Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si dovolím predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Dominika Drdula a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o významných investíciách.
V podstate ide o to, že sa upravuje viacero oblastí. Napríklad na prvom mieste upravuje sa právo štátu uplatniť si predkupné právo vo vzťahu k pozemkom a stavbám, ktoré previedol na držiteľa osvedčenia, ak sa významná investícia nezrealizovala.
Ďalej ide o doplnenie a zmenu, ktorá vyplýva z Nálezu Ústavného súdu vo veci pod spisovou značkou PLÚSSR 42/2015, ktorý konštatoval, že jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva pri užívaní nehnuteľnosti nie je primeraná, a v tom prípade sa upravuje, že náhrada za takéto obmedzenie podľa § 12 návrhu zákona bude opakovaná a poskytovaná každoročne vo výške, na akej sa držiteľ osvedčenia s vlastníkom nehnuteľnosti dohodne, resp. vo výške, ktorú určí súd, ak sa títo dvaja nedohodnú. Zároveň sa v súlade s odôvodnením Nálezu Ústavného súdu v uvedenom prípade predlžuje subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a na opakovanú primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ako sa aj ukladá povinnosť držiteľovi osvedčenia, aby v stanovenej lehote oznámil vlastníkovi nehnuteľnosti začatie činnosti na jeho nehnuteľnosti, ktoré sú potrebné v súvislosti s významnou investíciou a podal návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností v súvislosti s vecným bremenom zriadeným na nehnuteľnosti, na ktorej sa má teda umiestniť a realizovať významná investícia.
A v poslednom prípade ide o zriadenie vecného bremena a obmedzenie práva užívať nehnuteľnosť... (Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu.)

Ďakujem pekne. Dnes má byť 12.30 h. mandátový a imunitný výbor. Prekladá sa na ďalšiu schôdzu. Pán Suja požiadal o ospravedlnenie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, opäť tu máme vášnivú diskusiu a moji kolegovia, ktorí sú tak vzácne zohratí, strácajú nervy. Myslím si, že strácať nervy nie je mieste, pretože tento návrh zákona je v zásade, čo sa týka reštrikcií, bezzubý, ako by povedali naši ultrakonzervatívni kolegovia.
O čom tu hovoríme? Na jednej strane je tu vytýkané, že niekto nemá páru. Ja si dovolím povedať, že páru mám. Roky som spolupracovala s poradňou Alexis, ku mne chodili ženy do poradne, ktoré mali za sebou spontánny alebo umelý potrat. Niektorá to zvládala lepšie, niektorá horšie. Baviť sa o tom, že to je obyčajný zákrok, myslím si, že nie je na mieste a myslím si aj to, že človek, ktorý ide študovať medicínu a ide vykonávať prácu gynekológa - pôrodníka, tam nejde preto, aby mohol zabíjať nenarodené deti. Možno niekto to zoberie ako nevyhnutné zlo a iný sa dokáže postaviť a povedať, že on toto robiť nebude.
Pani Bittó Cigániková, pán Cmorej, hovoríte tu o kvalitných štúdiách a o tom, že tá úbohá mimovládka nedostala dotáciu. Z môjho pohľadu je určite lepšie financovať organizácie, ktoré pomáhajú veľmi konkrétne tehotným ženám, ktoré sú v sociálne zlej situácii, ako napríklad Zachráňme životy alebo poskytujú odborné poradenstvo, či už medicínske, psychologické alebo sociálne, ako napríklad poradňa Alexis. Ja si myslím, že ak si postavíme na jednu stranu nejakú kvalitnú štúdiu, ktorá môže mať aj tristo strán a môže mať neviem koľko zdrojov, a na druhú stranu si postavíme ženy, ktoré reálne dostali pomoc, z môjho pohľadu je zrejmé, kde sú tie peniaze lepšie investované.
Poďme sa baviť o tom, akých žien sa dotýka tento návrh zákona.
Máme ženu, ktorá zistila, že je tehotná, že je neočakávane tehotná z rôznych dôvodov. Máme ženy, ktoré jednoducho dieťa nechcú. Týchto žien sa tento zákon nedotýka nijako. Tieto ženy sa jednoducho rozhodli z rôznych dôvodov a možno okolie dalo preč ruky a možno ony sami si povedali, že v tejto chvíli chcem robiť niečo iné a jednoducho sa na to necítim, hotovo. Stretla som takú ženu v pôrodnici, stretla som ich veľa. To sú jednoducho ženy, ktoré si v tej chvíli povedali.
