Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cyklistika je nielen športová aktivita, ale je to ekologická forma dopravy, ktorá sa na celom svete stále rozširuje. Znamená, že cyklistov bude na cestách pribúdať a cyklisti nie sú nepriatelia vodičov áut. No všetci účastníci dopravy by sa mali správať zodpovedne a bezpečne. Je také paradoxné alebo možno dobré, že sa zaoberáme týmto návrhom zákona práve v čase, keď je Európsky týždeň mobility. No mňa tak ako trochu, obávam sa, že cestná infraštruktúra na Slovensku, neviem, či umožní dodržať všade 1,5 metra pri predbiehaní cyklistov, no vodiči napriek tomu by sa mali správať zodpovedne. Teda ako kolegovia už povedali, obávam sa vykonateľnosti tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Možno som jediný, možno je nás viacej, čo do dochádzajú aj do Národnej rady na bicykli. A viem, čo je to teda za tortúra, keď z Kohútovej idem sem ráno, alebo keď sa vraciam. Je viacero tipov ciest, ktoré môžem si vystriedať. Je tam v tej novej časti, čo tá iránska architektka navrhla, tam sú parádne cyklochodníky. Miestami prechádzam po lokalitách, kde naozaj lepšie je zosadnúť a báť sa ísť na bicykli. Takže chcem tým len naznačiť, že ako aktívny cyklista vítam tento návrh a tie detaily, ktoré sa tu hovorili, aj teraz moja kolegyňa Romana hovorí o tom vykonateľnom meraní, áno, sú to určite problémy, ale ja by som sa skôr priklonil k tomu psychologickému efektu, aj keď možnože do legislatívy nepatria psychologické efekty, ale presne vykonateľné príkazy, že ako cyklista nemôžem nepodporiť tento návrh z hľadiska tej podstaty. A zase ako vodič motorového auta by som povedal, že ho rád podporím, ale aj za aj takej podmienky, že by v druhom čítaní tu zaznel pozmeňujúci návrh, lebo ako vodič mám veľmi ťažké srdce na cyklistov, ktorí chodia nielen cez deň, ale aj za šera a v noci neosvetlení.
Neviem, ako je to presne napísané, nepozrel som sa do zákona o cestnej premávke, ale som presvedčený, že asi tam nie je napísané, že musia chodiť osvetlení vpredu aj vzadu počas 24 hodín, teda celého dňa aj noci, a to by som veľmi privítal, pretože ak chodíte na autách, a zrejme chodíte, tak je to niekedy strašné, ako v poslednej chvíli sa vyhýbame cyklistom, ktorí nie sú dostatočne osvetlení.
Takže napadlo mi zase opäť takto spontánne zareagovať, že áno, ako cyklista vítam takýto návrh a ako vodič žiadam, aby bol doplnený o povinné osvetlenie 24 hodín vpredu aj vzadu. Dnešné lampy ledky sú za pár eur a sú veľmi výkonné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Takáč, ja s vami plne súhlasím, že cyklisti potrebujú lepšiu ochranu na cestách. Každopádne by som sa vás chcela opýtať, keďže zákon musí byť aj vykonateľný, akým zariadením by mali policajti merať túto navrhovanú vzdialenosť. Ešte raz, akým zariadením by mali policajti merať túto navrhovanú vzdialenosť? Ide vám len o to, aby bol ten zákon vykonateľný, alebo iba urobený naoko? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja veľmi krátko, iba chcem sa poďakovať za kultivovanú diskusiu. Ja som na jednej strane povedal, že asi sa dá možno predpokladať, že si tento návrh nenájde podporu u každého, na druhej strane ja za seba poviem, že nevidím v tomto návrhu nič, čo by či už koaličným alebo opozičným poslancom malo vyslovene brániť vo vyjadrení podpory, pretože návrh je nielen o právach a slobodách, ale aj o tolerancii a pochopení. Ale naozaj, za mňa osobne môžem povedať, že pre mňa osobne nie je dôležité, aby uznesenie prešlo alebo získalo väčšinu, alebo zaňho zahlasoval celý parlament. Pre mňa osobne je dôležité, aby každý zahlasoval úprimne, aby ľudia vonku, ktorí sú príslušníkmi nejakej menšiny alebo komunity, vedeli, že ten-ktorý poslanec za toto uznesenie zahlasoval, že možno do budúcna sa nepridá na stranu rôznych pofidérnych, pokrivených alebo naozaj zlých návrhov, ktoré ich budú, im budú upierať rôzne práva a slobody. Takže naozaj nechávam to na zvážení každého poslanca a budem rád, ak pri ňom každý zváži takú svoju nejakú vlastnú hodnotu a to, čo, a nech každý hlasuje úprimne.
