Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

2.7.2021 o 13:55 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:46 - 14:48 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som bol účastný na tom zdravotníckom výbore a ja som vystrihol video streamu pani Cigánikovej a zverejnil som to, pretože tie praktiky sa mi zdali nedemokratické. A teraz k tomu. Vy nám hovoríte, nikdy nebol taký problém, aký sa vyskytol na zdravotníckom výbore. No jasné, že nebol taký problém, lebo normálne sa tie výbory vedia dohodnúť. Vy sa snažíte to postaviť do tej roviny, že ide tieto veľmi citlivé zákony. Ale ja vám hovorím, že mne vôbec nešlo o, o to, o aký zákon išlo, ale o tú procedúru. O to, že som sa na tom výbore napríklad hlásil a nedostal som slovo, ako člen výboru. O to, že ona si schválila spravodajcovanie zákona len tým, že sa sama navrhla. A tak by to podľa mňa nemalo fungovať. Ja teraz vyhlasujem, že my sa nechystáme podporiť tento pozmeňovák, ale verím, že bude súčasťou nejakej novely rokovacieho poriadku, ktorú prinesieme a ja verím, že vy ako demokrati to bez problémov podporíte. Ešte by som chcel povedať, že si vyprosím, aby ste nám tu vykrikovali stále, že porušujeme nejakú koaličnú zmluvu, keď predsedníčka výboru nemá problém vystúpiť proti Programovému vyhláseniu vlády a dvakrát ho nepodporiť hlasovaním a, a vy nám teraz budete vyčítať... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:38 - 14:39 hod.

Marcinčin Radovan
Ďakujem. Neviem či som správne rozumel tomu bodu 2, ale ja som tomu rozumel tak, že Sloboda a Solidarita obhajuje zjavne nedemokratický postup a bojuje proti demokratizáciu postupov, ktoré predkladajú fašisti? Ako fašistami jak ste to povedali vy?
A mne to tak príde, že zneužívanie pravidiel chcete podporiť dodržiavaním pravidiel. Všetko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:15 - 14:16 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja potom ešte podrobnejšie k tomuto aj k odpovedi pánovi Beluskému vystúpim v rozprave, ale v krátkosti poviem, že ten pozmeňujúci návrh zodpovedá tomu, čo bolo odhlasované na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií všetkými vtedy prítomnými členmi vrátane koaličných poslancov, ktorí tam boli, nie všetci tam boli. A považujem ten pozmeňujúci návrh aj za odborne správny a bližšie to už potom vysvetlím v rámci rozpravy. Takže aj som rád, že je predložený. V podstate zodpovedá tomu, čo presadzoval na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií jeho predseda, pán poslanec Susko, predpokladám, že ste s ním nejak toto komunikovali. No a už to ďalšie poviem potom v rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:07 - 14:09 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja zasa budem hovoriť a myslím, že nie som jediný. Však nakoniec ten problém je na zdravotníckom výbore, tak asi členovia zdravotníckeho výboru by vedeli oveľa tak zápalistejšie o tom rozprávať. Ale poviem tak, že ono väčšinou pri tých pozmeňujúcich návrhoch sa podľa mňa musia zohľadňovať tri veci. Ja teda inak veľmi úplne nezohľadňujem to, že kto niečo hovorí, ale samozrejme pozerám sa na to, čo hovorí, ale takisto sa pozerám na to aj kedy sa to hovorí. Lebo je dôležité správne načasovanie. Ja, pokiaľ ide o obsah toho pozmeňujúceho návrhu, aj keď si ho formulačne viem predstaviť lepšie, ja súhlasím, ale vy sám dobre viete, že sme sa o tomto probléme bavili. A bavili sme sa aj na grémium a tam bolo aj pánom predsedom parlamentu uvedené, že by sa mala táto vec zapracovať do veľkej novely rokovacieho poriadku. Neviem, či vy ste tam boli aj vy vtedy. A pokiaľ teda ide o obsah, ja súhlasím s tým, že by sa nemali stávať situácie, že teda predseda výboru navrhne nejakú osobu, tá mu na výbore neprejde a potom si to tzv. na hulváta tú osobu určí a tú istú osobu, že to je také by som povedal minimálne neslušné a mal by tam byť nejaký mechanizmus, že ak tomu predsedovi tá navrhnutá osoba neprejde hlasovaním, tak by mal mať právo ešte iný člen výboru navrhnúť inú osobu, ktorá ak prejde hlasovaním, tá bude spravodajca. A keď je tam úplne, že patová situácia, že sú tam všetci zaseknutí, tak potom až na záver, ako hovoríte, by mal ten predseda výboru určiť. Ale ako som povedal. Z môjho pohľadu je dôležité, kedy sa pozmeňujúci návrh predkladá. Ja rešpektujem to, čo povedal pán predseda parlamentu, že by bol rád alebo rád by videl takýto, tento váš pozmeňujúci návrh zapracovaný vo veľkej novele rokovacieho poriadku. A ja si to evidujem a ja tam takéto ustanovenie určite navrhnem dať. Ako to nakoniec dopadne, dúfam, že pozitívne v tomto duchu, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2021 14:04 - 14:04 hod.

