Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikol na základe spolupráce viacerých poslancov a ministerstva kultúry.
Cieľom predloženej novely zákona je zmena niektorých podmienok, ktoré musí splniť organizácia či právnická osoba, ktorá sa venuje podpore kultúry národnostných menšín, aby bola oprávnená navrhovať svojho zástupcu na zhromaždení organizácií konkrétnej národnostnej menšiny, na ktorom sa volia členovia jednotlivých odborných rád.
Novelou zákona vytvárame register, resp. evidenciu kultúrnych organizácií národnostných menšín, a tiež vytvárame nový pojem, tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny.
Schválením tejto novely zákona by sa po novom do procesu výberu členov odborných rád mohla prihlásiť iba organizácia, ktorá bude zapísaná do registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, a vyvíja aktívnu činnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, kde potom vysvetlím viac detailov.
Ďakujem.

Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v tejto diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názory boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich, zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná, kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo.
Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor, akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob, akým bol predložený náš návrh, formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej, ako by zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, a nerieši ani spôsob, akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch s dominantných, s dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz, čo už som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín. A nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorí v dobrej viere, plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku, tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu, ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia.
Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300-tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír, aj keď potichu, uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané, a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera a dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom, je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsi len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom, tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy, je naozaj nie najšťastnejší.
Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek, a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí, a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvieakým, a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia.
A nejde o Mičovského, ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta, a, chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní, a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame, a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľmi zaujímavú, dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená verejnosť, ono čaro nechceného niekedy spôsobí to, že vlastne sa dostaneme pomerne zvláštnym spôsobom k veľmi dôležitej téme. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ja si myslím, že spôsob... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudníme sa v sále, koho nezaujíma téma, môže ísť diskutovať niekde inde, aby sme nerušili pána poslanca.
Nech sa páči, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
105.
Tak spôsob, akým bol predložený tento návrh zákona, ja som sa už včera k tomu hlásil, bol nie celkom typický. Naozaj je to mimoriadne vážna téma a to, že to bolo robené poslaneckým návrhom, nebolo úplne štandardné, aj keď je to úplne, samozrejme, platné. A myslím si, že stojíme nie na konci diskusie v tejto chvíli, ale na začiatku veľmi dôležitej diskusie k veľmi dôležitej oblasti, ktorá je spojená s tým, čo nás všetkých zaujíma, je to otázka lesov, lebo hovoríme o lesoch, hovoríme o zdravom životnom prostredí našej krajiny.
Ja by som hneď v úvode povedal to, čo je zložité a čo sa možno dnes tu opomenulo. Existuje taká Herakleitova, Herakleitósova veta, ktorú môžme prispôsobiť, že, že nemôžme dvakrát vstúpiť do toho istého lesa, všetko sa vyvíja a tá 700-ročná tradícia lesníctva naozaj má vývojovú tendenciu, na ktorej nachádzame veľmi zaujímavé stupne, a ja preskočím tie, ktoré by sa dali popisovať veľmi podrobne, a poviem ten najdôležitejší, ktorý je spojený možno s odpoveďou na otázku, ktorá sa tu tak trocha vznášala vo vzduchu, ale ktorá nebola úplne presne povedaná, a nebolo presne ani na ňu potom, samozrejme, zodpovedané.
V tom vývojovom stupni nachádzame z hľadiska lesníckej profesie, tých 700 rokov po tých holoruboch, prírode blízkom hospodárení vrcholnú ukážku vysokej lesníckej pilotáže, ktorá sa nazýva prírode blízke hospodárenie. Ono to má viacero rôznych vetiev, dalo by sa rozprávať o mozaikovom, viacetážovom alebo výberkovom hospodárskom spôsobe. To teraz zanedbajme a povedzme si to, čo je najdôležitejšie z tohto pohľadu.
Pre tento vrcholný hospodársky prístup, ktorý naozaj napĺňa požiadavky všetkých, každý rozumný ochranár, každý rozumný lesník a verte tomu, že veľa som ich už mal možnosť zaniesť, zašikovať, sprevádzať v takýchto lesoch, povie jednu vec, no ak budete takto hospodáriť, vážení lesníci, my nemáme čo povedať. Proste to je maximálna zhoda.