Takže vopred ďakujem za podporu a vďaka aj za tú diskusiu.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za slová podpory a ďakujem za to, že avizovali, že budú hlasovať za toto uznesenie. Myslím, že ako ste povedali, je to veľmi dôležitý signál pre rôzne menšiny, ktoré sú zahrnuté v uznesení. Ešte teda k exkolegovi Miroslavovi Kollárovi, tak samozrejme, že ja chápem túto výtku, ak to teda bola výtka, len ja som tým chcel zdôrazniť samotný fakt, že o čom je toto uznesenie. To, samozrejme, neznamená, že by sa mali rezignovať a ja sám verím, že veci, ktoré si spomenul, týmto parlamentom prejdú. A myslím si, že je už trochu načase, keďže sme v 21. storočí, aj keď niekedy z tých debát v pléne sa to úplne nezdá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto uznesenie má deklaratívny charakter, ale nastoľuje dialóg možno medzi konzervatívnou časťou a liberálmi a presne tak vlastne deje sa to po návšteve Svätého Otca, ktorý povedal, že dnešné Slovensko potrebuje prorokov, ktorí svojím životom ukážu cestu evanjelia, nastoľujú dialóg a pápež tiež vyzýva k súcitnej viere, ktorá je solidaritou s núdznymi, takže myslím si, že je dobré diskutovať a nachádzať riešenia a cestu pre všetky komunity, aby mali lepší život na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Andrej, ďakujem veľmi pekne za tvoju, za tvoje slová v rozprave. Prednedávnom tu bol Svätý Otec a ten povedal krásne vety. Povedal ich mnoho, ale vieme, aký je on bojovník za slabších, za tých najzraniteľnejších a toto je presne o tom. Čiže nebudem teraz reagovať na Juraja, ale nebolo to mierené ničím takým, čím tu vystupoval Juraj, ale vrátim sa ešte k Andrejovi, že ďakujem a ja som tak isto toho názoru a podporím, podporím túto dobrú vec.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, Andrej, za tvoj príspevok. A som veľmi rada, že som sa mohla zapojiť s vami a navrhnúť toto uznesenie a budem veľmi rada a teda tak isto poprosím aj svojich konzervatívnych kolegov, keby sme toto uznesenie podporili, pretože vnímam to, že tie posledné snahy, ktoré sú v Národnej rade, ale aj v spoločnosti, rôzne útoky, skutočne, ktoré majú rasistický podtón, ktoré sú útokmi na Rómov alebo aj na náboženské vierovyznanie alebo aj sexuálnu orientáciu, nám robia vrásky na čele. Niekedy mám sama taký pocit, že my vlastne máme problém trebárs aj so ženami v spoločnosti, častokrát si kladiem otázku, že či by tú istú vec alebo nejaký, teda nejaký taký útok alebo teda pripomienku, ktoré majú vo vzťahu k nám ženám, povedali, keby na mojom mieste bol muž. Takže my by sme mali začínať úplne niekde, ešte teda, ešte až ďalej, až vo vzťahu k ženám, ale teda toto je uznesenie, ktoré veľmi rada vítam, podporím a dúfam, že spoločnosti vyšleme pozitívny signál z Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za posledný rok a pol tu na adresu menšín zazneli také urážky, za ktoré by sa nehanbil ani štamgast v IV. cenovej, a nieto ústavný činiteľ. Ako sa cíti asi mladý Róm, ktorý študuje, keď o sebe počuje, že je asociál, keď o sebe počuje, že nepracuje, keď o sebe počuje, že je parazit? Ako sa asi cíti mladý homosexuál, ktorý má problémy priznať sa pred vlastnou rodinou, pretože sa bojí odmietnutia, keď o sebe počúva, že je deviant, že je mentálne chorý a že od detí by sa mal držať ideálne aj kilometer.
