Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pomerne, bol pomerne dosť dlhý čas na to, aby prebehla diskusia aj k tomuto návrhu zákona. Nakoniec minimálne v radoch koaličných poslancov aj fungovala určitá pracovná skupina, ktorá sa týmto návrhom zaoberala, a jej výsledkom by mal byť pozmeňujúci návrh, ktorý teda prednesie niekto z kolegov.
No ale zároveň prebiehala diskusia aj na výboroch, aj na komisii ústavnoprávneho výboru, dostali sme aj stanovisko parlamentnej legislatívy, ktoré vzhľadom aj na ten rozsah zákona bolo tiež rozsiahlejšie, no a teda začali sme zvažovať aj to, ako vylepšiť tento návrh zákona minimálne v zmysle stanoviska parlamentnej legislatívy. Čiže základ toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam a ktorý bol podaný už minulý týždeň, upozorňujem na to preto, že je tiež taký rozsiahlejší, tak verím, že bolo dosť času na jeho preštudovanie, myslím, že od štvrtka, od piatku minulého týždňa. Tak základom toho pozmeňujúceho návrhu je práve stanovisko parlamentnej legislatívy, kde riešime určité legislatívno-technické otázky, ktoré ešte si zaslúžia aj do budúcna diskusiu.
Za všetky spomeniem jeden a to je spôsob, akým by sme v budúcnosti mali odkazovať na smernice Európskej únie. Dnes to robíme tak, že ich text prenášame priamo do zákona, teda transponujeme ich a uvádzame potom v prílohe k zákonu zoznam smerníc, ktoré sú transponované do zákona, prípadne ak ide o nariadenia, tak to riešime v poznámke pod čiarou. Sú však aj členské štáty Európskej únie, ktoré na smernice odkazujú priamo v normatívnom texte právneho predpisu, aj u nás sa to už vyskytuje v niektorých právnych predpisoch, ale nie je to jednotné.
Pôvodne aj tento návrh bol spravený takým odkazom, ktorý bol na môj vkus pomerne zložitý; v tých členských štátoch, ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie, to robia troška úspornejšie. Takže je to otázka, ktorá nás čaká na vyriešenie, predpokladám, budúci rok, keď sa budeme s pánom podpredsedom vlády snažiť o to, aby sme ešte viacej zblížili legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá parlamentu, ktoré nie sú vo všetkých veciach jednotné.
No a takéto otázky, ktoré, a spôsob legislatívno-technického spracovania právnych predpisov, ktoré boli otázne, sme aj v tomto pozmeňujúcom návrhu riešili tak, že sa rešpektujú legislatívne pravidlá parlamentu, pretože pôvodný návrh zákona, ktorý bol predložený, viac zodpovedá legislatívnym pravidlám vlády.
Žiaľ, tie pravidlá nie sú jednotné, treba sa tým zaoberať. Už aj v minulosti sa tým obe legislatívy zaoberali, tak aby sme nemali dva rôzne manuály alebo dva rôzne, dve rôzne podzákonné normy na spracovanie právnych predpisov, ktoré najprv schvaľuje vláda a potom idú do parlamentu, a tým pádom sa nám aj stáva, že sa vypracúvajú pozmeňováky, pozmeňujúce návrhy z tohto dôvodu.
Čiže základom toho pozmeňujúceho návrhu sú, je akceptácia viacerých stanovísk parlamentnej legislatívy, ale sú tam aj ďalšie veci, nebudem ten pozmeňujúci návrh čítať, tie odôvodnenia, len zosumarizujem, aké okruhy otázok sa v pozmeňujúcom návrhu budú riešiť, a nakoniec ho prečítam.
Čiže aké ďalšie veci okrem tých legislatívno-technických pozmeňujúci návrh upravuje? Je to jednak zavedenie tzv. zelených kvót pri verejnom obstarávaní alebo toho zeleného verejného obstarávania. Už dnes máme v platnom zákone teda ustanovenie, na základe ktorého sa zohľadňuje tzv. sociálne hľadisko pri verejnom obstarávaní až do výšky šesť percent, no a takisto do výšky šesť percent by sa v budúcnosti malo zohľadňovať pri verejnom obstarávaní tzv. environmentálne hľadisko. Tých šesť percent bude platiť pre rok 2022, ako to bude v ďalších rokoch, to je ešte predmetom diskusií, zatiaľ na tom nie je jednoznačná dohoda. Ministerstvo životného prostredia by chcelo, aby sa tá kvóta navyšovala, ale sú zase iné ministerstvá, ktoré hovoria, že to navyšovanie je príliš rýchle a radikálne, takže pre ten rok 2023 je to ešte otázka, ale pre rok 2022 došlo k dohode, že tých šesť percent sa bude zohľadňovať pri, ako environmentálne hľadisko pri každom verejnom obstarávaní.
K ďalším otázkam, ktoré sa v pozmeňujúcom návrhu riešia, je spresnenie voľby predsedu úradu či už s ohľadom na to, kto bude môcť klásť otázky; spresnili sme to tak, že ak verejnosť bude chcieť klásť otázky, tak nebude na to potrebovať schválenie výberovej komisie. Pôvodne to tam v zákone bolo tak navrhnuté.
Takisto tam bol určitý okruh otázok, ktoré sa bude možné pýtať predsedu, ten sme tiež odtiaľ dali preč, pretože sami to poznáte veľmi dobre, že keď prebiehajú vypočutia a už tam máte hľadisko nejakej, nejakého profilu toho kandidáta alebo jednoducho niečo, čo sa týka jeho nejakých osobných predpokladov na výkon funkcie, tak už aj tak sa dostanete k takým otázkam, ktoré tak naširoko sú rozvetvené, že v zásade to nemá zmysel takto vymedzovať, pretože potom to neviete aj tak vyhodnotiť, či už to patrí k tým otázkam osobného profilu, alebo nepatrí, nakoniec sa aj tak zvyčajne pýtajú poslanci a ďalší na niečo, čo súvisí s minulosťou kandidátov, prípadne na nejaké ich prešľapy alebo potenciálne prešľapy. Takže sme to spresnili tak, že je to všeobecnejšie a v zásade to bude záležať aj na tom predsedovi výberovej komisie, ako to zmoderuje, celé to vypočutie, prípadne potom, keď bude na vláde, či už premiéra, alebo predsedajúceho, aby to nezašlo nejak príliš bokom.
