Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi stručne len vystúpiť k vybratým statiam vašej správy. Zamerala som sa práve na tie, ktoré sa týkajú oblastí, ktorým sa dlhodobo venujem. Takže možno teraz na chvíľu trochu menej politiky.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí ma zaujalo zistenie na strane 79 vašej správy, kde kritizujete, že sa absolútne nevyužívajú zákonné oprávnenia podľa § 12 ods. 1 zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a to, aby úrad práce rozhodol o uložení výchovných opatrení. Je dobré, že takýto postup súčasná zákonná úprava umožňuje, ale nedosahuje sa ním v žiadnom prípade účel sledovaný výchovnými opatreniami. V praxi aj poznáme príčiny alebo teda poznám príčiny tohto stavu a je smutné, že je to stav, ktorý trvá roky.
Roky sa potýkame s nedostatočnými personálnymi kapacitami, na úradoch práce preto kolegovia rezignovali a kedysi ťažké a dnes vlastne už skoro všetky prípady posúvajú na súdy, čo spôsobuje extrémne, extrémne dlhé alebo extrémne veľké prieťahy v konaní. Aj z predbežných záverov môjho poslaneckého prieskumu vyplynulo, že existuje personálna poddimenzovanosť zamestnancov kurately. A je síce pravda, že odmeňovanie kolegov sa zvyšuje, osobitne pre Bratislavu sa vyčleňujú osobitné balíky, ale nie je to spôsob, ako dotiahnuť nových zamestnancov na úrady práce. Takže už len zopakujem, že kvalita zamestnancov, pracovné podmienky, prebujnelá administratíva, to sú základné faktory liknavosti až nefunkčnosti úradov, presne, presnejšie sociálnoprávnej ochrany detí. Mám nádej, že nové vedenie na ústredí práce posunie túto problematiku aspoň o pár krokov ďalej.
Ako konštatujete vo svojej správe, a dá sa s tým iba súhlasiť, že úrad by nemal odďaľovať realizáciu výchovného opatrenia tým, že žiada súd, aby výchovné opatrenie nariadil. Ale pasáž správy, kde, citujem, že "vhodné by bolo, aby pri výchovných opatreniach podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine bolo výslovne podmienené návrhové oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k súdu predchádzajúcim uložením výchovného opatrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. preukázaním dôvodov, pre ktoré uloženie opatrenia orgánom SPO nemožno považovať za účelné", tu sa obávam, že nemožno v podmienkach právneho štátu podmieňovať zásah súdu alebo podanie návrhu účastníka súhlasom štátneho orgánu.
Rovnako ako ďalej uvádzate, že by autorita orgánov SPO-čky bola tá, ktorá by zlepšila rešpektovanie rozhodnutí rodičmi. To si asi vieme len, teda ja viem len ťažko predstaviť, keďže žijeme dobu, kedy práve v civilných veciach, v rodičovských sporoch sa nerešpektujú súdne rozhodnutia a často je to, žiaľ, aj preto, možno je dôležité to nejako jasne pomenovať, že je to preto, že sú nezmyselné a nevykonateľné. A obávam sa, že autorita úradu práce je omnoho slabšia ako autorita súdu.
Takže podporujem, že prokuratúra v netrestnom úseku často vstupuje do opatrovníckych konaní pred súdom a že sa prokurátori zúčastňujú na pojednávaniach vytýčených súdmi. Tu ale chcem dať do pozornosti, že prokuratúra by sa mala zamerať najmä na pojednávaniach na veci a spory, ktoré sú silne vyšpičkované. Ide často o spory o zmarený styk, zmarené výchovné opatrenia. Takže dovoľte mi možno odporučiť, aby prokurátori na netrestnom úseku, ktorí vstupujú do konania vo veciach maloletých, sa osobitne vzdelávali a scitlivovali pre agendu práv detí. Je potrebné, aby sa, aby aj prokurátori hájili najlepší záujem dieťaťa a pristupovali ku kauzám aspoň so základnými znalosťami vývinovej alebo detskej psychológie a z mojich skúseností môžem povedať, že aj takej obyčajnej ľudskosti. Totiž príčina sporov o dieťa je vo väčšine v osobnostnej štruktúre rodičov, v ich neschopnosti komunikovať a uvedomiť si, že rozpadom partnerského vzťahu rodičovský vzťah nezaniká.
