Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi rada budem hlasovať za toto uznesenie a ďakujem zaň, pretože vnímam, že nielen v spoločnosti, ale aj na pôde parlamentu naozaj odznievajú niekedy príliš silné alebo príliš necitlivé slová, ktoré jednak vidí spoločnosť a myslím si, že od slova začína každá nenávisť v spoločnosti medzi ľuďmi. Slovo je to, ktoré vlastne naštartuje a keď my ako politici budeme vysielať takéto signály do spoločnosti, tak sa potom nečudujme, že vlastne rozdeľujeme tých ľudí. Pre mňa je dôležité dodržiavať ľudské práva pre všetkých rovnako. Vieme, že tie komunity alebo inakosti, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti, zažívajú častokrát nepríjemné veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a ktoré im upierajú niektoré práva, ktoré bežný občan má. Ako členka ľudsko-právneho výboru nemôžem konať inak, ako zahlasovať za ten, za toto uznesenie a preto má moju podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, jedným zo základných prvkov demokracie je, že väčšina a majorita teda dbá na práva a slobody menšín. Inak povedané, vždy musíme ako väčšina chrániť, proaktívne chrániť práva a slobody menších skupín obyvateľstva založené napríklad na ich etniku, národnosti, vierovyznaní, pohlaví či sexuálnej orientácii. Je to z dôvodu, že tieto komunity si nedokážu svoje privilégiá presadiť samé, ale jednoducho sú odkázané na to, ako sa k nim bude správať väčšinové obyvateľstvo.
V prípade, ak sa objavia pokusy silnejších obmedzovať práva a slobody slabších, je mimoriadne dôležité sa proti takýmto tendenciám postaviť a politici, myslím si, majú v tomto kľúčovú úlohu.
V posledných mesiacoch sa v pléne Národnej rady objavilo viacero verbálnych aj legislatívnych pokusov obmedzovať práva a slobody rôznych skupín obyvateľov. Aj keď neboli úspešné, pre viaceré menšiny a komunity boli takým možno nepríjemným signálom, ktorý v nich vyvolal pocit neistoty či dokonca obavy zo svojej budúcnosti. Navyše ďalšie takéto snahy môžu vo verejnosti vyvolať vlnu nenávisti, vrátane útokov na príslušnosť, na príslušníkov niektorej z menšín či definovanej skupiny ľudí. Inak povedané, niektoré menšiny a komunity si v posledných mesiacoch museli na adresu, na svoju adresu vypočuť množstvo verbálnych útokov, či už ide o Rómov, Židov, homosexuálov, ale aj ženy, ktoré pravidelne čelia tomu, že sa teda v Národnej rade hovorí napríklad o interrupciách. Boli to nielen verbálne, ale aj legislatívne pokusy a keďže my si myslíme, že ľudí nemožno takto deliť na základe farby pleti, vierovyznania či orientácie, tak prichádzame s týmto uznesením.
Možno by som mohol aspoň pre príklad vymenovať niektoré návrhy zákonov, ktoré tu v pléne Národnej rady boli a do určitej miery pohoršili niektoré skupiny obyvateľov, a následne títo ľudia povedzme či už formou petícií, rôznych otvorených listov alebo skrátka tým, že sa obrátili na poslancov Národnej rady, tak dali najavo svoju nevôľu a teda aj znepokojenie s tým, čo sa tu v pléne Národnej rady niekedy deje a niekedy čo tu zaznie. Preto hovoríme nielen o legislatívnych, ale aj o verbálnych rôznych atakoch a pokusoch, lebo naozaj niekedy nie všetci si dávajú servítky pred ústa a možno si neuvedomujú dosahy a dopady tých svojich prejavov, aký potom majú teda dopad na konkrétnych ľudí.
