že prírode blízke obhospodarovanie lesov by sme mali presadzovať vo všetkých lesoch, nielen v lesoch národných parkoch.
A pokiaľ ide o myšlienku presunu všetkých lesov z kompetencie rezortu pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia, osobne veľmi vítam túto iniciatívu. Len upozorňujem, že by to bolo nad rámec v súčasnosti prijatého programového vyhlásenia vlády. A keďže ja aj ostatní predkladatelia si ctíme koaličnú dohodu, samozrejme, je tu priestor na ďalšie rokovanie v rámci našej koalície. A ak dôjdeme k zhode, že toto je lepšie riešenie, ja osobne budem ho veľmi, veľmi rád podporovať.
A pokiaľ ide o to, že aký les viaže lepšie oxid uhličitý, či les hospodársky intenzívne využívaný, alebo prales, alebo les v bezzásahovom režime, tak tam s tebou celkom nesúhlasím. Do určitej miery to platí, pokiaľ zohľadňujeme len nadzemnú časť tej biomasy, ale pokiaľ zahrnieme aj lesnú pôdu, podzemnú časť, korene, hrabanku, opadanku, tak potom tá bilancia, samozrejme, vyzerá podstatne priaznivejšie v prípade prírodných lesov, pralesov a bezzásahových lesov všeobecne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2021 18:27 - 18:47 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si k tomuto zaujímavému návrhu zákona povedať niekoľko myšlienok. Je nepochybné, že tento zákon je tak ako všetky zákony veľmi dôležitý, ale možno by som dal do toho aj to mierne humorné vloženie, že tento je ešte možno dôležitejší. Som presvedčený ako teda mnohé iné, som presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona, pokiaľ by teda sa stal zákonom, presiahne niekoľko volebných období a veľmi výrazným spôsobom zasiahne do života krajiny a ľudí v našej krajine.
Dovolím si vyjadriť zároveň presvedčenie, že navrhovatelia tohto zákona, tých 18 koaličných poslancov boli určite vedení dobrým úmyslom. Nepochybujem o tom, že s týmto zákonom, s týmto návrhom zákona pracovali s tým najlepším vedomím a svedomím a pokúsim sa s rovnakým najlepším vedomím a svedomím a podľa vlastného rozhodnutia aj zareagovať. Napokon ústava nám to tak aj ukladá v čl. 73 ods. 2, že sme teda nie viazaní žiadnymi príkazmi, ale to svedomie a vlastné rozhodnutie by do toho malo vstúpiť a ja si dovolím uplatniť pri tomto návrhu práve tak dosť výrazne tento prístup, lebo nebudem možno celkom v jednote s mojimi koaličnými spoluposlancami a poviem to tak, ako to cítim a ako som presvedčený, že je to podľa môjho svedomia a rozhodnutia správne.
Dovolím si na konto toho, že nepochybujem o dobrom úmysle, povedať, že predkladatelia tohto návrhu možno sa vydali aj správnou cestou a možno to naozaj je cesta veľmi perspektívna, ako to ešte budem hovoriť neskôr, ale bolo to zároveň ako keby málo odvážne a málo jasné z hľadiska istej rozhodnosti. Chýbala mi tam možno tá vízia viac dopredu sa pozrieť, zistiť, aké tam budú dopady a dovolil by som si použiť slovíčko polovičatosť. A polovičatosť nie je dobrým sprievodným javom našich mnohých rozhodnutí, pretože polovičatosť je niekedy horšia ako nečinnosť. To tak ako polopravdy bývajú niekedy horšie ako klamstvá.
Takže na úvod asi tento základný pocit a k tomu by som si dovolil povedať, že napriek tomu, že poslanci majú, samozrejme, prioritne svoju zákonodarnú, zákonodarné oprávnenie k dispozícii v tejto sieni zákonnosti, ale naozaj tento zákon, tento návrh zákona z hľadiska tých vážnych dopadov na život krajiny a z hľadiska toho, že je to zákon, ktorý je výsledkom pomerne zložitých procesov z minulosti, bolo by dobré, keby bol predložený spôsobom, tak ako to naznačili aj viacerí už vystupujúci v rozprave, aj vo faktických poznámkach, aby bol predložený ako vládny návrh zákona.