Vetrák Milan
Ja len krátko. Cez to rúšku niekedy sa spodobujú niektoré hlásky, spoluhlásky, tak samohlásky, spoluhlásky, takže. Ja si pamätám, že povedal 459. Ale samozrejme pre istotu to aj ja zopakujem. Je to naozaj tlač 459, aby nedošlo k nedorozumeniu a k omylu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:55 - 14:03 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
(§ 59 ods. 2) upraví Národná rada uznesením.".", ktorý sa vkladá.
Potom je bod 12. V čl. I sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie: "8. Za § 150d sa vkladá § 150e, ktorý vrátane nadpisu znie: "§150e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2021 Kancelária zabezpečí rokovanie výboru podľa § 60a najneskôr od 1. októbra 2021. Verejná schôdza výboru podľa § 60a sa môže uskutočniť až po tom, ako si výbor upraví v podrobnejších pravidlách rokovania výboru podrobnosti rokovania online formou.".".
A ešte bod 13. V čl. II sa slová "1. júna" nahrádzajú slovami "1. septembra".
To bol teda pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ku ktorému je, ku ktorému je vlastne v rámci tejto rozpravy predkladá ako jeho súčastí aj uznesenie Národnej rady. Prečítam ho, lebo je to potrebné schváliť, aby bolo možné naplniť ustanovenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a tým pádom aj rokovacieho poriadku. Čiže Národná rada Slovenskej republiky VIII. volebné obdobie. Návrh uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z .... , kedy to bude prijaté, asi dnes, to sa potom doplním k schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 459). Národná rada Slovenskej republiky podľa § 149 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schvaľuje podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky takto:
1. členovi Komisie pre tvorbu práva Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, legislatívna skratka ďalej len „komisia", okrem poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí odmena za účasť na rokovaní komisie na základe dohody o vykonaní práce vo výške 20,- eur/ hod.,
2. výška odmeny členovi komisie sa určí na základe mesačného pracovného výkazu schváleného predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a
bod 3. odmenu vypláca Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto uznesenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2021.
