Ďakujem pekne. Začal som v podstate tak technicky, tak dovoľte, aby som v rámci rozpravy to povedal možno trochu ľudskejšie.
Projekt obnovy hradov, ktorý funguje už od roku 2008, teda už 13 rokov, považujeme za úspešný projekt. Aj preto ho touto novelou chceme ešte viac zefektívniť a zjednodušiť prácu dobrovoľníkov a občianskych združení. Ja som si tak pozrel možno nejaký konkrétny príklad na hrade Gýmeš. Občianske združenie Castrum Ghymes vykonáva každý rok svoje aktivity záchrany hradu. Na jednej strane musí štátu platiť ročný nájom 1 200 eur za užívanie pozemku, na ktorom tento hrad stojí, pretože pozemok patrí Lesom Slovenskej republiky a ten istý štát im dal napríklad v roku 2021 dotáciu na vykonávanie tejto činnosti 23-tisíc eur. Aj preto sa novelou tohto zákona o lesoch a zároveň o ochrane pamiatok chceme odstrániť túto nelogickú situáciu, kedy vlastne ten istý štát na jednej strane berie za nájom pozemku sumu, kde na druhej strane ho dotuje, aby mohol vykonávať, aby mohli občianske združenia vykonávať činnosť.
To znamená, že chceme jednoducho občianske združenia, ktoré sa týmto aktivitám venujú, aby nemuseli platiť štátu nájmy, ak vykonávajú verejnoprospešnú činnosť na týchto pamiatkach alebo torzálnych stavbách. Výnimka z platenia nájmu ušetrí peniaze pre občianske združenia na vykonávanie činnosti záchrany kultúrneho dedičstva a odbremení ich od administratívnej záťaže, čiže zároveň sa snažíme ako keby zjednodušiť celý ten proces pri obnove pamiatok.
Novela zákona teda rieši problematiku výlučne teda lesných pozemkov, na ktorých stoja ruiny hradov. Tie sú často napríklad tieto ruiny alebo jednotlivé pamiatky nemusia byť vždy zapísané, povedzme, v katastri alebo na nejakých listoch vlastníctva. Čiže naozaj zaoberáme sa preto iba pozemkami, na ktorých stoja, pretože ruiny hradov stojace v lesoch sú v súčasnosti podľa tohto zákona chápané ako lesný porast, a teda pozemok, na ktorom majú Lesy Slovenskej republiky vykonávať hospodársku činnosť. To však nie je prirodzene možné, keďže teda na tomto pozemku nerastie les, ale stojí nejaký hrad, povedzme. A občianske združenia si v zmysle platných zákonov doteraz museli teda vždy prenajímať od Lesov Slovenskej republiky tieto pozemky na to, aby mohli na hradoch vykonávať nejakú činnosť. No a vzhľadom na to, že vykonávajú verejnoprospešnú činnosť pre štát, obnovu jeho kultúrneho dedičstva, tak logicky bolo nezmyslené, aby tomuto štátu teda platili za užívanie jeho pozemkov.
Podľa nového § 50c teda bude možné príslušnou zmluvou po prvé buď pamiatku prenechať do bezodplatného užívania obci, vyššiemu územnému celku alebo občianskemu združeniu, či neziskovke, alebo previesť na účel obnovy pamiatku či ruinu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku.
My sme zároveň ošetrili, o chvíľu to predstavím aj v pozmeňujúcom návrhu, to, aby samosprávy potom nemohli pamiatky presúvať. Spolu aj s koaličnými kolegami sme sa snažili naozaj dať veľký pozor a dbať na to, aby naozaj nedošlo potom k strate nejakej pamiatky alebo nejakého kultúrneho dedičstva z rúk štátu do nejakých súkromných rúk, povedzme. Čiže toto sa nám podarilo ošetriť.
Tejto téme sa dlhodobo venovala pracovná skupina zo zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, Lesov Slovenskej republiky, ministerstva spravodlivosti aj katastra Slovenskej republiky, občianskych združení, čiže táto aktuálna novela zákona je takým prvým krokom v potrebnom riešení komplexného problému tzv. legislatívne zabudnutých ruinách hradov. K tomuto návrhu sme dostali niekoľko pripomienok, napríklad z ministerstva životného prostredia, ktoré sa mali týkať, ktoré sa mali týkať pozemkov, teda v 3., 4., 5. stupni ochrany, potom taktiež pripomienky z OLAP-u teda odboru legislatívy a aproximácie práva z Úradu vlády, čiže my sme sa so všetkými týmito pripomienkami vysporiadali.