Má to ten praktický rozmer, že tá diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, je nielen bohatšia, ale má aj väčšie dôsledky. Povinnosťou potom predkladateľa konkrétneho rezortu je zaoberať sa vážne všetkými pripomienkami a snažiť sa o ich prejednanie s výsledkom, aby boli rozdiely vylúčené pri tomto poslaneckom, aj keď tu už padla zmienka o tom, že bude obdobie pripomienkovania predĺžené, takáto povinnosť nevyplýva vlastne, nie je potom ani nutné, aby sa so všetkými pripomienkami predkladatelia vysporiadali, čo je naozaj v prípade takéhoto zákona akoby veľkou nevýhodou, resp. oberá to o možnosť vstúpiť všetky zainteresované strany, ktorých bude v tomto prípade veľmi veľa do diskusie s cieľom, aby sa našla najlepšia cesta pre vyriešenie tohto veľmi zaujímavého legislatívneho rébusu. Je, myslím si, nad každú pochybnosť jasné, že tu môžme a priori vylúčiť záujem tohto legislatívneho procesu o to, aby sme si dokazovali, ktorý rezort je silnejší. Či rezort pôdohospodárstva alebo rezort životného prostredia. Myslím, že takéto niečo by bolo nedôstojné a ako aj nedávny ešte stále, teda vtedajší predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva som sa vždy snažil pristupovať ku kolegovi Budajovi práve z takejto pozície, že hľadáme riešenia pre krajinu, v tomto prípade pre lesy, nehľadáme riešenia pre konkrétny rezort, aby sa ukázal ako nejaký šikovnejší. Nie vždy sa mi to darilo, ale v tomto prípade chcem vyjadriť presvedčenie, že je to naozaj tak, hľadáme riešenie nie pre rezorty, hľadáme riešenie pre krajinu a v tomto prípade pre lesnú krajinu. Ak takýto postulát prijmeme, tak potom je jasné, že musíme do takéhoto hľadania vniesť čo najväčšiu šírku spoločenskej diskusie. A práve táto diskusia nám v tomto prípade absentuje, naozaj nám chýba a som presvedčený, že to je vlastne príčina toho, že vzniká tu aj takáto situácia, ktorá vedie pomerne k nejasnému záveru, ako tento návrh zákona prijmeme do podoby, ktorá by bola nie väčšinová z hľadiska počtu poslancov, aj keď to bude rozhodujúce, ale väčšinová z hľadiska záujmov našej krajiny.
Myslím, že táto dikcia zákona, spôsob predĺženia, potvrdzuje do istej miery takú zásadnú chybu, ktorou sa teda dá operovať, že nemáme tu úplne ujasnené spôsoby, ako by bolo treba tento zákon prediskutovať na takej šírke, ktorá by umožnila tie dlhodobé rozpory, ktoré tu zjavne sú, medzi lesníkmi a ochranármi dostať do roviny, ktorá by bola prijateľná nie pre ďalšie nejaké zápasy, ktoré sú ozaj kontraproduktívne, ale pre nájdenie užitočného riešenia.
Ja musím zdôrazniť ako lesník, že tu, ak sa pozrieme mierne do histórie, tak tá možnosť hovoriť o pôvode chránených území vyslovene patrí lesníkom. My sme z hľadiska 700-ročnej histórie zapísali sa do tejto krajiny ako tí, ktorí zachránili lesy. A lesy rastú na Slovensku nie napriek lesníkom, ako to niektorí zlomyseľníci hovorili, ale vďaka lesníkom ten stredovek bol v znamení ohromných devastačných snáh vyplývajúcich hlavne z banskej činnosti a z ďalších činností, a preto sa môžme hrdo postaviť pred krajinu s tým, že ak je dneska Slovensko krajina, kde je lesné bohatstvo, aj keď je v istom ohrození, tak je to naozaj zásluha práve tých múdrych panovníkov, ktorí v minulosti dokázali vytvoriť lesnícky stav práve na ochranu lesov tak, aby slúžili svojmu účelu. Napokon tie prvé chránené územia pochádzajú z 19. storočia. Dovolím si zopakovať známu skutočnosť, že prvá prírodná rezervácia bola vytvorená ešte v roku 1896 múdrym lesníkom Karolom Kánom pri Banskej Bystrici.
