Videokanál klubu

Ja som sa len chcel pánovi Kuffovi veľmi ospravedlniť, že zatiaľ nie som neomylný, ale keď budem dosahovať jeho kvality, budem naozaj veľmi rád.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skúsme sa vrátiť k zákonu o významných investíciách po tejto humornej vložke, ktorú si niektorí humoristi určite užili, ale myslím, že sme tu na niečo iné, ako sa len zabávať. Túto rozpravu sme potrebovali otvoriť preto, že v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý som predniesol počas prerokovania zákona, som to neprečítal dobre. Poznámky pod čiarou som prečítal ako poznámky pod čiarou a jednu som prečítal tam, kde som nemal. Čiže musel som ten pozmeňovací návrh stiahnuť a nahradiť ho týmto, ktorý je presný, takže túto polhodinu, ktorú sme práve zabili, beriem na seba. Je to moja vina, moja vina. Takže dovolím si prečítať ho ešte raz.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona o významných investíciách, tlač 560.
Návrh zákona o významných investíciách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písm. h) znie:
"h) Strategickým územím okrem písmena f) a g) aj stavba plynovodu, plynárenského zariadenia distribučnej siete, plynárenského zariadenia prepravnej siete, elektrického vedenia, elektroenergetického zariadenia prenosovej sústavy, elektroenergetického zariadenia distribučnej sústavy, ako aj strategickej, dopravnej a inžinierskej infraštruktúry celonárodného významu, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky."
2. V § 2 písm. i) bod 1 sa vypúšťajú slová "podľa písm. f)".
3. V § 3 ods. 5 znie:
"(5) Významná investícia je okrem odsekov 1 až 3 aj investičný projekt, ktorého účelom je výstavba zdravotníckeho zariadenia alebo informačnej technológie verejnej správy, poznámka x), ak je súčasťou kritickej infraštruktúry, poznámka 3), a spĺňa podmienky podľa odseku 1."
Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie:
"x) § 2 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce odkazy k poznámkam pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne. Len sa teším, že sa nevolám Svrček, ale aspoň moje meno sa nebude dať komoliť. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne.
Práve ste sa, pán Podmanický, dozvedeli, ako vaša legendárna štvorka porušuje rokovací poriadok. Vy, pán Podmanický, vystupujete v procedurálnych návrhoch s takými, ale s takými návrhmi, ktoré nemajú nič spoločné s rokovaním. Vy si tu robíte politický marketing, pretože ste sa vyšplhali na chrbáte tamtoho pána odrúškovaného Kotlebu a teraz ste život (reakcie z pléna), ktorý nemá, žiaľbohu, žiaden život. Pán Podmanický, toto je, toto je vec, ktorú vy, toto je vec, ktorú vy robíte stále. Nepoviete naozaj nič, nič k veci, nepoviete nič normálne. Vy len vystúpite aj s tým legendárnym Kuffom, ktorý má, neviem, či má trenírky na sebe alebo rúško, ale vy vystúpite a, a to je niečo neskutočné. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.)
A už to tu raz dnes zaznelo. Vy tu rozprávate, vy tu rozprávate o tom, pán Podmanický, ako sa porušuje poriadok a vy ho porušujete neustále, neustále. Vy ste boli pri tam Robertovi F., potom ste od neho odišli. Vy ste sa tiež vyšplhali na chrbáte pána... Je triezvy? Je. ... pána Roberta Fica a musím povedať úprimne, porušujete, porušujete vy neustále, vaša legendárna štvorka, stále porušujete rokovací poriadok.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, z hlasovania č. 143 ma vykázalo, že som nehlasovala a hlasovala som "za".

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Šeliga, ďakujem za to pripomenutie, to vecné pripomenutie k správe generálneho prokurátora o činnosti Generálnej prokuratúry k téme násilie, pretože to násilie sa naozaj v našich regiónoch, v našich domácnostiach pácha a neexistuje v podstate ako keby nástroj na to, aby sme eliminovali toto správanie a nepácha sa len na zraniteľných osobách a na osobách, ktoré naozaj sa nevedia brániť, ale, bohužiaľ, to prechádza až do stavov, kde násilie sa pácha na verejných činiteľoch a, bohužiaľ, toto správanie je tolerované. Napriek tomu, že sa dodajú dôkazy, napriek tomu, že sa opakovane deje tá nedôvera v tú prokuratúru alebo aj v tú políciu, je medzi občanmi veľmi, ale veľmi silná.