Toto sú veci, ktoré nezazneli z úst nejakej internetovej diskusie, kde sú urážky pravidlom dňa, ale ktoré zazneli tuto, v pléne Národnej rady. Zazneli od ľudí, ktorí by mali ísť príkladom, a nie nadbiehať nenávisti, predsudkom a diskriminácii. Práve preto sme sa rozhodli prísť s týmto uznesením a práve preto o ňom dnes rokujeme.
Pretože práva menšín sú ľudskými právami a spoločnosť je len tak silná, ako chráni svojich najslabších a najzraniteľnejších. Ja úplne chápem, že z politického hľadiska je veľmi príjemné, je veľmi ľahké útočiť na menšiny a tak si vytĺkať nejaký politický kapitál, pretože ako vidíme, naša spoločnosť je stále plná predsudkov a nenávisti. Práve o to viac by sme sa ako poslanci mali snažiť tejto nenávisti a predsudkom čeliť, a nie ju živiť, ani na nej parazitovať.
Mali by sme dokonca prerokovávať tzv. Orbánov zákon, čo nie je znova nič iné, iba bič na homosexuálov, ktorý má za cieľ vytĺkať si politické bodíky na nenávisti k menšine.
Zaznelo tu niečo o prirodzenosti a mne to príde trochu vždy také dvojsečné, pretože čo je prirodzené? Ak sa spýtate Rimana v I. storočí, povie, že prirodzené je otroctvo. Prirodzené je trhať otrokov v Koloseu a zabávať sa na tom. Ak sa spýtate, čo je prirodzené v 18. storočí, tak prirodzené je to, aby ženy sedeli doma, aby ženy nerobili, aby ženy nepracovali, aby ich jedinou prácou alebo poslaním bolo rodiť deti a starať sa o ne. Lenže spoločnosť sa vyvíja. Vďakabohu. Sme tolerantnejší, sme otvorenejší a sme menej diskriminatórni, ako pred storočím. A to je veľmi pozitívne, pretože nie je nič horšie, ako ľpieť na starých tradíciách len preto, že tu už boli. Ak by sme tento argument používali stále, tak ženy by dodnes nemali volebné právo a otroctvo by bolo takým európskym štandardom.
Dámy a páni, táto deklarácia neznamená, ako povedal kolega Kristián, nejakú zásadnú zmenu PVV. Neznamená to, že zajtra prijmeme manželstvá homosexuálov, aj keď by som bol osobne za, neznamená to žiadny posun v ideologickom nastavení tejto koalície, ktorá je, priznajme si, konzervatívna. Napriek tomu by som ale rád apeloval na konzervatívnych kolegov, aby toto uznesenie podporili, aby dali jasný signál menšinám, či už etnickým, náboženským alebo sexuálnym, že Národná rada si ctí ich ľudské práva. Ctí si ich ako ľudí, ako občanov. Aby sme dali jasný signál, že máme k nim úctu a rešpekt, ktorý si možno nezasluhujú iba ako menšiny, ale hlavne ako ľudské bytosti, pretože za posledný rok a pol sme na toto konštantne zabúdali.
Takže ešte raz, milí kolegovia, verím, že naprieč ideologickým spektrom sa nájde podpora na toto uznesenie a vyšleme jasný signál, že si vážime každého bez ohľadu na jeho pôvod, etnicitu, sexualitu alebo náboženstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Je zjavný fakt, že dokáže toto plénum veľmi kultivovane rokovať vtedy, keď tu nie sú práve tí poslanci, o ktorých si, o ktorých si hovoril.
Ja by som zareagoval len na tú tvoju výčitku, že prečo som sa chytil tej jednej menšiny. Ja som to spomínal v tom prejave, ale možno som to nedovysvetlil alebo nevysvetlil poriadne. Ja si nemyslím, že je vhodné miešať všetky menšiny do jedného klobúka, pretože všetky majú nejaké iné potreby. Iné potreby a iné práva si chce vydobyť LGBTI komunita, iné práva si chcú vydobyť národnostné komunity, iné si možno chcú vydobyť náboženské menšiny, čiže toto je ten jeden bod, ktorý mi, ktorý mi tak trošku vadí na tomto uznesení, a to sme si vlastne aj vysvetlili na klube už viackrát, sa do toho vlastne už ani nechcem, nechcem púšťať. Myšlienka je to dobrá a možno, možno tá realizácia práve z tohto jedného dôvodu pre mňa pokrivkáva.
Ďakujem pekne.