A prečo to teraz takto spomínam? No aj preto, že sa o tom ešte nehovorilo, aj preto, že sa tu viackrát vyjadril názor, že čo budeme s tými ľuďmi, ktorí odídu z lesov preč, lebo im zobereme prácu robiť. Omyl! Ak to myslíme s lesmi vážne – a my to vážne s nimi myslieť musíme –, tak my pre týchto ľudí máme nieže menej roboty, ale my máme pre nich oveľa viacej práce, pretože lesníci vedia, a, samozrejme, všetci to vedieť podrobne nemusia, že prírode blízke hospodárenia, táto najvyššia lesnícka pilotáž, ktorá určí spôsob práce v lesoch pre celé 21. storočie, vyžaduje väčšiu prácnosť, väčší lesnícky fištrón, väčšiu lesnícku umeleckú činnosť doslova, prácu so svetlom, prácu so stromami a táto práca, prírode blízke hospodárenie jednoznačne vyžaduje to, aby sme do lesov dali viacej prostriedkov, viacej ľudí, viacej umenia. A ak sme teraz schopní sa zhodnúť na tom, a vravím, ochranári aj lesníci, tí múdri sa na tom zhodli. Však napokon prírode blízke hospodárenie je už aj teraz podľa 543 povinnosťou v národných parkoch, tak si teraz urobme ten mostík. No a čo v tých ostatných lesoch? Tam by sme chceli povedať, že stromy v ostatných lesoch mimo národných parkov sú nejakým spôsobom menejcenné? Že oni nedokážu priniesť tie hodnoty, ktoré od lesov očakávame? Nie, ten strom nevie, či rastie v národnom parku, alebo rastie v obyčajnom lese, ale ten strom je pre náš život rovnako dôležitý. A hospodárenie v tomto lese... A to, prosím pekne, vážení kolegovia aj kritici ohľadom dreva, hospodárenie, ktoré prináša komplexnú lesnú produkciu včítane dreva, ktoré sa stáva istým bočným produktom, vôbec sa nemôže ísť po kubíkoch, ale sa ide po tých životodarných funkciách. Tento úžasný spôsob, ktorý, by som si dovolil povedať, že ho môžme nazvať ako perpetuum mobile lesníckej činnosti, je potrebné zakotviť do práce všetkých lesov na Slovensku v tých 2 mil. hektárov. Nerobme tu hranicu medzi národnými parkami a ostatnými lesmi z hľadiska hospodárenia. My predsi musíme mať úctu ku všetkým lesom a musíme sa toho aj takýmto spôsobom uchopiť, zmocniť a robiť.
A preto hovorím, že z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby sme mali jednotnú správu lesov. To, čo tu napokon zaznievalo, ja už neviem, či zľava, či sprava, ale v zásade tá diskusia k tomu smeruje. Oceňujem naozaj všetky tri rady, ktoré sa k tomuto vyjadrovali rôznym spôsobom. Tie nepekné reči, ktoré zazneli, tie slovíčka, ktoré nepatria do úst slušným ľuďom, tie som nepočul, ale v podstate si môžme povedať, že toto je cesta, ktorá nieže by sme po nej mohli ísť, my po nej musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, resp. aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň, ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tí, tej osemnástky, ktorá sa tak často spomínala dnes, pretože potrebujeme jednoznačne si povedať, že ak tu budeme mať nejaké tri stupienky, tak ten najslabší stupienok je ten, že by sme uplatnili tento návrh, ktorý tu zaznel, ktorý by rozdelil lesy, ktorý by spôsobil obrovské problémy pri delimitácii, pri neštátnych lesoch, a toto by sme všetko teda jednoducho museli povedať, že týmto smerom nepôjdeme. Ten vyšší stupeň je nechať veci tak, ako sú dnes, to je menšie zlo, ale ten najvyšší stupeň, ten je vlastne paradoxne nad tým, spojme do jedného rezortu, nie je v tom, nepozerajme na to, že či je tam dneska pán minister Budaj alebo kto, pozerajme sa, alebo aký je štátny tajomník a skadiaľ pochádza, my sme povinní dovidieť niekde dopredu. My sa musíme pozerať na lesy z hľadiska ich budúcnosti.
