Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja naviažem aj na moju kolegynku v rozprave. Keď som sa dozvedel, že budeme mať v pléne nový zákon o najmenej rozvinutých regiónov, som sa popravde veľmi, ale veľmi potešil, pretože som veril, že sa k menej rozvinutým regiónom konečne zaradí aj okres Humenné. Bohužiaľ, sa tak nestane.
Myslím, že navštevujem aj okres, myslím, že navštevujem dosť často okresy v, v blízkosti okresu Humenné, nuž ja tam nevidím žiadne zásadné rozdiely. Každého trápia zvyčajne tie isté problémy, ako je vysoká nezamestnanosť a iné sociálne problémy. Akú majú motiváciu možno znižovať okresy mieru nezamestnanosti, ak potom vedia, že môžu prísť o tento štatút a prídu aj o finančné prostriedky? Ja som presvedčený o tom, že výpočet na menej rozvinuté regióny je zlý a neaktuálny, na čo poukazovali aj prednostovia, ale ja tento zákon v konečnom dôsledku podporím, len to je taká moja menšia výhrada, pretože stačí do tých regiónov prísť a vidieť, že sú menej rozvinuté. Len niektoré sa snažia tú nezamestnanosť znižovať, ako sa len dá, niektoré naschvál nie, aby dostávali dotácie, a ten, kto viacej robí a tú nezamestnanosť znižuje, tak je potom takto týmto bitý.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, téma regionálneho rozvoja, ako aj rozvoja najmenej rozvinutých okresov je mi blízka. Dlhé roky som pracovala v oblasti regionálneho rozvoja.
Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska sú značné. Na zmiernenie týchto rozdielov bol v roku 2015 prijatý zákon o podpore NRO. Táto myšlienka bolo z môjho pohľadu veľmi dobrým projektom, avšak v rukách ľudí bažiacich po moci a peniazoch sa stala nástrojom pre korupciu, rodinkárstvo a klientelizmus.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť správu Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly, v ktorej sa okrem iného uvádza, že sy... systém poskytovania príspevku pre okresy bol komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý, že výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom a chýbali v nich aj transparentné kritériá. Žiadateľ tak nevedel, aké záväzné podmienky má splniť, na čo sa má sústrediť, aby bol jeho projekt úspešný, a ani akú výšku finančného príspevku môže očakávať. Na to je potrebné myslieť aj do budúcnosti, aby sa výrazne zlepšilo informovanie verejnosti o výzvach, ktoré sa majú zverejňovať na prehľadnej webstránke spolu s transparentnými kritériami, podľa ktorých budú posudzované a za akej aktívnej účasti partnerov, ktorých, ktorými bezpochyby sú zástupcovia miestnej samosprávy, regionálni zamestnávatelia či vzdelávacie inštitúcie.
NKÚ ďalej uvádza, že výber projektov do ročných priorít nebol dostatočne transparentný, že boli schvaľované projekty, ktoré neprispievali k znižovaniu nezamestnanosti v regiónoch alebo rozvoju celého NRO. Pomoc NRO cez regionálny príspevok, tak ako bola dosiaľ nastavená a poskytovaná, skôr pomohla obciam a mestám v týchto okresoch s budovaní infraštruktúry alebo dofinancovaním ich vlastných potrieb ako so znižovaním nezamestnanosti, pritom hlavným cieľom tohto projektu je vytváranie pracovných miest. Napriek tomu bolo, napriek tomu v období rokov 2016 až 2020 napríklad v okrese Kežmarok podporili projekty, ktoré nevytvorili žiadne pracovné miesta. Takýchto projektov bolo viac ako 55 %. Ešte dodám, že v tomto období okres Kežmarok patril, ale aj doteraz patrí medzi okresy s najvyššou nezamestnanosťou.
Závažným nedostatkom podľa národných kontrolórov bolo taktiež, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 mil. eur. Cez regionálny príspevok sa neraz financovala chýbajúca infraštruktúra alebo sa riešili dlhodobé zanedbané investičné aktivity miestnej samosprávy. Akokoľvek bola táto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie nezamestnanosti napríklad cez nákup už spomínaných traktorov, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne využitie štátnych financií. Projekty, v ktorých sa realizátori zaviazali vytvoriť pracovné miesta, boli podporené v objeme 34 mil. eur a mali vytvoriť 1 700 pracovných miest. V priemere tak bolo na jedno pracovné miesto podporené sumou 20-tisíc eur. Kontrolóri však nemohli vyhodnotiť skutočný počet novovytvorených miest, pretože okresné úrady a nezodpovedné štátne inštitúcie takúto evidenciu neviedli.
