Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto uznesenie má deklaratívny charakter, ale nastoľuje dialóg možno medzi konzervatívnou časťou a liberálmi a presne tak vlastne deje sa to po návšteve Svätého Otca, ktorý povedal, že dnešné Slovensko potrebuje prorokov, ktorí svojím životom ukážu cestu evanjelia, nastoľujú dialóg a pápež tiež vyzýva k súcitnej viere, ktorá je solidaritou s núdznymi, takže myslím si, že je dobré diskutovať a nachádzať riešenia a cestu pre všetky komunity, aby mali lepší život na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Andrej, ďakujem veľmi pekne za tvoju, za tvoje slová v rozprave. Prednedávnom tu bol Svätý Otec a ten povedal krásne vety. Povedal ich mnoho, ale vieme, aký je on bojovník za slabších, za tých najzraniteľnejších a toto je presne o tom. Čiže nebudem teraz reagovať na Juraja, ale nebolo to mierené ničím takým, čím tu vystupoval Juraj, ale vrátim sa ešte k Andrejovi, že ďakujem a ja som tak isto toho názoru a podporím, podporím túto dobrú vec.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, Andrej, za tvoj príspevok. A som veľmi rada, že som sa mohla zapojiť s vami a navrhnúť toto uznesenie a budem veľmi rada a teda tak isto poprosím aj svojich konzervatívnych kolegov, keby sme toto uznesenie podporili, pretože vnímam to, že tie posledné snahy, ktoré sú v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, rôzne útoky, skutočne, ktoré majú rasistický podtón, ktoré sú útokmi na Rómov alebo aj na náboženské vierovyznanie alebo aj sexuálnu orientáciu, nám robia vrásky na čele. Niekedy mám sama taký pocit, že my vlastne máme problém trebárs aj so ženami v spoločnosti, častokrát si kladiem otázku, že či by tú istú vec alebo nejaký, teda nejaký taký útok alebo teda pripomienku, ktoré majú vo vzťahu k nám ženám, povedali, keby na mojom mieste bol muž. Takže my by sme mali začínať úplne niekde, ešte teda, ešte až ďalej, až vo vzťahu k ženám, ale teda toto je uznesenie, ktoré veľmi rada vítam, podporím a dúfam, že spoločnosti vyšleme pozitívny signál z Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za posledný rok a pol tu na adresu menšín zazneli také urážky, za ktoré by sa nehanbil ani štamgast v IV. cenovej, a nieto ústavný činiteľ. Ako sa cíti asi mladý Róm, ktorý študuje, keď o sebe počuje, že je asociál, keď o sebe počuje, že nepracuje, keď o sebe počuje, že je parazit? Ako sa asi cíti mladý homosexuál, ktorý má problémy priznať sa pred vlastnou rodinou, pretože sa bojí odmietnutia, keď o sebe počúva, že je deviant, že je mentálne chorý a že od detí by sa mal držať ideálne aj kilometer.
Toto sú veci, ktoré nezazneli z úst nejakej internetovej diskusie, kde sú urážky pravidlom dňa, ale ktoré zazneli tuto, v pléne Národnej rady. Zazneli od ľudí, ktorí by mali ísť príkladom, a nie nadbiehať nenávisti, predsudkom a diskriminácii. Práve preto sme sa rozhodli prísť s týmto uznesením a práve preto o ňom dnes rokujeme.
Pretože práva menšín sú ľudskými právami a spoločnosť je len tak silná, ako chráni svojich najslabších a najzraniteľnejších. Ja úplne chápem, že z politického hľadiska je veľmi príjemné, je veľmi ľahké útočiť na menšiny a tak si vytĺkať nejaký politický kapitál, pretože ako vidíme, naša spoločnosť je stále plná predsudkov a nenávisti. Práve o to viac by sme sa ako poslanci mali snažiť tejto nenávisti a predsudkom čeliť, a nie ju živiť, ani na nej parazitovať.
Mali by sme dokonca prerokovávať tzv. Orbánov zákon, čo nie je znova nič iné, iba bič na homosexuálov, ktorý má za cieľ vytĺkať si politické bodíky na nenávisti k menšine.
