Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán generálny prokurátor, vy ste mi odpovedali na moju otázku spôsobom, že mám si pozrieť tam a tam, že tam nájdem odpoveď, ale ja chcem tú odpoveď od vás. "Generálny prokurátor nevydá pokyn na zničenie nahrávky z kauzy Gorila," čítam v médiách, ale hneď za tým "vyšetrovatelia to podľa neho majú spraviť". Navyše, navyše Úrad špeciálnej prokuratúry tvrdí, že to môže hraničiť s trestným činom marenia spravodlivosti. Tak ja sa ako laik, nie ako právnik pýtam, či ten pokyn alebo odporúčanie vyšetrovateľom, že to majú spraviť, zničiť kauzu nahrávky, nahrávku kauzy Gorila, že či je to normálne, a pýtam sa, pýtam sa vás slušne a chcem od vás jednoduchú odpoveď.
Vďaka.

Tak pán Vetrák má pravdu. Aj takto vás chcem poprosiť, ja viem, že ste teda už v tom konali, ale ste otec, mne sa veľmi páčia tie vaše vyjadrenia o vašej rodine a o tom, o cti. To ako naozaj ľudsky vám to hovorím, to je niečo, čo aj ja si vážim a naozaj zachovať si česť pred svojou rodinou je to najviac, čo človek môže mať. Ale ste aj otec a si predstavte, že nevidíte svoje dieťa tri roky, tri roky. A keď ste teraz povedali, že ten generálny prokurátor teda má úctu vašu, ruský generálny prokurátor, a veríte, že aj z druhej strany je tá úcta, tak vás chcem poprosiť, aby ste aj túto tému s ním prebrali, aby naozaj žena, ktorá nevidela svoje dieťa tri roky, ten Hnatič je, je, je naňho vydaný slovenský zatykač. Nedáva to dieťa svojej... súd určil, že to dieťa má patriť matke, tak ja vás prosím opakovane.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja som si všimol, že medzitým sa už prihlásil aj pán poslanec Pročko, takže asi sa bude pýtať na to isté. Ja by som sa na to pôvodne nepýtal, lebo je to veľmi taký individuálny, konkrétny prípad. On spomenul ten prípad pani Hnatič, asi sa bude pýtať tiež. Ja som sa o to, nie som sám, viacerí poslanci pravdepodobne zaujímali. Viete, pán generálny prokurátor, že sme sa o tom rozprávali aj osobne. Vy ste aj poverili jednu pani prokurátorku z Generálnej prokuratúry, aby prešetrila postup prokuratúry v Košiciach. V podstate poviem aj za seba, aj za vás, že my sme sa dostali k tomu prípadu úplne v závere, kedy už tie možnosti podľa mňa z oboch strán boli veľmi obmedzené, lebo súbežne bežalo žiadosť o udelenie štátneho občianstva pre to malé dieťa, ktoré to medzitým dostalo, ale bol tam ešte jeden krok na súde v Košiciach, ktorý bol o vydaní medzinárodného zatykača. A návrh prokuratúra síce dala, ale súd ten medzinárodný zatykač odmietol z dôvodu, že bolo tam ix dôvodov, ale ja to zjednoduším, že prokuratúra v Košiciach nebola schopná približne za rok a pol vypočuť pána Hnatiča, a teda nemá prečo požadovať od súdu, aby teraz ten zatykač vydal, keďže to je ultimatívny prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, a že teda boli iné možnosti, ak by prokuratúra konala.
Ja teda neviem, ako dopadli závery prešetrenia pani prokurátorky, ktorá sa na to pozrela, ale mne to zatiaľ stále, ak sa nedozviem niečo nové, myslel som, že na to tiež zareagujete, tak mi to vychádza tak, že pán prokurátor, ale neviem jeho meno, priznám sa, však to je jedno, v Košiciach tú situáciu podcenil, lebo s pánom Hnatičom skutočne problém nebol sa spojiť, dokonca v čase, keď som to riešil, sa mi on sám ozval z Ruska a mal nejakú proste potrebu so mnou o tej veci komunikovať. Takže problém spojiť sa s ním nebol, ale neviem, prečo to prokuratúra neurobila.

