Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto ďakujem pani kolegyni Márii Šofranko za vystúpenie a som veľmi rád, že aj celá táto debata už – pre tých, ktorí prichádzajú, vlastne preberáme tretí zákon z dielne ministerstva školstva, ešte nás čakajú dva v druhom čítaní –, že celá táto debata je naprieč politickému spektru kultivovaná, vystúpenia sú k veci, a takto to chceme aj udržať, minimálne hovorím za náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že je dobré, aby sme si uvedomili, tak ako pani kolegyňa povedala vo vystúpení, že ide o deti, ktoré majú nejaké svoje potreby, nejaké svoje problémy ich rodiny a my sme tu pre nich a máme sa spolu o tom rozprávať. Môžme mať rôzne názory na niektoré riešenia na niektoré postupy, ale tu sa netreba biť alebo hádať, tu treba proste hľadať riešenia aj pri tvorbe tohto zákona nebola to ľahká cesta, boli dve medzirezortné pripomienkové konania, bolo veľa rokovaní a sme v prvom čítaní, čiže predpokladám, že rokovania aj budú, aj my dostávame ďalšie podnety k niektorým týmto veciam a som rád, že niektoré veci, na ktoré sme nevedeli nájsť zhodu a mohli by vytvárať nejaké napätie, tak nakoniec neboli zaradené, naopak, niektoré tam boli pridané. Čiže je tu priestor na to hľadanie tých najlepších riešení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúste na chvíľu zaspomínať, koľko ste mali spolužiakov a spolužiačok so zdravotným znevýhodnením za vaše žiacke a študentské roky. Mne by nato stačila jedna ruka. A to, keď zoberiem do úvahy základnú školu, strednú školu a vysokú školu.
Najhoršie však je, že mnohým ľuďom ani nenapadlo, kde takéto deti sú a kde sa vôbec vzdelávajú. Pre mňa, ale určite aj mnohých iných do istého veku jednoducho neexistovali. Dnes je to však inak a spoločnosť a zvlášť školstvo sa začína pomaly otvárať aj ľuďom s rôznymi druhmi postihnutí a môže za to aj niečo, čo sa nazýva inklúzia a inkluzívne formy vzdelávania.
Slovenská republika pri implementácii princípu inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých v školskom prostredí. Teda všetkých detí, žiakov, študentov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov i ďalších aktérov výchovy a vzdelávania, ale aj politiky podpory mládeže, zamestnanosti a ďalších oblastí života. Vytvorenie podmienok pre inkluzívne vzdelávanie je ľudské právo. Vychádzame z týchto východiskových dokumentov: Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Svetovej deklarácie vzdelania pre všetkých, Deklarácii zo Salamanky, Deklarácii z Incheonu, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecný komentár č. 4/2016 o práve na inkluzívne vzdelávanie a zo Záverov Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania.
Cieľ zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie je pre Slovensko právne záväzný už od 25. júna 2010, keď Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má ako medzinárodná zmluva podľa čl. 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 24 ods. 1 tohto dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie. Podľa ods. 2 písm. b) zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami. Štát, zmluvná strana sa zaviazal k potrebnej zmene legislatívy, úprave zákonných a podzákonných noriem, tak aby podporovali inklúziu a zároveň k vypusteniu všetkých noriem, ktoré jej odporujú, čl. 4 ods. 1 dohovoru.
Tento dohovor, ako aj ďalšie dokumenty predpokladajú postupnú premenu školského systému na inkluzívny. Zároveň je na jeho základe právo na inkluzívne vzdelávanie vrátane primeraných úprav vzdelávacieho prostredia. Pre jednotlivca okamžité, okamžite uplatniteľné. Inklúzia ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania bude zahrnutá do zákona, o ktorom rozprávame, č. 245/2008 Z. z., je to zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon.