Ďalej takisto spresňujeme dôvody odvolania. V zásade to štandardizujeme na podobu iných zákonov, ktoré rozlišujú medzi zánikom funkcie a odvolaním z funkcie. Pôvodne v tom návrhu zákona bolo všetko iba ako odvolanie, ale to je naozaj len spresnenie, tak aby sme sa dostali na štandard, ktorý povedzme poznáme aj zo zákona o sociálnom poistení, keď sa hovorí o riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
K ďalším okruhom otázok patria námietky. Námietky, myslím, námietok sa dotkne aj ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý budú riešiť kolegovia, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu sa námietky, sa riešia tzv. neopodstatnené námietky a to spôsobom, že sa ustanovuje, že každý, kto podá námietku, musí túto námietku aj odôvodniť z hľadiska, akým spôsobom sa to namietané porušenie, teda to, čo namieta, dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Teda aby naozaj neboli dávané neopodstatnené námietky v procese verejného obstarávania, ktoré to verejné obstarávanie vlastne predlžujú a niekedy naozaj neúmerne predlžujú, a tomu chceme zabrániť aj touto novelou zákona. To bol jeden z hlavných cieľov, aby sa zrýchlilo verejné obstarávanie.
Ďalšia podstatná časť pozmeňujúceho návrhu, v podstate najväčšia časť sa týka prechodných ustanovení. Súvisí to s tým, že bola diskusia, dokedy má pôsobiť Rada ÚVO ako odvolací orgán tohto úradu. Pôvodne návrh zákona počítal s tým, že Rada ÚVO v princípe skončí až na výnimky, ak sa dobre pamätám, vtedy, keď nadobudne účinnosť zákon, ale nakoniec sme to aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladám, previazali na reorganizáciu súdnictva na Slovensku, čiže na predpokladaný dátum reformy súdnej mapy, ktorý má byť 1. 1. 2023. Čiže v princípe tá Rada ÚVO teraz bude pôsobiť najmä v tých nedokončených veciach, ale aj v tých ďalších až do 1. 1. 2023 a následne jednak prejde vecná pôsobnosť súdov vo vzťahu k veciam vo verejnom obstarávaní na trnavský krajský súd, to už v podstate je súčasť tej reorganizácie súdnictva, čiže kauzálne príslušným pre verejné obstarávanie, pre veci vo verejnom obstarávaní bude, bude Krajský súd v Trnave, a jednak aj vo vzťahu k samotnému úradu, kedy už nebude tam, nebude na úrade už odvolací orgán v podobe Rady ÚVO, ale bude mať predseda zriadenú rozkladovú komisiu, ktorá bude posudzovať prípadné odvolania voči jeho rozhodnutiam, ako v zmysle správneho poriadku, aj na iných ministerstvách majú ministri zriadené rozkladové komisie.
No a ešte tu máme dva okruhy, ktoré sa riešia v pozmeňujúcom návrhu, jeden je spresnenie ustanovenia o horizontálnej spolupráci. Viacerí sa pamätáte, že keď aj sme začali riešiť ako vláda pandémiu, tak bolo sporné, či ministerstvo pre informatizáciu môže robiť verejné obstarávania v sektore informačných služieb alebo služieb informačných systémov. V zásade ÚVO, ako som s nimi konzultoval, výkladovo prekonávali túto nejasnosť tým, že dali stanovisko ministerstvu pani Remišovej, že to môže robiť, ale bolo to nejasné a aj pán podpredseda vlády v tom úvodnom slove hovoril, že zavádzame určitý systém zodpovednosti odborných garantov, tak je namieste, aby aj títo odborní garanti, ktorí budú aj hmotne zodpovední v určitých prípadoch za to, že pripravia zlé podklady pre štatutára, ktorý bude podpisovať rozhodnutia o verejnom obstarávaní, aby sme sa vyhli tomu, že týchto ľudí budeme dávať do situácií, ktoré sú nejasné v zmysle zákona, tak pozmeňujúci návrh rieši výslovne to, že ministerstvo pre informatizáciu bude môcť či už priamo, alebo prostredníctvom ním zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, myslím, že to ministerstvo má minimálne jednu, ktorá sa volá vlastne SKIT, prostredníctvom nej bude môcť robiť verejné obstarávania aj v oblasti informačných systémov. Môže to byť, môže sa to hodiť napríklad pri tzv. GreenPassoch a ďalších produktoch, ktoré slúžia na prekonanie alebo prevenciu pri pandémiách a podobných situáciách. Čiže dávame to jasne do zákona, aby neboli pochybnosti o tom, že to môže robiť aj ministerstvo pre informatizáciu.
No a nakoniec je tam ešte okruh, ktorý sa týka súdnych poplatkov, to je novela zákona o súdnych poplatkoch, kde v situácii, kedy vlastne hodnota zákazky alebo koncesie nebola stanovená alebo už išlo o zmenu koncesnej zmluvy alebo zmluvy alebo dohody v rámci verejného obstarávania, tak sa zvyšoval ten poplatok až na 2 500 eur, čo nebolo dobre odôvodnené, a keď sme sa na to aj pýtali a rozobrali to viac jednak s ÚVO-m a jednak aj s ministerstvom spravodlivosti, tak sme na záver diskusie dospeli k tomu, že sa vrátime alebo teda že stanovíme ten poplatok nižšie pre účastníkov konania, čiže ho znižujeme z 2 500 eur na 1 000 eur. To sú tie prípady teda, keď neni hodnota zákazky koncesie stanovená alebo už tam ide o zmenu zmluvy.
Takže toto bol okruh otázok, ktoré rieši pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam. Ja som sa to snažil urobiť takto kratšie, lebo keby som čítal odôvodnenia, tak by to asi trvalo dlhšie a bolo by to také menej zrozumiteľné.