Ja len kým som začal čítať pozmeňujúci návrh, tak som tam mal ešte nejakých 5 - 6 minút z tých 30 minút, ktoré mi patria ako teda osoba, ktorá vystupuje za výbor. A ja len na záver chcem k tomuto uviesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte neobmedzený čas. Vy ste navrhovateľ.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Teraz som nevedel, v akej kapacite vystupujem. Ak je to tak, tak ešte pár slov k tomu, čo bolo prečítané. To samotné uznesenie, ktorým sa určujú výška odmeny je koncipované na základe informácie, ktoré sme dostali z vlády, kde napríklad členovia Legislatívnej rady vlády dostávajú takýmto spôsobom porovnateľnú odmenu, dokonca asi aj takú istú. Čiže neulietame v tomto nejak inde. Pričom komisia pre tvorbu práva, jej členovia sa nezaoberajú len legislatívno-technickými otázkami ako sa zaberá Legislatívna rada vlády, ale riešia oveľa komplexnejšie veci, najmä ústavnoprávne otázky, ktoré, ktoré súvisia s predloženými návrhmi, ale častokrát aj stanoviská, stanoviská, ktoré predkladá Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom. Čiže po pravde by im patrila vyššia odmena, ale nerobia to pre odmenu. Len zase nemôžme od odborníkov, ktorí nie sú zamestnancami štátnej správy očakávať, že sa dva dni budú venovať príprave študovaním návrhov zákonov. Potom celý deň alebo poldňa alebo celý deň na komisii zadarmo, pretože ako slobodné podnikanie, keď podnikajú ako advokáti a podobne, tak za ten čas produkujú v podstate stratu, pretože sa musia inak venovať svojim klientom. Čiže z tohto to vychádza a je to bežné aj na vládnej úrovni. Akurát tuná v parlamente to bolo také tabu, že niektorí si myslia, že v parlamente majú odborníci robiť zadarmo a pre vládu budú robiť za peniaze. A možno sa pamätáte, že nedávno tu bola ministerka Kolíková, ktorá presadila návrhom zákona, aby odmeny členom dotačných komisií, ktorých má na ministerstve boli, boli títo členovia platení, a to sme teda prešli úplne bez ničoho. A preto ma prekvapilo, keď niektorí aj mi avizovali, že majú nejaký problém s tým, aby odborníci na komisii výboru a nech by to bola akákoľvek komisia mali byť odmeňovaní. Takže toľko k tomu uzneseniu. A ešte k tomu samotnému pozmeňováku.
Tie veci, ktoré som nepovedal. Je to preto aj také rozsiahle, pretože stanovisko vlády, ktoré sa týkalo rokovacieho poriadku už pripomienkovalo alebo sa týkalo aj vecí, ktoré sa v minulosti v rokovacom poriadku neupravili a mali sa upraviť. Napríklad v rokovacom poriadku nebolo nikdy špecifikované kto sa považuje za prevádzkovateľa na účely ochrany, na účely spracovania osobných údajov. Aký rozsah tých osobných údajov sa spracúva pritom sme už v minulosti mali aj verejné vypočutia. A bez týchto náležitostí sa tu spracovali osobné údaje. To len na margo toho, prečo je ten pozmeňujúci návrh taký rozsiahly, že v princípe už riešime veci, ktoré mali byť vyriešené v minulosti. Ale keďže sú stále nedostatkom tak som sa rozhodol, že aj som si povedal, že je správne, aby sme ich doplnili do tohto pozmeňujúceho návrhu a nepredlžovali ten stav, kedy rokovací poriadok nie je v súlade s inými osobitnými zákonmi dlhšie až kým nebude prijatá novela, veľká novela rokovacieho poriadku. Takže istým spôsobom sa aj kolegovia ospravedlňujem za to, že ten pozmeňujúci návrh je taký rozsiahly, ale je to pre dobro veci a v snahe vyjsť v ústrety jednak pripomienkam vlády v čo najväčšom rozsahu. A takisto aj pripomienkam Kancelárie Národnej rady, pretože aj Kancelária Národnej rady, aj pre nich je to novinka a tiež v priebehu tohto legislatívneho procesu si isté veci overovali. Museli sa aj zmestiť do nejaké finančného rámca, ktorý sme si dali v doložke vplyvov na 70-tis. eur. Za to sa samozrejme nakúpila nejaká technika. Mali ste možnosť viacerí vidieť, že na výbor už je nainštalované webkamera. Sú tam aj v priestoroch medzi stolmi už na viacerých výboroch na koberci položené mikrofóny, aby bolo všetkých dobre počuť, keď bude audiovizuálny záznam robený a keď bude aj online rokovanie. A všetko to hlavne smeruje k tomu, aby sme boli uznášaniaschopní, pretože pandémia, ktorej čelíme od, v zásade od minulého roka, tak nám pripravila aj situácie, ktoré, na ktoré nebola ani Národná rada pripravená najmä technicky. A musíme sa s tým nejak vysporiadať. Tak začíname s tým menej náročným. To sú rokovania výborov a komisií. A budeme pokračovať, verím, v tej veľkej novele v nejakej forme plénom, ak sa na tom zhodneme, že je to, že je to vhodné.