Príboj, to je absolútne prvá rezervácia, ktorá je dodnes platná ako národná prírodná rezervácia pre ochranu rozšírenia duba. Ďalšie známe rezervácie tiež ešte pochádzajú z čias monarchie. Nebola to zlá monarchia po každej stránke, keď sa na to pozrieme, vtedajšie rozhodnutie, myslím, z roku 1907, doslova vyzvalo lesníkov, aby určovali územia, kde sa nachádzajú tie najcennejšie prírodné úseky a ktoré teda treba vyhlásiť za chránené územia. Mohli by sme o tom rozprávať dlhšie, ale toto neni, samozrejme, predmetom tohto zákona.
Tu by sme mohli vniesť do tejto diskusie aj takú obnovu palebných čiar a vychrliť zase navzájom v tom lesnícko-ochranárskom súboji veľa rôznych faktov, ktoré by možno boli ozaj závažné a ktoré by možno zase zatriasli touto diskusiou, ale dovolím si navrhnúť, aby sme nešli týmto smerom pri tomto zákone, aby sme nehľadali spôsoby, ako sa to nedá, ale hľadali spôsob, ako sa to dá. Domnievam sa, že ak by som predsa len zabrdol do tejto oblasti, tak musel by som sebakriticky povedať za lesníkov, aby to tu zaznelo tiež, že nie všetko, čo v minulosti robili, bolo správne, mohli robiť viac a lepšie. Určite sa veľa vecí dá posúdiť kritickým okom, ale váha tej kvality a nekvality je v prospech lesníkov, o čom svedčia samotné lesy čo-ako ťažko skúšané rôznymi vplyvmi.
Takisto o ochranárskej obci by sme mohli povedať nie všetko to najpriaznivejšie, vieme, že sa udialo veľa rôznych súvislostí, ktoré možno už tu dneska zaznelo, milióny na rôzne projekty, ktoré nepriniesli tížený efekt a napríklad aj na toho hlucháňa, dnes ho tu použili viacerí ako taký podporný prostriedok pri tej diskusii. Ja si dovolím tu vniesť k tomu hlucháňovi jednu maličkú odbočku, ktorá možno by stála za to, aby sa tí, ktorí sú ochotní ísť do toho s plným záujmom, pozreli niekedy na tú Muránsku planinu. Pozreli sa na miesta, kde lesníci hospodária veľmi efektívne a kde vlastne možno pätina slovenských hlucháňov žije práve v lesoch, ktoré sú spravované spôsobom, ktorý tomu hlucháňovi vyhovuje oveľa viacej ako bezzásahové územia. Myslím, že na Muránskej lesnej správe pán správca Ing. Bábeľa by vedel o tom porozprávať a myslím, že tie stretnutia priamo na mieste sú často veľmi jasným dôkazom a umožňujú teda uchopiť predmet diskusie veľmi rukolapným spôsobom.
Ale dobre, nepôjdeme už predmetom kritiky, pôjdeme predmetom spolupráce. Máme na skvelú príležitosť a ja by som si dovolil v tejto súvislosti povedať niečo, čo by mohlo byť naozaj pretavenie tohto zjavne zaujímavého a kriticky vedeného diskusného fóra na niečo, čo by mohlo byť prelomom pre budúcnosť slovenských lesov a slovenskej krajiny. Ten môj návrh spočíva v tom a nadväzujem na tú vetu, ktorú som použil v úvode, že predkladatelia boli možno trocha polovičatí. Tú polovičatosť teraz idem vysvetliť.