Potom tu máme ženy, ktoré zastihlo tehotenstvo v situácii ťažkej, či už to bola sociálne ťažká situácia, málo peňazí, veľa detí, muž pije alebo je muž násilník alebo žena študuje, čokoľvek. Priniesli sme napríklad tehotenské štipendium, priniesli sme určitú pomoc v tehotenstve. Ale myslím si, že vždy je čo priložiť, pretože štát by mal byť solidárny voči ľuďom, ktorí sú v núdzi a ktorí potrebujú pomoc. Tehotná žena v istej núdzi je. A moja otázka je, aké, aké sú tie optimálne riešenia týchto sociálnych situácií? Ja si myslím, že štát by nemal odťahovať ruky preč od týchto žien, ale mal by im naopak poskytnúť alternatívy a konkrétnu pomoc, tak ako to robí aj tento návrh zákona. Je to, či to je krízové bývanie, či to je príspevok pre matky, ktoré majú viacej detí, zníženie poplatku registrácie za auto, či to je navýšenie poplatku pre postihnuté dieťatko, pre štvrté dieťatko a tak ďalej. Potom tu máme tú kategóriu zdravia dieťatka a tam nám spadajú tieto detičky.
Dvadsaťsedem športovcov nás reprezentovalo na paralympiáde a jedenásť medailí doniesli. Poviem len také dve mená, ktoré mňa veľmi oslovili. Ako dieťa som čítala knižku od Denisy Legrisovej Taká som sa narodila. Narodila sa bez rúk a bez nôh. A hovorila, že možno ak by sa to stalo niekedy v dávnej dobe, možno v nejakej Sparte alebo v Aténach, skončila by niekde pádom zo skaly alebo na smetisku. Táto žena napriek svojim hendikepom sa naučila šiť, naučila sa postarať o seba a maľovala. Maľovala ústami, ako mnoho iných umelcov.
Spomeniem druhé meno, Nick Luičič, ktorý takisto sa narodil bez končatín a prešiel si svojím peklom, prešiel si depresiou a mal mnoho otázok ako mnoho ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí. Aj ja sama, keď som sa nejakých desať rokov života dusila v astme, tak isto som mala pochybnosti. Čo s tým? Ako? Mám okolo seba mnoho takých ľudí. Aj rodičia, ktorým sa narodí dieťatko s Downovým syndrónom alebo s akoukoľvek ťažkou diagnózou, si kladú tieto otázky. Ale krízy sú tu práve preto, aby ľudia sa menili, aby ľudia rástli a štát by mal podať pomocnú ruku a mal by ju podať adekvátne, pretože vieme, že tá sociálna pomoc nie je dostatočná. Vždy je priestor na to, aby sme pridali viac.
Čo sa týka ohrozenia života ženy, ja považujem za podpásové uvádzať tu argumenty o tom, že nejaký lekár nútil ženu prenášať mŕtve dieťa niekoľko dní a ohrozil ju. Toto je na podnet na Úrad pre zdravotnú starostlivosť. Toto je pochybenie lekára, ale to nie je argument predsa proti tomuto zákonu. Čo to má s tým spoločné, do kelu? Veď lekári robia chyby a musia niesť zodpovednosť, ak to urobia. Ale to nie je o tom, či ten lekár bol kresťan, alebo prečo to urobil. To je jednoducho pochybenie odborné a tak by sa to aj malo riešiť.
Čiže ja chcem, chcem naozaj apelovať na to, buďme solidárna spoločnosť, podajme pomocnú ruku rodinám, ktoré majú viac detí, pretože nesú ťažšie bremeno. Áno, tá rodina, ktorá má tri deti, štyri deti, tak potrebuje aj väčšie auto, potrebuje naozaj viacej toho. A potom je tu legitímna otázka. Čo je tá hodnota? Akou optikou sa na to pozerám? Pretože z môjho pohľadu ľudský život, každý ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť má hodnotu. Nemôžme sa na to pozerať tak ako kedysi v Nemecku, že ľudský život má hodnotu vtedy, keď je zdravý, keď nie je postihnutý, keď nepotrebuje asistenciu, keď nie je príliš starý, keď nie je správnej farby. Nie, ľudský život má hodnotu. Toto, toto si myslím, že je základom našej civilizácie, že ľudský život má svoju dôstojnosť. A tak by sme sa mali pozerať aj na to dieťa, aj na tú matku. A ponúknuť jej dôstojnosť neznamená ponúknuť jej potrat. My jej ten potrat neberieme, neberieme jej tú možnosť, ale hovoríme jej, tu sú ďalšie možnosti, zváž si to, čo je podľa mňa úplne na mieste a je to solidárne.