Ondrej, ja si myslím, že niekedy rozhovory s ľuďmi, ktorí naozaj robia zle a sú to ľudia, ktorých cieľom životným je kradnúť, robiť zlé veci, niekedy pomáhajú. A ja som nebol pri tom rozhovore pána generálneho prokurátora s ruským generálnym prokurátorom, ale tu sa naozaj nedomnievam, že by náš generálny prokurátor robil niečo nekalé, ale cez teba ho chcem poprosiť a využiť teda jeho známosť s ruským generálnym prokurátorom, máme tu Hnatič, kauzu Hnatič, je to žena, ktorá tri roky nevidela svoje dieťa, do Ruska jej ho pán Hnatič uniesol, jeho otec je šéf SAV-ky, teda zo SAV-ky, robí v Rusku. Tá žena, prosím vás, pán generálny prokurátor, kauza Hnatič, poproste ruského generálneho prokurátora, aby matka mohla vidieť, slovenská matka svoje dieťa. Hnatič je, na Hnatiča je zatykač na Slovensku a košická prokuratúra robí úplne iné veci, ako by sa mala starať o túto ženu. O toto vás naozaj úpenlivo prosím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem vám, pán generálny prokurátor, za vašu nielen trpezlivosť, ale i za vašu aktívnu účasť už druhý deň pri tomto rokovaní. Naozaj si pamätám niekedy ľudí, ktorí sedeli na vašom mieste a viac-menej arogantne dávali najavo nezáujem o všetko, o čom sa rozprávalo, čítali noviny a vyjadrili sa tak úplne na záver nejakou krátkou vetou. Vy naozaj veľmi jasne reagujete.
Ja si vážim fakty, ktoré ste povedali aj v súvislosti s kauzou Vietnamec, a chcem vás len poprosiť, aby ste teda vyťažili z tejto vašej trpezlivosti a z tohto dvojdňového seminára to, čo je vlastne možné pre vašu funkciu z tohto aj vyťažiť, a to presvedčenie, že tak ako nás štatistika učí, extrémy sa musia vždycky škrtnúť, viete. Extrémistické hodnoty v štatistike sa dávajú preč, aj zľava, aj sprava, a treba z toho vyťažiť tú podstatu, ktorá vedie k pravde.
A ja chcem veriť, že práve v duchu toho, čo ste deklarovali viackrát, že pôjdete tvrdo po zákone, ani zľava, ani sprava nebudete si všímať žiadne znaky, že to naozaj teraz budete mať možnosť dokázať, lebo je to nejaká stará poučka, možno by to niektorí politici tam spravili, snáď by to vedeli mi aj potvrdiť, že význam osobnosti v dejinách. Ale áno, keď sa človek dostane na nejaké miesto a je osobnosťou, dokáže možno tým dejinám pomôcť a ja verím, že vy práve z tohto stretnutia, z tohto rozprávania môžte vyťažiť tú podstatu, ktorá pomôže dejinám Slovenska dostať sa na lepšiu trajektóriu. A pridávam sa k tej prosbe, aby ste so všetkými ľuďmi, ktorí majú takú istú zodpovednosť, teraz spolupracovali, konkrétne s pánom špeciálnym prokurátorom Lipšicom, spája vás veľmi veľa a ja verím, že dokážete prekonať to negatívne a vyťažiť to pozitívne, čo tak veľmi potrebujeme.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán generálny prokurátor, slušných ľudí a čestných ľudí by ani vaše meno nemali poznať. Samozrejme, Generálna prokuratúra tu patrí, aby dohliadala nad právom a spravodlivosťou. Ale komu tento bordel vyhovuje, ktorý sa tu spustil, už dva dni? Myslím si, že to vyhovuje strane SMER. A ja sa len čudujem kotlebovcom a Republike, že im sekundujú a je mi to úprimne ľúto. Naozaj ľudí vonku nezaujíma toto, čo tu politici stvárajú.