Boli to napríklad, boli to napríklad návrhy zákona z dielne ĽSNS, či už išlo o ústavný návrh zákona, ktorým sa definovalo to, ako má vyzerať napríklad rodina. Boli to, teda to, čo som spomínal, niektoré interrupčné návrhy. Často sa tu v prípade pandemických opatrení hovorilo o židovskej komunite. Prirovnávalo sa, boli tu prirovnania opatrení k holokaustu a podobne, za čo niekedy, teda keď som počul najmä teda z niektorých teda úst poslancov opozície, tak už som sa aj ja tu niekedy nielen hanbil, ale som sa aj za týchto ľudí ospravedlňoval, aby naozaj títo ľudia nemali potom pocit, že sú takto vystavovaní možno aj na ulici nejakým atakom.
Ale videli sme aj zosmiešňovanie viery. Vidíme, že politici, možno ktorí sú príslušníkmi politických strán a sú príslušníkmi nejakých cirkví, tak či už vo verejnom živote sú jednoducho aj za svoju príslušnosť k nejakej cirkvi alebo viery zosmiešňovaní, to tiež nepovažujeme za správne. Takže, a samozrejme, už takou, už takým veľmi častým javom, žiaľ, smutným javom je aj to, že na svoju adresu si veľmi často a veľmi v nepríjemných súvislostiach vypočujú aj Rómovia.
Takže toto sú menšiny a komunity. My, samozrejme, chápeme a aj názor, možno to tu aj dnes zaznie, že máme chrániť všetkých ľudí. Veď, samozrejme, to sa snažíme aj chrániť, aj pomáhať všetkým ľuďom, ale, ako hovorím, v prípade menšín a komunít jednoducho už len preto, že je to menšina a komunita, tak nemajú možno tú možnosť, možno nemajú zástupcov tu v parlamente, aby sa jednoducho niekto ozval a aby sa za nich prihovoril a povedal, že táto menšina, táto komunita si zaslúži to, aby sme v prípade, ak sa niekto snaží obmedzovať ich práva alebo slobody, aby sme sa postavili na ich stranu a aby sme im dali signál, že budeme tu a budeme jednoducho hájiť záujmy teda všetkých ľudí bez rozdielu na vierovyznanie, farbu pleti alebo sexuálnu orientáciu.
Ja preto úplne pochopím, ak možno pri hlasovaní o tomto uznesení nebude mať podporu všetkých poslancov a pretože, pretože každý to môže vidieť inak, ale ja budem rád, ak na hlasovaní uvidia príslušníci rôznych menšín a komunít, že je v pléne Národnej rady časť poslancov a verím, že väčšia časť poslancov a tým pádom aj sila, ktorá, tak ako som povedal, bude hájiť ich záujmy, ich práva, ich slobody a bude teda stáť na strane všetkých ľudí, aj príslušníkov týchto menšín.
Myslím, že k tomuto a k tejto téme ani nie je veľmi už čo dodať. Verím, že ďalšie možno, možno postoje a dúfam, že správne postoje zaznejú aj v rozprave. Možno za mňa môžem už iba požiadať koaličných aj opozičných kolegov o podporu, pretože tak ako sme to napísali aj uviedli do návrhu uznesenia, myslím si, že predpokladom ďalšieho takého fungovania Národnej rady je rešpekt k odlišnostiam, ktoré v spoločnosti existujú. Myslím si, že našou úlohou je zastupovať všetkých občanov bez rozdielu a iba tak dokážeme pripravovať a schvaľovať zákony, ktoré Slovensko posunú dopredu.
Takže vopred ďakujem za podporu a myslím si, že aj takto dokážeme po možno niekedy hádkach alebo nejakých prekáračkách v parlamente, kde naozaj padajú ostré slová niekedy k rôznym menšinám a komunitám, vyslať takýto pozitívny signál týmto ľuďom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa vyjadruje podpora všetkým menšinám a komunitám žijúcim na Slovensku. Národná rada Slovenskej republiky
A. so zreteľom na Ústavu Slovenskej republiky, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu Organizácie Spojených národov, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorými je Slovenská republika viazaná;
B. pripomína, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Slovenská republika je preto povinná ich dodržiavať a chrániť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodným právom, keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo a malo by sa rešpektovať, keďže Slovenská republika prijala v rámci medzinárodného práva záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;
C. vyjadruje hlboké znepokojenie nad verbálnymi i legislatívnymi pokusmi obmedzovať práva a slobody rôznych skupín ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, keďže útoky na základné práva založené na príslušnosti k rase, pohlaviu z dôvodov náboženského vyznania či sexuálnej orientácie predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd, keďže pretrváva stigmatizácia niektorých menšín a komunít, založená na príslušnosti k rase, pohlaviu, z dôvodov náboženského vyznania či sexuálnej orientácie, dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu menšín a komunít, a tiež útoky na ich základné práva a slobody orgánmi verejnej moci, vrátane nenávistných prejavov, keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej diskriminácii; ospravedlňujem sa. (Krátka pauza.)
