Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ďakujem vám, pán generálny prokurátor, za vašu nielen trpezlivosť, ale i za vašu aktívnu účasť už druhý deň pri tomto rokovaní. Naozaj si pamätám niekedy ľudí, ktorí sedeli na vašom mieste a viac-menej arogantne dávali najavo nezáujem o všetko, o čom sa rozprávalo, čítali noviny a vyjadrili sa tak úplne na záver nejakou krátkou vetou. Vy naozaj veľmi jasne reagujete.
Ja si vážim fakty, ktoré ste povedali aj v súvislosti s kauzou Vietnamec, a chcem vás len poprosiť, aby ste teda vyťažili z tejto vašej trpezlivosti a z tohto dvojdňového seminára to, čo je vlastne možné pre vašu funkciu z tohto aj vyťažiť, a to presvedčenie, že tak ako nás štatistika učí, extrémy sa musia vždycky škrtnúť, viete. Extrémistické hodnoty v štatistike sa dávajú preč, aj zľava, aj sprava, a treba z toho vyťažiť tú podstatu, ktorá vedie k pravde.
A ja chcem veriť, že práve v duchu toho, čo ste deklarovali viackrát, že pôjdete tvrdo po zákone, ani zľava, ani sprava nebudete si všímať žiadne znaky, že to naozaj teraz budete mať možnosť dokázať, lebo je to nejaká stará poučka, možno by to niektorí politici tam spravili, snáď by to vedeli mi aj potvrdiť, že význam osobnosti v dejinách. Ale áno, keď sa človek dostane na nejaké miesto a je osobnosťou, dokáže možno tým dejinám pomôcť a ja verím, že vy práve z tohto stretnutia, z tohto rozprávania môžte vyťažiť tú podstatu, ktorá pomôže dejinám Slovenska dostať sa na lepšiu trajektóriu. A pridávam sa k tej prosbe, aby ste so všetkými ľuďmi, ktorí majú takú istú zodpovednosť, teraz spolupracovali, konkrétne s pánom špeciálnym prokurátorom Lipšicom, spája vás veľmi veľa a ja verím, že dokážete prekonať to negatívne a vyťažiť to pozitívne, čo tak veľmi potrebujeme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán generálny prokurátor, slušných ľudí a čestných ľudí by ani vaše meno nemali poznať. Samozrejme, Generálna prokuratúra tu patrí, aby dohliadala nad právom a spravodlivosťou. Ale komu tento bordel vyhovuje, ktorý sa tu spustil, už dva dni? Myslím si, že to vyhovuje strane SMER. A ja sa len čudujem kotlebovcom a Republike, že im sekundujú a je mi to úprimne ľúto. Naozaj ľudí vonku nezaujíma toto, čo tu politici stvárajú.
Ďakujem.

Pán generálny prokurátor, nie je pravda, že by vás niekto nenávidel z koalície, práve naopak, pýtame sa vás absolútne, ja si myslím o vás, že ste čestný človek, ale že každý robí chyby a niekedy si priznať tú chybu nie je zlé.
Povedali ste, že naozaj, že sú ohrozené zdravím naše rodiny. Je to veľká pravda. Vás chceli dať zabiť. Kto vás chcel dať zabiť? Kto je z toho obvinený? Kočner. Kto to je Kočner? Osobný priateľ Roberta Fica. Každý jeden zo smerákov ho poznal, každý jeden. A ja som veľmi rád, keď dáte vyšetriť kauzu naozaj Počiatek a Trnka. Ja som vám to včera tiež hovoril. Prepánaboha, veď Počiatek povedal, že Fico je zlodej. A to nie je môj výmysel, ja ich naozaj volám zlodeji, ale to povedal Fico.