A ešte na margo tejto vášnivej diskusie chcem len tak v rýchlosti prečítať tie strašné veci, ktoré tu ideme my ideológovia, ktorí sme uverili v tú biológiu, ktorá hovorí o tom, ako vzniká dieťa, pretože pani Bihariová v jednom rozhovore povedala, že dieťa v dvanástom týždni je zhluk buniek alebo že je to bunka. A veľakrát sa ten argument opakuje. Ale nie, to nie je bunka. To už je normálne celý jedinec. A my prinášame nie ideologické nástroje, my prinášame núdzové bývanie pre tehotné ženy, osobitný príspevok pri narodení dieťatka s ŤZP, v plnej výške príspevok pri narodení pre štvrté dieťa, zníženie registračného poplatku na auto o sedemdesiat percent, ak má rodina viac ako tri deti, inštitút utajeného tehotenstva, predĺženie lehoty na rozmyslenie, rozšírenie diapazónu informácií, ktoré tá žena dostane, ako môže riešiť svoju situáciu, kontrola dodržiavania procesných postupov. Veď krajina bez kontroly a bez poriadku a bez prehľadu o tom, čo sa tu deje a ako sa dajú veci lepšie robiť, my to predsa potrebujeme.
Správa o potratovosti. Správu máme. Ak budeme poznať lepšie tie dôvody, môžeme lepšie nastaviť politiky, zrušenie zastaraných vyhlášok, čo je podľa mňa prirodzené, keď novelizujeme nejaký zákon, právo na druhú lekársku správu. Áno, právo, a kde musí byť ten lekár súčinný.
Zákaz reklamy. Prečo máme zakázanú reklamu na cigarety? Reklama, reklama a informácia sú dve veci a častokrát tu zaznievajú aj informácie v mediálnom priestore, že chceme zakázať informácie. Nie, chceme zakázať reklamu. Reklama je to, čo nás manipuluje k tomu, aby sme niečo chceli. Mapovanie príčin a dotácie z úradu vlády? Čo je zlé na dotáciách z úradu vlády na podporu tehotných žien? Prečo, prečo sa nám nepáčia dotácie?
Ja neviem ako, možno tu moji kolegovia vidia nejaké naozaj ideologické argumenty, ale ja ich tu naozaj nevidím a ja sa k tomuto zákonu hlásim a nemám s ním problém a dávam vám na zváženie, kolegovia, kolegyne, aby ste ho podporili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Zaujal ma termín legálna interrupcia. Ja som to hovoril na začiatku rozpravy, pripomeniem to teraz. Je legálna na začiatku, na základe, pardon, na základe zaostalého komunistického zákona spred viac ako tridsiatich rokov. A v poriadku, je legálna, áno? Ale to neznamená, že to znamená, že je automaticky dobrá alebo správna. Výhrada svedomia je nad touto záležitosťou, pretože umelý potrat vykonaný inak ako zo zdravotných dôvodov, teda napríklad ohrozenie života alebo zdravia matky, nie je zdravotná starostlivosť. Je to rozhodnutie, ale to nie je zdravotná starostlivosť, lebo sa nestará o zdravie, ale stará sa o ukončenie života. Takže nečudujem sa zdravotníkom, ktorí chránia životy, že to veľmi nechcú.
Ale vy ste priznali jednu vec, že veľká časť zdravotníckych zariadení a zdravotníkov má veľký problém s vykonávaním potratu, lebo vnímajú ten rozpor. A ubezpečujem vás, že keby to bolo v úplnom, úplnej slobode a mohli si vybrať, tak to percento by bolo ešte vyššie, pretože ich chápem, že naozaj im to nejde dohromady so starostlivosťou o život a zdravie.