Takže prednášam teraz pozmeňujúci, doplňujúci návrh teda môj, poslanca Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 15, 148, 235 a 237.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 8 znie:
"§ 8
(1) Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na:
a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo
b) poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a) a ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby ustanovený pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e).
(2) Obstarávateľ je povinný postupovať ako verejný obstarávateľ, ak mu verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku podľa odseku 1 a táto zákazka nesúvisí s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9."." (Koniec tohto novelizačného bodu.)
3. V čl. I bode 20 v § 10 ods. 4 tretej vete sa slová „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad")" nahrádzajú slovom „úrad".
4. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 10 odseky 7 a 8 znejú:
„(7) Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) a obstarávateľ je v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety. Na osoby podľa § 8 sa povinnosť podľa prvej vety nevzťahuje. Na účely splnenia uvedených povinností sa
a) do rozsahu verejných obstarávaní so sociálnym hľadiskom alebo environmentálnym hľadiskom započíta aj
1. verejné obstarávanie realizované formou vyhradenej zákazky,
2. zmena zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak zmena spočíva v predĺžení ich trvania alebo zvýšení hodnoty a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva boli uzavreté ako výsledok verejného obstarávania s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska,
b) musí verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska zrealizovať,
c) verejné obstarávanie, ktoré bolo začaté v jednom a dokončené v inom kalendárnom roku, započítava len do jedného z týchto rokov.
(8) Počet verejných obstarávaní, v ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko podľa odseku 7, sa matematicky zaokrúhľuje na celé číslo."." (To je koniec toho bodu 4.)
Teraz bod 5. V čl. I bode 93 v § 55 ods. 1 štvrtej vete sa vypúšťa slovo "dotknutých".
6. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 7 šiestej vete sa za slovom "anonymizujú" vypúšťa čiarka a slová "a to vrátane anonymizovania rodného čísla".
7. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 8 štvrtá veta znie: "Verejné vypočutie sa uskutočňuje tak, aby možnosť klásť otázky prihláseným záujemcom mali aj členovia vlády, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcovia verejnosti." (Koniec bodu 7.)
Teraz bod 8. V čl. I bode 154 v § 141 odsek 11 znie:
"(11) Na voľbu predsedu úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z predchádzajúcej voľby; ak tento počet hlasov získalo viac kandidátov, zúčastnia sa na opakovanej voľbe všetci títo kandidáti. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi. Ak aj v rámci opakovanej voľby získa viac kandidátov rovnaký najväčší počet hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak sa opakovaná voľba nevykoná, úrad vlády zverejní do siedmich dní odo dňa hlasovania novú výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu podľa odseku 7." (To je koniec toho bodu 8.)
Teraz bod 9. V čl. I bod 155 znie:
"155. V § 142 odsek 1 znie:
"(1) Funkcia predsedu úradu a funkcia podpredsedu úradu zaniká:
a) uplynutím funkčného obdobia podľa § 141 ods. 3,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou tomu, kto ho zvolil alebo vymenoval, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. a) alebo b)."." (Koniec bodu 9.)
10. V čl. I bode 156 v § 142 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) nespĺňa podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. e)." (Koniec bodu 10.)
11. V čl. I bod 179 znie:
"179. V § 170 ods. 1 písmená b) a d) znejú:
"b) záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo"." (Čiže to je koniec bodu 11.)
12. V čl. I bode 233 v § 184c odsek 1 znie:
"(1) Skúška sa skladá z písomnej časti alebo z písomnej časti a ústnej časti a vykonáva sa prezenčnou, elektronickou alebo kombinovanou formou. Ak ide o ústnu časť skúšky, skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu, písomné skúšky alebo časti skúšok skúšobná komisia úradu vyhodnotí. Skúšobná komisia úradu je trojčlenná, jej členov a predsedu vymenúva a odvoláva predseda úradu. Najmenej jeden člen komisie nesmie byť zamestnancom úradu." (Koniec bodu 12.)
13. V čl. I v bode 233 v § 184d odsek 1 znie:
"(1) Skúškou sa overujú odborné vedomosti a znalosti právnych predpisov súvisiacich s verejným obstarávaním." (Koniec bodu 13.)
14. V čl. I bode 236 nadpis nad § 187 h znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022".
15. V čl. I bode 236 v § 187h až 187k v celom texte sa slová "28. februára 2022" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "30. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare a slová "1. marca 2022" vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami "31. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare. (Koniec bodu 15.)
16. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 6 sa vypúšťa písmeno e).
17. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 sa vypúšťa písmeno k).
18. V čl. I bode 236 v § 187h odseky 15 až 20 znejú:
"(15) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, nerozhodol do 30. marca 2022, proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 187i, v konaní o ktorom sa postupuje podľa § 187i; to neplatí pre rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorými úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %.
(16) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti rozhodnutiu, v ktorom možno podať odvolanie podľa § 187i, nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 175 ods. 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie podľa § 187i; za deň doručenia rozhodnutia a deň doručenia odvolania sa považuje deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty podľa § 175 ods. 5.
(17) O odvolaní podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 doručenom v ustanovenej lehote úradu po 30. marci 2022 rozhoduje Rada úradu (ďalej len "rada") podľa § 187i. Výška kaucie spojenej s podaním odvolania podľa prvej vety a lehota jej zloženia sa určia podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(18) Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, to je už odsek 18, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i.
(19) Konania podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí úrad podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(20) Ak súd zruší rozhodnutie rady vydané podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 a vráti vec na ďalšie konanie, v ďalšom konaní rozhoduje rada podľa § 187i; ak ide o rozhodnutie rady podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ďalšom konaní rozhoduje úrad." (To je koniec bodu 18.)
A teraz bod 19. V čl. I bode 236 v § 187h sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21 a 22, ktoré znejú:
"(21) V konaní podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022 sa nepreskúmava rozhodnutie podľa § 174 alebo § 175, ktoré preskúmala rada a rozhodla vo veci samej.
(22) Konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022."
Doterajšie odseky 21 a 22 sa označujú ako odseky 23 a 24. (Ďalej, to bol koniec bodu 19.)