Je možné, považujem to za riešiteľné a dokonca považujem to za prístup, ktorý by vylepšil tento návrh zákona zásadným spôsobom, aby sme sa nerozprávali o tom, že pozemky v národných parkoch ideme týmto návrhom zákona presunúť z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, to je tá polovičatosť, ktorá vyvoláva množstvo problémov, ale aby sme všetky pozemky, ktoré súvisia s lesmi, presunuli pod rezort životného prostredia. Verte tomu, že túto verziu som si nepripravil teraz ad hoc pre túto chvíľu, ja ako spoluautor volebného programu OĽANO som to takto tam aj zakotvil. Vtedy vznikla diskusia, že možno je to trocha priodvážna myšlienka a treba s ňou počkať, ale ja si ju dovolím teraz oživiť s tým najlepším úmyslom a povedať, že by to možno bolo riešenie, ktoré by zásadným spôsobom zjednalo nielen to, že zanikli by spory, ktoré sú kontraproduktívne medzi ochranárskou a lesníckou obcou, ale najmä že by sa vyhovelo tej základnej požiadavke doby, ktorá jasne ukazuje, že dochádza k vývojovému zlomu, verejná spoločenská objednávka ide úplne inde ako v snahe mať len základnú surovinu, a to drevo z lesa a obracia pozornosť, veľmi oprávnene ja s tým súhlasím, na tie ostatné produkty lesa, ktoré majú tú životodarnú funkciu a ktoré treba považovať za tie najdôležitejšie. Ak by sme to takto dokázali, tak by som bol veľmi rád, ak by sa možno týmto zaoberala potom aj táto snemovňa, aj odborné tímy, aby sme si povedali, že toto je riešenie, ktoré by zdôraznilo jeden základný fakt, že strom, ktorý rastie v národnom parku a strom, ktorý rastie mimo národného parku, mimo rezervácie, má rovnakú hodnotu pre krajinu. Tu nie je žiadny dôvod, aby sme si mysleli, že ak nám ide ozaj o krajinu a nie o národné parky, ale o vyšší stupeň prístupu k lesnému bohatstvu, aby sme tu robili nejaký zásadný rozdiel medzi stromami akýmikoľvek na akomkoľvek stupni ochrany, ktorý je vlastne len istou dohodou, vec dohody, prístupu a zákonodarcov, ale z podstaty vyplýva, že všetky stromy, všetky lesy sú pre život krajiny veľmi dôležité a budú čím ďalej dôležitejšie. Takže to je ten moment, ktorý by som vniesol do tejto diskusie ako rozhodujúci.
Podporuje myšlienky, k tomu môžem povedať, je to otázka prírode blízkeho hospodárenia v lesoch. My vôbec nechceme rozdeliť lesy na národné parky a tie ostatné, kde si tí lesníci budú ďalej rúbať a ktovie, akým spôsobom budú s tým lesom zachádzať, chceme, aby prírode blízke hospodárenie ako vrcholový úkaz prístupu k lesnému hospodárstvu bolo rozhodujúcim hospodárskym spôsobom vo všetkých lesoch Slovenska.
Je tu ďalšia vec, ktorú na konto tohto návrhu zákona môžem povedať, že z hľadiska toho, že sa hovorí v návrhu, že súkromné lesy sa vynímajú, už som to povedal v jednej faktickej poznámke, je to nevykonateľný návrh, pretože máme v národných parkoch množstvo spoločenstvenných lesov, je mnoho podielových vlastníkov štátnych aj neštátnych, podiely tých štátnych a neštátnych v tom duchu, ako je návrh zákona, sa jednoducho nedá. Takže v tomto momente z tohto ohľadu by bol tento zákon nevykonateľný. Otázka diferenciálnej renty, spoločné hospodárenie v lesoch umožňuje práve to presúvanie prostriedkov tam, kde sa niečo zarobí navyše, ak zatiaľ máme iba jedine z dreva nejakú hodnotu finančnú, môžme to presúvať do tých lesov, ktoré potrebujú podporu. Akýmkoľvek rozdelením lesov o výhody diferenciálnej renty prichádzame. Ak aj teraz sa spája s týmto návrhom predstava, že fond obnovy bude výrazným zdrojom pre sanovanie národných parkov, nuž ten možno v istej fáze bude, ale ja hovorím, prečo by sme nemysleli na ďalšie roky, keď sa tento zdroj vyčerpá a nám bude treba prostriedky využívať vždy tak, aspoň v tých štátnych lesoch, súkromníkovi ponechajme nárok aj na mieru zisku primeranú, ale v tých štátnych, aby sme vždy všetky peniaze, ktoré zarobíme v lese, vrátili do lesa v plnom rozsahu.
Je tam otázka aj delimitácie, ak by sme išli v duchu tohto návrhu, tá delimitácia je tak obrovský proces plný problémov, že si neviem predstaviť, ako by sme ten hnuteľný a nehnuteľný majetok delili, koľko mesiacov by to trvalo a s akou presnosťou by sa to vykonalo. Ak by sme zobrali, že všetky lesy idú pod rezort životného prostredia, problémy s delimitáciou, problémy s diferenciálnou rentou nám v plnom rozsahu odpadajú.