A ďalej, keď, pán kolega, ste spomínali sociálne problémy, napríklad z neúplných rodín alebo jednorodičovských rodín, no áno, to sú sociálne problémy a preto ich riešme sociálne, ale nie fatálne a potrat je fatálne riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Predstavte si, že by sme sa sporili o to, či štát má zasahovať do práva rodičov alebo práva rodičov vo vzťahu k deťom sú absolútne. A že či by sme napríklad v takej debate použili slová, že ako vy môžete rozhodovať alebo starať sa do nejakých rodičov, ktorí bijú svoje dieťa do modra. Vy vôbec nechápete ich situáciu, vy nechápete, v akom sú psychickom stave. No, prepáčte, nebral by som takúto argumentáciu. A preto to obraciam aj k tomuto, že áno, máme možno rozdielne pohľady na to, že či vidíme len ženu - matku, alebo vidíme aj matku, aj dieťa a v tom je ten rozdiel. A preto, ak hľadím aj na dieťa, nielen na matku, samozrejme aj na matku, tak musím o týchto veciach hovoriť a musím sa, ako ľudovo povedané, do toho starať.
Jeden kolega spomínal, že prečo reštrikcia. Znova. Neviem, či už máme to hovoriť s plačom, že o žiadnu reštrikciu nejde. Akurát hovoríme o tom, že nechceme podporovať potraty, ale chceme podporovať život.
Ďalšia vec je, absolútne nikomu ja nikdy osobne, ani mi to nenapadlo a ani nám, ani tomuto zákonu starať sa do rozhodnutia, či chcem mať dieťa. My hovoríme o situácii, keď už majú dieťa, ale je ešte nenarodené.
Asi poznáme aj z prírodopisu zo siedmeho ročníka a z ďalších štúdií, že o dieťati sa rozhoduje trocha skôr. Teraz ide o to, či ho prijmeme, alebo ho neprijmeme. My sme presvedčení, že je to lepšia voľba, a preto ju podporujeme. Stále to ale zostáva voľba tých rodičov.
A chcem ešte povedať, lebo nestihnem to všetko, že moja žena robí skvelú kariéru.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Richard, ďakujem ti, že si popísal na príklade svojej rodiny. Ty si sa nechcel chváliť, ani vystatovať, ale na príklade svojej rodiny si popísal, že tá rodina môže prijať, keď je rozhodnutá prijať ten život a ja som presvedčená, že boli ste rozhodnutí ešte pred manželstvom tie deti prijať, aj v tých ťažších situáciách. Vieme veľmi dobre, že príčinou aj ukončenia tehotenstva je citová nestabilita, sociálna chudoba, rozpad rodín, ktoré sa konajú čím ďalej, tým viac, a je to často problém zdravia a problém sociálny, a preto my tu hovoríme o prevencii.
Obyčajne žena, ktorá zistí, že je tehotná, tak sa tomu tehotenstvu poteší. Tam je dokázané štatisticky, že málokedy to samotné tehotenstvo je príčinou toho potratu. Sú to tie okolnosti, za akých to tehotenstvo vzniklo. A preto je tu ten náš zákon, aby sme analyzovali tie okolnosti, prečo tá matka alebo ten pár sa nakoniec rozhodne pre potrat, aby sme vedeli tie okolnosti a aby sme týmto ľuďom, ľuďom pomohli, pretože si uvedomujeme, že pomôcť takýmto ľuďom je zodpovednosť celej spoločnosti, ale aj legislatívy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Rišo, plne s tebou súhlasím, ďakujem za tvoje slová. Ja musím sa priznať, že veľmi tomu nerozumiem, že prečo sa takto zbrojí proti tomuto návrhu zákona. Veď tento zákon vôbec nezakazuje potraty, ja som si to prečítal. Ak by zakazoval, tak ako rozumel by som tomu, ale nezakazuje, ale pomáha budúcim mamičkám. Tak ja tomu vôbec nerozumiem a ja plne podporujem tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som teda rád, že máte štyri deti. Som rád, že ste sa takto rozhodli, ale často počúvam pri obhajobe akýchkoľvek reštrikcií potratov veci, že ja mám dve deti, ja mám tri deti, ja mám štyri deti, ja mám päť detí a som veľmi rád. Ale veď to je úplne v poriadku. A nikto sa vám toto nesnaží negovať. Ja mám pocit, ako keby sa tu vytvára obraz, že tu je nejaké, nejaké pnutie od liberálov, ktoré ako keby chcel tie potraty spraviť povinnými.