20. V čl. I bode 236 § 187i a § 187j znejú:
"§ 187i
(1) Proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 a proti rozhodnutiu podľa § 175 inému než podľa § 187h ods. 15, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom od 31. marca 2022 do 31. decembra 2022 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %, môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. V konaní o odvolaní rozhoduje rada, ktorá je na tento účel orgánom úradu.
(2) Odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní a len ak je podané proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 alebo § 175 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení účinnom od 31. marca 2022, inak odkladný účinok nemá.
(3) Odvolanie musí obsahovať
a) identifikačné údaje osoby, ktorá odvolanie podáva,
b) označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložené po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 2 sa neprihliada,
d) návrh na rozhodnutie o odvolaní,
e) podpis osoby, ktorá odvolanie podáva alebo osoby oprávnenej za ňu konať.
(4) Zakazuje sa podať zjavne nedôvodné odvolanie. Odvolanie je zjavne nedôvodné, ak celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 174 ods. 3 sa použije obdobne, aj ak ide o zjavne nedôvodné odvolanie.
(5) Ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, môže úrad o odvolaní rozhodnúť, ak nie sú dané dôvody na zastavenie konania o odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie podľa prvej vety úrad vydá do 30 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak úrad o odvolaní nerozhodne, predloží odvolanie rade najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia a upovedomí o tom účastníka konania.
(6) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala, a účastníci konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje.
(7) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c), sú osoba, ktorá odvolanie podala, a kontrolovaný.
(8) Účastníkom konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je kontrolovaný.
(9) S podaním odvolania je osoba, ktorá odvolanie podáva, povinná zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e).
(10) Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení odvolania v lehote podľa odseku 2. Kaucia vo výške 50 % z výšky kaucie podľa odseku 11 sa stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. d). Kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e). Úrad vráti osobe, ktorá odvolanie podala, kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
(11) Výška kaucie pri podaní odvolania
a) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je
1. 12 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 6 000 eur, ak ide o zadávanie podlimitnej zákazky,
b) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) je
1. 2 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 1 000 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode,
c) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 2 alebo 3 je
1. 1 200 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 600 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode.
(12) Ak nie je v § 187i ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 176.
(13) Rada zastaví rozhodnutím konanie o odvolaní, ak
a) odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou podľa odseku 1,
b) odvolanie bolo doručené po uplynutí lehoty podľa odseku 2,
c) odvolanie neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 3,
d) osoba, ktorá odvolanie podala, vzala podané odvolanie späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní,
e) je odvolanie zjavne nedôvodné,
f) kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote podľa odseku 10 alebo vo výške podľa odseku 11,
g) bolo podané odvolanie proti tomu istému rozhodnutiu a rada o odvolaní rozhodla podľa odseku 16,
h) rada nie je vecne príslušná rozhodnúť o odvolaní,
i) odpadol dôvod konania.
(14) Rada je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Ak ide o rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) alebo § 169 ods. 3, rada preskúma aj postup zadávania zákazky alebo koncesie, ktorého sa predmetné rozhodnutie týka, v celom rozsahu; ak je to potrebné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak rada v konaní o rozklade nariadi ústne pojednávanie, účastníci konania môžu predkladať vyjadrenia a dôkazy len do skončenia ústneho pojednávania.
(15) Rada postupuje podľa § 173 ods. 14 a § 175 ods. 4 tretej vety, ak pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré úrad vydal v konaní podľa § 169 ods. 2 alebo 3, zistí nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú iný záver o výške pokuty podľa § 173 ods. 14, ako prijal úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného.
(16) Rada v konaní o odvolaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ak osoba, ktorá podala námietky, tieto vzala späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a súčasne osoba, ktorá odvolanie podala, súhlasila so späťvzatím námietok, rada rozhodnutie zmení tak, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného zastaví podľa § 174 ods. 1 písm. d).
(17) Rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa predloženia odvolania úradom. Rozhodnutie rady o odvolaní podpisuje predseda rady a v jeho neprítomnosti ním určený podpredseda rady alebo člen rady.
(18) V záujme hospodárnosti konania môže rada spojiť na spoločné konanie konania o odvolaní, ktoré sa týkajú toho istého verejného obstarávania; lehota podľa odseku 17 v takom prípade plynie odo dňa doručenia toho odvolania, ktoré bolo úradu doručené ako posledné.
(19) Rozhodnutie, proti ktorému možno podľa odseku 1 podať odvolanie, je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom doručenia rozhodnutia rady podľa odsekov 13 alebo 16 účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak.
(20) Ak sa osoby podľa odseku 1 vzdajú práva podať odvolanie alebo vezmú podané odvolanie späť, rozhodnutie podľa odseku 1 nadobudne právoplatnosť dňom doručenia vzdania sa alebo späťvzatia odvolania úradu.
(21) Proti rozhodnutiu rady o odvolaní nemožno podať opravný prostriedok.
(22) Rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.
(23) Ak v dôsledku podania zjavne nedôvodného odvolania vznikla kontrolovanému škoda, môže si kontrolovaný jej náhradu uplatňovať na vecne a miestne príslušnom súde.
(24) Na konanie podľa § 187i sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, odkaz 75), ak v odsekoch 1 až 24 nie je ustanovené inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60, § 62 až 64, § 65 až 68 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.
(25) Na účely konania o odvolaní podľa § 187i sa Rada úradu a člen Rady úradu podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 považujú za radu a člena rady na účely podľa § 187h a 187i. Na radu a členov rady sa vzťahujú ustanovenia o zložení rady úradu a o postavení Rady úradu a jej členov podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Rada zaniká dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti posledného z rozhodnutí v konaniach podľa odseku 1 a týmto dňom zaniká všetkým členom rady členstvo v rade.
§ 187j
Ak ide o verejné obstarávanie, ktorého sa týka rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie s odkladným účinkom podľa § 187i ods. 2, ustanovenie § 56 ods. 6 sa nepoužije. V prípadoch podľa prvej vety, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 56 ods. 2 až 5, ak boli doručené námietky, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, ak nastane jedna z týchto skutočností:
a) doručenie rozhodnutia úradu podľa § 174 ods. 1 verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi,
b) márne uplynutie lehoty na podanie odvolania podľa § 187i ods. 2 všetkým oprávneným osobám dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 175 ods. 3,
c) doručenie rozhodnutia o odvolaní verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi." (Toto je koniec bodu 22, bodu 20, pardon.)