Ospravedlňujem sa, iba kontrolujem, či mám správny text, aby tam neboli náhodou nejaké preklepy. Tak ak dovolíte, prečítam pre istotu text tak, ako je uvedený v návrhu na uznesenie na stránke Národnej rady, teda tak ako bol predložený, pretože bol by som nerád, ak by sa tam objavila nejaká chyba.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky
A. so zreteľom na Ústavu Slovenskej republiky, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Chartu Organizácie Spojených národov, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a ďalšie medzinárodné dokumenty, zaoberajúce sa ochranou ľudských práv, ktorými je Slovenská republika viazaná;
B. pripomína, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Slovenská republika je preto povinná ich dodržiavať a chrániť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodným právom, keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo a malo by sa rešpektovať. Keďže Slovenská republika prijala v rámci medzinárodného práva záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;
C. vyjadruje hlboké znepokojenie nad verbálnymi i legislatívnymi pokusmi obmedzovať práva a slobody rôznych skupín ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, keďže útoky na základné práva založené na príslušnosti k rase, pohlaviu z dôvodov náboženského vyznania a sexuálnej orientácie predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd, keďže pretrváva stigmatizácia niektorých menšín a komunít založená na príslušnosti k rase, pohlaviu, z dôvodov náboženského vyznania a sexuálnej orientácie;
D. dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu menšín a komunít a tiež útoky na ich základné práva a slobody orgánmi verejnej moci, vrátane nenávistných prejavov, keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii, keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na rase, pohlaví, ich náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii alebo zdravotnom postihnutí;
E. vyzýva zodpovedné orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, aby monitorovali prejavy nenávisti vo verejnom priestore, vrátane prejavov volených zástupcov voči právam menšín a v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, posilňovali opatrenia na ich elimináciu vo verejnom priestore;
F. ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky doručiť uznesenie vláde Slovenskej republiky na vedomie.
Odôvodnenie: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý zaručuje práva a osobné slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru či sexuálnu orientáciu jednotlivca. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Napriek tomu niektoré vyjadrenia, ale aj konkrétne legislatívne návrhy volených zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky vzbudzujú u niektorých menšín a komunít pocity neistoty či dokonca obáv. Do spoločnosti sa takto vnáša nepokoj, rozdeľovanie a prehlbujú s ideologické rozdiely. Výsledkom je vzájomné urážanie sa naprieč sociálnymi a hodnotovými svetmi. Cieľom politiky by však malo byť ľudí spájať, vzájomne sa rešpektovať a vytvárať im vhodné podmienky pre život na Slovensku. Predpokladom ďalšieho riadneho fungovania Národnej rady Slovenskej republiky je rešpekt k odlišnostiam, ktoré v spoločnosti existujú. Úlohou poslancov je zastupovať všetkých občanov bez rozdielu. Len tak dokážeme ďalej pripravovať a schvaľovať zákony, ktoré Slovensko presunú dopredu v rámci napĺňania záväzkov vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 na zefektívnenie a skvalitnenie systému podpory na ochranu ľudských práv v Slovenskej republike.
