Videokanál klubu

Dobrý deň. Ďakujem, pán predseda. Pracujeme, rokujeme, ale bol som neďaleko, takže som veľmi rýchlo prišiel. Ďakujem. Rád by som odôvodnil tento návrh zákona, ktorý nahrádza novelu zákona, ktorá bola schválená pred niekoľkými mesiacmi, potom po vete pani prezidentky bola vrátená do parlamentu a nepodarilo sa nám prelomiť toto veto.
Hlavným dôvodom tejto novely zákona je nedostatok alebo medzera, ktorá vznikla pri schvaľovaní tzv. Kilečka 1 jedna v tom zmysle, že pri vyrubení pokuty za diaľničnú známku alebo chýbajúcu diaľničnú známku vlastne okresné úrady a Národná diaľničná spoločnosť nedokážu stihnúť túto lehotu, ktorá je aktuálne v zákone, a v podstate to znamená to, že veľká časť z tých pokút za porušenie tohto zákona, alebo teda za chýbajúcu diaľničnú známku sa nevyberá.
Vo svojom návrhu som navrhol niekoľko ďalších bodov, ktoré mali súžiť na zlepšenie vlastne fungovania nákupu diaľničných známok. Neskôr, po dohode s ministerstvom dopravy, po rokovaní som sa rozhodol niektoré z týchto bodov vypustiť a rozhodol som sa ponechať tam vlastne iba dva body, resp. tri. Jeden bod - riešenie preklepov pri zadávaní evidenčného čísla vozidla. Navrhoval som tam to, aby v prípade preklepu v rozsahu jedného znaku v evidenčnom čísle vozidla mohol nakupujúci takýto preklep opraviť do 7 dní, neskôr po dohode s ministerstvom dopravy do 3 dní. Dnes je táto lehota 15 minút, čo sa mi zdá naozaj veľmi nedostatočné.
Druhý bod, ktorý som sa tam rozhodol ponechať, je možnosť, alebo teda právo občana v prípade duplicitnej úhrady za známku na rovnaké auto, rovnaké evidenčné číslo, že má právo žiadať o vrátenie takejto platby do 30 dní.
Tretí bod je, samozrejme, tá lehota, ktorú sme sa po dohode s ministerstvom rozhodli upraviť tak, aby vlastne celková doba, počas ktorej by mal okresný úrad vymôcť túto pokutu, bola dva roky. Doba, počas ktorej musí začať konanie, to znamená upovedomiť toho hriešnika, by mala byť naďalej 60 dní. Čiže chcem len veľmi upozorniť jasne na to, aby tu neboli potom príspevky v rozprave nezmyselné, neinformované, že táto lehota 60 dní tam ostáva, čiže v lehote 60 dní musí okresný úrad upovedomiť vlastníka vozidla o tom, že porušil zákon a že mu ukladá pokutu. Myslím si, že 60 dní je úplne v pohode lehota na to, pretože človek si pamätá, kde bol, kde sa jeho auto pohybovalo. Pred vlastne zmenou zákona bola táto lehota až dva roky, čo bolo teda naozaj neprimerané, pretože rok alebo rok a pol si pamätať, kde som jazdil a kde som možno nejaký kúsok prešiel po diaľnici, by bolo naozaj veľkým otravovaním občana.
Čiže toto sú tie tri zmeny, ktoré ja som tam predpokladal, a predpokladal som, že aj pozmeňovacím návrhom navrhnem vypustenie tých ostatných bodov z novely zákona. Toto sa však nestretlo s prijatím u ministerstva dopravy, a keďže ministerstvo dopravy nebolo ochotné ustúpiť v tom, aby občania mali v zákone právo na opravu preklepu a takisto právo na vrátenie duplicitnej platby do 30 dní, tak som sa nakoniec pre dobro veci rozhodol ustúpiť, aby vlastne štát nebol ukrátený o tieto pokuty za diaľničné známky, a súhlasil som s tým, že bude podaný pozmeňovací návrh, v ktorom tieto body budú vypustené.