Je povinnosťou systému SPO-čky a všetkých jeho zložiek, teda aj prokuratúry, prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Preto je dôležité podchytiť rodičovský konflikt na začiatku konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spoločným pohovorom s rodičmi, individuálnymi alebo párovými stretnutiami a mapovaním situácie dieťaťa. Rovnako je dôležité komunikovať rodičom kompetencie a postavenie kolízneho opatrovníka, ako aj možnosti pomoci, ktoré úrad poskytuje.
Práve tu – v tom kompetentnom podchytení prípadu na začiatku procesu – je kľúč k riešeniu rodičovského sporu. Komunikácia s odborníkmi a komunikácia tých odborníkov, nastavenie pravidiel a pravidelný kontroling je jediná prevencia vzniku protrahovaných sporov, ktoré často vedú až k fatálnemu narušeniu vzťahu dieťaťa k otcovi. Ohrdnutie jedného rodiča druhým a následná pomsta, strach, až hlboko prežívaná úzkosť zo strany, zo straty či oklieštenia rodičovských práv, obava z výhody rodiča získať náklonnosť dieťaťa, to nie sú právne, ale to sú psychologické kategórie. Tie rieši psychológ, hoci konfrontovaný s nimi je aj právnik a sociálny pracovník, preto tak často zdôrazňovaná interdisciplinárna spolupráca. Ak odborníci nekomunikujú, tak sa generuje ešte hlbšia priepasť medzi rodičmi, než je tá, ktorú si oni sami vytvorili práve tým konfliktom v partnerskom vzťahu. Pre toto všetko tí rodičia nezvládajú dynamiku konfliktu, lebo chýba kooperácia a kroky procesu často nemajú zmysel.
Ďalej ma tiež zaujali state o ochrane starších a ochrane zraniteľných osôb. Na odkázanosť a zraniteľnosť dospelých osôb, myslím, že reagujeme len minimálne. Najvýznamnejšou doménou ochrany slabších a zraniteľných osôb, teda najvýznamnejšia doména patrí jednoznačne opatrovníckemu právu, ale ak odhliadneme od reformy slovenského procesného práva, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2016 procesne neumožňuje súdu pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony, tak možno konštatovať, že hmotnoprávnej úprave opatrovníctva dospelých sme zatiaľ nevenovali náležitú pozornosť a to aj napriek tomu, že opatrovníctvo dospelých možno považovať pri rodinnom práve za jeden hodnotovo významný právny inštitút upravujúci práve tie najintímnejšie osobnostné vzťahy. Takže myslím, že závažný taký legislatívny dlh voči spoločnosti spočíva aj v tom, že aj dnes jadro platnej úpravy opatrovníckeho práva nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku z roku 1964. Žiaľ. No ešte horším je zistenie plynúce z podnetov aj zo skúseností vyplývajúcich z mimoriadne negatívnych skúseností s nekompetentnosťou, až niekedy priam až ponižujúcou komunikáciou niektorých sudcov a prokurátorov riešiacich túto nesmierne citlivú agendu. Toto sú momenty, ktoré nevyrieši sebalepšia legislatívna úprava. Bude teda dôležité v budúcnosti zvažovať aj formy akéhosi vzdelávania, možno supervízie.
No a ďalej len so znepokojením možno čítať vo vašej správe, že násilie v rodinách sa v roku 2020 výrazne zvýšilo, čo je zreteľné aj zo zistených štatistických údajov. Je fajn, že roky zdôrazňovaná potreba koordinácie činnosti medzi subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, teda najmä orgánmi činnými v trestnom konaní sa postupne dostáva do praxe. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia ponúka odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Myslím, že táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a tak vytvára mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.
A tu práve, pán generálny prokurátor, vidím veľkú príležitosť pre trestný úsek prokuratúry, aby začal intenzívnu spoluprácu s intervenčnými centrami. Za to, samozrejme, patrí poďakovanie oddeleniu násilia, násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru, teda už spomínanej pani Mgr. Hubertovej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.