Toľko k návrhu tohto uznesenia. Viac dôvodov, samozrejme, potom rád uvediem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 667. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otvorím už debatu o tom, čo ste chceli povedať a to, čo sa objavilo aj v médiách, že tento návrh zákona vlastne vôbec ani netreba riešiť, pretože už v súčasnosti je možnosť osádzať dopravné tabule v jazykoch národnostných komunít. Nie je to pravda. My sme sa od augusta minulého roku zúčastnili niekoľkých stretnutí na ministerstve dopravy, na ministerstve vnútra a aj na ministerstve kultúry, ktoré je gestorom zákona o používaní jazyku národnostných menšín. A napriek tomu, že v zákone je uvedené, a áno, v tomto máte pravdu, že v zákone je uvedené, že informácie o bezpečnosti alebo o nejakých hrozbách je možné uvádzať v jazykoch národnostných menšín pri cestách a nad nimi. Avšak toto sa absolútne netýka dopravných tabúľ. A nevyplýva to ani z nariadenia ministerstva vnútra, ktoré tiež umožňuje osádzať tieto informačné tabule v jazykoch národnostných menšín, hoci, sa opravujem, je tam uvedené, že dopravné tabule, ale zároveň v ďalšej vete hovorí, že to musí byť plne v súlade s osobitným predpisom. A tieto osobitné predpisy sú tri: je to Viedenský dohovor o dopravných značkách, je to zákon o štátnom jazyku a je to zákon o používaní jazyku národnostných menšín. A tu sa dostávame k tomu, že zákon o používaní jazyku národnostných menších dáva možnosť osádzať, pokiaľ ide o dopravné tabule len tie, ktoré označujú začiatok a koniec obce. A dokonca už tento zákon neumožňuje ani osádzať tabule, ktoré označujú začiatok a koniec časti obce. Čiže toto by sme radi v druhom čítaní možno opravili, ak na to bude vôľa.
Čiže v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný právny predpis na to, aby dopravné úrady, resp. dopravné inšpektoráty vydávali možno alebo povolenia na osádzanie týchto tabúľ. A to hovorím s vedomím toho, že v roku 2018 vtedajší minister dopravy vydal takéto usmernenie pre dopravné úrady. A zároveň policajný, vtedajší policajný prezident vydal takéto nariadenia pre dopravné inšpektoráty. Nie je to možné. Pretože ak by to možné bolo, tak by takéto tabule už dávno osadené boli. Bude to možné len po schválení tejto novely a ja verím, že k tomu aj dôjde.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 669. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V krátkosti by som uviedol tento návrh zákona. My v hnutí OĽANO považujeme práva národnostných komunít za rovnako dôležité ako všetky ostatné práva a sme tu jedni z tých, ktorí, pre ktorých sú tieto práva mimoriadne dôležité a snažíme sa a zasadzujeme sa o to, aby sa v tejto krajine všetky národnostné komunity cítili ako doma. Z tohto vyplýva aj tento návrh zákona, ktorým rozširujeme vizuálnu dvojjazyčnosť na územiach obývaných príslušníkmi národnostných komunít. Konkrétne sa jedná o tie obce, ktoré sú uvedené v zozname, ktorý je prílohou vyhlášky ministerstva vnútra, ktoré smú používať jazyk národnostnej komunity, a to sú obce, kde podiel tých obyvateľov je vyšší ako 15 %. Konkrétne sa jedná o možnosť, aby sa šípové smerníky, čiže tie tabule, ktoré navádzajú do cieľa, mohli použiť aj v jazyku národnostnej komunity. Čiže môžme si to predstaviť tak, že pred križovatkou je uvedené, že je tam odbočka na Bratislavu, tak sa pod ňu bude môcť uviesť aj to, že je to Pozsony.
Tento zákon je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a nariadeniami. Jeho vplyv na štátny rozpočet sa kvantifikovať nedal ani podľa ministerstva financií, pretože my zavádzame možnosť pre obce osádzať tieto tabule, nie povinnosť, čiže je to, bude to aj jednak v kompetencii obcí a takisto to bude aj platené alebo hradené z rozpočtu obce, ak sa obec rozhodne tieto tabule osádzať.
