Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.7.2021 o 11:19 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 11:40 - 11:42 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými...
===== Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300 tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír aj keď potichu uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera, dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsa len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy je naozaj nie najšťastnejší. Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvie akým a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia a nejde o Mičovského. Ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta a chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľ mi zaujímavú dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 11:40 - 11:42 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými...
===== Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300 tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír aj keď potichu uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera, dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsa len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy je naozaj nie najšťastnejší. Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvie akým a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia a nejde o Mičovského. Ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta a chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľ mi zaujímavú dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 11:19 - 11:29 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená verejnosť, ono čaro nechceného niekedy spôsobí to, že vlastne sa dostaneme pomerne zvláštnym spôsobom k veľmi dôležitej téme.
(Gong.) Ja si myslím, že spôsob.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudníme sa v sále, koho nezaujíma téma, môže ísť diskutovať niekde inde, aby sme nerušili pána poslanca. Nech sa páči, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Tak spôsob, akým bol predložený tento návrh zákona, ja som sa už včera k tomu hlásil, bol nie celkom typický. Naozaj je to mimoriadne vážna téma a to, že to bolo robené poslaneckým návrhom, nebolo úplne štandardné, aj keď je to úplne samozrejme platné. A myslím si, že stojíme nie na konci diskusie v tejto chvíli, ale na začiatku veľmi dôležitej diskusie k veľmi dôležitej oblasti, ktorá je spojená s tým, čo nás všetkých zaujíma, je to otázka lesov. Lebo hovoríme o lesoch, hovoríme o zdravom životnom prostredí našej krajiny.
Ja by som hneď v úvode povedal, to čo je zložité a čo sa možno dnes tu opomenulo. Existuje taká Herakleitova, Herakleitovsova veta, ktorú môžme prispôsobiť, že nemôžme dvakrát vstúpiť do toho istého lesa, všetko sa vyvíja a tá sedemstoročná tradícia lesníctva naozaj má vývojovú tendenciu, na ktorej nachádzame veľmi zaujímavé stupne a ja preskočím tie, ktoré by sa dali popisovať veľmi podrobne a poviem ten najdôležitejší, ktorý je spojený možno s odpoveďou na otázku, ktorá sa tu tak trocha vznášala vo vzduchu, ale ktorá nebola úplne presne povedaná a nebolo presne ani na ňu potom samozrejme zodpovedané. V tom vývojovom stupni nachádzame z hľadiska lesníckej profesie, tých sedemsto rokov po tých holoruboch, prírode blízkom hospodárení, vrcholnú ukážku vysokej lesníckej pilotáže, ktorá sa nazýva prírode blízke hospodárenie. Ono to má viacero rôznych vetiev, dalo by sa rozprávať o mozaikovom, viacetážovom alebo výberkovom hospodárskom spôsobe. To teraz zanedbajme a povedzme si to, čo je najdôležitejšie z tohto pohľadu. Pre tento vrcholný hospodársky prístup, ktorý naozaj napĺňa požiadavky všetkých, každý rozumný ochranár, každý rozumný lesník a verte tomu, že veľa som ich už mal možnosť zaniesť, zašikovať, sprevádzať v takýchto lesoch, povie jednu vec, no ak budete takto hospodáriť, vážení lesníci, my nemáme čo povedať. Proste to je maximálna zhoda.