A verte tomu, že ak sme schopní dovidieť dopredu, tak nemáme o čom rozmýšľať, takéto spojenie do jedného rezortu, a nech je to rezort životného prostredia, je potrebné, účelné a múdre. Som o tom hlboko presvedčený, a preto dávam ten návrh, ktorý zaznel aj včera, aby sme stiahli tento návrh, lebo spôsobí skoro nerealizovateľné problémy, a poďme sa zhodnúť na tom, že je potrebné spojiť do jedného rezortu životného prostredia všetky lesy, a to môže byť urobené novým zákonom.
A keďže rešpektujem vôľu tej osemnástky a som si vedomý, že som jej súčasťou a musím byť do istej miery aj lojálny, nuž tak poviem, nuž tak to urobme pozmeňovákom, kvalitným pozmeňovákom, lebo ak tento návrh prejde, nuž poďme sa na to pozrieť z hľadiska tohto vyššieho stupňa správy a verte tomu, nebudem tých ľudí menovať, ale ľudí, ktorých si nesmierne vážim, praktických ochranárov, praktických lesníkov, ktorí sa na to pozerajú práve z toho pohľadu dovidenia do budúcnosti, nemajú s takýmto pohľadom žiadny problém.
A existuje ešte niečo ďalej nad tým, ale to nenavrhujem. Pán minister Budaj hovorí, keď sme sa o tom rozprávali, že som idealista, rojko a že to teda nikdy nebude, spojme to do jedného rezortu a povedzme, že to bude ozaj rezort prírodných zdrojov, ktorý bude mať na starosti nielen lesy, ale aj poľnohospodárske pozemky, však aj tam musíme hľadať mieru medzi ochranou a produkciou. Veď polia nie sú len o tom, aby produkovali, tie sú aj na tú ochranu. Takže toto je vec, ktorú by sme možno, keby sme predložili aj občanom, tak by sme vlastne zistili, že jeden celý rezort môžeme ešte ušetriť.
No dalo by sa ešte veľa povedať poznámok na tú diskusiu, bola veľmi bohatá. Ja za ňu ozaj ďakujem. Podľa mňa sa neotvorila Pandorina skrinka, ale otvorila sa veľmi dôležitá diskusia a verím, že budeme v nej pokračovať. Tie niektoré momenty, ktoré tam zaznievali, z hľadiska toho ešte sa vyjadrím za tých pár sekúnd k tomu bezzásahu.
Viete, nemožno povedať, že bezzásah je a priori zlý. Matka príroda vie najlepšie hospodáriť a jej treba nechať nejaké územia, aby sme ju nechali, aby ukázala svoju ozaj dokonalosť, len to nemôže byť všade. Nemôžeme hádzať percentá: 50, 70, 80. My máme v našom vládnom programe aj také vety, že ochranári, lesníci, ekológia, ekonómovia, krajinári prehodnotia chránené územia - všimnite si to, v časti lesníctva je to tak napísané - a dohodnú sa na tom, kde je tá správna miera, lebo hľadanie miery je kľúčové slovo našich životov, a to sa netýka iba lesov. Takže by som poprosil, keby sme čítali vládny program komplexne a všimli si tam aj túto vec a ten príklad, a tým aj skončím, tam... bude stačiť.
Keď pôjdete na tú Muránsku planinu, ako som vám to aj včera odporučil, a pozriete sa tam na jednu lokalitu, kde pod cestou je bezzásah, a je to hustá hora, kde hospodári matka príroda, a nad cestou je prírode blízke hospodárenie, kde je riedkolesie, viete, kde je tá jedna pätina hlucháňov Muránskej planiny, kde sa cíti doma. Tam, kde tí lesníci zasiahli, kde urobili práve pre les to, čo je potrebné, aby našli tú správnu mieru. Ten hlucháň tak často spomínaný až, by som povedal, symbolický vták pre ochranu prírody, nie je v tom bezzásahu, on je v tom zásahu.
Takže hľadajme spoločné prieniky, hľadajme spoluprácu, tá vojna niekoľkodesaťročná naozaj je kontraproduktívna a preradenie všetkých lesov do jedného rezortu bude cestou k zakopaniu tejto vojnovej sekery a k zveľadeniu našich lesov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. V mene štyroch poslaneckých klubov podávam návrh pokračovať dnes v rokovaní schôdze až do prerokovania všetkých bodov programu schôdze a následne o nich hlasovať.