Ja mám taký pocit, ako kebyže tu sa tvorí obraz nejakých zlých liberálov s červenými očami, ktorí jednoducho chcú, aby bolo tých potratov čo najviac a tak to vôbec nie, a tak to nikto z nás nehovorí. Veď je úplne v poriadku, keď sa niekto rozhodne mať dieťa, nech má dve, tri, štyri, ako koľko chce, veď to je, my to radi podporíme. To je tá sloboda výberu. A to tu nikto nespochybňuje. Tu nikto nespochybňuje to, že by sme mali podporiť viacčlenné rodiny, veď to je v poriadku. Jediné, čo hovoríme, je to, že tá žena by si to mala vybrať sama. A ty a tvoja žena ste mali, ako si hovoril, ťažké ekonomické podmienky, ale minimálne tam bolo to zázemie. A mnoho žien takéto zázemie nemá, mnoho žien je pod tlakom, mnoho žien je naozaj v ťažkej aj finančnej, aj spoločenskej situácii a jednoducho si toto vyhodnotila ako tú lepšiu voľbu. A nám, keďže sme v demokratickej a slobodnej spoločnosti, neostáva nič iné, len ako túto voľbu rešpektovať. A preto mám problém s akýmkoľvek obmedzovaním potratov, ale naopak, vítam akúkoľvek iniciatívu na to, aby sme tým ženám poskytli lepšie zázemie, či už finančnú pomoc alebo rôzne organizácie. V kľude poďme do toho a naozaj nerobme tu obraz toho, že liberáli si v nejakom chorom zmysle želajú potraty.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani predkladateľka, pán spravodajca, začnem takým osobným príkladom, s osobnou skúsenosťou. Keď dožijeme, tak budúci rok budeme mať s mojou manželkou Martuškou 25. výročie manželstva. Máme spolu štyri deti, dvoch chlapcov, dve dievčatá. Všetky naše deti sa nám narodili v čase, keď som nebol poslancom Národnej rady, keď som bol učiteľ, zhruba za obdobie pätnásť rokov a z toho bola Martuška dvanásť rokov na materskej. Viete si predstaviť, že naše finančné podmienky neboli nejaké veľkolepé. Martuška pochádza z rodiny, jej rodičia mali päť detí, moji rodičia majú päť detí, susedia naľavo majú päť detí, susedia napravo práve v sobotu krstili šieste.
Chcem povedať to, že prijať dieťa nie je ľahké, ale je to normálne. A keď sú problémy, keď sú ťažkosti ekonomického charakteru, sociálneho charakteru, tak ich treba riešiť ekonomicky a sociálne. To robí, myslím, že aj, aj tento návrh zákona a verím, že na tomto by sme sa mohli aj celkom zhodnúť, aj pán spravodajca to hovoril, že hľadajme tie ekonomické a sociálne riešenia.
Na druhej strane nesúhlasím s tým, že mať dieťa je alebo môže byť niečo zlé. Áno, môžeme povedať o počatí zo znásilnenia, ale zas buďme úprimní. Koľko z tých tisícov povedzme, buďme radoví, päťtisíc umelých potratov za rok, ukončených ľudských životov je počatých zo znásilnenia? Neviem. Na základe nahlásených znásilnení to nebude nejaké významné percento. To znamená, nepoužívajme to ako argument, to chcem povedať. Hovorme o tom, že sa môžu tie rodiny nachádzať v nejakej zlej situácii. No práve, práve to táto, táto novela rieši, navrhuje riešiť.
Čo by som chcel zdôrazniť ale ako podstatu, že my sa tu nebavíme len o ženách. My sa tu bavíme o matke a dieťati. O matke a dieťati. My sa tu nebavíme o nejakej zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu, v tomto prípade ženu, lebo napriek tomu, že mnohí to nejakým spôsobom sa snažia spochybňovať alebo posúvať, tak je to tak prirodzené. Niekto by povedal, od prírody, niekto by povedal, od Boha, že žena otehotnie, žena rodí. To nie je žiadna krivda, žiaden problém, žiadna chyba. Je to tak. A chceme pochopiteľne podporiť ženu. Ja ako otec veľmi rád podporím každú ženu, každú matku.