Zaznelo tu niečo o prirodzenosti a mne to príde trochu vždy také dvojsečné, pretože čo je prirodzené? Ak sa spýtate Rimana v I. storočí, povie, že prirodzené je otroctvo. Prirodzené je trhať otrokov v Koloseu a zabávať sa na tom. Ak sa spýtate, čo je prirodzené v 18. storočí, tak prirodzené je to, aby ženy sedeli doma, aby ženy nerobili, aby ženy nepracovali, aby ich jedinou prácou alebo poslaním bolo rodiť deti a starať sa o ne. Lenže spoločnosť sa vyvíja. Vďakabohu. Sme tolerantnejší, sme otvorenejší a sme menej diskriminatórni, ako pred storočím. A to je veľmi pozitívne, pretože nie je nič horšie, ako ľpieť na starých tradíciách len preto, že tu už boli. Ak by sme tento argument používali stále, tak ženy by dodnes nemali volebné právo a otroctvo by bolo takým európskym štandardom.
Dámy a páni, táto deklarácia neznamená, ako povedal kolega Kristián, nejakú zásadnú zmenu PVV. Neznamená to, že zajtra prijmeme manželstvá homosexuálov, aj keď by som bol osobne za, neznamená to žiadny posun v ideologickom nastavení tejto koalície, ktorá je, priznajme si, konzervatívna. Napriek tomu by som ale rád apeloval na konzervatívnych kolegov, aby toto uznesenie podporili, aby dali jasný signál menšinám, či už etnickým, náboženským alebo sexuálnym, že Národná rada si ctí ich ľudské práva. Ctí si ich ako ľudí, ako občanov. Aby sme dali jasný signál, že máme k nim úctu a rešpekt, ktorý si možno nezasluhujú iba ako menšiny, ale hlavne ako ľudské bytosti, pretože za posledný rok a pol sme na toto konštantne zabúdali.
Takže ešte raz, milí kolegovia, verím, že naprieč ideologickým spektrom sa nájde podpora na toto uznesenie a vyšleme jasný signál, že si vážime každého bez ohľadu na jeho pôvod, etnicitu, sexualitu alebo náboženstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Je zjavný fakt, že dokáže toto plénum veľmi kultivovane rokovať vtedy, keď tu nie sú práve tí poslanci, o ktorých si, o ktorých si hovoril.
Ja by som zareagoval len na tú tvoju výčitku, že prečo som sa chytil tej jednej menšiny. Ja som to spomínal v tom prejave, ale možno som to nedovysvetlil alebo nevysvetlil poriadne. Ja si nemyslím, že je vhodné miešať všetky menšiny do jedného klobúka, pretože všetky majú nejaké iné potreby. Iné potreby a iné práva si chce vydobyť LGBTI komunita, iné práva si chcú vydobyť národnostné komunity, iné si možno chcú vydobyť náboženské menšiny, čiže toto je ten jeden bod, ktorý mi, ktorý mi tak trošku vadí na tomto uznesení, a to sme si vlastne aj vysvetlili na klube už viackrát, sa do toho vlastne už ani nechcem, nechcem púšťať. Myšlienka je to dobrá a možno, možno tá realizácia práve z tohto jedného dôvodu pre mňa pokrivkáva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Možno k tomuto vystúpeniu také tri veci mi napadli. Tá prvá je, že ma prekvapilo, že si sa chytil iba jednej témy, témy LGBTI. Ja by som rád zdôraznil, že návrh uznesenia nie je zameraný iba na jednu komunitu alebo menšinu, ale tak ako som uviedol aj pri predkladaní tohto návrhu, je zameraný na všetky menšiny a komunity, ktoré to, nie úplne rozumiem, prečo práve o tomto vznikla takáto, takáto diskusia z tvojej strany, ale musím možno s radosťou na druhej strane skonštatovať, že som rád, že tu dnes nie sú poslanci, ktorí by si presne takýmto podobným nejakým spôsobom povytŕhali z tohto uznesenia veci z kontextu a možno by tu došlo ešte k horším urážkam niektorých menšín a komunít, ako teda sme občas svedkami povedzme z radov extrémistov. Takže, takže asi niekedy aj fajn, že takto v piatok popoludní už sú niekde doma na východe alebo niekde na strednom Slovensku, alebo niekde inde a už tu proste nesedia dovtedy, dokým majú. Občas to má aj takýto pozitívny efekt, lebo naozaj dnes chceme týmto uznesením ukázať najmä takú pozitívnu tvár alebo pozitívny signál, a nie aby tu opäť bola nejaká negatívna, búrlivá diskusia.