Podávam tiež návrh, aby sa voľba do Správnej rady TA SR uskutočnila na ďalšej riadnej schôdzi.

Ďakujem pekne. Začnem asi pánom Kočišom. No vy ste, vy ste to tak naznačili, no ja nehovorím SMER, alebo teda takto, vy ste povedali, že SMER nespôsobil víchrice. No SMER síce nespôsobil víchrice, ale asi ste nikdy nevideli rôzne pochybné a protizákonné povolenia na výstavby v národných parkoch. Ja som to zabudol alebo nestihol povedať pri tej rozprave, ale tento zákon je prvý krok a to celé, tá reforma národných parkov nemôže byť iba o tom, či a koľko sa rúbe alebo vyváža dreva z národných parkov.
Toto celé musí pokračovať ďalšou, ďalšími reformnými krokmi na to, aby jednoducho sa urobil poriadok, aj čo sa týka územného plánovania a povoľovacích procesov, a aby Národné parky riadili top špičkoví ľudia spoločne s ľuďmi z regiónu. Preto, preto rozumiem aj niektorým výčitkám, že teda je to nejaké čiastočné riešenie. No je čiastočné, prvé, je to prvý krok, je to zásadný krok po desiatkach rokov a my máme pripravené a pripravujeme ďalšie kroky.
Čo sa týka pána Takáča, niekoľkokrát to spomenul aj v rozprave, alebo teda v diskusii, že nemá, nemajú konkrétne čísla alebo nejaké dáta. No ja ich mám pred sebou, takže ak chcete, kľudne mi pošlite mail, čo presne potrebujete vedieť, pretože tých čísel je dosť veľa, čo sa týka rozlohy, financií, prechodu ľudí, všetkého sú vyčíslené náklady, výnosy a tak ďalej. Všetky tabuľky alebo potrebné tabuľky, ktoré potrebujete vedieť, tak stačí mi napísať čo konkrétne a tie tabuľky dostanete.
A veľmi v rýchlosti iba na pána Kuffu. No od veci ako vždy. Aj vaša faktická poznámka. Nehnevajte sa, je trochu smiešnotrápne, ak vy spochybňujete, prečo ja predkladám zákon o prírode, a vy tu neustále predkladáte interrupcie. Vôbec tomu nerozumiem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verzus chamtiví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady.
Ja som s týmto úplne nestotožňujem, s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán, aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch, a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina, má úžasnú prírodu, ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné, je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď potom príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to, kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov.
A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne, a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkoch ani nešli, teda národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žijem v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo, lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia, a teda aj lesov, ktoré na území národných parkoch, parkov ležia, a zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu.
A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekačku, takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody, dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať, len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje, pretože v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a niekto... a nie niekto iný? Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva, alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás potom sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať? Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les, je enormný.
Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky – tak ako doteraz – považovať primárne za hospodárske územie, tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept, ako to zastaviť, sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli, ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare? Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004., najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom.
Ale, samozrejme, aj po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť sa, teda vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad, ako môže teda práca lesníkov, alebo teda práca ľudí, alebo teda žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme, mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNESCO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu, ale pre krátkosť času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie, a jednoducho sa majú, má, tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak. A teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov, a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Reakcie z pléna.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás. ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň, ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu? Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo 30 rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných 12 rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom, a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Štefan, máš iba sčasti pravdu, že lesy máme na Slovensku v dobrom stave. Ťažiari sa ešte nestihli dostať všade. Ale tam, kde sa dostali, zostala po nich hotová spúšť.
Choď sa pozrieť na Oravu a ako milovník prírody zaplačeš, čo v niektorých lokalitách svojou nenásytnosťou spôsobili. Sú miesta, kde zostalo po nich len pár pahýľov, polovyschnutých svedkov, že na tom mieste niekedy bol krásny les. Pár nenásytných ľudí sa pred rokmi zahryzlo do lesa, nenásytní ťažiari plnili kamión za kamiónom aj prvotriednym, kvalitným drevom, nie iba takým, ktorý bol vhodný na ťažbu a na ďalšie spracovanie. Stovky kamiónov smerovalo do Poľska. Bolo to pre nich veľmi výhodné, keď mali taký zdroj, neobmedzený zdroj ťažby iba pár kilometrov od hranice.