Včera po mojom vystúpení hneď extrémista Mazurek, ale on je extrémista súdom určený, Fico, teda Kotleba je súdom určený fašista. Oni sú fašisti a extrémisti. To neni môj výmysel. Včera zostrihal moje video extrémista Mazurek úplne idiotským spôsobom, spravil zo mňa hlupáka, prestrihal to, a keby ste videl, čo tam, čo tam, aké sú tam vyhrážky mojej rodine, mne, ja som vás včera prosil, aby ste toto, aby ste toto začali riešiť, tento extrémizmus, ktorý tu je. Vaša rodina, vaša rodina, povedali ste, je pre vás to najviac. Aj pre mňa a nebudú sa mi tam extrémisti vyhrážať mojej rodine. A toto robí Mazurek, toto robí Suja, toto, toto oni robia. Čiže ja som vás včera o toto prosil, o toto.
Spomínali ste pána Lipšica. Ja si myslím, že veľká chyba je, že teraz nenachádzate k sebe cestu, a naozaj možno keby ste začali jeden druhého viac počúvať. Ja, ste, obidvaja ste zvolení, obidvaja ste zvolení, tak si myslím, že by bolo naozaj pre dobro veci, keby ste vy dvaja – generálny a špeciálny prokurátor – začali viac jeden druhého počúvať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán generálny prokurátor, teraz ste krásne ukončili svoju reč. Treba byť korektný, jediná vec sú dôkazy, my sme stále otvorení dôkazom.
No, vysvetľovali ste aj kauzu Vietnamec, ale ja sa troška vrátim. Hovoríte o dôvere verejnosti v Generálnu prokuratúru. V rozprave včera som vás vyzval a asi trikrát som to zopakoval, aby ste mne ako laikovi a ľuďom, ktorí nie sú právnikmi, vysvetlili svoje rozhodnutie zničiť nahrávku kauzy Gorila. Pred chvíľočkou ste hovorili, sme otvorení akýmkoľvek dôkazom a tak ďalej a tak ďalej. Čo je toto za rozhodnutie, ktoré nariadi zničiť takýto dôkazový materiál? Boli ste potom v rozprave, boli ste potom v rozprave, prihovorili ste sa Kotlebovi, ktorý vám dával otázky, ste ho oslovili pán poslanec Kotleba, a odpovedali ste mu pekne na otázky, ktoré vám položil. Všetka česť. Na moju otázku, moju otázku ste odignorovali. Reagoval som potom faktickou poznámku s tým, aby ste mi odpovedali. Vy ste napriek tomu, že ste mohli faktickú využiť a odpovedať mi, znova nereagovali. Prosím vás teda o odpoveď na moju otázku opakovane.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No predovšetkým chcem povedať, že som rád, že línia zahraničnej politiky Slovenskej republiky je úplne jednoznačná a že v osobe pána ministra Korčoka máme človeka, ktorý túto líniu veľmi elegantne, veľmi presvedčivo a veľmi potrebne háji. Takže určite by som si s ním nedovolil spájať žiadne konšpirácie, žiadne pochlebovanie alebo žiadne potrimiskárenie. Naopak, som presvedčený, že záujmy Slovenskej republiky sa majú hájiť práve takýmto spôsobom. Orientácia smerom k našim spojencom je jasná a som presvedčený, že sú v tom záruky nie pre nás, ktorí sme tu na chvíľu, ale pre krajinu, ktorá tu musí byť, verme, že na veky. A to je veľmi dôležité vedieť, kam patríme.
Čo sa týka tých pocitov. Nuž, o pocitoch by som nerozprával, aj keď viem, že v tejto chvíli je ťažko položiť všetky argumenty na stôl. Tu by som len upozornil na tú časť môjho vystúpenia, kde som naznačil, že z tých poznámok z rozhovorov, ktoré som teda viedol s policajtmi, ktorí mali odvahu prehovoriť, ale nevedeli celkom uveriť, že už v tej chvíli je to všetko tak isté, že môžu ísť s tým na verejný priestor, tak sa koná. Urobil som kroky, ktoré som považoval ako občan aj ako poslanec za potrebné, a verím, že vďaka odvahe týchto policajtov nie je tomuto prípadu koniec a že napokon všetko sa dá aj prehodnotiť a pán generálny prokurátor príde možno aj k tomu, že bude treba prípad otvoriť a trestné oznámenie podať. Ale to, samozrejme, je niečo, čo ja nedokážem predvídať. Len prosím, aby sme to chápali ako vo vývoji, ten proces hľadania pravdy v prípade Vietnamca aj v prípade našej spoločnosti, ako sa posunúť ďalej, je kontinuálny a verím, že všetci na ňom sa budeme podieľať tou mierou, ktorou nám ukladá to svedomie i súčasné postavenie poslancov.