Ďakujem.

Pán generálny prokurátor, nie je pravda, že by vás niekto nenávidel z koalície, práve naopak, pýtame sa vás absolútne, ja si myslím o vás, že ste čestný človek, ale že každý robí chyby a niekedy si priznať tú chybu nie je zlé.
Povedali ste, že naozaj, že sú ohrozené zdravím naše rodiny. Je to veľká pravda. Vás chceli dať zabiť. Kto vás chcel dať zabiť? Kto je z toho obvinený? Kočner. Kto to je Kočner? Osobný priateľ Roberta Fica. Každý jeden zo smerákov ho poznal, každý jeden. A ja som veľmi rád, keď dáte vyšetriť kauzu naozaj Počiatek a Trnka. Ja som vám to včera tiež hovoril. Prepánaboha, veď Počiatek povedal, že Fico je zlodej. A to nie je môj výmysel, ja ich naozaj volám zlodeji, ale to povedal Fico.
Včera po mojom vystúpení hneď extrémista Mazurek, ale on je extrémista súdom určený, Fico, teda Kotleba je súdom určený fašista. Oni sú fašisti a extrémisti. To neni môj výmysel. Včera zostrihal moje video extrémista Mazurek úplne idiotským spôsobom, spravil zo mňa hlupáka, prestrihal to, a keby ste videl, čo tam, čo tam, aké sú tam vyhrážky mojej rodine, mne, ja som vás včera prosil, aby ste toto, aby ste toto začali riešiť, tento extrémizmus, ktorý tu je. Vaša rodina, vaša rodina, povedali ste, je pre vás to najviac. Aj pre mňa a nebudú sa mi tam extrémisti vyhrážať mojej rodine. A toto robí Mazurek, toto robí Suja, toto, toto oni robia. Čiže ja som vás včera o toto prosil, o toto.
Spomínali ste pána Lipšica. Ja si myslím, že veľká chyba je, že teraz nenachádzate k sebe cestu, a naozaj možno keby ste začali jeden druhého viac počúvať. Ja, ste, obidvaja ste zvolení, obidvaja ste zvolení, tak si myslím, že by bolo naozaj pre dobro veci, keby ste vy dvaja – generálny a špeciálny prokurátor – začali viac jeden druhého počúvať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán generálny prokurátor, teraz ste krásne ukončili svoju reč. Treba byť korektný, jediná vec sú dôkazy, my sme stále otvorení dôkazom.
No, vysvetľovali ste aj kauzu Vietnamec, ale ja sa troška vrátim. Hovoríte o dôvere verejnosti v Generálnu prokuratúru. V rozprave včera som vás vyzval a asi trikrát som to zopakoval, aby ste mne ako laikovi a ľuďom, ktorí nie sú právnikmi, vysvetlili svoje rozhodnutie zničiť nahrávku kauzy Gorila. Pred chvíľočkou ste hovorili, sme otvorení akýmkoľvek dôkazom a tak ďalej a tak ďalej. Čo je toto za rozhodnutie, ktoré nariadi zničiť takýto dôkazový materiál? Boli ste potom v rozprave, boli ste potom v rozprave, prihovorili ste sa Kotlebovi, ktorý vám dával otázky, ste ho oslovili pán poslanec Kotleba, a odpovedali ste mu pekne na otázky, ktoré vám položil. Všetka česť. Na moju otázku, moju otázku ste odignorovali. Reagoval som potom faktickou poznámku s tým, aby ste mi odpovedali. Vy ste napriek tomu, že ste mohli faktickú využiť a odpovedať mi, znova nereagovali. Prosím vás teda o odpoveď na moju otázku opakovane.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No predovšetkým chcem povedať, že som rád, že línia zahraničnej politiky Slovenskej republiky je úplne jednoznačná a že v osobe pána ministra Korčoka máme človeka, ktorý túto líniu veľmi elegantne, veľmi presvedčivo a veľmi potrebne háji. Takže určite by som si s ním nedovolil spájať žiadne konšpirácie, žiadne pochlebovanie alebo žiadne potrimiskárenie. Naopak, som presvedčený, že záujmy Slovenskej republiky sa majú hájiť práve takýmto spôsobom. Orientácia smerom k našim spojencom je jasná a som presvedčený, že sú v tom záruky nie pre nás, ktorí sme tu na chvíľu, ale pre krajinu, ktorá tu musí byť, verme, že na veky. A to je veľmi dôležité vedieť, kam patríme.