Dostal som prísľub, že táto 15-minútová lehota na možnosť opravy preklepu, ktorá je uvedená v obchodných podmienkach Národnej diaľničnej spoločnosti, sa upraví na 24 hodín. Takže verím, že tento prísľub bude veľmi rýchlo naplnený, a v týchto ostatných veciach, myslím si, že mali by byť v zákone, že občan by mal mať toto právo, ale proste nechcem, nechcem sa, ako sa to hovorí, štorcovať, aby kvôli tomu neprešiel zákon.
Takže len toľko, chcem vás požiadať o podporu zákona, takisto o podporu toho vlastne pozmeňovacieho návrhu, ktorý bude podaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Ondrej Dostál, veľmi správne si povedal, že národnostné menšiny predstavujú bohatstvo našej krajiny.
Som starostka v obci Chmeľnica, ktorá je nemeckou obcou. V roku 2011 sa k národnostnej menšine prihlásilo 19,45 % obyvateľov obce Chmeľnica, ktorá ma v súčasnosti 995 obyvateľov. V obci veľmi aktívne pôsobí Karpatskonemecký spolok. Už toho roku budeme organizovať 29. ročník dní nemeckej kultúry, kultúry našich otcov. Je to podujatie s medzinárodnou účasťou, kde sa stretávajú Karpatskí Nemci zo Slovenska a zo zahraničia. Tohto roku aj vzhľadom na pandemické opatrenie sa v menšej forme uskutoční takéto podujatie 1. augusta.
Súhlasím, že financovanie národnostných menšín musí byť transparentné s nastavením dotačných pravidiel. Je však potrebné, aby získať peniaze na zmysluplné projekty v kultúrnej oblasti bolo čo najjednoduchšie bez administratívnych prekážok. Verím, že tento systém nových dotačných pravidiel neskomplikuje organizáciám získať finančné prostriedky z tohto fondu. V prípade, že by to nebolo funkčné, mala by byť kreativita a systém znovu nastaviť v maximálnom zjednodušení podávania a získania finančných prostriedkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Dostálovi za vyčerpávajúcu rozpravu. A, samozrejme, že sme spolupracovali na tomto pozmeňováku, ako aj na návrhu zákona. Ja chcem len povedať to, že toto je prvý krok k tomu, aby sme naozaj pomohli v tomto tomuto fondu, a ubezpečujem kolegu Dostála, že tomuto fondu sa budeme venovať určite možno aj celé volebné obdobie. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som z tohto miesta chcela najskôr v prvom rade poďakovať kolegom, ktorí daný návrh podali, lebo akokoľvek sa to nezdá v tom, v tejto našej rozprave o lesoch a... a peniazoch a neviem čom, ale aj toto je veľmi dôležitá vec.
Dôležité na tom je hlavne to, že sa stransparentní absolútne celý proces, že bude konečne vidno, odkiaľ a kam tie peniaze tečú, pretože doteraz to vidieť nebolo. Mali tú odvahu a ja pevne verím, že takýmto spôsobom budeme postupovať aj pri ďalších fondoch, ktoré sú naviazané na ministerstvo kultúry, pretože je pravda, že tá kvázi transparentnosť, ktorá sa teda viac-menej skôr tvári ako transparentnosť, ale až tak transparentná nie je, že, že to bude postupovať aj ďalej. Takže ešte raz veľká vďaka.