Ja som si dovolil tento názor konzultovať už pred časom s viacerými predstaviteľmi obce ochranárskej a lesníckej a musím povedať, že aj keď nie u všetkých, ale u mnohých ľudí, ktorí si z týchto obidvoch obcí vážim, som našiel podporu a porozumenie, považujú to za schopnosť dovidieť dopredu. Nepozeráme sa len na aktuálny vývoj k dnešku, pozeráme sa na lesy budúcnosti, a tým by nesmierne prospelo, keby sme ich životodarnú funkciu práve zvýraznili tým, že budú patriť pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu. Bolo by to teda vylúčenie akejkoľvek dvojkoľajnosti.
Veľa vecí tu ešte zaznelo, ktoré by sa dali hodnotiť z hľadiska tých aj takých invektív, neviem, kto to povedal, že som sa podieľal na nejakom rozhodnutí, neviem, či tu je prítomný dotyčný pán poslanec, ktorý, ktoré umožnilo niekomu kradmou rukou siahnuť na drevo, v rámci štátnych LESOV Slovenskej republiky. Musím povedať, že LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je vo fáze zásadnej reformy a súčasťou tejto reformy je aj absolútne nový prístup ku odberateľom a ten odbytový program a forma predaja dreva je výrazne podmienená hlavne domácim spracovateľom a na vrchole tej domácej pyramídy sú práve finalizátory dreva, to znamená drevostavby, nábytok, aglomerované nejaké materiály. A tie dosky ako výsledok porezu sú naozaj kdesi na poslednom mieste. Tu musíme zdôrazniť, že to je otázka tej uhlíkovej stopy, že les vychovávaný prírode blízkym spôsobom, ktorý produkuje drevo, ktoré sa takýmto spôsobom použije, viaže uhlík oveľa lepšie ako samotný prales, kde dochádza k rýchlejšiemu rozpadu, pretože v tom nábytku, v tých drevostavbách viažeme uhlík na 300 rokov a v tom pralese možno po rozpade na 100, 150.
Veľmi dôležitým momentom v prípade takejto fúzie všetkých lesov pod rezort by bola aj otázka odstránenia tých dlhodobých legislatívnych rozdielov, ktoré máme medzi zákonom 326 a 543, kde by sa podarilo práve dospieť do štádia, kde by sme dokázali konečne legislatívu zjednotiť tak, aby slúžila lesom a aby to nebolo chápané ako súboj, ktorý každá z týchto bojujúcich strán využije na to, aby sa oprela o ten svoj zákon.
No a aby som zakončil teda túto svoju reč návrhom, pripájam sa k tomu, neviem podľa akých písmen, som si to nepoznačil, ale navrhujem v záujme práve takýchto cieľov, aby sme našli takýto spôsob riešenia, aby tento návrh poslanecký, pri všetkej úcte k mojim poslaneckým kolegom, bol z tohto rokovania stiahnutý a aby sme sa dohodli, že túto letnú prestávku do jesene využijeme na to, že sa pripraví nový zákon, ak by toto neprešlo, čo predpokladám, tak potom prosím, aby sa materiálom pozmeňovacím, v podobe pozmeňovacích návrhov dosiahla zásadná zmena, ktorá by smerovala k tomu, že lesy prejdú pod rezort životného prostredia v plnom rozsahu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.7.2021 17:13 - 17:13 hod.

Šipoš Michal
Ďakujem pekne. Pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ žiadam preložiť hlasovanie k bodu, k tlači 600 na zajtra o 11.00 hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 16:58 - 17:00 hod.

Szőllős Ján Zobrazit prepis
Ďakujem. A oceňujem tentokrát, že kolega vystúpil skutočne na nižšej úrovni toho hlasu, ale odborne veľmi dobre, ako myslím, že väčšina bola odborne, teda sa držal okrem niektorých invektív toho, čo zákon, dôvodová správa hovorí.