Čo sa týka tých pocitov. Nuž, o pocitoch by som nerozprával, aj keď viem, že v tejto chvíli je ťažko položiť všetky argumenty na stôl. Tu by som len upozornil na tú časť môjho vystúpenia, kde som naznačil, že z tých poznámok z rozhovorov, ktoré som teda viedol s policajtmi, ktorí mali odvahu prehovoriť, ale nevedeli celkom uveriť, že už v tej chvíli je to všetko tak isté, že môžu ísť s tým na verejný priestor, tak sa koná. Urobil som kroky, ktoré som považoval ako občan aj ako poslanec za potrebné, a verím, že vďaka odvahe týchto policajtov nie je tomuto prípadu koniec a že napokon všetko sa dá aj prehodnotiť a pán generálny prokurátor príde možno aj k tomu, že bude treba prípad otvoriť a trestné oznámenie podať. Ale to, samozrejme, je niečo, čo ja nedokážem predvídať. Len prosím, aby sme to chápali ako vo vývoji, ten proces hľadania pravdy v prípade Vietnamca aj v prípade našej spoločnosti, ako sa posunúť ďalej, je kontinuálny a verím, že všetci na ňom sa budeme podieľať tou mierou, ktorou nám ukladá to svedomie i súčasné postavenie poslancov.
Ďakujem.

Dobré ráno, dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, ja rád začnem, len som mal pocit že zo včerajška ostali ešte faktické poznámky, ale zrejme tie sa už stratili a nebude sa v nich pokračovať? Mal som pocit, že neboli zodpovedané.

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nie sú tu kolegovia, ktorí ešte...

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže využívam túto možnosť a dovolím si poďakovať za to, že táto správa pána generálneho prokurátora je tak podrobne teraz preberaná. Určite ho chcem v úvode svojho vystúpenia uistiť, že som človek, ktorý má prirodzenú úctu k autoritám, tak som bol vychovaný a naozaj sa to úplne prirodzene a s plnou vážnosťou vzťahuje aj k jeho vysokému úradu, tobôž keď vieme, že nastúpil na funkciu do kresla, ktoré v minulosti bolo zaťažené neuveriteľným úpadkom. A ja pevne verím, že tá doba skončila a že už v jeho osobe, nech už akokoľvek to tu pretriasame, zľava-sprava, politicky-nepoliticky, máme záruku, že naozaj sa bude rozhodovať len podľa zákona.
Sám ste povedali, pán generálny prokurátor, že ste až doslova otrok, muž zákona, a ja si myslím, že to je správne, treba, aby ľudia pocítili, že je to naozaj jednoznačne takto.
Čo sa týka správy samotnej, je tam veľa faktov, ja nebudem mať problém zahlasovať za túto správu v tom zmysle, že ju zobereme na vedomie. Nedokážem vyhodnotiť všetky súvislosti, ale úplne v závere, možno úplne nepodstatné, ale život nie je len o veľkých cieľoch, ale potrebujeme aj základné parametre mať zabezpečené. Spomínate v správe, že sú nedôstojné priestory pre úrad Generálnej prokuratúry aj pre Úrad špeciálnej prokuratúry a že to považujete za potrebné vyriešiť.