A možno iba pripomeniem, že uznesenie má deklaratívny charakter, to znamená, nejde o zmenu žiadneho zákona, i keď ja osobne verím teda, že aj v oblasti menšín a komunít bude pravidelne pri tomto nastávať nejaký posun v duchu programového vyhlásenia vlády, kde sú určité nejaké záruky, ktoré by mali nastať. Takže na tvoje vystúpenie asi toľko.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo.
Milý pán kolega György, oceňujem zaujímavý príspevok a naozaj aj ten tón, taký, by som povedal, presvedčivý a nechcem polemizovať s mnohými vecami, ktoré si povedal, rozhodne to naruší diskusiu. Len jedna vec, ako takému vážnemu luteránovi mi tak trošinka zabrnela v ušiach, keď si tak dosť ostro proti sebe postavil výchovu buď v duchu kresťanského alebo LGBTI, akože buď jedno alebo druhé. Tu ma napadli len tie slová pápeža, nedávneho toť váženého návštevníka našej krajiny, ktorý sa na konto práve týchto ľudí vyjadril tou krásnou vetou, ktorá mne sa veľmi páči: "A kto som ja, aby som to súdil?" Tak si myslím, že možno stavať to na jednej strane buď ako kresťanské alebo ako nekresťanské, LGBTI je v duchu tohto pápežovho výroku dosť nepresné. To mi tak napadlo spontánne.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel svojou troškou k diskusii ohľadom tohto uznesenia.
Hneď na úvod musím povedať, že nie som homofób, nie som človek, ktorý automaticky odmieta práva akýchkoľvek národnostných alebo iných komunít, iných menšín, ak sa to takto páči, ale zároveň som aj človek, ktorý odmieta agresívne presadzovanie týchto, týchto práv.
Ak sa bavíme v tomto pléne o uznesení na podporu práv týchto národnostných a iných menšín, s čím my príslušníci národnostných komunít nesúhlasíme, aby sa, aby sme sa spájali so sexuálnymi menšinami, my máme absolútne iné priority, iné veci, ktoré nás trápia, a iné zákony, ktoré by sme potrebovali vyriešiť a možno sa aj nejak zrovnoprávniť s väčšinovým národom, tak mi dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že ak takéto uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky prejde, tak niekedy v budúcnosti prejde aj uznesenie na podporu Maďarska a Poľska ako posledných dvoch štítov, ktoré chránia Európu a chránia kresťanské princípy, na ktorých Európska únia a vlastne celá Európa bola postavená.
Spomeňte si, prosím vás, na tú vlnu obrovského hejtu, ktorá sa zvrhla na Maďarsko, keď si dovolili povedať, že v školách sa nebude učiť sexuálna výchova a tá ostáva v rukách rodičov, čo je podľa môjho názoru absolútne to najzákladnejšie právo každého rodiča, dokonca je uvedené aj v základných zmluvách, v prístupových zmluvách každého štátu, že oblasť vzdelávania ostáva výlučne v kompetencii národných štátov a Maďarsko povedalo, že to ostane v kompetencii rodičov. Nemám absolútne žiaden problém, ak rodič svoje dieťa doma vychováva tak, že považuje za normálne presadzovanie, alebo agresívne presadzovanie práv LGBTI komunít a som, a takisto za normálne považujem to, ak ten, ak to rodič odmietne, ak povie, že ja chcem vychovávať svoje dieťa v kresťanskom duchu. Nemalo by to byť vecou škôl, aby školy určovali to, že čo bude to dieťa počúvať. Toto musí ostať, ostať výlučne v kompetencii rodičov, a pokiaľ ide o vzdelávanie, národných štátov.
A čo sa stalo v Európskej únii? V Európskej únii sa stalo to, že premiér Holandska len z tohto dôvodu povedal, že Maďarsko musí ísť do kolien, alebo musí ísť na kolená. Ja sa pýtam, že prečo? Pretože je ochrancom toho, na čom je Európska únia a celá Európa založená? Alebo musí ísť do kolien preto, že postavili plot proti migrácii, voči tej migrácii, ktorá dnes vo Švédsku spôsobila pád premiéra, pretože tam dochádza k niekoľkým desiatkam agresívnych výpadov práve migrantov, dokonca sa tam strieľa na dennej báze. Ja tomu nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď to, voči čomu Maďarsko bojuje, je u nás vlastne prítomné na dennom poriadku.