Ďakujem.

Dobré ráno, dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, ja rád začnem, len som mal pocit že zo včerajška ostali ešte faktické poznámky, ale zrejme tie sa už stratili a nebude sa v nich pokračovať? Mal som pocit, že neboli zodpovedané.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nie sú tu kolegovia, ktorí ešte...

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže využívam túto možnosť a dovolím si poďakovať za to, že táto správa pána generálneho prokurátora je tak podrobne teraz preberaná. Určite ho chcem v úvode svojho vystúpenia uistiť, že som človek, ktorý má prirodzenú úctu k autoritám, tak som bol vychovaný a naozaj sa to úplne prirodzene a s plnou vážnosťou vzťahuje aj k jeho vysokému úradu, tobôž keď vieme, že nastúpil na funkciu do kresla, ktoré v minulosti bolo zaťažené neuveriteľným úpadkom. A ja pevne verím, že tá doba skončila a že už v jeho osobe, nech už akokoľvek to tu pretriasame, zľava-sprava, politicky-nepoliticky, máme záruku, že naozaj sa bude rozhodovať len podľa zákona.
Sám ste povedali, pán generálny prokurátor, že ste až doslova otrok, muž zákona, a ja si myslím, že to je správne, treba, aby ľudia pocítili, že je to naozaj jednoznačne takto.
Čo sa týka správy samotnej, je tam veľa faktov, ja nebudem mať problém zahlasovať za túto správu v tom zmysle, že ju zobereme na vedomie. Nedokážem vyhodnotiť všetky súvislosti, ale úplne v závere, možno úplne nepodstatné, ale život nie je len o veľkých cieľoch, ale potrebujeme aj základné parametre mať zabezpečené. Spomínate v správe, že sú nedôstojné priestory pre úrad Generálnej prokuratúry aj pre Úrad špeciálnej prokuratúry a že to považujete za potrebné vyriešiť.
V tejto súvislosti by som len vyjadril určité potešenie, že sedíte v budove, ktorá má v slovenskej histórii architektúry veľký význam. Pozdravujem v tejto chvíli aj možno rodákov zo Slovenskej Ľupče, kde sa narodil Emil Beluš, ktorý túto budovu v 30. rokoch navrhol. A možno len že ak sa vám podarí teraz splniť aj tento cieľ, ktorý ste spomínali vo svojej správe, že je potrebné túto budovu upraviť, respektíve možno ísť úplne do nových priestorov, takže bol by som veľmi rád, ak by ste do toho dokázali zaradiť aj využitie toho okna, ktoré je na vrchole budovy a do ktorého sa nikdy nedostala tá zamýšľaná socha boha obchodu a zlodejov Hermesa, a že možno by sme mohli povedať, že v tejto chvíli by sme mohli trocha už upraviť zámer pána architekta Emila Beluša a dať tam možno sochu bohyne múdrosti Atény, že ak by teda išlo o to. Ale to je naozaj len na úvod, ale s plnou vážnosťou, že určite priestory potrebujete dôstojné a vyhovujúce vášmu vysokému úradu.
V úvode som povedal, že mám úctu k tomuto úradu, a poprosím, aby ste to aj tak brali, čo následne poviem, je naozaj spojené s tým, že som presvedčený, že nás spája verejný záujem a nie žiadne politikárčenie alebo nejaké úmysly, ktoré sú nehodné ľudí, ktorí majú slúžiť Slovensku z tohto miesta, z tejto siene zákonnosti. Som presvedčený, že v tej správe chýba jedna možno kapitola, ktorá sa tam budúci rok aj dostane. Je to kapitola, ktorá by mala a mohla byť venovaná ochrane dobrého mena Slovenska. A ja na tento prípad, na túto chýbajúcu kapitolu využijem, ale s tým najlepším úmyslom, už viackrát spomínaný prípad, kauzu uneseného Vietnamca, kde podľa všetkého slovenské úrady mohli mať pomerne veľký vplyv, aj keď v tejto chvíli všetko je dané už k ľadu.