K tej diskusii poviem tak. Diskusia prebieha už 20 rokov minimálne, čo ja registrujem, lebo nemám až toľko rokov, že by som evidoval predtým tu diskusiu, prebieha medzi ochranármi a lesníkmi už 20 rokov. Zdá sa mi, či to bude teraz o týždeň kratšie alebo dlhšie, to nič už nezmení na merite veci na tom, o čom sa diskutuje. Lebo už 20 rokov sa diskutuje a zdá sa mi, že opäť je tu taktika nič neurobme, diskutujme ešte ďalších 20 rokov a diskutujme donekonečna, lebo je to taký zložitý problém.
Tento, tento krok je prvý krok k tomu, aby sa národné parky stali reálnymi národnými parkmi. My žiadne národné parky nemáme, lebo to je Potemkinova dedina, ktorá je v správe národného parku, ktorá nemôže nič. Má len poradný hlas v tom území, ktoré má spravovať.
A teda dôležité je, aby sa národné parky stali skutočnými národnými parkami, a aby mali na tom území, ktoré majú spravovať, aj reálnu výkonnú a správnu moc. A toto tento zákon chce dosiahnuť. A čo sa týka jednotnej správy, tak aj v programovom vyhlásení, aj v tých národných parkoch ide o to, aby bola jednotná štátna správa. Nikto nehovorí o tých súkromných častiach teraz. Teraz ide o to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 16:54 - 16:56 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, to je vám vlastné, že keď niekto s vami nesúhlasí, vy na neho začnete útočiť slovne. Keď vás poprosím, aby ste hovorili tichšie, vy vyštartujete a keby ma moji kolegovia neobránili, možno v návale hnevu by ste neváhali použiť voči mne aj násilie. (Smiech v sále.) Pán kolega Suja, nečakám od vás ospravedlnenie, lebo vy nie ste gentleman.
Slovenské národné parky nemajú slúžiť ako zdroj dreva pre zahraničie, žijem pod Vysokými Tatrami, pri Poľskej hranici a každodenne pozorujem množstvo áut, ktoré naše drevo odvážajú do Poľska. Rúbeme si naše lesy a následne bojujeme s ničivými povodňami. Som architekt, som za rozvoj regiónu, preto som veľmi smutná, že drevo nespracovávame doma. Ťažba dreva v národných parkoch sa po ich transformácii bude utlmovať. Vyťažené drevo bude primárne umiestnené na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Reforma ochrany prírody má zabezpečiť, že územia Národných parkov budú spravované samotnými správami Národných parkov. Lesníkov nikto neignoruje. Envirorezort v blízkej dobre začne sériu konzultácií v regiónoch, kde bližšie predstaví model premeny národných parkov na životaschopné územie so zachovaním prírodného bohatstva miestneho rozvoja. Obhospodarovanie lesov bude potrebné aj naďalej, a tak sa lesníci nebudú musieť obávať straty zamestnania. Lesníci sú kľúčovými partnermi, bez ktorých nebudú národné parky úspešné.
Vítam, že v lesníckej obci sa čím ďalej tým viac kladie dôraz na ekologickejšie postupy obhospodarovania lesa. Kde inde ako v národných parkoch by sa mali prioritne uplatňovať? Naša príroda je taká nádherná, že našou povinnosťou je ju chrániť pre budúce generácie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 16:11 - 16:13 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
No podľa mňa to nebol dobrý príspevok, ale však, samozrejme. Ja som bola na konferencii a bola to veľká konferencia, kde boli zástupcovia všetkých organizácií vrátane Štátnych lesov, vrátane poľovníkov. Viete, čo sa stalo? Po príhovore jednak ministra Budaja, jednak štátneho tajomníka, jednak predsedu Národnej rady, keď vyzvali Štátne lesy a vyzvali poľovníkov, aby teda predstavili svoju predstavu a svoje pripomienky k tomuto návrhu zákona. Viete, čo spravili? Zdvihli sa a odišli. Povedali, my máme svoje čísla a odišli. Bez toho, aby začali nejaký dialóg. Takto reagovali. Mali priestor, boli tam naozaj všetky organizácie, boli tam všetci riaditelia všetkých národných parkov a takto oni zareagovali.
Čiže to, že to je poslanecký návrh a čo? A čo? My sme tu na to, aby sme tvorili zákony. A že to predkladajú poslanci? To je ich problém, keď sa do toho pustili, je to dôležitý zákon, prečo by to nemohli urobiť? Aký je v tom problém? Vy máte so všetkým problém, vy ničomu nerozumiete. Vy ste jak Majka z Gurunu.