A skutočne rekonštrukcia fondov je viac ako potrebná, že to, že sa tak deje práve teraz, je veľmi dôležité možno aj vzhľadom na to, že sa mení šéf fondu pre kultminor, a myslím, že trafili, trafili kolegovia všetko, čo mohli, vrátane času, takže ešte raz ďakujem za tento návrh zákona.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, skôr, než poviem, o čom vlastne je táto novela, vám chcem povedať, prečo vlastne vznikla táto novela. A vznikla vlastne ako spôsob reakcie na to, akým spôsobom sa v minulosti prerozdeľovali a hodnotili projekty vo Fonde na kultúru pre národnostné menšiny. Vyšlo viacero článkov, reportáží, ktorým sa venovali novinári, za čo im pekne ďakujem, ktorí robili vlastne opozičnú politiku v predchádzajúcom volebnom období a ktorí upozorňovali na to, že sa tam netransparentne prerozdeľovali a hodnotili tie projekty. Ja som veľmi rád, že do tejto novely prispeli svojimi, svojimi poznatkami koaliční poslanci a samotná štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, ktorej veľmi pekne ďakujem za súčinnosť a ktorá nám dala podnetné body, ktoré sme, samozrejme, zahrnuli do tejto novely. Ak dovolíte, prejdem rovno vlastne už k tejto novele.
Fond v minulosti zažil, ako som spomínal, medializované kauzy, ktoré poukazovali na viaceré nedostatky. Jedným z tých najväčších bol podľa nás spôsob výberu ľudí do odborných rád. Odborná rada národnostnej menšiny je jedným zo základných orgánov fondu. Najdôležitejšia činnosť volených členov týchto rád je posudzovanie žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov. Po posúdení sú to práve odborné rady, ktoré riaditeľovi fondu navrhujú, ktoré projekty sa podporia a ktoré nie a zároveň odporúčajú, aký vysoký finančný príspevok pre konkrétny projekt bude. Do odborných rád navrhujú kandidátov rôzne typy organizácií na zhromaždení organizácií národnostných menšín, ktoré vyhlási riaditeľ fondu a vybraných kandidátov potom vymenuje. Týchto zhromaždení sa podľa súčasnej úpravy zúčastňujú aj obchodné spoločnosti, ktoré sa na podpore kultúry národnostných menšín nejakým spôsobom podieľajú.
Podľa nás je táto skutočnosť značne rozporuplná, pretože aj ak obchodná spoločnosť určitým spôsobom reálne podporuje kultúru národnostných menšín, jej hlavným cieľom je stále zisk. Účasť na výberovom procese členov odborných rád, ktorí následne rozhodujú o financiách fondu, tak môže byť motivované obchodnými záujmami danej spoločnosti, a táto skutočnosť sa podľa nás značne líši od hlavného cieľa fondu. Nehovoríme, že obchodná spoločnosť nepodporuje či nerozvíja kultúru národnostných menšín, práve naopak. Existuje viacero pozitívnych príkladov spoločností, ktoré urobili v tejto oblasti obrovský kus práce, napriek tomu je však podľa nás potrebné, aby o budúcom rozvoji kultúry národnostných menšín na Slovensku skrze výber členov odborných rád rozhodovali organizácie či iné typy právnických osôb, ktorých prioritný cieľ je a vždy bude práve podpora kultúry národnostných menšín, a nie obchodná spoločnosť, ktorá sa najskôr musí pozerať na zisk.
Prvou úpravou definujeme nový pojem, jedná sa o tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny. Do tohto typu organizácií bude podľa našej novely patriť občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia, záujmové združenie právnických osôb a neinvestičný fond. Navyše takáto organizácia musí reálne dokázať, že sa podpore kultúry národnostných menšín venuje minimálne dva roky, a musí byť zapísaná v registri kultúrnych organizácií národnostných menšín.
To nás privádza vlastne k druhej úprave, ktorou je vytvorenie registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, kde sa bude musieť každá organizácia, ktorá prejaví záujem podieľať na výbere kandidátov na členov odborných rád, registrovať.
V rámci našej novely zákona sa teda mení spôsob výberu členov odborných rád, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní financií fondu pre vybrané projekty, sprísňuje sa typ organizácie, ktorá bude mať možnosť kandidátov na členov odborných rád ponúknuť či vyberať a voliť. Z tohto procesu sa vylučujú obchodné spoločnosti. To, samozrejme, v konečnom dôsledku neznamená, že obchodné spoločnosti či iné právnické osoby teraz nebudú môcť požiadať o finančný príspevok z fondu na priamu podporu kultúry národnostných menšín, znamená to len, že nebudú mať možnosť ovplyvňovať zloženie odborných rád.
Zároveň vytvorením verejne, verejne dostupného registra kultúrnych organizácií národnostných menšín sa okrem iného snažíme vyriešiť problém častého ovplyvňovania výberu členov odborných rád veľkým počtom organizácií, ktoré spadajú pod jedného človeka, čím viac môže mať jednotlivec, jeho rodina a jeho blízki k organizácii, ktoré sa zúčastňujú na výbere členov odborných rád, tým väčší vplyv na tento výberový proces, ale aj na následné prerozdeľovanie financie fondu, fondu.
Táto skutočnosť je značne kontroverzná najmä tým, že členovia viacerých odborných rád, ktorí o projektoch takto rozhodujú, sú zároveň žiadatelia alebo rodinní príslušníci žiadateľov, ktorí z fondu berú nemalé finančné prostriedky. Podľa nás môže v tejto situácii pomôcť práve vytvorenie verejne dostupného registra. Doteraz informácie, kto sa zúčastní volieb do odborných rád, ako volil, komu dané organizácie patrili, kto je ich štatutár a podobne, na internete neboli dostupné. Našou novelou sa to zmení a k týmto informáciám sa bude môcť dostať každý človek.
Ja osobne takisto vkladám veľké ambície a... a chcem veriť novej riaditeľke fondu, že nám pomôže k tejto transparentnosti fondu a prerozdeľovania, lebo koniec koncov stále je potom už len o jej podpise a o rozhodnutí, akým spôsobom a či vôbec budú podporené nejaké organizácie. Ja budem veľmi rád naozaj, ak sa tohto, alebo teda budú môcť čerpať organizácie, ktoré doposiaľ nemali možnosť čerpať, aby čerpali tieto financie, prostriedky z tohto fondu a aby rozvíjali kultúru v regiónoch, kde to je potrebné.
Ďakujem za slovo, nech sa páči, je otvorená rozprava.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, aby... ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíra, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála, Jána Heráka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 507) v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 721 z 5. mája 2021 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 507) schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej bola schválená uznesením č. 111 zo dňa 15. júna 2021. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikol na základe spolupráce viacerých poslancov a ministerstva kultúry.
Cieľom predloženej novely zákona je zmena niektorých podmienok, ktoré musí splniť organizácia či právnická osoba, ktorá sa venuje podpore kultúry národnostných menšín, aby bola oprávnená navrhovať svojho zástupcu na zhromaždení organizácií konkrétnej národnostnej menšiny, na ktorom sa volia členovia jednotlivých odborných rád.
Novelou zákona vytvárame register, resp. evidenciu kultúrnych organizácií národnostných menšín, a tiež vytvárame nový pojem, tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny.
Schválením tejto novely zákona by sa po novom do procesu výberu členov odborných rád mohla prihlásiť iba organizácia, ktorá bude zapísaná do registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, a vyvíja aktívnu činnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, kde potom vysvetlím viac detailov.
Ďakujem.

Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v tejto diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názory boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich, zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná, kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo.
Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor, akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob, akým bol predložený náš návrh, formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej, ako by zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, a nerieši ani spôsob, akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch s dominantných, s dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz, čo už som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín. A nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorí v dobrej viere, plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku, tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu, ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia.
Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300-tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír, aj keď potichu, uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané, a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera a dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom, je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsi len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom, tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy, je naozaj nie najšťastnejší.
Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek, a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí, a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvieakým, a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia.
A nejde o Mičovského, ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta, a, chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní, a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame, a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľmi zaujímavú, dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená verejnosť, ono čaro nechceného niekedy spôsobí to, že vlastne sa dostaneme pomerne zvláštnym spôsobom k veľmi dôležitej téme. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ja si myslím, že spôsob... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, panie poslankyne, ukľudníme sa v sále, koho nezaujíma téma, môže ísť diskutovať niekde inde, aby sme nerušili pána poslanca.
Nech sa páči, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
105.
Tak spôsob, akým bol predložený tento návrh zákona, ja som sa už včera k tomu hlásil, bol nie celkom typický. Naozaj je to mimoriadne vážna téma a to, že to bolo robené poslaneckým návrhom, nebolo úplne štandardné, aj keď je to úplne, samozrejme, platné. A myslím si, že stojíme nie na konci diskusie v tejto chvíli, ale na začiatku veľmi dôležitej diskusie k veľmi dôležitej oblasti, ktorá je spojená s tým, čo nás všetkých zaujíma, je to otázka lesov, lebo hovoríme o lesoch, hovoríme o zdravom životnom prostredí našej krajiny.
Ja by som hneď v úvode povedal to, čo je zložité a čo sa možno dnes tu opomenulo. Existuje taká Herakleitova, Herakleitósova veta, ktorú môžme prispôsobiť, že, že nemôžme dvakrát vstúpiť do toho istého lesa, všetko sa vyvíja a tá 700-ročná tradícia lesníctva naozaj má vývojovú tendenciu, na ktorej nachádzame veľmi zaujímavé stupne, a ja preskočím tie, ktoré by sa dali popisovať veľmi podrobne, a poviem ten najdôležitejší, ktorý je spojený možno s odpoveďou na otázku, ktorá sa tu tak trocha vznášala vo vzduchu, ale ktorá nebola úplne presne povedaná, a nebolo presne ani na ňu potom, samozrejme, zodpovedané.
V tom vývojovom stupni nachádzame z hľadiska lesníckej profesie, tých 700 rokov po tých holoruboch, prírode blízkom hospodárení vrcholnú ukážku vysokej lesníckej pilotáže, ktorá sa nazýva prírode blízke hospodárenie. Ono to má viacero rôznych vetiev, dalo by sa rozprávať o mozaikovom, viacetážovom alebo výberkovom hospodárskom spôsobe. To teraz zanedbajme a povedzme si to, čo je najdôležitejšie z tohto pohľadu.
Pre tento vrcholný hospodársky prístup, ktorý naozaj napĺňa požiadavky všetkých, každý rozumný ochranár, každý rozumný lesník a verte tomu, že veľa som ich už mal možnosť zaniesť, zašikovať, sprevádzať v takýchto lesoch, povie jednu vec, no ak budete takto hospodáriť, vážení lesníci, my nemáme čo povedať. Proste to je maximálna zhoda.
A prečo to teraz takto spomínam? No aj preto, že sa o tom ešte nehovorilo, aj preto, že sa tu viackrát vyjadril názor, že čo budeme s tými ľuďmi, ktorí odídu z lesov preč, lebo im zobereme prácu robiť. Omyl! Ak to myslíme s lesmi vážne – a my to vážne s nimi myslieť musíme –, tak my pre týchto ľudí máme nieže menej roboty, ale my máme pre nich oveľa viacej práce, pretože lesníci vedia, a, samozrejme, všetci to vedieť podrobne nemusia, že prírode blízke hospodárenia, táto najvyššia lesnícka pilotáž, ktorá určí spôsob práce v lesoch pre celé 21. storočie, vyžaduje väčšiu prácnosť, väčší lesnícky fištrón, väčšiu lesnícku umeleckú činnosť doslova, prácu so svetlom, prácu so stromami a táto práca, prírode blízke hospodárenie jednoznačne vyžaduje to, aby sme do lesov dali viacej prostriedkov, viacej ľudí, viacej umenia. A ak sme teraz schopní sa zhodnúť na tom, a vravím, ochranári aj lesníci, tí múdri sa na tom zhodli. Však napokon prírode blízke hospodárenie je už aj teraz podľa 543 povinnosťou v národných parkoch, tak si teraz urobme ten mostík. No a čo v tých ostatných lesoch? Tam by sme chceli povedať, že stromy v ostatných lesoch mimo národných parkov sú nejakým spôsobom menejcenné? Že oni nedokážu priniesť tie hodnoty, ktoré od lesov očakávame? Nie, ten strom nevie, či rastie v národnom parku, alebo rastie v obyčajnom lese, ale ten strom je pre náš život rovnako dôležitý. A hospodárenie v tomto lese... A to, prosím pekne, vážení kolegovia aj kritici ohľadom dreva, hospodárenie, ktoré prináša komplexnú lesnú produkciu včítane dreva, ktoré sa stáva istým bočným produktom, vôbec sa nemôže ísť po kubíkoch, ale sa ide po tých životodarných funkciách. Tento úžasný spôsob, ktorý, by som si dovolil povedať, že ho môžme nazvať ako perpetuum mobile lesníckej činnosti, je potrebné zakotviť do práce všetkých lesov na Slovensku v tých 2 mil. hektárov. Nerobme tu hranicu medzi národnými parkami a ostatnými lesmi z hľadiska hospodárenia. My predsi musíme mať úctu ku všetkým lesom a musíme sa toho aj takýmto spôsobom uchopiť, zmocniť a robiť.
A preto hovorím, že z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby sme mali jednotnú správu lesov. To, čo tu napokon zaznievalo, ja už neviem, či zľava, či sprava, ale v zásade tá diskusia k tomu smeruje. Oceňujem naozaj všetky tri rady, ktoré sa k tomuto vyjadrovali rôznym spôsobom. Tie nepekné reči, ktoré zazneli, tie slovíčka, ktoré nepatria do úst slušným ľuďom, tie som nepočul, ale v podstate si môžme povedať, že toto je cesta, ktorá nieže by sme po nej mohli ísť, my po nej musíme kráčať. A preto to, čo som včera povedal a čo vzbudilo taký veľký ohlas, resp. aj znepokojenie, že potrebujeme spojiť do jedného rezortu správu lesov, všetkých lesov, má svoju hlbokú logiku. To je vlastne ten vyšší stupeň, ja idem nad rámec návrhu mojich kolegov, tí, tej osemnástky, ktorá sa tak často spomínala dnes, pretože potrebujeme jednoznačne si povedať, že ak tu budeme mať nejaké tri stupienky, tak ten najslabší stupienok je ten, že by sme uplatnili tento návrh, ktorý tu zaznel, ktorý by rozdelil lesy, ktorý by spôsobil obrovské problémy pri delimitácii, pri neštátnych lesoch, a toto by sme všetko teda jednoducho museli povedať, že týmto smerom nepôjdeme. Ten vyšší stupeň je nechať veci tak, ako sú dnes, to je menšie zlo, ale ten najvyšší stupeň, ten je vlastne paradoxne nad tým, spojme do jedného rezortu, nie je v tom, nepozerajme na to, že či je tam dneska pán minister Budaj alebo kto, pozerajme sa, alebo aký je štátny tajomník a skadiaľ pochádza, my sme povinní dovidieť niekde dopredu. My sa musíme pozerať na lesy z hľadiska ich budúcnosti.
A verte tomu, že ak sme schopní dovidieť dopredu, tak nemáme o čom rozmýšľať, takéto spojenie do jedného rezortu, a nech je to rezort životného prostredia, je potrebné, účelné a múdre. Som o tom hlboko presvedčený, a preto dávam ten návrh, ktorý zaznel aj včera, aby sme stiahli tento návrh, lebo spôsobí skoro nerealizovateľné problémy, a poďme sa zhodnúť na tom, že je potrebné spojiť do jedného rezortu životného prostredia všetky lesy, a to môže byť urobené novým zákonom.
A keďže rešpektujem vôľu tej osemnástky a som si vedomý, že som jej súčasťou a musím byť do istej miery aj lojálny, nuž tak poviem, nuž tak to urobme pozmeňovákom, kvalitným pozmeňovákom, lebo ak tento návrh prejde, nuž poďme sa na to pozrieť z hľadiska tohto vyššieho stupňa správy a verte tomu, nebudem tých ľudí menovať, ale ľudí, ktorých si nesmierne vážim, praktických ochranárov, praktických lesníkov, ktorí sa na to pozerajú práve z toho pohľadu dovidenia do budúcnosti, nemajú s takýmto pohľadom žiadny problém.
A existuje ešte niečo ďalej nad tým, ale to nenavrhujem. Pán minister Budaj hovorí, keď sme sa o tom rozprávali, že som idealista, rojko a že to teda nikdy nebude, spojme to do jedného rezortu a povedzme, že to bude ozaj rezort prírodných zdrojov, ktorý bude mať na starosti nielen lesy, ale aj poľnohospodárske pozemky, však aj tam musíme hľadať mieru medzi ochranou a produkciou. Veď polia nie sú len o tom, aby produkovali, tie sú aj na tú ochranu. Takže toto je vec, ktorú by sme možno, keby sme predložili aj občanom, tak by sme vlastne zistili, že jeden celý rezort môžeme ešte ušetriť.
No dalo by sa ešte veľa povedať poznámok na tú diskusiu, bola veľmi bohatá. Ja za ňu ozaj ďakujem. Podľa mňa sa neotvorila Pandorina skrinka, ale otvorila sa veľmi dôležitá diskusia a verím, že budeme v nej pokračovať. Tie niektoré momenty, ktoré tam zaznievali, z hľadiska toho ešte sa vyjadrím za tých pár sekúnd k tomu bezzásahu.
Viete, nemožno povedať, že bezzásah je a priori zlý. Matka príroda vie najlepšie hospodáriť a jej treba nechať nejaké územia, aby sme ju nechali, aby ukázala svoju ozaj dokonalosť, len to nemôže byť všade. Nemôžeme hádzať percentá: 50, 70, 80. My máme v našom vládnom programe aj také vety, že ochranári, lesníci, ekológia, ekonómovia, krajinári prehodnotia chránené územia - všimnite si to, v časti lesníctva je to tak napísané - a dohodnú sa na tom, kde je tá správna miera, lebo hľadanie miery je kľúčové slovo našich životov, a to sa netýka iba lesov. Takže by som poprosil, keby sme čítali vládny program komplexne a všimli si tam aj túto vec a ten príklad, a tým aj skončím, tam... bude stačiť.
Keď pôjdete na tú Muránsku planinu, ako som vám to aj včera odporučil, a pozriete sa tam na jednu lokalitu, kde pod cestou je bezzásah, a je to hustá hora, kde hospodári matka príroda, a nad cestou je prírode blízke hospodárenie, kde je riedkolesie, viete, kde je tá jedna pätina hlucháňov Muránskej planiny, kde sa cíti doma. Tam, kde tí lesníci zasiahli, kde urobili práve pre les to, čo je potrebné, aby našli tú správnu mieru. Ten hlucháň tak často spomínaný až, by som povedal, symbolický vták pre ochranu prírody, nie je v tom bezzásahu, on je v tom zásahu.
Takže hľadajme spoločné prieniky, hľadajme spoluprácu, tá vojna niekoľkodesaťročná naozaj je kontraproduktívna a preradenie všetkých lesov do jedného rezortu bude cestou k zakopaniu tejto vojnovej sekery a k zveľadeniu našich lesov.
Ďakujem pekne.