Túto novelu, ktorú dnes máme v pléne, vítam z niekoľkých dôvodov. Touto novelou sa výrazne zjednoduší spôsob prípravy výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie regionálneho príspevku a jeho vyhodnocovanie. Menovanie členov riadiaceho výboru aj naďalej ostáva v kompetencii MIRRI a riadiaci výbor podľa tohto zákona bude zložený zo zástupcov MIRRI, VÚC, zástupcov miest a obcí, okresného úradu a sociálno-ekonomických partnerov. Akčný plán a ročné priority nahrádza tzv. plán rozvoja, ktorý je ministerstvom investícií schválený záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu.
Ako veľmi dobrý krok vnímam aj zmenu spôsobu zaradenia okresov do NRO, do zoznamu, kde po novom patrí aj taký okres, ktorého hranice obklopujú najmenej rozvinuté okresy alebo štátna hranica, tak ako už kolegyňa tu rozprávala. Aktivita v zmysle navrhovanej úpravy môže presahovať hranice najmenej rozvinutého okresu, ak má priamy vplyv na najmenej rozvinutý okres.
Po prvom čítaní tohto zákona som v júli iniciovala pracovné stretnutie prednostov najmenej rozvinutých okresov so zástupcami MIRRI na Okresnom úrade v Kežmarku. Tohto stretnutia sa zúčastnili všetci 20 prednostovia, ktorí spoločne so štátnym tajomníkom MIRRI Dušanom Veličom dostali odpovede na svoje otázky, za čo sa aj touto formou chcem poďakovať. Návrh zákona predpokladá vypracovanie plánu rozvoja do 31. mája 2022, čo v praxi znamená vyhlásenie výzvy na predkladanie žiadostí i vyhodnotenia a schválenie ministerstvom MIRRI. Podrobnosti o zriadení, zložení, počte členov, dĺžke funkčného obdobia členov, úlohách i činnosti a spôsobe prijímaní rozhodnutí riadiaceho výboru ustanovuje štatút, rokovací poriadok schválený ministerstvom MIRRI.
Nakoľko sú rôzne pohľady na menovanie členov riadiaceho výboru, chcela by som vás aj týmto spôsobom v mene kolegov, pani ministerka, poprosiť o ďalšie pracovné stretnutie, ktoré by sa mohlo venovať práve tomuto. Verím, že zmena tohto zákona prinesie viac príležitostí pre širšie skupiny žiadateľov, a nie len pre pár vyvolených.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Kočiš, ďakujem za vaše slová, ktoré ste povedal, že takéto deti musíme naďalej podporovať a podávať im pomocnú ruku.
Pán Vašečka, za vaše slová - hľadáme najlepšie riešenie, to my vždy na školskom výbore (povedané so smiechom), snažíme sa.
Pán Habánik, áno, musíme prejsť ešte dlhou cestou, ale raz začať musíme. A páčilo sa mi tiež, ako ste povedal, že nám záleží na každom a jednom dieťati a žiakovi. Ja si myslím, že pán poslanec Dominik Drdul je skvelým príkladom toho, ako inklúzia funguje.
Ďakujem vám všetkým za vaše názory a Dominikovi Drdulovi držím palce, aby to dotiahol veľmi, veľmi ďaleko.
Veľká vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Mne dnes nefungovalo zariadenie v čase, keď som sa mal prihlásiť.
Veľmi správne ste, pani kolegyňa, zhrnula naše medzinárodnoprávne záväzky, ktoré máme voči osobám so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania a realizácii ich práva na vzdelanie. Je smutný fakt, že až donedávna v podstate väčšina z týchto záväzkov bola plnená skôr formálne, a ja sa veľmi teším, že teda konečne sa veci hýbu dopredu aj vďaka novému vedeniu ministerstva školstva a vlastne vďaka tomu, že sa aj v tejto koalícii a v tomto parlamente našla skupina ľudí, ktorá rovnako spolu s ministerstvom pracuje na tom, aby sa aj v tejto oblasti dosiahla reálna zmena.