Ja mám na to tri dôvody, že otváram pri tejto správe pohľad na únos Vietnamca. Ten prvý je spojený s rozhovorom s pánom ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý mi povedal na moju otázku, keď som sa s ním neformálne rozprával, že ako to vníma nemecká strana, že nemecká strana to stále vníma veľmi, veľmi zle. Napriek tomu, že ako oficiálne vyšetrovanie skončilo, zabudnete, je to stále považované za niečo, čo nám nerobí dobré meno a kde teda možno pri tej diplomacii si povedali, že už do toho viacej možno nebudú z Nemecka pozerať, ale určite to pociťuje pán minister ako niečo, čo nebolo dopovedané a čo by dopovedané malo byť.
Druhý dôvod, prečo sa ešte pozerám na tento prípad, je moje osobné rozprávanie sa s viacerými policajtmi. Títo policajti mi povedali asi nasledovné: Hanbíme sa, že na nás padá tieň podozrenia, že sme to takto všetko urobili a my pritom naozaj sme presvedčení, že tí, čo to spáchali, sú medzi nami, že sa bojíme, lebo aj my sme len ľudia, na to verejne poukázať a že vieme, aká je pravda.
Ja viem, takéto niečo môže povedať každý a stále to má len hodnotu nejakých rečí, ktoré sa hovoria, a chlieb sa je. Ale ja som z tohto rozhovoru s týmito ľuďmi urobil ten záver, ktorý má urobiť každý občan, už či je poslanec či neposlanec, a konal som tak, aby tej pravde, o ktorej mi hovoria, že jasne existuje, lenže zatiaľ je zametaná pod koberec, pomohol dostať sa na svetlo božie. A urobil som kroky, ktoré z tohto miesta nechcem popisovať, ale ktoré verím, pán generálny prokurátor, ešte pomôžu oživiť tento prípad práve kvôli tomu, aby Slovensko ako krajina, na ktorú sme hrdí a kde by sme jej vysoké renomé chceli obhajovať z každej možnej pozície, a teda aj z pozície nás poslancov, aj z pozície Generálnej prokuratúry vždy a za každých okolností aj naplnili takýto zámer.
Ten strach je pochopiteľný. Ja mu rozumiem. Často mi teda povedali pri tých rozhovoroch, že je to proste ťažké, že od nich nikto nechcel, aby tá pravda zaznela. Oni dali prednosť ľudskej bojazlivosti, sú to naozaj len ľudia, ale my by sme mali aj z tohto miesta povedať, že ak máme krajinu dostať z toho úpadku, tak sme povinní byť príkladom, lebo príklad osobný je ten najlepší spôsob, ako sa riadi všetko, aj krajina.
A dostávam sa k tretiemu bodu, kde chcem poukázať na fakt, že, a to ma prekvapuje a tu by som, pán generálny prokurátor, potreboval vedieť, či je to naozaj možné, takto na to sa pozreť, že na festivale policajtov protikorupčnom pod menom Pucung zaznela od pána ministra vnútra výzva, že treba byť otvorený, a vyzval policajtov, ktorí o prípade Vietnamca niečo vedia, aby to aj verejne a odvážne povedali. A údajne vaša reakcia bola taká, že ste sa naňho trocha nahnevali, že k tomu policajtov vyzval. Ja... možno došlo k nedorozumeniu.
Som presvedčený, že ak máme dosiahnuť v tejto krajine poriadok nielen čítaním správ o stave, v akom je Generálna prokuratúra, ale o stave, v akom je myslenie každého rozumného občana, nuž nemôžme vyčítať komukoľvek, tobôž nie ministrovi vnútra, ak povie svojim podriadeným, ak ste sa stretli so zlom, tak prehovorte, máte moju podporu a rozhodne počítajte s tým, že budem stáť na vašej strane. To je nesmierne dôležité. Lebo často sa v minulosti prejavilo práve tak, že ale, no viete, radšej o tom pomlčíme, ja vám nejak pomôžem, aby ste nemali problémy osobné, ale nehovorme o tom až tak verejne. Tento strach občiansky sme často podporovali a často sme mu dávali za pravdu aj tým, že sa neoplatilo byť odvážny.