A prečo to teraz takto spomínam? No aj preto, že sa o tom ešte nehovorilo, aj preto, že sa tu viackrát vyjadril názor, že čo budeme s tými ľuďmi, ktorí odídu z lesov preč, lebo im zobereme prácu robiť. Omyl! Ak to myslíme s lesmi vážne a my to vážne s nimi myslieť musíme, tak my pre týchto ľudí máme nieže menej roboty, ale my máme pre nich oveľa viacej práce. Pretože lesníci vedia a samozrejme všetci to vedieť podrobne nemusia, že prírode blízke hospodárenia, táto najvyššia lesnícka pilotáž, ktorá určí spôsob práce v lesoch pre celé 21. storočie vyžaduje väčšiu prácnosť, väčší lesnícky fištrón, väčšiu lesnícku umeleckú činnosť doslova, prácu so svetlom, prácu so stromami a táto práca prírode blízke hospodárenie jednoznačne vyžaduje to, aby sme do lesov dali viacej prostriedkov, viacej ľudí, viacej umenia. A ak sme teraz schopní sa zhodnúť na tom a vravím, ochranári aj lesníci, tí múdri sa na tom zhodli. Však napokon prírode blízke hospodárenie je už aj teraz podľa 543 povinnosťou v národných parkoch, tak si teraz urobme ten mostík, no a čo v tých ostatných lesoch? Tam by sme chceli povedať, že stromy v ostatných lesoch mimo národných parkov sú nejakým spôsobom menejcenné? Že oni nedokážu priniesť tie hodnoty, ktoré od lesov očakávame? Nie, ten strom nevie, či rastie v národnom parku, alebo rastie v obyčajnom lese, ale ten strom je pre náš život rovnako dôležitý a hospodárenie v tomto lese a to prosím pekne, vážení kolegovia, aj kritici ohľadom dreva, hospodárenie, ktoré prináša komplexnú lesnú produkciu včítane dreva, ktoré sa stáva istým bočným produktom, vôbec sa nemôže ísť po kubíkoch, ale sa ide po tých životodarných funkciách. Tento úžasný spôsob, ktorý by som si dovolil povedať, že ho môžme nazvať ako perpetuum mobile lesníckej činnosti, je potrebné zakotviť do práce všetkých lesov na Slovensku v tých dvoch miliónov hektárov. Nerobme tu hranicu medzi národnými parkami a ostatnými lesmi z hľadiska hospodárenia. My predsi musíme mať úctu ku všetkým lesom a musíme sa toho aj takýmto spôsobom uchopiť, zmocniť a robiť.
A preto hovorím, že z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby sme mali jednotnú správu lesov. To, čo tu napokon zaznievalo, ja už neviem, či zľava, či sprava, ale v zásade tá diskusia k tomu smeruje. Oceňujem naozaj všetky tri rady, ktoré sa k tomuto vyjadrovali rôznym spôsobom. Tie nepekné reči, ktoré zazneli, tie slovíčka, ktoré nepatria do úst slušným ľuďom, tie som nepočul, ale v podstate si môžme povedať, že toto je cesta, ktorá nieže by sme po nej mohli ísť, my po nej musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, respektíve aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň, ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tej osemnástky, ktorá sa

===== musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, respektíve aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň. Ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tej osemnástky, ktorá sa tak často spomínala dnes, pretože potrebujeme jednoznačne si povedať, že ak tu budeme mať nejaké tri stupienky, tak ten najslabší stupienok je ten, že by sme uplatnili tento návrh, ktorý tu zaznel, ktorý by rozdelil lesy, ktorý by spôsobil obrovské problémy pri delimitácii, pri neštátnych lesoch a toto by sme všetko teda jednoducho museli povedať, že týmto smerom nepôjdeme. Ten vyšší stupeň je nechať veci tak, ako sú dnes, to je menšie zlo, ale ten najvyšší stupeň, ten je vlastne paradoxne nad tým. Spojme do jedného rezortu, nie je v tom, nepozerajme na to, že či je tam dneska pán minister Budaj alebo kto, pozerajme sa, alebo aký je štátny tajomník a skadiaľ pochádza, my sme povinní dovidieť niekde dopredu.