Hlavným cieľom inkluzívneho vzdelávania je, aby mali všetky deti a žiaci možnosť rozvíjať svoj osobný potenciál v škole, ktorú majú najbližšie k miestu svojho bydliska alebo pre ktorú sa rozhodnú, a rozvíjať svoj osobný potenciál v živote a neskôr na trhu práce. Inštitúcia, škola, ktorá dieťa, žiaka a študenta vzdeláva, musí byť nastavená tak, aby v rámci inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní rešpektovala jedinečnosť každého dieťaťa, žiaka, študenta a jeho možnostiam prispôsobovala ciele a obsah vzdelávania, ako aj vzdelávacie metódy a formy hodnotenia.
Ďakujem veľmi za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie kolegyne, páni kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 640). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺna, spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Iba v krátkosti zareagujem.
Veď práve aj tí Rusíni, ktorí navštevujú hlavne v Medzilaborciach či v iných mestách, kde sú práve tie aj rusínske školy, teda s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny rusínskej, tí rodičia sami hovorili, že chcú, aby sa deti učili aj ten slovenský jazyk a všetky predmety sa zvyčajne učili v tom slovenskom jazyku, ale si chcejú po boku ponechať aj ten rusínsky jazyk, aby ho mohli zachovať aj pre ďalšie generácie, pretože iná cesta, ako zachovať tento krásny jazyk, už asi neexistuje.
Takže v tomto sčasti s vami súhlasím a myslím, že ten pozmeňovák bude celkom dobrý a vyškrtáme nejaké muchy, ktoré tam, bohužiaľ, vznikli pri tvorbe zákona.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, na Slovensku máme školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa vyučuje len jazyk národnostnej menšiny a všetky zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku.
Tie prvé, ktoré som spomínal, sú školy len s vyučovacím jazykom maďarského jazyka, ktoré by sa podľa tohto návrhu stali národnostnými školami. Nuž tie ďalšie, ako sú rusínske školy, rómske či iné menšinové, by sa menšinovými školami, teda národnostnými školami, bohužiaľ, nestali. By som povedal tak popravde, mňa oslovili aj zástupcovia rusínskych škôl. Oni nemali na to ani personálne kapacity, ani financie, aby dokázali vyučovať všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a preto vyučujú len svoj jazyk národnostnej menšiny a zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku a tým pádom si zachovávajú svoju tradičnú reč aj pre ďalšie generácie.
Podľa môjho názoru by sa však národnostnými školami mali stať aj tie školy, ktorých vyučovací jazyk prebieha v slovenskom jazyku, ale v ich učebných osnovách je aj vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ak za národnostné školy budeme považovať len tie školy, ktoré učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, budeme mať národnostné školy len pre maďarskú menšinu a zvyšné menšiny potom utrpia. Môže ich to poznamenať v budúcnosti, keď napríklad budú vypísané rôzne granty len priamo pre, špeciálne pre národnostné školy.
Preto som aj spolu s kolegami inicioval stretnutie so štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, kde som poukázal na tento problém, že by pri tomto probléme utrpeli rusínske školy či iné ďalšie, ktorá nám dala za pravdu, a preto sa v budúcnosti, teda v druhom čítaní pripraví pozmeňujúci návrh, aby mohli byť aj rusínske školy, rómske či iné školy národnostných menšín zaradené ako národnostné školy. Len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani Hatráková, samozrejme, toto je, je možné. Samozrejme, v spolupráci s pánom ministrom, ktorý je tu, môže na to nakoniec zareagovať, ale určite je to všetko o vzájomnej komunikácii.
Pán Kočiš, musím sa vám poďakovať tiež za vašu faktickú a rozprával ste z môjho srdca a presne tak, ako to je.
Ďakujem vám veľmi pekne obidvom.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vďaka, Majka, ja myslím, že jednou z možných podaných rúk učiteľovi môže byť aj, alebo by mohol aj sociálny pracovník v školstve ako pedagogický zamestnanec. Nie, samozrejme, ako povinnosť pre školu, ale ako možnosť za predpokladu, že by škola vyhodnotila, že situácia povedzme v triede alebo v skupine, alebo v rodine toho dieťaťa si vyžaduje intervenciu.