Nuž verím, pán generálny prokurátor, že vy ako človek, ktorý bol vystavený obrovskému riziku ohrozenia vlastného života, čo je niečo, čo si my ostatní nevieme ani predstaviť, spolu aj s pánom Lipšicom ste proste sa dostali na zoznam galérky. Je to niečo neuveriteľné a verím, že to je aj záruka toho, že nemôžme pripustiť, aby sme mlčali pri stretnutí so zlom. A verím, že aj tento prípad, preto som ho otvoril, Vietnamca je vlastne taký charakteristický tým, že tá pravda stále kdesi levituje a bolo by potrebné, aby dosadla s plnou váhou na zem a bola odhalená občanovi ako príklad toho, nebojte sa, najvyšší predstavitelia štátu vás vždy podržia a nedopustia, aby ste boli ohrozovaní akýmkoľvek spôsobom za to, že máte odvahu prehovoriť aj o veciach, kde sa často mlčí.
No a posledná poznámka pod čiarou je daná tým, že tak trocha som sa zamýšľal nad tým, pán generálny prokurátor, že keď ste nastúpili 10. decembra minulého roku do vášho vysokého úradu a potom prišli Vianoce a tiež ste prekonali COVID, je to ťažká choroba, viem o tom svoje, že už 8. marca ste vlastne konštatovali, že nie je dôvod začať trestné stíhanie, konanie v tomto prípade, tak trocha ma to prekvapilo, aj keď nerozumiem tým procesom, že štvorročný prípad je možné za niekoľko týždňov takto správne posúdiť a urobiť takéto konečné rozhodnutie. Verím, že ste ho urobili s dobrým úmyslom, ale poprosil by som, keby naozaj aj tí, čo neprečítajú správu, podrobne vedeli v budúcnosti sa dostať k tomu, aby pochopili spôsob, prečo sa tak stalo, aby uverili, že pravda je tá, ktorá bude vždy stáť, za vrchstolom sedieť a bude vždy stáť aj za touto vysokou tribúnou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán generálny prokurátor, neodpovedali ste mi.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Ja v prvom rade oceňujem pána poslanca Baránika, že sa vyjadril aj k tomu, že tie názory aj to, že to častokrát iskrí na ústavnoprávnom výbore medzi ním a pánom generálnym prokurátorom, či už to bolo pri vypočúvaní, alebo teraz nedávno, keď sme si ho pozvali na výbor k tejto výročnej správe a k aktuálnej situácii, nevychádza z toho, že by tam bol nejaký osobný spor medzi nimi, ale ja si to tiež tak vysvetľujem, že sú tam úplne že diametrálne odlišné náhľady na to, ako, aké by malo byť postavenie prokuratúry, postavenie generálneho prokurátora, a potom tá celková jeho nespokojnosť s tým, že ešte takýto typ prokuratúry na Slovensku vôbec existuje.
Čiže ja len naozaj som aj rád, že si to takto vysvetlil, lebo ja to takto vnímam, len ono to naozaj niekedy v tých diskusiách vyzerá, ako keby to bolo niečo osobné, ale ja som ani z jednej strany nevnímal, že by tam bolo niečo osobné. Ja sa k niektorým veciam, ktorých si sa dotkol, vyjadrím potom vo vlastnom vystúpení.
Aj ten včerajší rozsudok Ústavného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval, že všetky úpravy, ktoré sme robili vo vzťahu k prokuratúre v minulom roku, boli v súlade s ústavou, a napriek tomu tu už druhý deň počúvame zo strany opozičných poslancov, ako, aký je tu, aký tu nie je právny štát, ako tu devastujeme právny štát, ako tu zavádzame nejaké neústavnosti, proste takéto účelové vyhlásenia, politikárčenie. A som rád, že si na to upozornil, že to tak nie je. Ja sa tomu ešte budem tiež venovať potom podrobnejšie vo svojom vystúpení.