My sa musíme pozerať na lesy z hľadiska ich budúcnosti. A verte tomu, že ak sme schopní dovidieť dopredu, tak nemáme o čom rozmýšľať, takéto spojenie do jedného rezortu a nech je to rezort životného prostredia, je potrebné, účelné a múdre. Som o tom hlboko presvedčený a preto dávam ten návrh, ktorý zaznel aj včera, aby sme stiahli tento návrh, lebo spôsobí skoro nerealizovateľné problémy a poďme sa zhodnúť na tom, že je potrebné spojiť do jedného rezortu životného prostredia všetky lesy, a to môže byť urobené novým zákonom. A keďže rešpektujem vôľu tej osemnástky a som si vedomý, že som jej súčasťou a musím byť do istej miery aj lojálny, nuž tak poviem, nuž tak to urobme pozmeňovákom, kvalitným pozmeňovákom, lebo ak tento návrh prejde, nuž poďme sa na to pozrieť z hľadiska tohto vyššieho stupňa správy a verte tomu, nebudem tých ľudí menovať, ale ľudí, ktorých si nesmierne vážim, praktických ochranárov, praktických lesníkov, ktorí sa na to pozerajú práve z toho pohľadu do videnia do budúcnosti, nemajú s takýmto pohľadom žiadny problém.
A existuje ešte niečo ďalej nad tým, ale to nenavrhujem. Pán minister Budaj hovorí, keď sme sa o tom rozprávali, že som idealista, rojko a že to teda nikdy nebude, spojme to do jedného rezortu a povedzme, že to bude ozaj rezort prírodných zdrojov, ktorý bude mať na starosti nielen lesy, ale aj poľnohospodárske pozemky, však aj tam musíme hľadať mieru medzi ochranou a produkciou. Veď polia nie sú len o tom, aby produkovali, tie sú aj na tú ochranu. Takže toto je vec, ktorú by sme možno, keby sme predložili aj občanom, tak by sme vlastne zistili, že jeden celý rezort môžeme ešte ušetriť.
No dalo by sa ešte veľa povedať poznámok na tú diskusiu, bola veľmi bohatá. Ja za ňu ozaj ďakujem. Podľa mňa sa neotvorila Pandorina skrinka, ale otvorila sa veľmi dôležitá diskusia a verím, že budeme v nej pokračovať. Tie niektoré momenty, ktoré tam zaznievali, z hľadiska toho ešte sa vyjadrím za tých pár sekúnd k tomu, bez zásahu. Viete, nemožno povedať, že bezzásah je a priori zlý. Matka príroda vie najlepšie hospodáriť a jej treba nechať nejaké územia, aby sme ju nechali, aby ukázala svoju ozaj dokonalosť, len to nemôže byť všade. Nemôžeme hádzať percentá, 50, 70, 80.
My máme v našom vládnom programe aj také vety, že ochranári, lesníci, ekológia, ekonómovia, krajinári prehodnotia chránené územia. Všimnite si, to v časti lesníctva je to tak napísané a dohodnú sa na tom, kde je tá správna miera, lebo hľadanie miery je kľúčové slovo našich životov, a to sa netýka iba lesov. Takže by som poprosil, keby sme čítali vládny program komplexne a všimli si tam aj túto vec a ten príklad, a tým aj skončím, tam... (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené) bude stačiť, keď pôjdete na tú Muránsku planinu, ako som vám to aj včera odporučil, a pozriete sa tam na jednu lokalitu, kde pod cestou je bezzásah, a je to hustá hora, kde hospodári matka príroda, a nad cestou je prírode blízke hospodárenie, kde... (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené), viete, kde je tá jedna pätina hlucháňov Muránskej planiny, kde sa cíti doma? Tam, kde tí lesníci zasiahli, kde urobili práve pre les to, čo je potrebné, aby našli tú správnu mieru. Ten hlucháň tak často spomínaný, až by som povedal symbolický vták pre ochranu prírody, nie je v tom bez zásahu, on je v tom zásahu. Takže hľadajme spoločné prieniky, hľadajme spoluprácu, tá vojna niekoľko desaťročná naozaj je kontraproduktívna a preradenie všetkých lesov do jedného rezortu bude cestou k zakopaniu tejto vojnovej sekery a k zveľadeniu našich lesov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 11:19 - 11:29 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená verejnosť, ono čaro nechceného niekedy spôsobí to, že vlastne sa dostaneme pomerne zvláštnym spôsobom k veľmi dôležitej téme.