K ďalším otázkam potom sa, samozrejme, rád vyjadrím či už vo faktickej alebo prípadne si ešte vypýtam slovo. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a takisto chcem požiadať na záver, aby ste tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijali vo všetkých bodoch tak, ako bol predložený. A zároveň aj to uznesenie, ktoré, ktorým sa naplnia body 2.11. tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:40 - 13:55 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch aj vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na strane koalície hovoria, že alebo nejakým spôsobom majú pochybnosti, či je užitočné vytvárať si komisie pri výboroch, tak im aj z tohto miesta chcem povedať, že je to užitočné, ale treba si najprv stanoviť cieľ a teda ku ktorému by mala táto komisia pomôcť alebo komisia výborov pomôcť a potom to samozrejme vyhodnotiť a ja podporím vždy veľmi rád vznik a aj úpravu náležitostí každej inej komisie, výboru parlamentu pokiaľ budem vidieť, že za ňou stojí, za ňou sú nejaké výsledky práce, že aj napomáha činnosti parlamentu a takým spôsobom bude v postate vyrovnanou rovnocenným partnerom tie komisii ktorú si vytvoril ústavnoprávny výbor. Z toho ešte k tomu, k tým procesným otázka. Pracovná skupina, ktorú som viedol k tejto novele rokovacieho poriadku ako predseda výboru bola zriadená niekedy vo februári tohto roka a keď prebehlo prvé čítanie k tomuto návrhu, tak bola ešte možnosť zaslať, zaslať pripomienky k tejto novele ak sa dobre pamätám do 19. apríla s tým, že tie pripomienky, ktoré teda boli nastolené v posledných dňoch aj zo strany niektorých koaličných poslancov už žiaľ budú musieť byť zapracované až do veľkej novely rokovacieho poriadku lebo každá práca musí mať svoj systém, nejaké pravidlá, nejaký poriadok a nie je možné si z toho robiť trhací kalendár a aj to bol dôvod prečo sme niektoré už pripomienky potom nezapracovali. No a pokiaľ ide o ten ďalší postup, tak v priebehu septembra by mali byť ešte predsedovia výborov a podpredsedovia výborov určitým spôsobom zaškolení k tomu, aby vedeli, manažovať online rokovanie svojho výboru, pretože oni budú tí, ktorí budú manažovať takéto rokovania, ktorí tam budú mať, pri tej predsedníckej stoličke monitor a budú povoľovať vstup tých účastníkov, či už členov výboru potencionálne aj ďalších ale zatiaľ je to na členov, na členoch výboru aby sa mohli zúčastniť rokovania a k tomu treba isté zaškolenia, aby sa nám nestalo, že ten výbor bude neuznášania schopný nie kvôli pandémie ale kvôli tomu, že nebude predsa, alebo predsedajúci vedieť ako má manažovať online rokovanie. Keď sa zabehne, zabehnú ustanovenia tejto novely rokovacieho poriadku a teda začnú sa uplatňovať tak by sme sa mli v priebehu jesene tohto roka viac začať venovať aj veľkej novele rokovacieho poriadku. Ja ešte v priebehu leta opätovne oslovím všetkých či už poslanecké klubu koalície ako aj poslanecké kluby opozície aj isté zoskupenia, ktoré tu sú a nemajú poslanecký klub, nech je to férové aby mi dali podnety do tejto novely rokovacieho poriadku a ja to počas leta zosumarizujeme a na jeseň by sme sa začali zaoberať už veľkou novelou rokovacieho poriadku ktorá bude istý čas trvať kým ju vypracujeme a kým sa dohodneme na nových pravidlách a samozrejme budeme to musieť aj budeme to musieť dohadovať aj s kancelárom Národnej rady, pretože budeme si musieť, budeme musieť rešpektovať aj určité pravidlá ktoré vyplynú zo zákona o verejnom obstarávaní a nejako technicky a bezpečnostne nakomponovať aj celý nový systém, ktorý bude Národná rada používať už na základe veľkej novely rokovacieho poriadku. Ja ešte pred tým, než začnem čítať a prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh a potom jeho prílohu ktorou je uznesenie Národnej rady, ktoré sa týka náležitostí členov komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru tak, keďže tu máme pána spravodajcu tak by som chcel požiadať potom keď budete vypracovávať tie podklady na hlasovanie, aby ste, aby sme body 1., 3. a 4. zo spoločnej správy výborov vyňali na