Teraz ide bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 236 v § 187l ods. 1 sa slová "28. februára 2023" nahrádzajú slovami "30. marca 2023", v odseku 2 sa slová „1. septembra 2022" nahrádzajú slovami „1. októbra 2022" a v odseku 3 sa slová „31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „31. januára 2023". (Koniec bodu 21.)
22. V čl. I bode 236 v § 187m nadpis pod paragrafom znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2022". Koniec bodu 22.
23. V čl. I bode 236 v § 187m v celom texte sa slová „30. júna 2022" nahrádzajú slovami "31. júla 2022".
24. V čl. I bode 236 v § 187n nadpis pod paragrafom znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2024".
25. V čl. I bode 236 v § 187n v celom texte sa slová "28. februára 2024" nahrádzajú slovami "30. marca 2024" a slová "1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024".
26. Čl. I sa dopĺňa bodmi 240 až 242, ktoré znejú:
„240. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 4 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2172 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2366 z 18. decembra 2017, (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1827 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."
241. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2170 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2365 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1828 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10." dvetisíc... tam je preklep, tam to bude treba ešte gramaticky dopísať potom, keď to bude OLAP ešte prechádzať).
242. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právnych predpisov, právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2171 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2364 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1829 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."."
Vlastne toto je to isté, čo bolo v tom bode predtým, čiže tam chýba akurát devinka na konci. To je rok 2019 na spresnenie, len to tuná v tom pozmeňujúcom návrhu chýba, ale to sa potom opraví v rámci redakčnej úpravy. Čiže to je koniec bodu 26.
27. V čl. II sa slová „2 500 eur" nahrádzajú slovami „1 000 eur".
28. Za článok X sa vkladajú nové články XI a XII, ktoré znejú:
„Čl. XI
Zákon č. 95/ 2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 287/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom v), ktoré znie:
"v) zabezpečuje poskytovanie služieb v oblasti informačných technológií verejnej správy pre orgán riadenia po dohode s ním, ak je to potrebné na účely dosahovania cieľov v správe informačných technológií verejnej správy podľa § 7 alebo pre potreby verejného obstarávateľa na účely spolupráce podľa osobitného predpisu, odkaz 6a); tieto služby môže zabezpečovať aj prostredníctvom právnickej osoby vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti."
Teraz tá poznámka pod čiarou k tomu zavedenému odkazu 6a znie:
"6a) § 1 ods. 10 zákona č. 343/ 2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2021 Z. z."
No a ešte tu máme článok XII.
"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 343/2015 Z. z., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 438/2015 Z. z., zákonom č. 315/2016 Z. z., zákonom č. 93/2017 Z. z., zákonom č. 248/2017 Z. z., zákonom č. 264/2017 Z. z., zákonom č. 112/2018 Z. z., zákonom č. 177/2018 Z. z., zákonom č. 269/2018 Z. z., zákonom č. 345/2018 Z. z., zákonom č. 215/2019 Z. z., zákonom č. 221/2019 Z. z., zákonom č. 62/2020 Z. z., zákonom č. 9/2021 Z. z., zákonom č. 141/2021 Z. z., zákonom č. 214/2021 Z. z. a zákonom č. .../2021 Z. z.", čo sa doplní, keď sa prijme tento zákon.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
Účinnosť čl. XI sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A posledný bod pozmeňujúceho návrhu je bod 29. V čl. XI sa slová „1. marca 2022" nahrádzajú slovami „31. marca 2022", slová „1. júla 2022" sa nahrádzajú slovami „1. augusta 2022" a slová „1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024"."
Ešte pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa body 2, 3, a teda aj pre všetkých ostatných, aby sa body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.
Dôvod, pre ktorý vynímam na osobitné hlasovanie tieto body, je, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sú už tieto, tie ustanovenia, ktoré sú v spoločnej správe pod uvedenými bodmi, lepšie upravené. Čiže odporúčam poslancom potom, aby za tieto body v spoločnej správe nehlasovali, aj keď oficiálne odporúčanie bude hlasovať, lebo však tak je to vždy pri spoločnej správe. Takže ešte raz zopakujem, body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie.
A na záver ďakujem všetkým veľmi pekne za trpezlivosť. Bol to naozaj pomerne dlhý pozmeňujúci návrh. Pôvodne ich malo byť viac. Nakoniec na základe tých diskusií sme sa ustálili na tomto jednom a predpokladám, že ešte kolega, asi pán poslanec Kremský, prednesie druhý.
Tie zvyšné otázky, ktoré sme nedoriešili, budú pravdepodobne predmetom nejakých ďalších novelizácií zákona. Ja na záver spomeniem len jednu. V zákone ešte nie je úplne jasné, na to upozorňuje ÚVO, akým spôsobom, teda otázka kaucií a prepadnutia kaucie, ale už sme nechceli pridávať nové a nové body teraz, takže v najbližšom období sa ešte dojasnia kaucie. Ten úrad vie dneska, ako má postupovať pri tom, ale je vždy lepšie, keď je to aj jasne ustanovené v zákone.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pochopenie, trpezlivosť a chcem vás požiadať všetkých, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo to pomôže či už teda ministerstvám, ktoré spolupracovali na ňom, ako je ministerstvo životného prostredia pri tých zelených kvótach, alebo ministerstvo pre informatizáciu napríklad pri tých GreenPassoch, a aj to vylepšuje samotný návrh zákona. Je to, samozrejme, po dohode s pánom podpredsedom vlády a všetkými, ktorí sa na ňom podieľali okrem mňa.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda parlamentu, vážení prítomní, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 884 z 23. júla 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 318 z 9. septembra 2021.
Výbor pre financie a rozpočet rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale rovnako neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva, vyplývajú, vyplýva 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 199 zo 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Mám to na dlhšie, takže zrejme budem pokračovať až zajtra.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
O 9.00 máme potom termínovaného pána vicepremiéra Holého.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Viem, no nerád by som to ukončil teraz za jednu minútu a je spravodlivé, aby som, aby som dal... (Reakcia z pléna.) Hej, hej...