Na druhej strane nemôžme nevidieť deti. A preto ten prístup k tomu je iný, ako u niektorých kolegov, ktorí vidia len ženu. Samozrejme, pokiaľ nevidíme dieťa, a to by som bol rád, keby ste pochopili, že pokiaľ sa nepozeráme, nehľadíme na to dieťa, no tak mnohé tie opatrenia aj v tomto návrhu zákona budú vyzerať, akože komplikujeme život žene. Ale ak tam vidíme to dieťa, tak si musíme uvedomiť, že pri určitých situáciách treba hľadať vyváženie, treba hľadať kompromis. Áno, môžu to byť aj situácie, keď tej žene to z rôznych stránok sťaží situáciu. Ale nie je to nič, čo by, čo by jej nejak škodilo alebo dokonca úmyselne škodilo. Je to niečo, čo berie do úvahy aj záujem matky, aj záujem dieťaťa.
Ešte vám poviem k tej, čo som zabudol povedať, k tej sociálnej situácii v našej rodine. Keď sa nám narodilo v roku 1998 naše prvé dieťa, najstarší syn, tak ak si dobre pamätám, tak takéto zvýšené kočíkovné nebolo. Keď sa nám narodilo druhé dieťa, dcérka, tak bolo to kočíkovné na prvé dieťa. A keď sa nám narodilo tretie, tak bolo na prvé dve. A keď sa narodilo štvrté, tak na štvrté nie je, to by zaviedol práve tento zákon. Musím vám povedať, že sme nemali najmenší pocit krivdy, a viete prečo? Lebo nikdy mi nenapadlo, že čo má štát s mojimi deťmi. To sú naše deti. Nikdy som nepoužíval naše ako moje, to sú naše deti. A urobím všetko pre to, ak som zdravý a mám zdravé ruky, aby som sa o ne postaral a nikdy by mi nenapadlo, že z takéhoto dôvodu budem vnímať dieťa ako niečo priťažujúce alebo dokonca zlé. A preto to chcem zhrnúť tak, že to, že sa dieťa môže narodiť a narodí, je dobrá vec, je úžasná vec. Teraz kolegu, ktorý pred chvíľou sa im narodilo piate bábätko, tak by si možno mohol povedať, že či je to dobrá vec alebo, alebo nie je to dobrá vec.
Potrat je ukončenie detského života, ľudského života, dieťa je tiež človek. A preto potrat je zlý. A viete, ja som tu v tejto snemovni aj za týmto pultom už tretie volebné obdobie. O chvíľku bude desať rokov. A poviem vám o jednom posune, ktorý tu nastal. Pred desiatimi rokmi, ale možno ešte pred kratším obdobím, hovorili aj, a nechcem teraz už liberáli, nechcem ich škatuľkovať, ľudia, ktorí si mysleli, že v podstate potrat by mal byť dostupný, hovorili: "veď všetci vieme, že potrat je zlý, len my si myslíme, že sa to nevyrieši zákazmi". A za tých necelých desať rokov sme sa posunuli do situácie, keď títo ľudia už hovoria nie, nie, potrat to je právo, to je dobrá vec, to je riešenie, a už nehovoríme o tom, že nielenže zakazovať, ale dokonca by sme mali podporovať možnosť ísť na potrat. Áno, oni to podajú ako, akože je to taká rozširujúca možnosť pre ženy, lebo ignorujú dieťa. Potrat je zlá vec. V tejto chvíli neriešime jeho zákaz. Tá možnosť tu je a aj po prijatí tohto zákona tá možnosť v zákone zostane. Mne sa to nepáči, ale ja to rešpektujem, že taká možnosť v zákone je. Dá sa to zmeniť jedine hlasovaním tu v Národnej rade.
Ale ak prijmeme tento zákon, nikomu tá možnosť nebude odňatá, ale dáme jasne najavo, že potrat je zlý a chceme podporovať právo a možnosť porodiť dieťa a vychovať ho v dobrých podmienkach.
A ak máte vy, pán spravodajca, alebo ďalší kolegovia, nejaké návrhy, ktoré to ešte vylepšia, výborne, výborne, ale bavme sa o tom, že je tu matka a dieťa a že chceme podporovať matku, aby mohla mať deti.