Keď si povedal, že je to rok nádeje, tak aj pre mňa vstáva tá nádej, že naozaj my dokážeme eliminovať len to násilie a tú agresivitu tým, že bude príklad dobrej praxe v tom, že zabezpečíme tými našimi správaniami alebo aj tými rozhodnutiami prokuratúry, aby sa naozaj tie činy prešetrili, aby sa nebagatelizovali, nezametali pod koberec, ako sa stávalo v minulosti. Nemám oči krvavé, ale skôr pre budúcnosť chcem dosiahnuť to, aby človek, ktorý raz dokáže spáchať násilie, druhýkrát, tretíkrát, a nič sa nedeje, tak toto potom nezvyšuje dôveru v právny štát.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi nadviazať na rozpravu pána poslanca Šeligu. Vítam to, že Generálna prokuratúra oslobodila toho rómskeho chlapca, ktorý si pomohol troškou dreva, kde urobil škodu za pár centov.
Zároveň mám jednu otázku na pána generálneho prokurátora. Ak dovolíte, tak budem citovať z vašej správy.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžete mať otázku na generálneho prokurátora, môžete na pána Šeligu reagovať.

Pollák, Peter, poslanec NR SR
Okej. Tak teda v správe Generálnej prokuratúry sa píše: "Najviac prípadov trestnej činnosti mladistvých sa vyskytlo v obvode Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, Trebišov, Prešov, Vranov nad Topľou, Lučenec, Rimavská Sobota. Sú to okresy s vysokým podielom marginalizovaného obyvateľstva." Ja som sa pred časom stretol s niektorými okresnými aj krajskými riaditeľmi a pýtal som sa, či existuje nejaká štatistika v tom, že kto pácha trestnú činnosť, či sú to Rómovia alebo teda majorita. Nič také neexistuje. Ja sa len chcem teda informovať, či Generálna prokuratúra takéto štatistiky si vedie, lebo ak áno, tak to môže byť aj nejaký problém, ako, neberte to ako vyhrážku, je to iba také konštatovanie s tým, že naozaj to vie prehĺbiť potom aj takú spoločenskú nevraživosť zase voči obyvateľom a teda rómskej menšine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Juraj, tak ako veľa ľudí v tejto miestnosti, aj mňa nenecháva chladným a znepokojuje nárast trestných činov podľa § 208 Trestného zákona a súvisiacich trestných činov alebo podobných trestných činov. A sám som sa touto problematikou istý čas zaoberal aj v rámci neziskového sektora a v podstate nie je mi vzdialená táto problematika. Chcem iba deklarovať, že aj prostredníctvom konkrétnych krokov, napríklad prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k jednej novele zákona č. 305 budem podnikať konkrétne kroky a veľmi rád sa zapojím do akéhokoľvek procesu a akejkoľvek aktivity, ktorá bude realizovaná s cieľom zvrátenia alebo aspoň zmiernenia tohto veľmi negatívneho spoločenského trendu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, takže Vansovej Lomničku už máme za sebou, tak poďme sa posunúť k tomu domácemu násiliu. To domáce násilie skutočne je už niekoľko rokov problém. V podstate problém je aj v tom, že sa málo vyšetruje. Jednoducho sa zasúva pod stoličku. V podstate existuje niečo ako mužská solidarita. To znamená, že dosť často sa stáva to, že pokiaľ týraná žena alebo znásilnená žena alebo žena, ktorá je konfrontovaná s nejakým násilím, príde na políciu; hlavne v malých obciach, v malých mestách sa stáva, že obvykle policajt je spolužiak alebo bratranec svojho manžela a je to tak. Pravda je aj taká, že ženy, keďže, konfrontované s násilím, s ktorými sa ja naozaj dosť často stretávam, ani nechcú vypovedať pred mužmi. A nepočúvajú ich ani policajti častokrát, nepočúvajú ich ani prokurátori, nepočúva ich takmer nikto. Výsledkom je už niekoľko zastrelených, však to nebudeme sa vracať do minulosti, lebo to nemá zmysel, a preto často napríklad podávajú trestné oznámenia priamo na prokuratúru s tým, že majú pocit, že tam sa niečo pohne, pohnú sa ľady a začne sa vyšetrovať, ale obvykle ani tam sa nestretnú s nejakou ochotou.
My tu naozaj neberieme vážne tiché prosby žien, v tom máme obrovské rezervy ale všetci, celá spoločnosť. Preto možno pracovná skupina pre reformu polície prijala aj môj návrh, kde som žiadala, aby týrané ženy a ženy, ktoré boli konfrontované s násilím, vypočúvali ženy. Možno tým sa aj otvoria, tým totiž ešte ako-tak veria a tú pravdu povedia.