V tejto súvislosti by som len vyjadril určité potešenie, že sedíte v budove, ktorá má v slovenskej histórii architektúry veľký význam. Pozdravujem v tejto chvíli aj možno rodákov zo Slovenskej Ľupče, kde sa narodil Emil Beluš, ktorý túto budovu v 30. rokoch navrhol. A možno len že ak sa vám podarí teraz splniť aj tento cieľ, ktorý ste spomínali vo svojej správe, že je potrebné túto budovu upraviť, respektíve možno ísť úplne do nových priestorov, takže bol by som veľmi rád, ak by ste do toho dokázali zaradiť aj využitie toho okna, ktoré je na vrchole budovy a do ktorého sa nikdy nedostala tá zamýšľaná socha boha obchodu a zlodejov Hermesa, a že možno by sme mohli povedať, že v tejto chvíli by sme mohli trocha už upraviť zámer pána architekta Emila Beluša a dať tam možno sochu bohyne múdrosti Atény, že ak by teda išlo o to. Ale to je naozaj len na úvod, ale s plnou vážnosťou, že určite priestory potrebujete dôstojné a vyhovujúce vášmu vysokému úradu.
V úvode som povedal, že mám úctu k tomuto úradu, a poprosím, aby ste to aj tak brali, čo následne poviem, je naozaj spojené s tým, že som presvedčený, že nás spája verejný záujem a nie žiadne politikárčenie alebo nejaké úmysly, ktoré sú nehodné ľudí, ktorí majú slúžiť Slovensku z tohto miesta, z tejto siene zákonnosti. Som presvedčený, že v tej správe chýba jedna možno kapitola, ktorá sa tam budúci rok aj dostane. Je to kapitola, ktorá by mala a mohla byť venovaná ochrane dobrého mena Slovenska. A ja na tento prípad, na túto chýbajúcu kapitolu využijem, ale s tým najlepším úmyslom, už viackrát spomínaný prípad, kauzu uneseného Vietnamca, kde podľa všetkého slovenské úrady mohli mať pomerne veľký vplyv, aj keď v tejto chvíli všetko je dané už k ľadu.
Ja mám na to tri dôvody, že otváram pri tejto správe pohľad na únos Vietnamca. Ten prvý je spojený s rozhovorom s pánom ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, ktorý mi povedal na moju otázku, keď som sa s ním neformálne rozprával, že ako to vníma nemecká strana, že nemecká strana to stále vníma veľmi, veľmi zle. Napriek tomu, že ako oficiálne vyšetrovanie skončilo, zabudnete, je to stále považované za niečo, čo nám nerobí dobré meno a kde teda možno pri tej diplomacii si povedali, že už do toho viacej možno nebudú z Nemecka pozerať, ale určite to pociťuje pán minister ako niečo, čo nebolo dopovedané a čo by dopovedané malo byť.
Druhý dôvod, prečo sa ešte pozerám na tento prípad, je moje osobné rozprávanie sa s viacerými policajtmi. Títo policajti mi povedali asi nasledovné: Hanbíme sa, že na nás padá tieň podozrenia, že sme to takto všetko urobili a my pritom naozaj sme presvedčení, že tí, čo to spáchali, sú medzi nami, že sa bojíme, lebo aj my sme len ľudia, na to verejne poukázať a že vieme, aká je pravda.
Ja viem, takéto niečo môže povedať každý a stále to má len hodnotu nejakých rečí, ktoré sa hovoria, a chlieb sa je. Ale ja som z tohto rozhovoru s týmito ľuďmi urobil ten záver, ktorý má urobiť každý občan, už či je poslanec či neposlanec, a konal som tak, aby tej pravde, o ktorej mi hovoria, že jasne existuje, lenže zatiaľ je zametaná pod koberec, pomohol dostať sa na svetlo božie. A urobil som kroky, ktoré z tohto miesta nechcem popisovať, ale ktoré verím, pán generálny prokurátor, ešte pomôžu oživiť tento prípad práve kvôli tomu, aby Slovensko ako krajina, na ktorú sme hrdí a kde by sme jej vysoké renomé chceli obhajovať z každej možnej pozície, a teda aj z pozície nás poslancov, aj z pozície Generálnej prokuratúry vždy a za každých okolností aj naplnili takýto zámer.