Takže v tomto zmysle by som v budúcnosti rada komunikovala s tímom, ktorý zákon tvorí, o možnosti vloženia sociálnych pracovníkov ako pedagogických zamestnancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ku školstvu ma viaže mnohé: absolvovala som Pedagogickú fakultu, vyše 20 rokov som učila a ako rodič som vodila svoje dieťa do školy, teraz sa snažím zmenami v zákonoch podporiť rôzne školské reformy a dobré návrhy.
Cieľom návrhu vládneho zákona je vrátiť sa k tomu najpodstatnejšiemu: k učiteľovi, tejto dlho zaznávanej bytosti, na ktorej popri tom všetkom stojí a padá, a v neposlednom rade dať školám potrebnú voľnosť, rozviazať ruky dobrým riaditeľom škôl a tvorivým učiteľom. To najpodstatnejšie je učiteľ, lebo pre úspech žiaka je najdôležitejšia osobnosť práve učiteľa. V reálnom živote sú učitelia vystavení zvýšeným požiadavkám, aby zabezpečili, že deti vedia predpísaný obsah či dosahujú solídne výsledky v národných a medzinárodných meraniach, ale takisto, aby sa podieľali na ich výchove a popritom boli inovátormi, tvorivými pracovníkmi, koučmi. Toto všetko majú zvládať sami, mnohokrát v izolácii tried, bez tímovej spolupráce a s nedostatočným technickým vybavením. Tieto požiadavky bývajú kladené na učiteľov, ktorí mnohokrát nemajú na to metodické a didaktické nástroje. Nemajú s takýmto fungovaním skúsenosti, nedostávajú žiadnu alebo len minimálnu podporu, aby dokázali takto pracovať.
Nároky, ktoré sa v súčasnosti kladú na pedagogických a odborných zamestnancov, nie sú zanedbateľné, ale je to len preto, aby prácu, resp. poslanie vykonávali čo najlepšie, aby svojím pôsobením napomáhal rodičom pri výchove a vzdelávaní ich detí a podporovali dobré vzťahy vo vzťahovom trojuholníku žiak – učiteľ – rodič.
Preto návrh obsahuje viaceré zmeny a doplnenia, ktoré majú odbremeniť učiteľov a zjednodušiť niektoré procesy, napríklad zjednodušenie preukazovania bezúhonnosti učiteľov, aby škola bola bezpečným prostredím pre naše deti; zjednodušenie zaraďovania do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií; zjednodušenie organizovania všetkých druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji a uvádzania pedagogických zamestnancov.
Škola je miestom individuálneho rozvoja žiakov, tímovej spolupráce a komunikácie všetkých aktérov vzdelávania a širšej verejnosti. Podobne ako orchester, aj pedagogický tím funguje najlepšie, keď všetci jeho členovia „hrajú“ koordinovane a synchronizovane, to je v duchu rovnakých princípov, podľa rovnakých pravidiel a vo vzájomnej spolupráci a interakcii. V škole by mal panovať tímový duch, vzájomná podpora a pracovná komunikácia medzi učiteľmi by mala byť častá a prirodzená. Preto je v návrhu zahrnutá možnosť zriadenia školského podporného tímu i vytvorenie novej kategórie pedagogického zamestnanca – školský digitálny koordinátor.
Škola a školská trieda sú miesta, v ktorých dieťa, študent trávi významnú časť svojho života. Dostáva sa tu do rozličných sociálnych vzťahov a situácií, ktoré sú zdrojom rôznych podnetov od pozitívnych až po negatívne, a je miestom v ktorom sa niekedy u žiaka vyskytujú vážnejšie problémy, ktoré sa môžu prejaviť ako poruchy v správaní. Kľúčovým postavením v školskom prostredí je kooperácia a integrita školského psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda a učiteľa ako tvorivých partnerov a spolu hľadajúcich najúčinnejšie výstupy v smerovaní zdravého osobnostného vývinu detí a mládeže.