Roky sa na hospodárenie a regulovanie ťažby dreva a ochranu lesa sa v mnohých lokalitách pozabudla. Samozrejme, česť výnimkám, niektorých čestných lesníkov a ochranárov, ktorým na ochrane lesov záležalo. Som rád, že prišlo toto obdobie, aj keď je to veľmi nepríjemná téma, a že sa začalo diskutovať o skutočnej ochrane našich lesov a našej krásnej krajiny.
Bývam na Orave, blízko hraníc s Poľskom. To, čo ťažiari dennodenne dorábali na... nielen na Orave, ale aj v iných lokalitách, je naozaj na zamyslenie. Za posledné roky to nebola ťažba dreva, ale bolo to drancovanie lesov v zmysle, ako sa niektorí vyjadrili, že teraz je obdobie, že komu sa podarí z lesa zobrať čo najviac, česť, ako som spomenul, česť výnimkám.
Aj nemenovaný šéf všetkého na Orave, veľký kápo, okrem iného aj šéf... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Štefan Kuffa a niektorí ďalší kolegovia z opozície nás tu strašia katastrofickými dôsledkami prípadného bezzásahu v lesoch v našich národných parkoch.
Ja by som len chcel pripomenúť, že sa trošku preceňuje tento problém, ktorý síce je tu, ale treba ho striktne obmedziť na porasty tzv. nepôvodných smrečín, ktorých, celkom nepôvodných smrečín na Slovensku je len približne 3,2 %, čo predstavuje z celkovej plochy asi 60-tisíc hektárov, a pri nadmernom zastúpení smrečín na pôvodnom stanovišti môžme hovoriť o 10,7 %, to sú údaje z Národného lesníckeho centra, čiže o plochu zhruba 190-tisíc ha, spolu sa môžme baviť o nejakých 14 %, čiže 250-tisíc hektárov, kde tento „problém“ z bezzásahu môže nastať, a sme pripravení o tom diskutovať ďalej, ako tento problém vieme riešiť a ako ho vieme interpretovať.
Zvyšok sú porasty listnaté alebo zmiešané, kde tento problém s bezzásahom prakticky nie je, a najlepší dôkaz toho môžte vidieť napríklad priamo, priamo tu v hlavnom meste Slovenska, kde Mestské lesy v Bratislave už niekoľko rokov majú 54 % zo svojej plochy okolo 3 200 ha v režime bezzásah, je to schválené rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Bratislave v rámci schválenia koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave. A ľudia to vítajú, nemajú s tým žiadny problém, žiadne katastrofické scenáre sa nenapĺňajú, práve naopak, akurát sme to ako prví na Slovensku naplnili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Takáč, vy ste spomínali, že viete, prečo tí lesníci odišli a že aj tak by sme si schválili svoje a tak ďalej. Ja som, ja som tam bol na tom, na tej konferencii a mňa táto téma zaujíma, hoci nie som odborník v tej oblasti, priznávam, ale národné parky, to sú naše bohatstvo a ja som práve chcel, a preto som tam šiel, aby som si vypočul odborníkov aj z tej druhej strany. Tých lesníkov. A boli tam, ja som to zažil, videl som, ako sa ostentatívne zdvihli a odišli. Čiže voláte na jednej strane po diskusii aj z tej druhej strany je priestor, ministerstvo vytvorilo priestor pre nich a hovorím ešte raz, ja som ta kvôli tomu išiel, aby som ich počúval, a oni odídu. Tak aká to je potom diskusia?
Bolo tu už spomínané, že táto diskusia, nielen spoločenská, ale aj odborná, trvá niekoľko desiatok rokov. Takže ja si nemyslím, že o tejto téme sa diskutuje teraz chvíľu. Áno, bude to možno posunuté do... cez prvé čítanie do druhého a v lete budú možno nejaké ďalšie, bude možno bežať ďalšia diskusia. Pred druhým čítaním sa, počítam, rozvíri znova takáto diskusia, ale hovorím, treba, treba chcieť diskutovať, nie odísť, keď je nejaké diskusné fórum.
Ďakujem.