osobitné hlasovanie, s tým, že odporúčam aby sme ich neprijali keďže ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh už tie isté ustanovenia upravuje vhodnejším spôsobom a aby sme body 2. a 11. pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vyňali na osobitné hlasovanie ale tak, aby sa o tých dvoch bodoch hlasovalo spolu. Čiže o bodoch 2. a 11. sa bude hlasovať spolu, osobitne a potom o všetkých ďalších bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa bude hlasovať tiež spolu ale ako v ďalšom hlasovaní no a tie body 1., 3. a 4. tak isto keď ich vyjmeme na osobitne hlasovanie zo spoločnej správy tak tiež môžme o nich hlasovať spoločne 1. , 3. a 4. zo spoločnej správy výborov.
Na záver som si teda nechal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam a v zapätí za ním prečítam uznesenie Národnej rady, ktoré by sme mali schvaľovať ak schválime tie body 2., 11. z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 459.
Je to bod 1. V Čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: "bod 6. § 59 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: „f) plní ďalšie úlohy, ak to ustanovuje osobitný zákon.49b)" a k nemu aj poznámky pod čiarou písm. f". Poznámka pod čiarou k odkazu 49b znie: „49b) Napríklad § 63 ods. 21 zákona č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V Čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: „6. Text § 59 sa označuje ako odsek 1a § 59 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie: " (2) Ústavnoprávny výbor si zriaďuje Komisiu pre tvorbu práva ako svoj odborný poradný a konzultačný orgán. Členovi Komisie pre tvorbu práva okrem poslanca patrí odmena. Podrobnosti o zložení, úlohách a rokovaní Komisie pre tvorbu práva upraví štatút, ktorý schvaľuje ústavnoprávny výbor.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3. pozmeňujúceho návrhu v Čl. I bode 6 v 60a ods. 1 prvá veta znie: „Verejná schôdza výboru sa počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo aj v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak činnosť nevykonáva Parlamentná rada Slovenskej republiky podľa osobitného zákona zavedenie odkazu 84aa) potom zavedenie legislatívnej skratky (ďalej len „krízová situácia"), môže uskutočniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré slúžia na prenos obrazu a zvuku, znova zavedenie legislatívnej skratky (ďalej len „online forma"), a to na základe rozhodnutia predsedu výboru alebo ak o to požiada aspoň tretina členov výboru najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej schôdze výboru.".
4. V Čl. I bode 6 v § 60a ods. 1v druhej vete sa slovo „predchádzajúcej" nahrádza slovom „prvej" a slová „48 hodín" sa nahrádzajú slovami „24 hodín". Koniec tohto bodu 4 pozmeňujúceho návrhu.
Bod 5. V Čl. I bode 6 v § 60a ods. 1 v poslednej vete sa slová "mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu" nahrádzajú slovami "krízovej situácie".
Bod 6. V Čl. I bode 6 sa v § 60a za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Nový odsek (2) Verejná spoločná schôdza výborov podľa §56 sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe návrhu predsedu určeného gestorského výboru a po dohode s ostatnými predsedami výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, alebo ak o to požiada aspoň tretina poslancov, ktorí sú členmi výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi. Predsedovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, oznámia svoju dohodu podľa prvej vety členom výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, najneskôr 24 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov. Členovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, môžu požiadať o konanie spoločnej schôdze výborov podľa prvej vety najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov.".
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú. Koniec tohto šiesteho bodu pozmeňujúceho návrhu.
Bod 7. V Čl. I bode 6 v § 60a ods. 2 a 3 sa slová "prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku)" nahrádzajú slovami "online formou".