No a k tým ďalším veciam. Áno, ja som sa zamýšľal nad tým, že či v tej správe má byť to, že ako pán generálny prokurátor robí poriadok s tými nehodnými a nepoctivými prokurátormi, ktorých na prokuratúre má, a to, že ich tam má, to vieme všetci. Podľa mňa to vie aj on, ale naozaj to nie je napríklad ani v tej správe špeciálneho prokurátora. Otázka je, že či to je taký kľúčový moment, pre ktorý by sme mali tú správu odmietať. Ja si to osobne nemyslím, ale rád by som naozaj vedel, že ako ideme robiť poriadok, lebo preloženie na legislatívne oddelenie povedzme, to podľa mňa nie je poriadok, urobenie poriadku s tým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tak, kolega Peter, súhlasím s tým, že si vyzval túto snemovňu, aby kultivovanejšie alebo, alebo aby sme na seba neútočili, aby sme takto pokojne diskutovali, ale znova, znova si spomenul prípad svojho brata.
A ja by som sa, ja by som sa ťa chcel opýtať práve v tejto súvislosti aj takto verejne, že generálny prokurátor, Generálna prokuratúra, prokurátori, všetci, čo boli do toho zasvätení by to nezvládli bez toho, aby ste sa vy do toho, vy do toho zamontovali nejakým spôsobom, aby ste sa vy k tomu vyjadrovali. My, mňa sa ľudia pýtali a ja som povedal: „Ja neviem. Ja do toho nevidím. Ja sa nemôžem postaviť ani na jednu stranu, ani na druhú stranu.“
Niektorí tvojho brata, tvojho brata sa zastávali, iní povedali, že zrejme na tom niečo bude. Ja som nepovedal nič. Ja som nehovoril ani na jednu stranu, ani na druhú. Ale priznávam, že mňa znepokojilo, hoci vieme tie rodinné prepojenia (ruch v sále a zaznievanie gongu), mňa mimoriadne znepokojovalo, keď ste dávali k tomuto tlačovku za tlačovkou. K týmto veciam ste sa vyjadrovali, to je jedno, Boris Kollár, ty, ďalší ľudia zo SME RODINA. My sme to vnímali, že je to pre vás citlivé. Ale nezvládol by to generálny prokurátor bez vás? Asi áno. To znamená, teraz by bola možno väčšia dôvera v to jeho rozhodnutie, ak by to spravil sám, bez týchto vecí, ktoré boli okolo.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak, pán Mazurek, ĽSNS, vieme, aká je to strana, SMER išiel, títo oligarchovia a tá organizovaná zločinecká skupina išla pánu generálnemu prokurátorovi po krku, takže takýmto smerom som to, som to ladil tú poznámku moju, že ktorí ho chvália.
A klamali ste, keď ste povedali, že súhlasím so Žiakom. To nie je pravda. Ja som povedal, že nesúhlasím s tým, čo Žiak povedal, ale takým istým spôsobom alebo podobným spôsobom tu od začiatku, čo sme tu, vystupujú niektorí poslanci z opozície. Takže tak.
No, pán Mizík, ďakujem vám za vašu faktickú poznámku.
A pán Svrček, kolega Svrček, ja som nekritizoval generálneho prokurátora, pýtal som sa. A pýtal som sa aj na jednu konkrétnu vec, dokonca asi som to trikrát zopakoval, tak budem rád, keď mi, keď mi to zodpovie.
A ja si myslím, že ani taká dlhá debata by tu nebola, taká dlhá rozprava a neboli by ani také emócie, keby pán generálny prokurátor iba predniesol správu a povedal pár slov k nej a už nezachádzal do ďalších vecí a nepichal do toho povedzme osieho hniezda. Proste je to tak.
Keď si pozrieme to, čo predviedol generálny... generálny prokurátor, tak to nebolo čisto len o správe. Ako na tom sa môžme zhodnúť.
Ďakujem.