Je treba podotknúť, že k inklúzii sa ešte len blížime, a máme, ako už bolo povedané, pred sebou ešte dlhú cestu, ale finálny a želaný stav je teda inklúzia, pri ktorej treba jednoznačne povedať, že inklúzia, ak funguje správne a dobre, tak nikoho neobmedzuje, a tým pádom sa nemusíme baviť o tom, či niekto inklúziu potrebuje, alebo nepotrebuje, pretože inklúziu v zmysle prijatia a v zmysle začlenenia potrebuje každý jeden z nás, pretože špecifické potreby má v rôznych etapách svojho života každý jeden z nás.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto ďakujem pani kolegyni Márii Šofranko za vystúpenie a som veľmi rád, že aj celá táto debata už – pre tých, ktorí prichádzajú, vlastne preberáme tretí zákon z dielne ministerstva školstva, ešte nás čakajú dva v druhom čítaní –, že celá táto debata je naprieč politickému spektru kultivovaná, vystúpenia sú k veci, a takto to chceme aj udržať, minimálne hovorím za náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že je dobré, aby sme si uvedomili, tak ako pani kolegyňa povedala vo vystúpení, že ide o deti, ktoré majú nejaké svoje potreby, nejaké svoje problémy ich rodiny a my sme tu pre nich a máme sa spolu o tom rozprávať. Môžme mať rôzne názory na niektoré riešenia na niektoré postupy, ale tu sa netreba biť alebo hádať, tu treba proste hľadať riešenia aj pri tvorbe tohto zákona nebola to ľahká cesta, boli dve medzirezortné pripomienkové konania, bolo veľa rokovaní a sme v prvom čítaní, čiže predpokladám, že rokovania aj budú, aj my dostávame ďalšie podnety k niektorým týmto veciam a som rád, že niektoré veci, na ktoré sme nevedeli nájsť zhodu a mohli by vytvárať nejaké napätie, tak nakoniec neboli zaradené, naopak, niektoré tam boli pridané. Čiže je tu priestor na to hľadanie tých najlepších riešení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúste na chvíľu zaspomínať, koľko ste mali spolužiakov a spolužiačok so zdravotným znevýhodnením za vaše žiacke a študentské roky. Mne by nato stačila jedna ruka. A to, keď zoberiem do úvahy základnú školu, strednú školu a vysokú školu.
Najhoršie však je, že mnohým ľuďom ani nenapadlo, kde takéto deti sú a kde sa vôbec vzdelávajú. Pre mňa, ale určite aj mnohých iných do istého veku jednoducho neexistovali. Dnes je to však inak a spoločnosť a zvlášť školstvo sa začína pomaly otvárať aj ľuďom s rôznymi druhmi postihnutí a môže za to aj niečo, čo sa nazýva inklúzia a inkluzívne formy vzdelávania.
Slovenská republika pri implementácii princípu inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých v školskom prostredí. Teda všetkých detí, žiakov, študentov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov i ďalších aktérov výchovy a vzdelávania, ale aj politiky podpory mládeže, zamestnanosti a ďalších oblastí života. Vytvorenie podmienok pre inkluzívne vzdelávanie je ľudské právo. Vychádzame z týchto východiskových dokumentov: Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Svetovej deklarácie vzdelania pre všetkých, Deklarácii zo Salamanky, Deklarácii z Incheonu, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecný komentár č. 4/2016 o práve na inkluzívne vzdelávanie a zo Záverov Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania.
Cieľ zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie je pre Slovensko právne záväzný už od 25. júna 2010, keď Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má ako medzinárodná zmluva podľa čl. 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 24 ods. 1 tohto dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie. Podľa ods. 2 písm. b) zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami. Štát, zmluvná strana sa zaviazal k potrebnej zmene legislatívy, úprave zákonných a podzákonných noriem, tak aby podporovali inklúziu a zároveň k vypusteniu všetkých noriem, ktoré jej odporujú, čl. 4 ods. 1 dohovoru.