Pán Blanár, vidím, že aj vy ste si osvojili slovo krágľovanie. Rovnako podobne ako pán poslanec Pellegrini, ktorý pred časom povedal, ak toto prejde, tak je to opäť len rozviazanie rúk na politické čistky, toto je zákon na ďalšie krágľovanie nepohodlných štátnych úradníkov. Pevne dúfam, že tieto slová, ktoré ste vy dnes povedali, rovnako ako povedal poslanec Pellegrini, že v prípade, ak sa v nejakej, dúfam, že veľmi ďalekej budúcnosti stanete opäť členmi vlády, že si ich zapamätáte.
Ak si tu niekto myslí, že sa idú tu robiť nejaké politické čistky, tak to vôbec nie je pravda. A bol by to prvý zákon, ktorý by šiel na rokovanie po zmene vlády. Prieky tu robia viacerí vedúci, ľudia nie sú aktívni, nie sú efektívni, aby konali v prospech občanov. Je tu však množstvo veľmi múdrych a šikovných zamestnancov, ktorí sa určite nemusia báť o svoje miesta.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len zareagujem na jednu jedinú vec, a to je otázka dosiahnutého vzdelania.
Myslím si, že to, akým spôsobom sa dopĺňalo vzdelanie, je nám všetkým jasné. Možno si niektorí chceme zatvárať oči a možno niektorí nie. Osobne si myslím, že samotná výška dosiahnutého vzdelania nie je garantom toho, či ten človek bude naozaj tú prácu vykonávať lepšie. Osobne ako pedagóg externý na vysokej škole sv. Alžbety, ale aj pri mojom diaľkovom štúdii na katolíckej teológii som stretla mnoho úradníkov, ktorí si jednoducho potrebovali doplniť svoje vzdelanie a odškrtnúť si titul bakalár alebo magister.
Iste je to motivácia, je to postup do vyššej platovej triedy alebo vôbec splnenia podmienky na danú funkciu, avšak moja otázka je, aký zmysel má takéto doplnenie vzdelania, keď mnohé tie posty naozaj skôr vyžadujú človeka, ktorý je skúsený, ktorý sa vyzná v danej problematike, a väčšina tých problematík aj tak nesúvisela so vzdelávaním, ktoré si nakoniec tí štátni úradníci robili. Čiže ja som proti tomu, aby sme formálne vyžadovali nejaké vzdelanie už len z toho titulu. Žiaľ, tak to bolo nastavené vzdelávanie na Slovensku a, žiaľ, preto tu aj máme toľko vysokých škôl.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Práve novelou zákona o štátnej službe z vašej dielne sa zvýšili nároky na ochranu štátnozamestnaneckých miest. Konkrétne zavedením požiadavky zdôvodňovať výmeny a zavedením služobného hodnotenia výkonu zamestnancov ako dôvodu na prepustenie.
V súčasnosti je oveľa väčšie riziko, keď neviete odvolať neschopného zamestnanca, ktorý nielenže nerobí dobre, ale robí chyby a neviete s ním nič robiť, lebo ho musí hodnotiť jeden rok, druhý rok, musí vykazovať nejaké neuspokojivé výsledky x-krát po sebe. Neschopní ľudia na svojich miestach, väčšinou politickí nominanti, ktorí nemajú na tých miestach čo hľadať, inak môže dochádzať k vážnym pochybeniam. Miesto toho, aby ste ho odvolali a spravili výberové konanie, kde príde kvalitnejší a profesionálnejší zamestnanec.
Na vedúcich pozíciách musíte mať človeka, ktorý vie odkontrolovať a vie, čo má robiť. Treba oddeliť štátnych úradníkov od politiky. Len, bohužiaľ, SMER si dosadil na vedúce pozície v štáte vlastných ľudí. Potom ste zákon zmenili, aby ste si ich tam mohli zabetónovať. Riadenie práce štátnych zamestnancov a dosahovanie adekvátnych pracovných výsledkov je realizované práve prostredníctvom vedúcich zamestnancov. Vedúci nemôže byť politicky nominant, musí to byť odborník. My sa musíme správať ako dobrí hospodári, odpolitizovať to a dať možnosť profesionálnym zamestnancom.
Ďakujem.

V krátkosti vyjadrím sa aj k tomu dôležitému záujmu, aj k tomu stanovisku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 540/2012, aj k týmto viacerým veciam, keď chcete na konci, môžme si to rozobrať aj zľava, aj sprava.
Viem, že je ten paragraf kritizovaný, teda bol kritizovaný v minulosti, a počkám si na nejaké argumenty a vyjadrím sa na konci.

Takže ešte raz v krátkosti sa vrátim k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý tu predložil pán Susko. Áno, podľa stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky musia byť v predloženom návrhu zákona v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 520/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené a zdôvodnené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy aj za bežný rok, ale aj za tri nasledujúce rozpočtové roky. Oni to kvantifikovali tak, že nedá sa to kvantifikovať. Pokiaľ vy neviete, koľko jednotlivé rezorty prepustia na základe uvedeného paragrafu ľudí, tak pokiaľ nemáte vstupné analýzy, teda to je rovnica x + y + z = ?, tak neviete túto kvantifikáciu spraviť. Takže práve preto to tak bolo kvantifikované. Tak by sme rovnaký meter mohli použiť aj na všetky opozičné návrhy, ten finančný rozpočet nie je skoro v žiadnom zdôvodnený. Ale dobre.
Odhliadnuc od tohto, naozaj sme sa snažili ten návrh zákona vyprecizovať. Z toho dôvodu tam je aj päť pozmeňujúcich návrhov. V krátkosti ich prednesiem a potom ich prečítam.