(Gong.) Ja si myslím, že spôsob.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudníme sa v sále, koho nezaujíma téma, môže ísť diskutovať niekde inde, aby sme nerušili pána poslanca. Nech sa páči, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Tak spôsob, akým bol predložený tento návrh zákona, ja som sa už včera k tomu hlásil, bol nie celkom typický. Naozaj je to mimoriadne vážna téma a to, že to bolo robené poslaneckým návrhom, nebolo úplne štandardné, aj keď je to úplne samozrejme platné. A myslím si, že stojíme nie na konci diskusie v tejto chvíli, ale na začiatku veľmi dôležitej diskusie k veľmi dôležitej oblasti, ktorá je spojená s tým, čo nás všetkých zaujíma, je to otázka lesov. Lebo hovoríme o lesoch, hovoríme o zdravom životnom prostredí našej krajiny.
Ja by som hneď v úvode povedal, to čo je zložité a čo sa možno dnes tu opomenulo. Existuje taká Herakleitova, Herakleitovsova veta, ktorú môžme prispôsobiť, že nemôžme dvakrát vstúpiť do toho istého lesa, všetko sa vyvíja a tá sedemstoročná tradícia lesníctva naozaj má vývojovú tendenciu, na ktorej nachádzame veľmi zaujímavé stupne a ja preskočím tie, ktoré by sa dali popisovať veľmi podrobne a poviem ten najdôležitejší, ktorý je spojený možno s odpoveďou na otázku, ktorá sa tu tak trocha vznášala vo vzduchu, ale ktorá nebola úplne presne povedaná a nebolo presne ani na ňu potom samozrejme zodpovedané. V tom vývojovom stupni nachádzame z hľadiska lesníckej profesie, tých sedemsto rokov po tých holoruboch, prírode blízkom hospodárení, vrcholnú ukážku vysokej lesníckej pilotáže, ktorá sa nazýva prírode blízke hospodárenie. Ono to má viacero rôznych vetiev, dalo by sa rozprávať o mozaikovom, viacetážovom alebo výberkovom hospodárskom spôsobe. To teraz zanedbajme a povedzme si to, čo je najdôležitejšie z tohto pohľadu. Pre tento vrcholný hospodársky prístup, ktorý naozaj napĺňa požiadavky všetkých, každý rozumný ochranár, každý rozumný lesník a verte tomu, že veľa som ich už mal možnosť zaniesť, zašikovať, sprevádzať v takýchto lesoch, povie jednu vec, no ak budete takto hospodáriť, vážení lesníci, my nemáme čo povedať. Proste to je maximálna zhoda.