Ďakujem pekne. Toľko v úvodnom slove.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za všetky faktické poznámky. Možno, pani poslankyňa Marcinková, sa líšia naše pohľady trošku z toho, že vy pozeráte na to viac z pohľadu právničky a matky a ja na to pozerám viac z pohľadu lekára a matky. A ako zákonodarcovia, to sme, to sme obidve, ja legislatívne, ako neni problém s tým zákonom legislatívne, ja len hovorím, že každý jeden zákon, ktorý tu prijímame, by mal sa dať aplikovať do praxe, a keď vám ja poviem výhrady reálne, aké sú a aké môžu s tým byť problémy, tak ja si nemyslím, že ste mi ich dostatočne zodpovedali, hej? Lebo na všetky tie výrady, to, že 80 % nemocníc je pripravených a reálne to poskytuje, áno, robí to, aj ja som to spomínala, ale nie pre všetky deti a nie, nerobí to povinne, hej?
To znamená, že keby všetky deti tam chceli mať svojho zákonného zástupcu a budú sa toho na základe tohto vášho zákonu dožadovať, tak ja tvrdím, že s tým bude v praxi obrovský problém a myslím si, že si nezaslúžia lekári a zdravotnícki pracovníci, sestry, aby sa dostávali pod takýto obrovský tlak bez toho, aby sme im my ako zákonodarcovia, ktorí túto zmenu navrhnú, povedali, ako to majú urobiť a dali im na to financovanie. To sa nikde nespomína v tomto vašom zákone a to, že na to myslíte, to nie je pravda. Je tam taký bod, ktorý hovorí o tom, že jediná výnimka je, pokiaľ nenarúša tá prítomnosť rodiča poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ rodič stojí na operačke alebo pri výkone v kúte tej miestnosti, tak nenarúša tú zdravotnú starostlivosť. Pýtam sa, či touto cestou chceme ísť, že naozaj na operačkách budú, keď to preženiem teraz, ale ja, ja to tak čítam ten zákon, že reálne im to umožníte, tak či týmto chceme ísť, týmto smerom a teda chcela by som vidieť naozaj tých primárov tých oddelení, či toto vám povedali, lebo ja teda zatiaľ mám iné referencie aj od iných lekárov, s ktorými som sa s nimi o tom bavila.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ďakujem pani profesorke Horváthovej za toto jej vystúpenie a jej realistický postoj k navrhovanému zákonu. A mne z toho vychádza tak, že bremeno dodržania zákona nesmie byť nezvládnuteľné. A ja si myslím, že tento zákon je pripravený tak, že z praxe sa ozývajú ľudia, ktorí hovoria, že bremeno toho zákona bude pre nich nezvládnuteľné. Odznelo v tom vystúpení aj, že kto tento zákon nedodrží, pre to zariadenie hrozí pokuta až do výšky 16 000 eur. Ja si myslím, že idea zákona je výborná, ale jeho realizovateľnosť v praxi má, zdá sa, neprekonateľné prekážky momentálne. Čiže treba vychádzať z reality a z toho, v akom stave naše zdravotníctvo je. A znova sa prikláňam k tomu, ja som takisto rodič, mám štyri deti, nie som síce matka, ale otec a takisto som mal deti v nemocnici a radi by sme boli s nimi, ale keby takto vyjadrili takú túžbu mnohí rodičia, tak tie nemocnice by skutočne nemali možnosť, technickú, zvládnuť a vyhovieť to rodičom. Takže, takže za mňa je to nezvládnuteľné.

Ďakujem. Pani kolegynka, ďakujem za tvoj pohľad pediatričky. Povedala si, takto by to malo byť v ideálnom svete. Poďme sa teda spoločne pokúsiť vyprecizovať tento zákon tak, aby bola spokojnosť na všetkých stranách. Sme rodičia, sme starí rodičia a myslím si, že pre naše deti a naše vnúčatá urobíme maximum a urobíme takmer všetko, čo môžeme. Určite tento zákon nie je dokonalý, ale poďme teda spoločne ho urobiť dokonalým. Ďakujem.