Ten strach je pochopiteľný. Ja mu rozumiem. Často mi teda povedali pri tých rozhovoroch, že je to proste ťažké, že od nich nikto nechcel, aby tá pravda zaznela. Oni dali prednosť ľudskej bojazlivosti, sú to naozaj len ľudia, ale my by sme mali aj z tohto miesta povedať, že ak máme krajinu dostať z toho úpadku, tak sme povinní byť príkladom, lebo príklad osobný je ten najlepší spôsob, ako sa riadi všetko, aj krajina.
A dostávam sa k tretiemu bodu, kde chcem poukázať na fakt, že, a to ma prekvapuje a tu by som, pán generálny prokurátor, potreboval vedieť, či je to naozaj možné, takto na to sa pozreť, že na festivale policajtov protikorupčnom pod menom Pucung zaznela od pána ministra vnútra výzva, že treba byť otvorený, a vyzval policajtov, ktorí o prípade Vietnamca niečo vedia, aby to aj verejne a odvážne povedali. A údajne vaša reakcia bola taká, že ste sa naňho trocha nahnevali, že k tomu policajtov vyzval. Ja... možno došlo k nedorozumeniu.
Som presvedčený, že ak máme dosiahnuť v tejto krajine poriadok nielen čítaním správ o stave, v akom je Generálna prokuratúra, ale o stave, v akom je myslenie každého rozumného občana, nuž nemôžme vyčítať komukoľvek, tobôž nie ministrovi vnútra, ak povie svojim podriadeným, ak ste sa stretli so zlom, tak prehovorte, máte moju podporu a rozhodne počítajte s tým, že budem stáť na vašej strane. To je nesmierne dôležité. Lebo často sa v minulosti prejavilo práve tak, že ale, no viete, radšej o tom pomlčíme, ja vám nejak pomôžem, aby ste nemali problémy osobné, ale nehovorme o tom až tak verejne. Tento strach občiansky sme často podporovali a často sme mu dávali za pravdu aj tým, že sa neoplatilo byť odvážny.
Nuž verím, pán generálny prokurátor, že vy ako človek, ktorý bol vystavený obrovskému riziku ohrozenia vlastného života, čo je niečo, čo si my ostatní nevieme ani predstaviť, spolu aj s pánom Lipšicom ste proste sa dostali na zoznam galérky. Je to niečo neuveriteľné a verím, že to je aj záruka toho, že nemôžme pripustiť, aby sme mlčali pri stretnutí so zlom. A verím, že aj tento prípad, preto som ho otvoril, Vietnamca je vlastne taký charakteristický tým, že tá pravda stále kdesi levituje a bolo by potrebné, aby dosadla s plnou váhou na zem a bola odhalená občanovi ako príklad toho, nebojte sa, najvyšší predstavitelia štátu vás vždy podržia a nedopustia, aby ste boli ohrozovaní akýmkoľvek spôsobom za to, že máte odvahu prehovoriť aj o veciach, kde sa často mlčí.
No a posledná poznámka pod čiarou je daná tým, že tak trocha som sa zamýšľal nad tým, pán generálny prokurátor, že keď ste nastúpili 10. decembra minulého roku do vášho vysokého úradu a potom prišli Vianoce a tiež ste prekonali COVID, je to ťažká choroba, viem o tom svoje, že už 8. marca ste vlastne konštatovali, že nie je dôvod začať trestné stíhanie, konanie v tomto prípade, tak trocha ma to prekvapilo, aj keď nerozumiem tým procesom, že štvorročný prípad je možné za niekoľko týždňov takto správne posúdiť a urobiť takéto konečné rozhodnutie. Verím, že ste ho urobili s dobrým úmyslom, ale poprosil by som, keby naozaj aj tí, čo neprečítajú správu, podrobne vedeli v budúcnosti sa dostať k tomu, aby pochopili spôsob, prečo sa tak stalo, aby uverili, že pravda je tá, ktorá bude vždy stáť, za vrchstolom sedieť a bude vždy stáť aj za touto vysokou tribúnou.
Ďakujem.