Preto je dôležité zosúladiť vymedzenie pracovnej činnosti vykonávanej v kategóriách psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd a školský logopéd, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg s navrhovanými úpravami v novele školského zákona.
Školy všade na svete sú plné detí s rôznymi trápeniami, ktoré si sami nespôsobili, deti, ktoré potrebujú od sveta dospelých pomoc, bezpečie, podporu, pocit spolupatričnosti a lásku. Dnešná doba potrebuje pedagógov, ktorí učiteľstvo vnímajú ako pomáhajúcu profesiu. Nie akademikov, nie úradníkov, ale skôr empatických sprievodcov. Profesionálov, ktorí sa za svoje poslanie... profesionálov, ktorí za svoje poslanie považujú rozvíjanie múdrosti žiakov, ich sebaúcty a úcty voči druhým. Sprievodcov, ktorí podporujú u žiakov zodpovednosť za seba aj voči ľuďom a prostrediu, autonómnosť pri prijímaní rozhodnutí a preberaní zodpovednosti za ne. Sprievodcov, ktorí stimulujú u žiakov rozvoj iniciatívy, kreativity, samostatnosti, schopnosti pracovať v tímoch a byť druhým nápomocný. Učiteľov, ktorí odhaľujú a rozvíjajú špecifické talenty a nadania svojich žiakov. Učiteľov, ktorým, ktorí svojím pôsobením pomáhajú rodičom pri výchove a vzdelávaní ich detí a podporujú dobré vzťahy medzi učiteľom, žiakom a rodičom.
Aby tieto ciele učiteľ dosiahol, sám musí byť intelektuálne zvedavý, aby mal široké spektrum záujmov a aby sa neustále sám učil nové veci. Iba tak dokáže pre takéto životné nastavenie získať aj svojich žiakov a umožniť im objavovať to, ako nejaký poznatok, zručnosť alebo hodnota môže priamo vplývať na ich život, na ich rozhodovanie sa o vlastnom živote i aktívne zapájanie sa do života spoločnosti.
Dovolím si tvrdiť, že perfektný učiteľ neexistuje. Ale ak tvrdo pracujete, máte radi svojich žiakov a stále sa učíte niečo nové, máte k nemu veľmi blízko. Veľmi si želám, aby učiteľ svoje povolanie považoval za najkrajšiu prácu na svete.
Vládny návrh zákona okrem iného aj preto dáva dôraz na profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov formou poskytnutia dotácie, zjednodušenia organizovania vzdelávania v profesijnom rozvoji, spresňuje podmienky jeho financovania a umožňuje jeho absolvovanie aj ďalším fyzickým osobám, na ktoré sa zákon inak nevzťahuje.
Verím, že tento návrh zákona sa po schválení inplent... implementuje aj v praxi a naplní svoje ciele. Ďakujem vám za pozornosť a v závere by som chcela povedať len to, že ja si myslím, že povolanie učiteľ je ozaj to najkrajšie na svete.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 639). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cyklistika je nielen športová aktivita, ale je to ekologická forma dopravy, ktorá sa na celom svete stále rozširuje. Znamená, že cyklistov bude na cestách pribúdať a cyklisti nie sú nepriatelia vodičov áut. No všetci účastníci dopravy by sa mali správať zodpovedne a bezpečne. Je také paradoxné alebo možno dobré, že sa zaoberáme týmto návrhom zákona práve v čase, keď je Európsky týždeň mobility. No mňa tak ako trochu, obávam sa, že cestná infraštruktúra na Slovensku, neviem, či umožní dodržať všade 1,5 metra pri predbiehaní cyklistov, no vodiči napriek tomu by sa mali správať zodpovedne. Teda ako kolegovia už povedali, obávam sa vykonateľnosti tohto zákona. Ďakujem pekne.