A prečo to teraz takto spomínam? No aj preto, že sa o tom ešte nehovorilo, aj preto, že sa tu viackrát vyjadril názor, že čo budeme s tými ľuďmi, ktorí odídu z lesov preč, lebo im zobereme prácu robiť. Omyl! Ak to myslíme s lesmi vážne a my to vážne s nimi myslieť musíme, tak my pre týchto ľudí máme nieže menej roboty, ale my máme pre nich oveľa viacej práce. Pretože lesníci vedia a samozrejme všetci to vedieť podrobne nemusia, že prírode blízke hospodárenia, táto najvyššia lesnícka pilotáž, ktorá určí spôsob práce v lesoch pre celé 21. storočie vyžaduje väčšiu prácnosť, väčší lesnícky fištrón, väčšiu lesnícku umeleckú činnosť doslova, prácu so svetlom, prácu so stromami a táto práca prírode blízke hospodárenie jednoznačne vyžaduje to, aby sme do lesov dali viacej prostriedkov, viacej ľudí, viacej umenia. A ak sme teraz schopní sa zhodnúť na tom a vravím, ochranári aj lesníci, tí múdri sa na tom zhodli. Však napokon prírode blízke hospodárenie je už aj teraz podľa 543 povinnosťou v národných parkoch, tak si teraz urobme ten mostík, no a čo v tých ostatných lesoch? Tam by sme chceli povedať, že stromy v ostatných lesoch mimo národných parkov sú nejakým spôsobom menejcenné? Že oni nedokážu priniesť tie hodnoty, ktoré od lesov očakávame? Nie, ten strom nevie, či rastie v národnom parku, alebo rastie v obyčajnom lese, ale ten strom je pre náš život rovnako dôležitý a hospodárenie v tomto lese a to prosím pekne, vážení kolegovia, aj kritici ohľadom dreva, hospodárenie, ktoré prináša komplexnú lesnú produkciu včítane dreva, ktoré sa stáva istým bočným produktom, vôbec sa nemôže ísť po kubíkoch, ale sa ide po tých životodarných funkciách. Tento úžasný spôsob, ktorý by som si dovolil povedať, že ho môžme nazvať ako perpetuum mobile lesníckej činnosti, je potrebné zakotviť do práce všetkých lesov na Slovensku v tých dvoch miliónov hektárov. Nerobme tu hranicu medzi národnými parkami a ostatnými lesmi z hľadiska hospodárenia. My predsi musíme mať úctu ku všetkým lesom a musíme sa toho aj takýmto spôsobom uchopiť, zmocniť a robiť.
A preto hovorím, že z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby sme mali jednotnú správu lesov. To, čo tu napokon zaznievalo, ja už neviem, či zľava, či sprava, ale v zásade tá diskusia k tomu smeruje. Oceňujem naozaj všetky tri rady, ktoré sa k tomuto vyjadrovali rôznym spôsobom. Tie nepekné reči, ktoré zazneli, tie slovíčka, ktoré nepatria do úst slušným ľuďom, tie som nepočul, ale v podstate si môžme povedať, že toto je cesta, ktorá nieže by sme po nej mohli ísť, my po nej musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, respektíve aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň, ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tej osemnástky, ktorá sa

===== musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, respektíve aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň. Ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tej osemnástky, ktorá sa tak často spomínala dnes, pretože potrebujeme jednoznačne si povedať, že ak tu budeme mať nejaké tri stupienky, tak ten najslabší stupienok je ten, že by sme uplatnili tento návrh, ktorý tu zaznel, ktorý by rozdelil lesy, ktorý by spôsobil obrovské problémy pri delimitácii, pri neštátnych lesoch a toto by sme všetko teda jednoducho museli povedať, že týmto smerom nepôjdeme. Ten vyšší stupeň je nechať veci tak, ako sú dnes, to je menšie zlo, ale ten najvyšší stupeň, ten je vlastne paradoxne nad tým. Spojme do jedného rezortu, nie je v tom, nepozerajme na to, že či je tam dneska pán minister Budaj alebo kto, pozerajme sa, alebo aký je štátny tajomník a skadiaľ pochádza, my sme povinní dovidieť niekde dopredu.
My sa musíme pozerať na lesy z hľadiska ich budúcnosti. A verte tomu, že ak sme schopní dovidieť dopredu, tak nemáme o čom rozmýšľať, takéto spojenie do jedného rezortu a nech je to rezort životného prostredia, je potrebné, účelné a múdre. Som o tom hlboko presvedčený a preto dávam ten návrh, ktorý zaznel aj včera, aby sme stiahli tento návrh, lebo spôsobí skoro nerealizovateľné problémy a poďme sa zhodnúť na tom, že je potrebné spojiť do jedného rezortu životného prostredia všetky lesy, a to môže byť urobené novým zákonom. A keďže rešpektujem vôľu tej osemnástky a som si vedomý, že som jej súčasťou a musím byť do istej miery aj lojálny, nuž tak poviem, nuž tak to urobme pozmeňovákom, kvalitným pozmeňovákom, lebo ak tento návrh prejde, nuž poďme sa na to pozrieť z hľadiska tohto vyššieho stupňa správy a verte tomu, nebudem tých ľudí menovať, ale ľudí, ktorých si nesmierne vážim, praktických ochranárov, praktických lesníkov, ktorí sa na to pozerajú práve z toho pohľadu do videnia do budúcnosti, nemajú s takýmto pohľadom žiadny problém.