Takže pôvodné odseky sme precizovali tak, že predmetná úprava obsiahnutá v pôvodnom návrhu, teda v odseku 5 sa upravuje pôsobnosť generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k jeho priamo podriadeným vedúcim štátnym zamestnancom. Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. Generálny tajomník služobného úradu bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
V odseku 6 sa bude navrhovať, sa navrhuje precizovať pôvodné znenie tak, aby bol jednoznačný rozsah pôsobnosti štatutárneho orgánu, napríklad minister, a pôsobnosť štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, napríklad štátny tajomník, pokiaľ ide o možnosť podať generálnemu tajomníkovi služobného úradu návrh na odvolanie. Súčasne sa navrhuje precizovať pôvodné ustanovenie o plynutí lehoty, v ktorej možno štátneho zamestnanca odvolať z riadiacej pozície. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne.
Vzhľadom na existujúcu všeobecnú úpravu účinnosti odvolania z funkcie, uvedenú v § 61 ods. 5 súčasného zákona, by sa lehota tých desať dní mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosť ani na jeho doručenie. A sa to rozdelilo ešte na odsek 7, ktorý sa navrhol doplniť tak, resp. precizovať pôvodný návrh o prípady, keď funkciu generálneho tajomníka a štatutárneho orgánu vykonáva tá istá osoba. Takáto situácia je typická napríklad pre Úrad verejného zdravotníctva, Národný inšpektorát práce, regionálne veterinárne a potravinové správy a podobne. Keďže ide o prípad tzv. personálnej únie, podávanie návrhu na odvolanie, resp. udeľovanie súhlasu s odvolaním je bezpredmetné, resp. vo vzťahu k inštančnému postupu navrhovanému v odseku 5 a 6 sa obsah stráca.
Vo vzťahu k tomu sa upravuje aj vznik nároku na odstupné v prípade vedúceho zamestnanca v štátnej stálej službe, § 83 ods. 3, ktorá je identická s úpravou vzniku nároku na odstupné v prípade vedúceho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby. Nakoľko navrhovaná úprava odvolania je bez uvedenia dôvodu, sa má vzťahovať na obe uvedené kategórie vedúcich zamestnancov rovnako. Je potrebné doplniť úpravu nároku na odstupné nielen v § 83 ods. 3, ale rovnako aj v § 83 ods. 5.
Druhý návrh, teda ďalší návrh. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe v miestnej štátnej správe sa navrhuje rozšírenie kompetencií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, teraz iba čítate odôvodnenia, predpokladám.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Áno, áno.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Dobre, dobre. A potom prečítajte návrhy, aby sme to mali.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Hej, hej, hej. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe v miestnej štátnej správe sa navrhuje rozšírenie kompetencií vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru, referent oddelenia organizačne začleneného do odboru.
Predpokladom naplnenia účelu navrhovanej úpravy v súlade s princípmi štátnej služby, napríklad s princípom zákonnosti a princípom efektívneho riadenia, bude najmä jasná, zrozumiteľná, transparentná komunikácia v služobnom úrade, v uvedenom príklade v rovine riaditeľ odboru, vedúci oddelenia, referent odboru. Navrhovaná úprava nemá vplyv na ďalšie ustanovenia zákona, v ktorých sa hierarchické vzťahy upravujú a realizujú v priamej rovine nadriadenosti a podriadenosti.
Taktiež sa navrhuje, aby sa štátnemu tajomníkovi podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, aby aj jemu patrila paušálna náhrada za pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume rovnakej, ako prislúcha štátnym tajomníkom na ministerstvách.
Ďalší článok sa týka zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, kde sa vkladá nové ustanovenie § 35, ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej správy, ak to nie je možné, tak preložiť nadriadeného na inú funkciu. Tu ide o posilnenie právomoci ministra vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcie nadriadeného.
Ďalší návrh sa týka zákona č. 55/2017, kde centrálny informačný systém štátnej služby je v súčasnosti funkčný čiastočne. Z piatich registrov, ktoré by mali tvoriť tento informačný systém, sú v prevádzke v podstate v dočasnom režime len tri registre (register výberových konaní, register úspešných absolventov a register nadbytočných štátnych zamestnancov), zvyšné dva registre (register štátnozamestnaneckých miest a register štátnych zamestnancov) by mali byť v zmysle súčasnej úpravy funkčné od 1. februára 2022. S ohľadom na aktuálny stav prípravných prác súvisiacich so spustením a sprístupnením informačného systému sa navrhuje posunutie účinnosti k 1. júlu 2023.
A čo sa týka posledného, tak dochádza k potrebe doplniť kvalifikačné predpoklady vyplývajúce z úpravy navrhovanej v tomto doplňujúcom návrhu.
Odborná prax ako kvalifikačný predpoklad bola súčasťou právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov aj v minulosti v pôvodnom znení zákona 312/2001 v § 14 ods. 3d. A dopĺňa sa tak, že v siedmej platovej triede budú kvalifikačné predpoklady vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa a odborná prax najmenej 1 rok, v 8. platovej triede bude aj vzdelanie 1. stupňa a odborná prax najmenej 3 roky a v 9. platovej triede, kde sú vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa alebo vysokoškolské tretieho, bude stačiť vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa a odborná prax najmenej 5 rokov.
Identifikácia a určenie tohto kvalifikačného predpokladu vzdelania v prípade štátnozamestnaneckého miesta v 7. až 9. platovej triede bude vecou služobného úradu. V prípade navrhovaného alternatívneho kvalifikačného predpokladu bude služobný úrad povinný určiť tento predpoklad, teda vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odbornú prax, v opise štátnozamestnaneckého miesta. Pri konkretizácii kvalifikačných predpokladov by mal služobný úrad vychádzať z činností vykonávaných na predmetnej pozícii.
Samozrejme, navrhovaná úprava nemá vplyv na prípady, keď požiadavka na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa vyplýva z osobitného predpisu. Napríklad súčasťou charakteristiky 8. platovej triedy je činnosť, ktorou je právne zastupovanie ministerstva pred súdmi Slovenskej republiky. Z osobitného predpisu, napríklad § 26 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, vyplýva, že štátny zamestnanec môže za služobný úrad konať pred súdom, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Takúto skutočnosť bude potrebné zohľadniť pri určovaní tohto všeobecného kvalifikačného predpokladu vzdelania aj podľa novej právnej úpravy. To znamená, že na účely uvedeného právneho zastupovania nemôže postačovať, samozrejme, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odborná prax.