Tento dohovor, ako aj ďalšie dokumenty predpokladajú postupnú premenu školského systému na inkluzívny. Zároveň je na jeho základe právo na inkluzívne vzdelávanie vrátane primeraných úprav vzdelávacieho prostredia. Pre jednotlivca okamžité, okamžite uplatniteľné. Inklúzia ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania bude zahrnutá do zákona, o ktorom rozprávame, č. 245/2008 Z. z., je to zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon.
Hlavným cieľom inkluzívneho vzdelávania je, aby mali všetky deti a žiaci možnosť rozvíjať svoj osobný potenciál v škole, ktorú majú najbližšie k miestu svojho bydliska alebo pre ktorú sa rozhodnú, a rozvíjať svoj osobný potenciál v živote a neskôr na trhu práce. Inštitúcia, škola, ktorá dieťa, žiaka a študenta vzdeláva, musí byť nastavená tak, aby v rámci inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní rešpektovala jedinečnosť každého dieťaťa, žiaka, študenta a jeho možnostiam prispôsobovala ciele a obsah vzdelávania, ako aj vzdelávacie metódy a formy hodnotenia.
Ďakujem veľmi za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie kolegyne, páni kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 640). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺna, spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Iba v krátkosti zareagujem.
Veď práve aj tí Rusíni, ktorí navštevujú hlavne v Medzilaborciach či v iných mestách, kde sú práve tie aj rusínske školy, teda s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny rusínskej, tí rodičia sami hovorili, že chcú, aby sa deti učili aj ten slovenský jazyk a všetky predmety sa zvyčajne učili v tom slovenskom jazyku, ale si chcejú po boku ponechať aj ten rusínsky jazyk, aby ho mohli zachovať aj pre ďalšie generácie, pretože iná cesta, ako zachovať tento krásny jazyk, už asi neexistuje.
Takže v tomto sčasti s vami súhlasím a myslím, že ten pozmeňovák bude celkom dobrý a vyškrtáme nejaké muchy, ktoré tam, bohužiaľ, vznikli pri tvorbe zákona.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, na Slovensku máme školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa vyučuje len jazyk národnostnej menšiny a všetky zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku.
Tie prvé, ktoré som spomínal, sú školy len s vyučovacím jazykom maďarského jazyka, ktoré by sa podľa tohto návrhu stali národnostnými školami. Nuž tie ďalšie, ako sú rusínske školy, rómske či iné menšinové, by sa menšinovými školami, teda národnostnými školami, bohužiaľ, nestali. By som povedal tak popravde, mňa oslovili aj zástupcovia rusínskych škôl. Oni nemali na to ani personálne kapacity, ani financie, aby dokázali vyučovať všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a preto vyučujú len svoj jazyk národnostnej menšiny a zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku a tým pádom si zachovávajú svoju tradičnú reč aj pre ďalšie generácie.
Podľa môjho názoru by sa však národnostnými školami mali stať aj tie školy, ktorých vyučovací jazyk prebieha v slovenskom jazyku, ale v ich učebných osnovách je aj vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ak za národnostné školy budeme považovať len tie školy, ktoré učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, budeme mať národnostné školy len pre maďarskú menšinu a zvyšné menšiny potom utrpia. Môže ich to poznamenať v budúcnosti, keď napríklad budú vypísané rôzne granty len priamo pre, špeciálne pre národnostné školy.
Preto som aj spolu s kolegami inicioval stretnutie so štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, kde som poukázal na tento problém, že by pri tomto probléme utrpeli rusínske školy či iné ďalšie, ktorá nám dala za pravdu, a preto sa v budúcnosti, teda v druhom čítaní pripraví pozmeňujúci návrh, aby mohli byť aj rusínske školy, rómske či iné školy národnostných menšín zaradené ako národnostné školy. Len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem. Pani Hatráková, samozrejme, toto je, je možné. Samozrejme, v spolupráci s pánom ministrom, ktorý je tu, môže na to nakoniec zareagovať, ale určite je to všetko o vzájomnej komunikácii.
Pán Kočiš, musím sa vám poďakovať tiež za vašu faktickú a rozprával ste z môjho srdca a presne tak, ako to je.
Ďakujem vám veľmi pekne obidvom.