Bod 8. V Čl. I bode 6 v §60a ods. 4 sa slová "mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu" nahrádzajú slovami "krízovej situácie".
9. V Čl. I bode 7 v § 61 ods. 2 prvej vete sa za slovo "sa" vkladajú slová "počas krízovej situácie" a v prvej a tretej vete sa slová "prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku)" nahrádzajú slovami "online formou".
10. V Čl. I sa za bod 7 vkladajú body 8 a 9, ktoré znejú:
„8. V § 143 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Kancelária sa na účely ochrany a spracúvania osobných údajov považuje za prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov. Odkaz, zavedenie odkazu 84ab) Osobné údaje osôb prítomných na rokovaní orgánov národnej rady sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, pracovné alebo iné zaradenie, hlas a obrazová podobizeň. Kancelária prevádzkuje na webovom sídle národnej rady verejne dostupný archív, v ktorom sú trvalo prístupné verejne dostupné audiovizuálne záznamy z verejnej schôdze národnej rady a výboru vyhotovené podľa § 19 a 51.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 84ab znie:
„84ab) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/ 2019 Z. z. a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Úradný vestník Európskej únie L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.". A ešte v tom bode 10 pozmeňujúceho návrhu máme bod 9, ktorý sa tam v rámci toho vkladá a to je v § 146 ods. 1sa na konci pripája táto veta: „Ak sa v čase medzi konaním schôdzí národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predseda národnej rady; pred rozhodnutím si môže vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru.".".
Bod č. 11. pozmeňujúceho návrhu v Čl. I sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie:
"8. § 149 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru (§ 59 ods. 2) upraví národná rada uznesením.".".
Bod 12. V Č. I sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie:
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Rozdelil by som tento svoj príspevok na niekoľko častí. Najprv by som spomenul dôvody, pre ktoré sa vypracovala táto malá novela rokovacieho poriadku. Je to v poradí už druhá v tomto volebnom období. K tomu tiež poviem v prvej časti svojho príspevku potom spomeniem dôvody, ktoré ma viedli k podaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu prílohou ktorého je aj návrh uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci toho aj spresním o ktorých bodoch spoločnej správy by sa malo hlasovať osobitne, a prečo a takisto o ktorých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by sa malo hlasovať samostatne.
No a na záver spomeniem aj ďalšie súvislosti ktoré sa týkajú rokovacieho poriadku ako takého a plánovanej veľkej novely tohto právneho predpisu. Pôvodným zámerom tejto malej novely rokovacieho poriadku inak v poradí už druhej, pretože minulý rok sme novelizovali rokovací poriadok, keď sme menili pravidlá vypočúvania či už generálneho alebo špeciálneho prokurátora, čiastočne aj ústavných sudcov na Ústavnoprávnom výbore a v tej súvislosti bolo potom aj prijatá novela rokovacieho poriadku, ktorá na jednej strane stransparentnila tieto procesy s väčším dôrazom na ich verejnosť a na prvok verejného vypočutia. Ale zároveň aj sa priznali väčšie právomoci Ústavnoprávnemu výboru, aby aj to samotné verejné vypočutie mohlo mať, mohlo mať zmysel v tom, že nebude len formálne a automaticky sa budú kandidáti postupovať plénu na rozhodnutie. Ale v prípade, ak si Ústavnoprávny výbor, ak Ústavnoprávny výbor rozhodne, že niektorý z tých kandidátov nespĺňa kritériá ktoré sú kladené na funkciu, tak môže aj rozhodnúť, že takýchto kandidátov do pléna nepostúpi.
To bola tá prvá novela. Zámerom a cieľom tejto predkladanej novely rokovacieho poriadku bolo, aby sme v čase pandémie upravili dve situácie.