A existuje ešte niečo ďalej nad tým, ale to nenavrhujem. Pán minister Budaj hovorí, keď sme sa o tom rozprávali, že som idealista, rojko a že to teda nikdy nebude, spojme to do jedného rezortu a povedzme, že to bude ozaj rezort prírodných zdrojov, ktorý bude mať na starosti nielen lesy, ale aj poľnohospodárske pozemky, však aj tam musíme hľadať mieru medzi ochranou a produkciou. Veď polia nie sú len o tom, aby produkovali, tie sú aj na tú ochranu. Takže toto je vec, ktorú by sme možno, keby sme predložili aj občanom, tak by sme vlastne zistili, že jeden celý rezort môžeme ešte ušetriť.
No dalo by sa ešte veľa povedať poznámok na tú diskusiu, bola veľmi bohatá. Ja za ňu ozaj ďakujem. Podľa mňa sa neotvorila Pandorina skrinka, ale otvorila sa veľmi dôležitá diskusia a verím, že budeme v nej pokračovať. Tie niektoré momenty, ktoré tam zaznievali, z hľadiska toho ešte sa vyjadrím za tých pár sekúnd k tomu, bez zásahu. Viete, nemožno povedať, že bezzásah je a priori zlý. Matka príroda vie najlepšie hospodáriť a jej treba nechať nejaké územia, aby sme ju nechali, aby ukázala svoju ozaj dokonalosť, len to nemôže byť všade. Nemôžeme hádzať percentá, 50, 70, 80.
My máme v našom vládnom programe aj také vety, že ochranári, lesníci, ekológia, ekonómovia, krajinári prehodnotia chránené územia. Všimnite si, to v časti lesníctva je to tak napísané a dohodnú sa na tom, kde je tá správna miera, lebo hľadanie miery je kľúčové slovo našich životov, a to sa netýka iba lesov. Takže by som poprosil, keby sme čítali vládny program komplexne a všimli si tam aj túto vec a ten príklad, a tým aj skončím, tam... (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené) bude stačiť, keď pôjdete na tú Muránsku planinu, ako som vám to aj včera odporučil, a pozriete sa tam na jednu lokalitu, kde pod cestou je bezzásah, a je to hustá hora, kde hospodári matka príroda, a nad cestou je prírode blízke hospodárenie, kde... (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené), viete, kde je tá jedna pätina hlucháňov Muránskej planiny, kde sa cíti doma? Tam, kde tí lesníci zasiahli, kde urobili práve pre les to, čo je potrebné, aby našli tú správnu mieru. Ten hlucháň tak často spomínaný, až by som povedal symbolický vták pre ochranu prírody, nie je v tom bez zásahu, on je v tom zásahu. Takže hľadajme spoločné prieniky, hľadajme spoluprácu, tá vojna niekoľko desaťročná naozaj je kontraproduktívna a preradenie všetkých lesov do jedného rezortu bude cestou k zakopaniu tejto vojnovej sekery a k zveľadeniu našich lesov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.7.2021 11:13 - 11:13 hod.

