Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení...
Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že chceme napraviť túto nerovnosť vo financovaní, a ktorá spočíva v tom, že nie každé dieťa dostáva na svoju hlavu v tom zariadení, ktoré navštevuje, rovnakú sumu. Samozrejme, závisí to aj od spolupráce s zriaďovateľmi, zriaďovateľmi štátnych škôl, teda obcí alebo regionálnych samospráv, ktoré, mnohé z nich to robia veľmi férovo, a nie je s tým problém, ale, bohužiaľ, v niektorých konkrétnych samosprávach s tým problém je a vzniká tam nerovnosť.
Ten základný princíp, o ktorom hovorím a teraz som aj spomenul, ta je práve to, že aby teda bola rovnosť medzi tými deťmi, ktoré navštevujú rôzne druhy škôl štátnych alebo neštátnych. Tie neštátne sa teda štandardne delia na súkromné a cirkevné a je tam, je tam vlastne taký, ja by som povedal, že možno nechcený konflikt záujmov (ruch v sále a zaznievanie gongu), kde zriaďovatelia ako samosprávy, miestne samosprávy, regionálne samosprávy sú zriaďovateľmi vlastných škôl vo svojej pôsobnosti a zároveň cez nich prechádzajú finančné prostriedky aj k zriaďovateľom neštátnych škôl. Ešte možno, aby sme vedeli, v akom zhruba okruhu sa pohybujeme, tak približne 92 % škôl sú školy štátne, resp. na... v 92 % v samosprávach sú to štátne školy a 8 % - hovoríme o tých neštátnych cirkevných a súkromných, čiže nehovoríme o nejakom rov... nejakom rovnakom pomere nejak jedna k jednej zhruba, ale naozaj v podstate o školstve, ktoré je menšinové, ale zároveň je v ústave dané ako možnosť slobodného výboru, výberu pre rodičov. Čiže na prvom mieste sú tie deti, nech navštevujú akúkoľvek školu v regionálnom školstve, na druhom mieste sú potom rodičia, ktorí si môžu slobodne voliť medzi týmito zriaďovateľmi. Ja osobne to vnímam ako veľký prínos. Zároveň to nevnímam a bol by som veľmi nerád, keby to vznikalo ako nejaké súperenie alebo dokonca, nedajbože, nepriateľstvo medzi štátnymi, neštátnymi školami, prípadne zriaďovateľmi týchto, týchto škôl. My sme teda si vypočuli všetky zúčastnené strany. Ja som sám organizoval a podnietil stretnutie, ktoré sa udialo na školskom výbore, niekto by povedal, že také historické, že v takom zložení sa ešte nikdy nestretli za stolom, okrem teda predstaviteľov školského výboru boli aj zástupcovia ZMOS-u, dokonca pán predseda Tréger tam bol, boli tam zástupcovia súkromných škôl, zástupcovia cirkevných škôl - aj katolíckych, aj evanjelických napríklad, ale boli tam aj zástupcovia ministerstva, kde sme si tieto veci prediskutovali. Fakt je taký, že zo strany samospráv je viac-menej taký prístup, že im, im daný daná situácia plus-mínus vyhovuje, ale nevyhovuje, nevyhovuje tým menšinovým neštátnym školám, tak sme hľadali riešenie a pripravili sme riešenie, ktoré teraz tu ponúkame v prvom čítaní a ktoré vlastne hovorí o tom, že by sa táto, táto nerovnosť odstránila takým spôsobom, že nejakým spôsobom nezasahujeme do právomoci obce alebo sam... alebo VÚC-ky v zriaďovateľskej pôsobnosti voči svojim školám, tam to stále zostane vlastne tak, ako je to doteraz, to znamená, na základe VZN-ka budú prideľovať tieto finančné prostriedky. Ale so zriaďovateľmi tých súkromných a cirkevných škôl by podpisovali podľa tejto novely zmluvu, kde by sa zaviazali v plnej výške transponovať finančné prostriedky, ktoré dostávajú z podielových daní prepočítané na, na, na hlavu.
Rozmýšľam, že čo z toho zákona. Ešte je tam jedna nerovnosť, je to skôr nerovnosť takého charakteru, by som povedal, štatisticko-, resp. napočítavacieho, kde sa posúva rok pri niektorých druhoch, ako sú základné umelecké školy alebo jazykové školy z 15 na 25 rokov, čiže sa to vyrovnáva, že je to rovnako u štátnych aj neštátnych škôl, lebo to je vlastne základný princíp, aby štátne a neštátne školy boli financované na základe rovnakého princípu a bola zachovaná tá autonómia tých zriaďovateľov. A je tam ešte jedna drobná vec, že sa to, nepoužíva sa odteraz alebo nebude sa používať po prijatí tohto zákona výraz dotácia, ktorý vyzerá ako keby obec alebo VÚC-ka dotovala tú súkromnú alebo cirkevnú školu, ale finančné prostriedky, ktoré dostávajú, ktoré dostávajú od... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktoré dostávajú od štátu z tých podielových daní a majú vlastne prejsť do, do tých, k týmto zriaďovateľom, k týmto školám, a skončím tam, kde som začal, že preto, aby každé dieťa dostalo rovnakú podporu z tých daní, na ktorú má nárok, a aby tí rodičia si mohli slobodne vybrať školu a nemuseli, nemuseli vychádzať z toho, že niekde ich deti dostanú menej peňazí z tých daní.
Teraz som sa to snažil priblížiť tak skôr ľudovejšie. Ak budete mať nejaké otázky, tak som pripravený na debatu, tak ako sme zvyknutí na školskom výbore. Predpokladám, že to bude veľmi konštruktívne. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