Prvá je, prvou je online rokovanie výborov a komisií parlamentu s tým, že pôvodným zámerom bolo aj upravenie online rokovania pléna. Len tam sme narazili na viaceré problémy nielen finančné, ale aj organizačno-administratívno-technické, a to najmä z dôvodu, že je potrebné, aby si najskôr Národná rada vyobstarávala a zabezpečila celý nový konferenčný systém aj systém na sledovanie legislatívneho procesu, čo istý čas trvá, čo si vyžaduje určité finančné prostriedky a samozrejme sa aj dohodla na tom, akým spôsobom bude v pléne prebiehať rozprava a hlasovanie pokiaľ istá časť poslancov bude na diaľku pripojená online a istá časť bude tuná v pléne. Alebo ako to vlastne bude. Bude to hybridné, nebude to hybridné, čiže tých otázok je tam veľa a nakoniec sme z tohto pôvodného zámeru urobiť online rokovanie aj v pléne upustili s tým, že by sa malo riešiť vo veľkej novele rokovacieho poriadku. A tak sme vlastne sa dostali k tomu, že v tejto malej novele upravujeme len online rokovanie výborov a komisií, aj to zatiaľ iba v čase pandémie s tým, že budeme v priebehu od nadobudnutia účinnosti tejto malej novely rokovacieho poriadku až do vypracovania veľkej novely vyhodnocovať, či by tá online forma rokovania nemohla pokračovať aj mimo pandémie. Sú tu toho aj zástancovia, sú toho aj odporcovia. Uvidíme ako sa na tom zhodneme.
Druhou vecou, ktorú riešime v tejto novele rokovacieho poriadku je audiovizuálny záznam, ktorý by sa mal sprostredkúvať z výborov, ktoré sú verejné. Z neverejných výborov sa takýto záznam, robiť nebude.
No a tretia vec, ktorú sme riešili ešte v tom pôvodnom znení, ktoré bolo predložené do prvého čítania, to bolo riešenie spravodajcov pri určitých typoch výborov napríklad výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde ak počas pandémie vám vypadnú obidvaja overovatelia, ktorí majú mandátne certifikáty, tak ten výbor v podstate je neuznášaniaschopný, lebo bez nich nevie konať ani rokovať. A preto sme tam dali to ustanovenie, že je potrebné, aby overovatelia mali aj svojich náhradníkov, čím znižujeme možnosť nefunkčnosti. Najmä takýchto typov výborov, ale samozrejme hovoríme o náhradníkoch pri všetkých výboroch.
V priebehu alebo medi prvým a druhým čítaním boli vypracované a schválené stanoviská, bolo to jednak stanovisko vlády, ktoré malo asi dvanásť bodov. Nie všetky sme akceptovali. V krátkosti vysvetlím aj, pozerám, že tá časomiera, aha beží. Dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovaním stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.7.2021 13:20 - 14:03 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval 28. apríla 2021 a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Časť 4 správy obsahuje 4 pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúčali hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa Ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 459a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru z 30. apríla 2021.
Predseda výboru ma zároveň určil za spravodajcu výboru k uvedenému návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte prosím, rozpravu. ... vysvetlím aj pozerám, že tá časomiera aha beží dobre. V krátkosti vysvetlím prečo. Najprv sme zapracovali alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovanie stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na web stránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu a teda Ústavného súdu pokiaľ ide o verejnosť konania a toho kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie pokiaľ je rokovanie výborov verejným.
Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady a potom sú to tie posledné body, ktoré jednak prechodné ustanovenia a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.
A to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť desiateho bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.
Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako ekaranténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku ako sa povie a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.
Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešil spôsobom, že predseda Národnej rady ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.
Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.
No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, aj to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac podrobnejšie a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.
Hnutie OĽaNO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva samozrejme obsahuje viacero opatrení alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení, vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie a ešte predtým než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽaNO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej a oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej. A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.
Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je takzvaná Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej. No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktoré má parlament a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva. Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo samozrejme vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť. Pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, že čo povedzme robí legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.
K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre alebo zle spravený, ani v jedno, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony a niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici či už bývalí ústavní sudcovia alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície. V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu nás všetkých a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky či už koaličných alebo opozičných poslancov do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna a, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.
Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch a vydám tlačovú správu, kde to zhrniem a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na ...
=====
Skryt prepis