Ja za seba poviem, chcem podporovať, aby žena, ktorá chce porodiť, aby mohla porodiť, aby sa tie ekonomické a sociálne otázky vyriešili, a áno, nesúhlasím s tým, aby išla na potrat a nechcem ju v tom podporovať. Tento zákon jej v tom nebráni a nevidím dôvod, prečo by sme to priam brali vyvážene, že podporíme, kto chce porodiť. Kto chce, pôjde na potrat. Toto nie sú rovnocenné veci, rovnako dobré veci. Mať dieťa je dobrá vec, ísť na potrat nie je dobrá vec.
A ešte jednu záležitosť k tej celej debate, ja budem, a budem sa teraz maximálne usilovať byť zdvorilý, lebo ma naučili, že mám byť slušný ku každému človeku, zvlášť k ženám, lebo si ženy vážim, preto neviem iný dôvod, prečo by som mal byť k ženám zvlášť zdvorilý, ale rovnako je pre mňa absolútne neprípustné, aby pani kolegyňa Janka Cigániková, Bittó Cigániková, rozprávala takýmto, takým tónom k pani poslankyni Záborskej. (Reakcia z pléna.) A argument (zaznievanie gongu), nech sa páči, nech sa páči, pani kolegyňa, dajte si faktickú. Výborne. Takým spôsobom k žene, ktorá je aj odborníčka, je lekárka, vykonávala prax vo veľmi náročných podmienkach a pani kolegyňa je odkázaná len na faktické podmienky, poznámky, pardon, z dôvodu, že proste, a ja neviem, aké má na to dôvody, neprišla načas do Národnej rady. Áno, posúva sa to tu a budem férový, posúva sa to tu a možno ste s tým nerátali. Ale hold, keď chcete vystupovať, musíte si to načasovať, prísť, a nielen tu vyskakovať cez v skratke zjednodušené faktické poznámky.
A ešte skúsim teda zareagovať na jednu tú faktickú poznámku, keďže nie ste v rozprave, tak sa na vás nedá reagovať faktickou. Hovoríte o tom, že prijatie tohto dokonca (povedané so smiechom) zákona, že nás presúva do 15. storočia, ja som si to pozrel, potrat bol legalizovaný prvýkrát v 20. storočí, v 20. storočí medzi svetovými vojnami. V Československu až v roku 1957 za ťažkého komunistického útlaku a zmenený do dnešnej podoby bol zase znova za komunistov v roku 1986. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.) Prihláste sa, pán kolega, aj vy do faktickej. Takže žiaden stredovek, žiadne 15. storočie, je to vec, možno tým, že sme sa zvlčili v 20. storočí, boli to najmä komunisti, ktorí to presadili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja viem, pán kolega Cmorej, že v tejto spoločnosti je veľa problémov od chudoby počínajúc a mohla by som ich menovať tak ako vy a ešte doplniť ďalšie, ale my dávame tieto problémy do súvislosti s tehotenstvom, a toto chceme, toto chceme riešiť. Na Slovensku, ešte ste hovorili, že keď boli by ste podporili materskú starostlivosť, áno, s týmto nápadom sme prišli, rokovali sme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ale keďže je to úprava, ktorá sa týka veľkého množstva zákonov, nestačilo sa to pripraviť na túto schôdzu a dať do tejto novely zákona. Vedia o tom, súhlasia s tým a na najbližšiu schôdzu podajú, podajú takýto, takúto zmenu, zmenu zákona.
Pokiaľ sa týka reklamy, problémy s reklamou boli aj v našom poslaneckom klube. Mohli ste urobiť to, čo sme urobili my, že ste si zavolali, že by ste si boli zavolali do poslaneckého klubu odborníka a bol by vám vysvetlil, čo je informácia, čo je reklama a boli by ste tak ako my našli, našli riešenie, ako to v tomto zákone upraviť.
Už prvá vec, ktorá mi bola povedaná z vašej strany, že na tento zákon chceme použiť stovky miliónov eur z, zo štátneho rozpočtu. Ja keď som povedala, že je to 1,8 mil. na štvrté kočíkovné a možno pár, pár miliónov na, na postihnuté deti, tak boli všetci prekvapení a hľadali iné dôvody, prečo tento zákon nepodporia.
Ďakujem pekne.