Dovoľte mi, aby som vám prečítal jeden status občianskeho združenia Dúha na východe, ktoré v spolupráci s ďalším občianskym združením hľadá do svojho tímu človeka na koordináciu vzdelávacích výjazdov na stredné školy v rámci programu Dúhové vzdelávanie a na podporu lokálnych aktivít neformálneho vzdelávania a práce s mládežou. Toto je to, čo by malo ostať vo výlučnej kompetencii nás rodičov. Ja nechcem, aby moje dieťa bolo vzdelávané týmto smerom. Ja chcem, aby bolo moje dieťa vzdelávané tak, ako si to želám ja, ako si to želá jeho matka.
Zopakujem, tento môj príspevok absolútne nie je namierený voči právam LGBTI komunít a nie je namierený voči osobám, ktoré žijú v takýchto zväzkoch a sú takto orientované. Hovorím o tom, že je problém, ak európska liberálna demokracia, ktorá agresívne pretláča tieto práva, neguje všetko to, čo je pre našu krajinu a pre Európu prirodzené.
Dovoľte mi, prosím vás, aby som tento môj, svoj príspevok zakončil jednou vetou známeho maďarského komika, ktorý mi túto vetu povedal asi pred dvadsiatimi a možno tridsiatimi rokmi a myslel to ako iróniu, že "v minulosti bola homosexualita zakazovaná, dnes je tolerovaná a nechcem sa dožiť, že bude povinná".
Ďakujem pekne.

Ďakujme vám za slovo, vážený pán podpredseda.
Ja, samozrejme, ako jeden z podporovateľov a predkladateľov tohto návrhu budem hlasovať za, ale to je nie dôležité. Chcem vás upozorniť v tejto súvislosti alebo teda upriamiť vašu pozornosť s dobrým úmyslom na jednu zaujímavú knihu, ktorá práve teraz je na mojom stolíku a čítam ju. Priznám sa, nemám ju ešte dočítanú, napriek tomu si myslím, že je vhodná vašej pozornosti a práve aj v súvislosti s týmto uznesením. Je to kniha Ľudskosť, pozitívna história ľudstva, pravdepodobne ju mnohí aj poznáte, a mňa osobne prekvapila tým, že veľmi vedecky a veľmi argumentačne dobré podloženie, podáva informáciu o našej histórii ľudstva s prekvapivým záverom, že nám je prirodzené porozumenie, priateľstvo, že napriek mnohým odlišnostiam, ktoré tu boli aj v praveku, aj v dávnej histórii, sme schopní uprednostňovať práve spoluprácu a uznávanie jedného, jeden druhého. Tak si myslím, že v súvislosti s týmto uznesením a v súvislosti s tým, čo je jeho podstatou, že sme napriek odlišnostiam ľudia odkázaní na spoluprácu, že individualizmus je odsúdený na neúspech v podstate, je veľmi dobré, ak teda táto knižka by možno sa ocitla aj vo vašich rukách a možno ešte by ste ju prečítali skôr, ako budeme hlasovať, bolo by to fajn. Som presvedčený, že by zdvihla kvórum podporovateľov tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi rada budem hlasovať za toto uznesenie a ďakujem zaň, pretože vnímam, že nielen v spoločnosti, ale aj na pôde parlamentu naozaj odznievajú niekedy príliš silné alebo príliš necitlivé slová, ktoré jednak vidí spoločnosť a myslím si, že od slova začína každá nenávisť v spoločnosti medzi ľuďmi. Slovo je to, ktoré vlastne naštartuje a keď my ako politici budeme vysielať takéto signály do spoločnosti, tak sa potom nečudujme, že vlastne rozdeľujeme tých ľudí. Pre mňa je dôležité dodržiavať ľudské práva pre všetkých rovnako. Vieme, že tie komunity alebo inakosti, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti, zažívajú častokrát nepríjemné veci, ktoré sa ich bytostne dotýkajú a ktoré im upierajú niektoré práva, ktoré bežný občan má. Ako členka ľudsko-právneho výboru nemôžem konať inak, ako zahlasovať za ten, za toto uznesenie a preto má moju podporu.
Ďakujem veľmi pekne.