Aj preto dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, najprv ho prečítam a potom by som ho aj veľmi v skratke vysvetlil, to znamená, že:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa slová „podľa osobitného predpisu10ac)“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu, 10ab)“. Sú tam rozdiely teda v označení poznámok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10ac sa označuje ako 10ab a znie:
„10ab) § 50c ods. 4 posledná veta zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. .../2021 Z. z.“
Je to vlastne legislatívno-technická úprava. Samozrejme, celé znenie tohto pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu je už aj na webe Národnej rady, čiže ak by som niektoré teda veľmi detaily takéto technické zbehol, tak si to môžete, samozrejme, otvoriť tam a pozrieť.
Ďalej, v čl. II bod 1 v § 50c ods. 1 sa odkaz 23 nahrádza odkazom 74.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74j znie:
“74j) Zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 62 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odkazy 74j až 74n vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Zavádza sa nový odkaz z dôvodu, že odkaz 23 je v ustanovení § 50c ods. 1 nevyhovujúci. Dopĺňa sa nový odkaz z dôvodu, že na lesné pozemky vo vlastníctve štátu a ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa vo vojenských obvodoch, v územiach slúžiacich na zabezpečenie obrany štátu a územiach v 3. až 5. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa § 50c ods. 1 nebude vzťahovať.
To je to, čo som hovoril, na základe pripomienok ministerstva životného prostredia.
3. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 2 sa za slová „nezisková organizácia“ vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“ a za slovo „uzavrieť“ sa vkladajú slová „na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74)“.
Odôvodnenie: Spresnenie ustanovenia a zosúladenie s formuláciou odseku 4 a s formuláciou § 50b zákona.
4. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“ a v poslednej vete sa za slová „na inú osobu“ vkladá bodkočiarka a slová „bez súhlasu orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74j)“ sa nahrádzajú slovami „to neplatí, ak sa pozemky podľa prvej vety majú bezodplatne previesť do vlastníctva štátu, do správy správcu, od ktorého sa nadobudli, alebo jeho právneho nástupcu.“
Odôvodnenie: Vypustenie slov z dôvodu nadbytočnosti v texte. Podľa návrhu zákona bude môcť správca previesť pozemok, na ktorom je národná kultúrna pamiatka, do vlastníctva samosprávy z dôvodu obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Aby sa zabránilo ďalšiemu predaju týchto pozemkov v rozpore s pôvodným účelom prevodu, sa navrhuje, aby samospráva nemohla takýto svoj majetok prevádzať na iné osoby, okrem možnosti vrátiť takéto pozemky štátu. Zároveň sa navrhuje riešiť, kto by mal vrátený majetok štátu spravovať.
5. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“.
Je to, ide o nadbytočnosť v texte, teda legislatívno-technická úprava.
6. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 písm. c) sa slovo „ho“ nahrádza slovom „prieskum“.
Je to formulačná úprava textu.
7. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 úvodnej vety sa za slovo „osoba“ vkladá čiarka a slová „podľa odseku 2“ sa nahrádzajú slovami „s ktorou sa má zmluva uzatvoriť,“.
Opäť formulačná úprava textu za účelom spresnenia.
8. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. c) sa slová „v rozsahu podľa písmena a) a v prípade potreby“ nahrádzajú slovami „a ak je to potrebné,“.
Legislatívno-technická úprava.
9. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. d) sa slová „podľa osobitného predpisu“ vypúšťajú.
Odôvodnenie teda, ide o nadbytočnosť v texte a legislatívno-technickú úpravu.
To mi veľmi dobre vytlačilo zo stránky Národnej rady, je toto zle, takže mám to tu celkom, celkom odseknuté.
Čiže je tam bod 10. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písm. c) sa vypúšťa slovo „pričom“ a za slová „nezisková organizácia“; tu mi chýba riadok; sa vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“.
Odôvodnenie: Vypustenie z dôvodu nadbytočnosti v texte, ide o legislatívno-technickú úpravu.
11. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písmeno d) znie:
„d) o vylúčení povinnosti správcu uhradiť náklady na zabezpečovanie účelu podľa odseku 1 vynaložené počas trvania zmluvy a prechodu záväzkov vzniknutých v súvislosti so zabezpečovaním účelu podľa odseku 1 na správcu v prípade zániku zmluvy podľa odseku 4,“.
Ide o formulačnú úpravu textu.
12. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 8 v prvej vete sa slovo „územie“ nahrádza slovom „územia“ a v poslednej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 50 ods. 7“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
13. Predposledný. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 9 v poslednej vete sa slovo „registra“ nahrádza slovami „Centrálneho registra zmlúv“.
Opäť formulačná úprava textu.
14. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 10 v prvej vete sa za slovom „pamiatku“ vypúšťa čiarka a slová „za pamiatkovú rezerváciu74m) a pamiatkovú zónu74n)“ a v druhej vete sa slová „sa rozumie“ nahrádzajú slovami „sa na účely tohto zákona rozumie“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74m a 74n sa vypúšťajú.
V stručnosti odôvodnenie. Navrhovaný verejnoprospešný účel využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov tvoriacich ostatný majetok vo vlastníctve štátu je potrebné zadefinovať len prostredníctvom obnovy národných kultúrnych pamiatok a hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Navrhované širšie vymedzenie verejnoprospešného účelu aj prostredníctvom obnovy hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú pamiatkovou rezerváciou alebo pamiatkovou zónou, je z hľadiska účelu predloženého návrhu zákona, ako aj z hľadiska ochrany pamiatkového fondu a pamiatkových hodnôt nadbytočné.
Okrem uvedeného sa zabezpečí napríklad zosúladenie odseku 10 s odsekom 6 písm. c), ktorý používa pojem „objekt podľa odseku 10“, pričom teda pamiatkovú rezerváciu ani pamiatkovú zónu nie je možné označiť za „objekt“.
Vysvetlím jednotlivé, teda vysvetlím tie najpodstatnejšie zmeny z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona, aby to bolo aj zrozumiteľné, nielen takto legislatívno-technicky. Čiže pozmeňujúcim návrhom riešime pripomienky ministerstva životného prostredia, legislatívno-technické pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva a tiež Úradu vlády a zároveň aj koaličných kolegov. Za tie najpodstatnejšie teda spomeniem, spomeniem článok II, ide po pripomienku ministerstva životného prostredia, ktoré upozornilo na to, že na pamiatky, ktoré sa nachádzajú v 3. až 5. stupni ochrany platia obmedzenia pri prevode vlastníctva podľa zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Preto sa musí novela odvolávať aj na tento zákon.
Článok III a IV, ktorým posilňujeme ochranu pamiatok, aby ostali teda v rukách štátu, inak povedané, aby sa za žiadnych okolností nedostali naše pamiatky do súkromných rúk, konkrétne v čl. III ak sa uzatvára užívacia zmluva napríklad s občianskym združením, tak iba na základe stanoviska Pamiatkového úradu, ak sa presúva vlastníctvo na samosprávu, tak obce ani vyššie územné celky už nebudú môcť ďalej s týmito pozemkami nakladať. To znamená, nebudú ich môcť oni, povedzme, ďalej previesť nejakým súkromným osobám alebo možno špekulatívne založeným neziskovým organizáciám.
Takže ak sa obce alebo vyššie územné celky, skrátka samosprávy rozhodnú, že tieto ruiny hradu, ktoré sú na tomto pozemku, chcú nechať opravovať alebo obnovovať nejakému občianskemu združeniu, tak tak môžu teda urobiť, ale v prípade, že by tie pozemky už nechceli takto ďalej využívať, môžu ich ďalej vrátiť naspäť štátu, konkrétne napríklad Lesom Slovenskej republiky.
A čo sa týka, čo sa týka čl. XIV tam definujeme a spresňujeme to, čo znamená verejnoprospešný účel pri obnove zrúcanín.
Čiže toľko asi k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Možno iba predbežne alebo myslím si, že v prípade potreby či už na moje vystúpenie, alebo potom na vystúpenie ďalších kolegov, môžem zareagovať vo v záverečnom vystúpení, takže nech sa páči.
Ďakujem pekne zatiaľ.