Takže ja vám chcem poďakovať, naopak, za to, čo ste povedali, za celý váš prejav a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Katka, za tvoj príspevok. Ja by som tiež sa chcela pripojiť k tomu, že tá oblasť sociálnoprávnej ochrany a osobitne marenie úradného výkonu je veľmi častou témou podnetov, ktoré dostávame. Že naozaj je to veľmi taká citlivá oblasť a je tam zapojených naozaj mnoho zložiek, či sú to súdy, sociálka, prokuratúra, ale častokrát toto marenie úradného výkonu spôsobuje to, že naozaj jeden rodič sa nedokáže stretnúť s druhým rodičom napriek tomu, že opakovane dáva podnety, opakovane sa snaží, ale jednoducho nevie sa domôcť spravodlivosti. Tak by som tak chcela apelovať na to, aby sa aj tieto veci začali tak nejako možno inak, možno systémovo meniť a riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi stručne len vystúpiť k vybratým statiam vašej správy. Zamerala som sa práve na tie, ktoré sa týkajú oblastí, ktorým sa dlhodobo venujem. Takže možno teraz na chvíľu trochu menej politiky.
V oblasti sociálnoprávnej ochrany detí ma zaujalo zistenie na strane 79 vašej správy, kde kritizujete, že sa absolútne nevyužívajú zákonné oprávnenia podľa § 12 ods. 1 zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a to, aby úrad práce rozhodol o uložení výchovných opatrení. Je dobré, že takýto postup súčasná zákonná úprava umožňuje, ale nedosahuje sa ním v žiadnom prípade účel sledovaný výchovnými opatreniami. V praxi aj poznáme príčiny alebo teda poznám príčiny tohto stavu a je smutné, že je to stav, ktorý trvá roky.
Roky sa potýkame s nedostatočnými personálnymi kapacitami, na úradoch práce preto kolegovia rezignovali a kedysi ťažké a dnes vlastne už skoro všetky prípady posúvajú na súdy, čo spôsobuje extrémne, extrémne dlhé alebo extrémne veľké prieťahy v konaní. Aj z predbežných záverov môjho poslaneckého prieskumu vyplynulo, že existuje personálna poddimenzovanosť zamestnancov kurately. A je síce pravda, že odmeňovanie kolegov sa zvyšuje, osobitne pre Bratislavu sa vyčleňujú osobitné balíky, ale nie je to spôsob, ako dotiahnuť nových zamestnancov na úrady práce. Takže už len zopakujem, že kvalita zamestnancov, pracovné podmienky, prebujnelá administratíva, to sú základné faktory liknavosti až nefunkčnosti úradov, presne, presnejšie sociálnoprávnej ochrany detí. Mám nádej, že nové vedenie na ústredí práce posunie túto problematiku aspoň o pár krokov ďalej.
Ako konštatujete vo svojej správe, a dá sa s tým iba súhlasiť, že úrad by nemal odďaľovať realizáciu výchovného opatrenia tým, že žiada súd, aby výchovné opatrenie nariadil. Ale pasáž správy, kde, citujem, že "vhodné by bolo, aby pri výchovných opatreniach podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine bolo výslovne podmienené návrhové oprávnenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo vzťahu k súdu predchádzajúcim uložením výchovného opatrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. preukázaním dôvodov, pre ktoré uloženie opatrenia orgánom SPO nemožno považovať za účelné", tu sa obávam, že nemožno v podmienkach právneho štátu podmieňovať zásah súdu alebo podanie návrhu účastníka súhlasom štátneho orgánu.
Rovnako ako ďalej uvádzate, že by autorita orgánov SPO-čky bola tá, ktorá by zlepšila rešpektovanie rozhodnutí rodičmi. To si asi vieme len, teda ja viem len ťažko predstaviť, keďže žijeme dobu, kedy práve v civilných veciach, v rodičovských sporoch sa nerešpektujú súdne rozhodnutia a často je to, žiaľ, aj preto, možno je dôležité to nejako jasne pomenovať, že je to preto, že sú nezmyselné a nevykonateľné. A obávam sa, že autorita úradu práce je omnoho slabšia ako autorita súdu.
Takže podporujem, že prokuratúra v netrestnom úseku často vstupuje do opatrovníckych konaní pred súdom a že sa prokurátori zúčastňujú na pojednávaniach vytýčených súdmi. Tu ale chcem dať do pozornosti, že prokuratúra by sa mala zamerať najmä na pojednávaniach na veci a spory, ktoré sú silne vyšpičkované. Ide často o spory o zmarený styk, zmarené výchovné opatrenia. Takže dovoľte mi možno odporučiť, aby prokurátori na netrestnom úseku, ktorí vstupujú do konania vo veciach maloletých, sa osobitne vzdelávali a scitlivovali pre agendu práv detí. Je potrebné, aby sa, aby aj prokurátori hájili najlepší záujem dieťaťa a pristupovali ku kauzám aspoň so základnými znalosťami vývinovej alebo detskej psychológie a z mojich skúseností môžem povedať, že aj takej obyčajnej ľudskosti. Totiž príčina sporov o dieťa je vo väčšine v osobnostnej štruktúre rodičov, v ich neschopnosti komunikovať a uvedomiť si, že rozpadom partnerského vzťahu rodičovský vzťah nezaniká.