Takže, pán predsedajúci, teraz mi, poprosím, zastavte čas a budem čítať tieto pozmeňujúce návrhy.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Vám sa čas nezastavuje, lebo ste navrhovateľ a čítajte pozmeňujúce návrhy.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Petra Kremského a Jany Majorovej Garstkovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 583.
1. V čl. I bod 2 znie:
„2. V § 61 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 7, ktoré znejú:
„(5) Generálny tajomník môže odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6) Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štatutárneho orgánu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, aj bez uvedenia dôvodu, na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca podľa prvej vety alebo podľa druhej vety do 10 dní od doručenia návrhu.
(7) Generálny tajomník, ktorý je štatutárny orgán, môže odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 8.
2. V čl. I bode 3 sa vkladá (sa slová, pozn. red.) „až 6“ nahrádzajú slovami „až 7“.
3. V čl. I bode 4 sa vkladá „ods. 5 alebo 6“ sa nahrádzajú slovami „ods. 5, 6 alebo ods. 7“.
4. Čl. I sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5. V § 83 ods. 5 sa slová „§ 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a)“ nahrádzajú slovami „§ 61 ods. 1, 3, ods. 4 písm. a), ods. 5, 6 alebo ods. 7“.“
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Petra Kremského a Jany Majorovej Garstkovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 583.
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 20 ods. 2 sa za slovo „zamestnancov“ vkladá čiarka a slová „určovať a ukladať im úlohy a dávať pokyny“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Čl. I sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5. V § 132 ods. 2 písm. b) sa slová „a c)“ nahrádzajú slovami „alebo písm. c)“.“
Tretí pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Juraja Krúpu, Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej a Jozefa Pročka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 583).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/ 2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5. V § 150 ods. 5 sa za slovo „ministerstvo,“ vkladajú slová „štátnemu tajomníkovi podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo,“.“
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II.
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 382/2002 Z. z. (zákona číslo 328/2002 Z. z., pozn. red.), zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 35 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak v § 33a ods. 6 alebo v § 33f ods. 6 nie je ustanovené inak."
Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
2. V § 109 ods. 4 písm. a) sa slová „§ 35 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 35 ods. 10“.
3. V § 113 ods. 3 a § 276 ods. 3 sa slová „§ 35 ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 35 ods. 7“.“
Doterajší čl. II sa prečísluje a upraví sa názov zákona.
Štvrtý doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Petra Kremského a Jany Majorovej Garstkovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 583.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/ 2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa dopĺňa bodmi 5 až 7, ktoré znejú:
„5. V nadpise § 193e sa slová „1. februára 2022“ nahrádzajú slovami „1. júla 2023“.
6. V § 193e sa slová „31. januára 2022“ nahrádzajú slovami „30. júna 2023“.
7. V čl. XI sa slová „1. februára 2022“ nahrádzajú slovami „1. júla 2023“.“
2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:.
„Čl. II
Zákon č. 470/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
V čl. VI sa slová „1. februára 2022“ nahrádzajú slovami „1. júla 2023“.“
Doterajší čl. II sa prečísluje ako čl. III.
V súvislosti s vložením nového čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Piaty doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Petra Kremského a Jany Majorovej Garstkovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 583.
Návrh skupiny poslancov Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 38 sa ods. 11 dopĺňa písm. d), ktorý znie:
„d) odborná prax podľa prílohy č. 2.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Čl. I sa dopĺňa bodmi 5 až 9, ktoré znejú:
„5. V prílohe č. 1 sa bod 19 dopĺňa riadkom, ktorý znie: „Odborná prax podľa § 38 ods. 11 písm. d):“
6. V prílohe č. 1 v bode 20 sa slová „odborná prax“ nahrádzajú slovami „Odborná prax podľa § 38 ods. 2. pís. d):“
7. V prílohe č. 2 siedmej platovej triedy časti Kvalifikačné predpoklady sa za slovo „vzdelanie“ vkladajú slová „prvého stupňa a odborná prax najmenej jeden rok a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie“.
8. V prílohe č. 2 ôsmej platovej triedy časti Kvalifikačné predpoklady za slovo „vzdelanie“ vkladajú slová „prvého stupňa a odborná prax najmenej tri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie“.
9. V prílohe č. 2 v deviatej platovej triede časti Kvalifikačné predpoklady sa slová „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom“ nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odborná prax najmenej päť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom“.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Kolegovia, len sa chcem ospravedlniť za drobné zmätky, ktoré tu na začiatku tohto hlasovania boli. Bolo to z dôvodu, bolo to z dôvodu, že teda zaznela počas rozpravy mylná informácia o hlasovaní zajtra, následne ja som sa poradil aj s kolegami, ktorí teda, tak aby to bolo v súlade s rokovacím poriadkom, s kolegami zo všetkých koaličných strán, ale aj s pánom predsedajúcim, ktorý o tomto vedel. Takže pýtal som sa sám, či to treba riešiť procedurálnym návrhom, bolo mi povedané, že nie, takže pre istotu potom sme to riešili takto, že som ten procedurálny návrh dal. Čiže len aby ste vedeli, naozaj bol záujem to vyriešiť tak, aby to bolo v kľude teraz odhlasované, v tejto chvíli. Procedurálny návrh bol už teda podaný. Verím, že nikto s tým nemá žiaden problém. Jednoducho prešlo to rozpravou, nebol dôvod, aby sa o tom hlasovalo zajtra. To je celé.
Ďakujem veľmi pekne za pochopenie a prajem pekný zvyšok dňa.

Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a ZA ĽUDÍ, SME RODINA (Smiech.) Prosím, prosím, dajte, dajte, prosím, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sme hlasovali o tomto návrhu teraz o piatej, nakoľko ako navrhovateľ tohto bodu nie som stotožnený s tým, aby išlo zajtra o jedenástej a pani poslankyňa a spravodajkyňa sa... Môžem vás poprosiť o kľud v poslaneckej sále? (Zaznievanie gongu.)
Žiadam teda o preloženie hlasovania teraz na piatu hodinu, teda teraz do tohto hlasovania. (Reakcie z pléna.)