Kremský Peter
Ďakujem, pán predseda. V mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh pokračovať dnes v rokovaní schôdze až do prerokovania všetkých bodov programu schôdze a následne o nich hlasovať. Podávam tiež návrh, aby sa voľba do správnej rady TA SR uskutočnila na ďalšej riadnej schôdzi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 10:55 - 10:57 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem asi pánom Kočišom, no vy ste, vy ste to tak naznačili, no ja nehovorím SMER, alebo teda takto, vy ste povedali, že SMER nespôsobil víchrice. Ni SMER síce nespôsobil víchrice, ale asi ste nikdy nevideli rôzne pochybné a protizákonné povolenia na výstavby v Národných parkoch. Ja som to zabudol alebo nestihol povedať pri tej rozprave, ale tento zákon je prvý krok a to celé, tá reforma Národných parkov nemôže byť iba o tom, či a koľko sa rúbe alebo vyváža dreva z Národných parkov.
Toto celé musí pokračovať ďalšou, Ďalšími reformnými krokmi na to, aby jednoducho sa urobil poriadok aj čo sa týka územného plánovania a povoľovacích procesov, a aby Národné parky riadili top špičkoví ľudia a spoločne s ľuďmi z regiónu. Preto, preto rozumiem aj niektorým výčitkám, že teda je to nejaké čiastočné riešenie. No je čiastočné, prvé, je to prvý krok, je to zásadný krok po desiatkach rokov a my máme pripravené a pripravujeme ďalšie kroky.
Čo sa týka pána Takáča, niekoľkokrát to spomenul aj v rozprave alebo teda v diskusii, že nemá, nemajú konkrétne čísla alebo nejaké dáta. No ja ich mám pred sebou, takže ak chcete kľudne mi pošlite mail čo prese potrebujete vedieť. Pretože tých čísel je dosť veľa čo sa týka rozlohy, financií, prechodu ľudí, všetkého sú vyčíslené náklady, výnosy a tak ďalej. Všetky tabuľky alebo potrebné tabuľky ktoré potrebujete vedieť, tak stačí mi napísať čo konkrétne a tie tabuľky dostanete.
A veľmi v rýchlosti iba na pána Kuffu. No od veci ako vždy aj vaša faktická poznámka. Nehnevajte sa, je trochu smiešnotrápne ak vy spochybňujete prečo ja predkladám zákon o prírode a vy tu neustále predkladáte interrupcie. Vôbec tomu nerozumiem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2021 10:33 - 10:43 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verus hamtíví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady. Ja som s týmto úplne nestotožňujem s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán. Aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina. Má úžasnú prírodu. Ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov. A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície, teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žije v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia a teda aj lesov, ktoré na území národných parkov ležia. A zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu. A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda, čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekáčku. Takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje preto, že v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a nie niekto iný. Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás o to sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať. Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov, napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les je enormný. Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky tak ako doteraz považovať primárne za hospodárske územie tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept ako to zastaviť sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare. Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004. Najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom. Ale samozrejme po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad ako môže teda práca lesníkov alebo teda práca ľudí alebo žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNECO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu. Ale pre krátko času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie a jednoducho sa má tá správa, keď prejde spod lesníkov
===== pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo. Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda páni Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie a jednoducho sa majú, má teda tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak, a teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Hlasy v sále.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás, ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň. Ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu. Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo tridsať rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných dvanásť rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.7.2021 10:33 - 10:43 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verus hamtíví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady. Ja som s týmto úplne nestotožňujem s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán. Aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina. Má úžasnú prírodu. Ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov. A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície, teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žije v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia a teda aj lesov, ktoré na území národných parkov ležia. A zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu. A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda, čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekáčku. Takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje preto, že v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a nie niekto iný. Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás o to sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať. Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov, napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les je enormný. Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky tak ako doteraz považovať primárne za hospodárske územie tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept ako to zastaviť sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare. Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004. Najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom. Ale samozrejme po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad ako môže teda práca lesníkov alebo teda práca ľudí alebo žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNECO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu. Ale pre krátko času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie a jednoducho sa má tá správa, keď prejde spod lesníkov
===== pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo. Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda páni Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie a jednoducho sa majú, má teda tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak, a teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Hlasy v sále.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás, ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň. Ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu. Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo tridsať rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných dvanásť rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 10:29 - 10:31 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Štefan, máš iba sčasti pravdu, že lesy máme na Slovensku v dobrom stave. Ťažiari sa ešte nestihli dostať všade. Ale tam kde sa dostali, zostala po nich hotová spúšť. Choď sa pozrieť na Oravu a ako milovník prírody zaplačeš, čo v niektorých lokalitách svojou nenásytnosťou spôsobili. Sú miesta, kde zostalo po nich len pár pahýľov, polovyschnutých svedkov, že na tom mieste niekedy bol krásny les. Pár nenásytných ľudí sa pred rokmi zahryzlo do lesa, nenásytní ťažiari plnili kamión za kamiónom aj prvotriednym kvalitným drevom, nie iba takým, ktorý bol vhodný na ťažbu a na ďalšie spracovanie. Stovky kamiónov smerovalo do Poľska. Bolo to pre nich veľmi výhodné, keď mali taký zdroj, neobmedzený zdroj ťažby, iba pár kilometrov od hranice. Roky sa na hospodárenie a regulovanie ťažby dreva a ochranu lesy sa v mnohých lokalitách pozabudla. Samozrejme česť výnimkám. Niektorých čestných lesníkov a ochranárov, ktorým na ochrane lesov záležalo. Som rád, že prišlo toto obdobie, aj keď je to veľmi nepríjemná téma a že sa začalo diskutovať o skutočnej ochrane našich lesov a našej krásnej krajiny.
Býva na Orave blízko hraníc s Poľskom. To čo ťažiari denno denne dorábali nielen na Orave, ale aj v iných lokalitách, je naozaj na zamyslenie. Za posledné roky to nebola ťažba dreva, ale bolo to drancovanie lesov v zmysle, ako sa niektorí vyjadrili, že teraz je obdobie, že komu sa podarí z lesa čo najviac, ako som spomenul česť výnimkám. Ak nemenovaný šéf všetkého, na Orave veľký kapo, okrem iného aj šéf... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 10:21 - 10:23 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Pán poslanec Štefan Kuffa a niektorí ďalší kolegovia v opozície nás tu strašia katastrofickými dôsledkami prípadného bez zásahu v lesoch našich národných parkoch. Ja by som len chcel pripomenúť, že sa trošku preceňuje tento problém, ktorý síce je tu ale treba striktne obmedziť na porasty takzvaných nepôvodných smrečín, ktorých celkom nepôvodných smrečín na Slovensku je len približne 3,2 % čo predstavuje z celkovej plochy asi 60 tisíc hektárov a pri nadmernom zastúpení smrečín na pôvodnom stanovišti môžme hovoriť o 10,7 % to sú údaje z národného lesníckeho centra, čiže o plochu zhruba 190 tisíc hektárov spolu sa môžme baviť o nejakých 14-tich percentách, čiže 250 tisíc hektárov, kde tento "problém" z bez zásahu môže nastať a sme pripravený o tom diskutovať ďalej ako tento problém vieme riešiť a ako ho vieme interpretovať. Zvyšok sú porasty listnaté alebo zmiešané kde tento problém z bez zásahom prakticky nie je a najlepší dôkaz toho môžte vidieť napríklad priamo, priamo tu v hlavnom meste Slovensko, kde mestské lesy v Bratislave už niekoľko rokov majú 54 % zo svojej plochy okolo 3200 hektárov v režime bez zásah, je to schválené rozhodnutím mestského zastupiteľstva v Bratislave v rámci schválenia koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave a ľudia to vítajú, nemajú s tým žiadny problém, žiadne katastrofické scenáre sa nenapĺňajú práve naopak, akurát sme tu ako prvý na Slovensku naplnili ....
Skryt prepis