Je povinnosťou systému SPO-čky a všetkých jeho zložiek, teda aj prokuratúry, prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Preto je dôležité podchytiť rodičovský konflikt na začiatku konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spoločným pohovorom s rodičmi, individuálnymi alebo párovými stretnutiami a mapovaním situácie dieťaťa. Rovnako je dôležité komunikovať rodičom kompetencie a postavenie kolízneho opatrovníka, ako aj možnosti pomoci, ktoré úrad poskytuje.
Práve tu – v tom kompetentnom podchytení prípadu na začiatku procesu – je kľúč k riešeniu rodičovského sporu. Komunikácia s odborníkmi a komunikácia tých odborníkov, nastavenie pravidiel a pravidelný kontroling je jediná prevencia vzniku protrahovaných sporov, ktoré často vedú až k fatálnemu narušeniu vzťahu dieťaťa k otcovi. Ohrdnutie jedného rodiča druhým a následná pomsta, strach, až hlboko prežívaná úzkosť zo strany, zo straty či oklieštenia rodičovských práv, obava z výhody rodiča získať náklonnosť dieťaťa, to nie sú právne, ale to sú psychologické kategórie. Tie rieši psychológ, hoci konfrontovaný s nimi je aj právnik a sociálny pracovník, preto tak často zdôrazňovaná interdisciplinárna spolupráca. Ak odborníci nekomunikujú, tak sa generuje ešte hlbšia priepasť medzi rodičmi, než je tá, ktorú si oni sami vytvorili práve tým konfliktom v partnerskom vzťahu. Pre toto všetko tí rodičia nezvládajú dynamiku konfliktu, lebo chýba kooperácia a kroky procesu často nemajú zmysel.
Ďalej ma tiež zaujali state o ochrane starších a ochrane zraniteľných osôb. Na odkázanosť a zraniteľnosť dospelých osôb, myslím, že reagujeme len minimálne. Najvýznamnejšou doménou ochrany slabších a zraniteľných osôb, teda najvýznamnejšia doména patrí jednoznačne opatrovníckemu právu, ale ak odhliadneme od reformy slovenského procesného práva, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2016 procesne neumožňuje súdu pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony, tak možno konštatovať, že hmotnoprávnej úprave opatrovníctva dospelých sme zatiaľ nevenovali náležitú pozornosť a to aj napriek tomu, že opatrovníctvo dospelých možno považovať pri rodinnom práve za jeden hodnotovo významný právny inštitút upravujúci práve tie najintímnejšie osobnostné vzťahy. Takže myslím, že závažný taký legislatívny dlh voči spoločnosti spočíva aj v tom, že aj dnes jadro platnej úpravy opatrovníckeho práva nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku z roku 1964. Žiaľ. No ešte horším je zistenie plynúce z podnetov aj zo skúseností vyplývajúcich z mimoriadne negatívnych skúseností s nekompetentnosťou, až niekedy priam až ponižujúcou komunikáciou niektorých sudcov a prokurátorov riešiacich túto nesmierne citlivú agendu. Toto sú momenty, ktoré nevyrieši sebalepšia legislatívna úprava. Bude teda dôležité v budúcnosti zvažovať aj formy akéhosi vzdelávania, možno supervízie.
No a ďalej len so znepokojením možno čítať vo vašej správe, že násilie v rodinách sa v roku 2020 výrazne zvýšilo, čo je zreteľné aj zo zistených štatistických údajov. Je fajn, že roky zdôrazňovaná potreba koordinácie činnosti medzi subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, teda najmä orgánmi činnými v trestnom konaní sa postupne dostáva do praxe. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia ponúka odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosť, ako aj rozsah pomoci, ktorú vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Myslím, že táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov domáceho násilia umožňuje obeti okamžité získanie odbornej pomoci a tak vytvára mechanizmus prevencie pred opakovaním domáceho násilia.
A tu práve, pán generálny prokurátor, vidím veľkú príležitosť pre trestný úsek prokuratúry, aby začal intenzívnu spoluprácu s intervenčnými centrami. Za to, samozrejme, patrí poďakovanie oddeleniu násilia, násilnej a všeobecnej kriminality trestného odboru, teda už spomínanej pani Mgr. Hubertovej.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.