Však to nie je možné a teraz sa bavíme o drevospracujúcom podniku, drevospracujúcom priemysle. Prosím vás, viete, koľko píl, píl zaniklo za posledných 12 rokov? My tu len vyvážame guľatiny a to je presne to, že nosíme naspäť tie stoličky a tie stoly z Nemecka a Rakúska. Prečo zanikli tie píli?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 15:37 - 15:39 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
No, Jaro, my sme boli aj spoločne na ministerstve životného prostredia na jednej diskusii, potom sme sa zúčastnili jednej konferencie. Tam boli predstavené obrázky, ktoré majú, vlastne časozberné letecké zábery, myslím, v priebehu dvanástich či pätnástich rokov. Boli to letecké zábery na národné parky, na tie lokality, kde sa lesy skutočne strácajú v priebehu toho obdobia. Čiže niečo sa deje, je škoda, že nemôžme tu používať vizuálne pomôcky, ale chcem vyzvať nielen poslancov, ale aj širokú verejnosť, že tie zábery sú publikované, na internete sa dajú dohľadať, treba si ich pozrieť. A keď človek tak vníma v priebehu toho obdobia dvanásť či pätnásťročného, čo sa s tým lesom stalo, tak určite nie sú na vine len klimatické zmeny, aj keď to, samozrejme, pripúšťame.
Čiže z môjho pohľadu, ja verím, že posunieme zákon do druhého čítania a prípadne ho upravíme po diskusii tak, že napokon lesníci aj ochranári nájdu spoločnú reč a bude ich spoločným záujmom zdravý les nielen v národných parkoch. Možno toto, čo som teraz vyslovil, je taký idealistický scenár, ale ja by som si to prial, aby sa lesníci a ochranári zhodli na tom, že les, zdravý les je tá priorita, aby bojovali tak, že budú ťahať za jeden povraz a nie proti sebe.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2021 15:34 - 15:35 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážený pán poslanec Jaro, zareagujem na dva momenty z tvojho vystúpenia. Ten prvý úprimne oceňujem, že si vlastne spomenul niečo, čo ani v návrhu zákona nie je a čo je veľmi dôležité, a to je otázka potreby úhrad za ekosystémové služby. Táto téma je už tak aj trocha fúzatá, napriek tomu sme od slov nikdy nepristúpili k činom, napriek tomu, že lesníci, ktorých spomeniem, troch významných profesorov z minulých desaťročí - profesora Papánka, profesor Zachar alebo aj profesor Čabón už metodicky dávno zvládli to, ako sa majú oceňovať tieto služby a vlastne z toho vyplýva aj ten faktor, že do lesov sa peniaze musia dávať, lesy tu nie sú na to, aby boli nejakou bankou pre štátny rozpočet, ako to bolo ešte donedávna, keď boli povinné odvody zo zisku. Ale do lesov je potrebné skutočne vkladať peniaze a na základe oceňovania týchto ekoslužieb, takáto možnosť vkladania peňazí do lesov nie je preto, aby niekto bohatol, ale aby sme bohatli ako krajina, tu evidentne je.
Druhý moment, na ktorý chcem zareagovať, spočíva v tom, že si povedal, že sa netýka tento návrh zákona neštátnych vlastníkov lesov. No, nie je to celkom tak, ich sa to týka, pretože v národných parkoch je pomerne veľmi veľa pozemkov, kde sú podieloví vlastníci, tak štát, ako aj privátni vlastníci a oddeliť týchto vlastníkov, kde sú ideálne podiely, je v postate nemožná úloha, tak z tohto pohľadu je návrh zákona nevykonateľný, ale, samozrejme, dá sa to opraviť, budem o tom hovoriť bližšie v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

1.7.2021 15:23 - 15:29 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva, sa dotýka každého z nás, tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás, vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom.
Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a, žiaľ, vidíme to aj tento rok.
O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako doteraz.
Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ, ešte stále každým dňom narastá.
Toľko na úvod. Teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu po jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov a ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti.
Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch, kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem - Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín, podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby.
Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. Natura 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane hlucháňa doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis