Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.7.2021 o 12:56 hod.

Mgr.

Peter Liba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Rozdelil by som tento svoj príspevok na niekoľko častí. Najprv by som spomenul dôvody, pre ktoré sa vypracovala táto malá novela rokovacieho poriadku. Je to v poradí už druhá v tomto volebnom období. K tomu tiež poviem v prvej časti svojho príspevku potom spomeniem dôvody, ktoré ma viedli k podaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu prílohou ktorého je aj návrh uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci toho aj spresním o ktorých bodoch spoločnej správy by sa malo hlasovať osobitne, a prečo a takisto o ktorých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by sa malo hlasovať samostatne.
No a na záver spomeniem aj ďalšie súvislosti ktoré sa týkajú rokovacieho poriadku ako takého a plánovanej veľkej novely tohto právneho predpisu. Pôvodným zámerom tejto malej novely rokovacieho poriadku inak v poradí už druhej, pretože minulý rok sme novelizovali rokovací poriadok, keď sme menili pravidlá vypočúvania či už generálneho alebo špeciálneho prokurátora, čiastočne aj ústavných sudcov na Ústavnoprávnom výbore a v tej súvislosti bolo potom aj prijatá novela rokovacieho poriadku, ktorá na jednej strane stransparentnila tieto procesy s väčším dôrazom na ich verejnosť a na prvok verejného vypočutia. Ale zároveň aj sa priznali väčšie právomoci Ústavnoprávnemu výboru, aby aj to samotné verejné vypočutie mohlo mať, mohlo mať zmysel v tom, že nebude len formálne a automaticky sa budú kandidáti postupovať plénu na rozhodnutie. Ale v prípade, ak si Ústavnoprávny výbor, ak Ústavnoprávny výbor rozhodne, že niektorý z tých kandidátov nespĺňa kritériá ktoré sú kladené na funkciu, tak môže aj rozhodnúť, že takýchto kandidátov do pléna nepostúpi.
To bola tá prvá novela. Zámerom a cieľom tejto predkladanej novely rokovacieho poriadku bolo, aby sme v čase pandémie upravili dve situácie.
Prvá je, prvou je online rokovanie výborov a komisií parlamentu s tým, že pôvodným zámerom bolo aj upravenie online rokovania pléna. Len tam sme narazili na viaceré problémy nielen finančné, ale aj organizačno-administratívno-technické, a to najmä z dôvodu, že je potrebné, aby si najskôr Národná rada vyobstarávala a zabezpečila celý nový konferenčný systém aj systém na sledovanie legislatívneho procesu, čo istý čas trvá, čo si vyžaduje určité finančné prostriedky a samozrejme sa aj dohodla na tom, akým spôsobom bude v pléne prebiehať rozprava a hlasovanie pokiaľ istá časť poslancov bude na diaľku pripojená online a istá časť bude tuná v pléne. Alebo ako to vlastne bude. Bude to hybridné, nebude to hybridné, čiže tých otázok je tam veľa a nakoniec sme z tohto pôvodného zámeru urobiť online rokovanie aj v pléne upustili s tým, že by sa malo riešiť vo veľkej novele rokovacieho poriadku. A tak sme vlastne sa dostali k tomu, že v tejto malej novele upravujeme len online rokovanie výborov a komisií, aj to zatiaľ iba v čase pandémie s tým, že budeme v priebehu od nadobudnutia účinnosti tejto malej novely rokovacieho poriadku až do vypracovania veľkej novely vyhodnocovať, či by tá online forma rokovania nemohla pokračovať aj mimo pandémie. Sú tu toho aj zástancovia, sú toho aj odporcovia. Uvidíme ako sa na tom zhodneme.
Druhou vecou, ktorú riešime v tejto novele rokovacieho poriadku je audiovizuálny záznam, ktorý by sa mal sprostredkúvať z výborov, ktoré sú verejné. Z neverejných výborov sa takýto záznam, robiť nebude.
No a tretia vec, ktorú sme riešili ešte v tom pôvodnom znení, ktoré bolo predložené do prvého čítania, to bolo riešenie spravodajcov pri určitých typoch výborov napríklad výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde ak počas pandémie vám vypadnú obidvaja overovatelia, ktorí majú mandátne certifikáty, tak ten výbor v podstate je neuznášaniaschopný, lebo bez nich nevie konať ani rokovať. A preto sme tam dali to ustanovenie, že je potrebné, aby overovatelia mali aj svojich náhradníkov, čím znižujeme možnosť nefunkčnosti. Najmä takýchto typov výborov, ale samozrejme hovoríme o náhradníkoch pri všetkých výboroch.
V priebehu alebo medi prvým a druhým čítaním boli vypracované a schválené stanoviská, bolo to jednak stanovisko vlády, ktoré malo asi dvanásť bodov. Nie všetky sme akceptovali. V krátkosti vysvetlím aj, pozerám, že tá časomiera, aha beží. Dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovaním stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:18 - 13:19 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja takto na úvod len uvediem, že zákon úspešne postúpilo do druhého čítania, v rámci ktorého sme sa snažili novelu rokovacieho poriadku ešte vylepšiť jednak o to, čo povedala vláda vo svojom stanovisku, jednak aj o to, čo spomenula vo svojich pripomienkach Kancelária Národnej rady a takisto určité aj urgentné veci, ktoré ešte sme považovali za dôležité riešiť v tejto menšej novele rokovacieho poriadku, pričom viacerí viete alebo asi všetci, že v dohľadnej dobe chystáme aj veľkú novelu rokovacieho poriadku.
Podrobnejšie by som o týchto veciach povedal vo svojom vystúpení, kde sa do rozpravy hlásim jednak ako navrhovateľ, ale som tam aj písomne prihlásený za poslanecký klub OĽANO s tým, že cieľom novely rokovacieho poriadku je v prvom rade zaviesť online formu rokovania, hybridnú online formu rokovania v prípade pandémie či už výborov alebo komisií výborov. A takisto zaviesť audiovizuálne, audiovizuálny prenos z rokovania výborov v tých prípadoch, keď sú tieto výbory verejné.
To sú také základné body, o všetkom ostatnom potom poviem podrobnejšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako som už povedal. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:16 - 13:18 hod.

Liba Peter
Hlasovať budeme dnes po prerokovaní všetkých bodov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:15 - 13:15 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko. V podstate zareagujem na, na kolegu Miloša Svrčeka. Samozrejme tie časti ako uvádzanie vín a podobne, som po diskusii s ministerstvom dopravy sa tiež rozhodol vypustiť, keďže v budúcnosti bude, bude vlastne tá diaľničná známka viazaná na evidenčné číslo, či už sa rozhodne ten majiteľ si ho ponechať a dať na iné auto alebo sa rozhodne dajme tomu predať auto aj s evidenčným číslom a prejde na nového majiteľa aj s diaľničnou známkou.
Čiže toto je samozrejme bezpredmetné, mne išlo len o tie dva body, ale ako hovorím, rozhodol som sa v tom ustúpiť, pretože dobro krajiny je pre mňa dôležitejšie ako moje ego. Takže, takže z tohto dôvodu súhlasím s tým predloženým pozmeňovákom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 13:11 - 13:13 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Jasne, ja to vysvetlím v rámci faktickej. Toto upravujú dva paragrafy v tomto zákone. V prvom paragrafe, § 10a je bod 8, ktorý hovorí, konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Hej? Čiže to je začatie konania, to sa musí, to musí byť do 60 dní, čiže v podstate potvrdzujem to, čo pán minister hovorí.
A potom je § 11, ktorý teraz meníme pozmeňovák, alebo teda novelou aj pozmeňovákom, a tam je bod 6, ktorý hovorí, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Uloženie pokuty sa myslí právoplatne uloženie, to znamená pri týchto dvoch rokoch ide o to, že ten človek sa môže odvolať, ten človek môže robiť nejaké obštrukcie a špeciálne ak ide o zahraničného teda účastníka cestnej premávky, ktorý to poruší, tak tam tie doručovacie lehoty sú pomerne dlhé, čiže ide o to, že na tú právoplatnosť budú dva roky.
Takže len, aby sme si rozumeli
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 12:56 - 12:59 hod.

Liba Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Radovana Slobodu, Petra Vonsa a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514) v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 724 z 5. mája 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 305 z 10. júna 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 188 zo 14. júna 2021. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uznesení uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rade Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Radovana Slobodu, Petra Vonsa a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 196 zo 14. júna 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 12:55 - 12:56 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
... dostal som prísľub, že táto pätnásťminútová lehota na možnosť opravy preklepu, ktorá je uvedená v obchodných podmienkach Národnej diaľničnej spoločnosti, sa upraví na 24 hodín, takže verím, že tento prísľub bude veľmi rýchlo naplnený a v týchto ostatných veciach myslím si, že mali by byť v zákone, že občan by mal mať toto právo, ale proste nechcem, nechcem sa ako sa to hovorí štorcovať, aby kvôli tomu neprešiel zákon. Takže len toľko, chcem vás požiadať o podporu zákona, takisto o podporu toho vlastne pozmeňovacieho návrhu, ktorý bude podaný. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.7.2021 12:50 - 12:55 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem, pán predseda. Pracujeme, rokujeme, ale bol som neďaleko, takže som veľmi rýchlo prišiel. Ďakujem. Rád by som odôvodnil tento návrh zákona, ktorý nahrádza novelu zákona, ktorá bola schválená pred niekoľkými mesiacmi, potom po vete pani prezidentky bola vrátená do parlamentu a nepodarilo sa nám prelomiť toto veto.
Hlavným dôvodom tejto novely zákona je nedostatok alebo medzera, ktorá vznikla pri schvaľovaní takzvaného kilečka jedna v tom zmysle, že pri vyrubení pokuty za diaľničnú známku alebo chýbajúcu diaľničnú známku vlastne okresné úrady a Národná diaľničná spoločnosť nedokážu stihnúť túto lehotu, ktorá je aktuálne v zákone a v podstate to znamená to, že veľká časť z tých pokút za porušenie tohto zákona alebo teda za chýbajúcu diaľničnú známku sa nevyberá. Vo svojom návrhu som navrhol niekoľko ďalších bodov, ktoré mali súžiť na zlepšenie vlastne fungovania nákupu diaľničných známok. Neskôr, po dohode s Ministerstvom dopravy, po rokovaní som sa rozhodol niektoré z týchto bodov vypustiť a rozhodol som sa ponechať tam vlastne iba dva body, respektíve tri. Jeden bod riešenie preklepov pri zadávaní evidenčného čísla vozidla. Navrhoval som tam to, aby v prípade preklepu v rozsahu jedného znaku v evidenčnom čísle vozidla mohol nakupujúci takýto preklep opraviť do sedem dní. Neskôr po dohode s Ministerstvom dopravy do troch dní. Dnes je táto lehota 15 minút, čo sa mi zdá naozaj veľmi nedostatočné.
Druhý bod, ktorý som sa tam rozhodol ponechať je možnosť alebo teda právo občana v prípade duplicitnej úhrady za známku na rovnaké auto, rovnaké evidenčné číslo, že má právo žiadať o vrátenie takejto platby do 30 dní.
Tretí bod je samozrejme tá lehota, ktorú sme sa po dohode s ministerstvom rozhodli upraviť tak, aby vlastne celková doba počas ktorej by mal okresný úrad vymôcť túto pokutu bola dva roky. Doba počas ktorej musí začať konanie, to znamená upovedomiť toho hriešnika by mala byť naďalej 60 dní. Čiže chcem len veľmi upozorniť jasne na to, aby tu neboli potom príspevky v rozprave nezmyselné, neinformované, že táto lehota 60 dní tam ostáva, čiže v lehote 60 dní musí okresný úrad upovedomiť vlastníka vozidla o tom, že porušil zákon a že mu ukladá pokutu. Myslím si, že 60 dní je úplne v pohode lehota na to, pretože človek si pamätá kde bol, kde sa jeho auto pohybovalo. Pred vlastne zmenou zákona bola táto lehota až dva roky, čo bolo teda naozaj neprimerané. Pretože rok alebo rok a pol si pamätať kde som jazdil a kde som možno nejaký kúsok prešiel po diaľnici by bolo naozaj veľkým otravovaním občana.
Čiže toto sú tie tri zmeny, ktoré ja som tam predpokladal a predpokladal som, že aj pozmeňovacím návrhom navrhnem vypustenie tých ostatných bodov z novely zákona. Toto sa však nestretlo s prijatím u Ministerstva dopravy a keďže Ministerstvo dopravy nebolo ochotné ustúpiť v tom, aby občania mali v zákone právo na opravu preklepu a tak isto právo na vrátenie duplicitnej platby do 30 dní, tak som sa nakoniec pre dobro veci rozhodol ustúpiť, aby vlastne štát nebol ukrátený o tieto pokuty za diaľničné známky a súhlasil som s tým, že bude podaný pozmeňovací návrh, v ktorom tieto body budú vypustené. Dostal som prísľub, že táto 15-minútová lehota na možnosť opravy preklepu, ktorá je uvedená v obchodných podmienkach Národnej diaľničnej spoločnosti sa upraví na 24 hodín. Takže verím, že tento prísľub bude veľmi rýchlo naplnený a v týchto ostatných veciach...
=====
Skryt prepis