Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán Raši, za váš príspevok, po dlhšej dobe bol taký kľudný a racionálny. Veľa z tých vecí, ktoré ste povedali, tak sú určite na zamyslenie. Vy ste lekár aj všetci, čo tu sedeli v tejto sále, aj tí, čo tu nesedeli, a záleží im na zdravotníctve a na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sa zhodneme na tom, že zmena je nutná. A že táto zmena už mala prísť dávno, je takisto všetkým, čo tu sedíme, jasné.
Nezriedka sa stáva, že v regiónoch ľudia zámerne vyhľadávajú iné zdravotnícke zariadenia, pretože to zdravotnícke zariadenie, ktoré im je najbližšie, im neposkytne takú zdravotnú starostlivosť alebo dlho na ňu čakajú a všetko ide len po známosti. Kto nemá známeho, tak neni pomaly ani zoperovaný. Tá situácia je úplne žalostná na Slovensku, a preto ja si myslím, že aj tomuto materiálu by sme mali dať šancu.
To, čo ste povedali, že tá komunikácia je slabá, asi áno, zrejme áno, pretože tie hlasy, ktoré aj od koaličného partnera prichádzajú, aj od odborníkov, aj ľudí zvonku, sú veľmi silné a silnejú, takže dopytujú sa po informáciách, zjavne ich nemajú dostatok. Ja som si pozerala dôvodovú správu, kde je zoznam len niektorých základných stretnutí, ktoré boli, a boli od konca roku 2020, čo sa len v dôvodovej správe uvádza, bolo ich 11, čo sa týka, minimálne 11, čo sa týka všeobecnej ambulantnej sféry, 14 stretnutí na odbornej úrovni, čo sa týka OSN, a ďalších 26 stretnutí s dôležitými lídrami odborných spoločností, asi to nebolo dostatočne a ja chápem aj obavu ľudí a chápem aj toho, že sa boja takýchto veľkých zmien. Myslím si, že treba načúvať naozaj aj odborníkom, aj ľuďom, ktorých sa tieto zmeny budú týkať, ale bez toho, aby sme niečo spravili, sa ďalej nepohneme.
Keďže mám skúsenosti aj z iného systému zdravotníckej starostlivosti, viem veľmi dobre, aká je dôležitá pohoda pri vykonávaní práce lekára, sestry, ktorá u nás už veľmi dlho chýba, takže určite by sme sa mali pričiniť o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 772 z 18. októbra 2021 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 744), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 77. schôdzi dňa 19. októbra 2021. Uznesením č. 234 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 48. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem. Hlasovať sa bude o 17.00 hod. dnes.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 555), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 860 z 29. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 321 z 9. septembra 2021, výbor pre financie a rozpočet rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú 3 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 208 zo 16. septembra 2021.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, koligo... kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som predniesť tiež pozmeňujúci návrh, ktorý bude podstatne kratší ako kolegu Svrčeka.
Ide o to, že sa objavilo pomerne dosť výhrad voči ustanoveniam § 109 ods. 10 tohto zákona, ktoré rozširujú možnosti poskytovať údaje o účastníkoch telekomunikačného trhu ďalším inštitúciám. Ide špeciálne o Zbor väzenskej a justičnej stráže a Obchodnú inšpekciu a v pozmeňovacom návrhu kolegu sa tu objavila aj Inšpekcia životného prostredia.
S týmto je pomerne výrazný nesúhlas v radoch poslancov a sme presvedčení, že nie je vhodné, aby sa rozsah týchto inštitúcií rozširoval, aby stále viac inštitúcií malo prístup k číslam a údajom účastníkov, pretože sa tým obmedzuje komunikačné tajomstvo a v podstate aj sloboda občanov. Takže to je, to je k prvému bodu.
Druhý bod sa týka Úradu verejného zdravotníctva. Úrad verejného zdravotníctva logicky počas pandémie a mimoriadneho núdzového stavu potrebuje informácie o údajoch účastníkov telekomunikačného trhu, ktoré dostáva od operátorov, pretože potrebuje zistiť, komu patria, a reagovať na to, keď títo ľudia nedodržiavajú karanténu, prípadne sa neregistrujú do e-hranice a tak ďalej a tak ďalej, ale v pôvodnom návrhu vlastne im zákon umožňoval prístup k celej databáze operátorov. To sa nám zdá byť neprimerané a navrhujeme obmedziť tento prístup iba k tým údajom účastníkov, ktorí, ktorí, ktorí vlastne mali byť v karanténe, prípadne prišli zo zahraničia.
A v treťom bode upravujeme § 117 ods. 8, kde sa v pôvodnom, v pôvodnom návrhu novely objavoval inštitút dodatočného súhlasu súdu s použitím technických prostriedkov, čo sa nám takisto zdá neprimerané, pretože si myslím, že k tomu súd vlastne by mal mať, mal dať najprv súhlas k vlastne získaniu informácií o majiteľovi čísla a potom vlastne by malo prebehnúť, mala prebehnúť tá žiadosť.
Výnimkou môže byť situácia, keď ide o kybernetický útok na citlivú infraštruktúru štátu, prípadne nebezpečné vyhrážanie alebo ďalšie trestné činy, ktoré neznesú vlastne odklad pri vyšetrovaní, pretože je bezprostredne narušený buď, buď fungovanie štátu, alebo dokonca život človeka, napríklad pri vyhrážaní smrťou, takže som aj usporiadal takú pracovnú skupinu, ktorá sa stretla minulý týždeň k tomuto zákonu, k tejto novele, a výsledkom je kompromis, ktorý spočíva v tom, že by tam bol vlastne do hodiny od doručenia žiadosti telefonická informácia sudcovi a povolenie sudcu vlastne by muselo prísť do 24 hodín od podania tejto žiadosti. To znamená, že keď... Ale, samozrejme, to platí iba pre prípady, ktoré som spomínal, teda bezprostredné ohrozenie. V ostatných prípadoch, samozrejme, musí tam byť súhlas sudcu, aby operátor mohol poskytnúť informáciu, komu konkrétne telefónne číslo patrí alebo napríklad internetová IP adresa. Poviem len taký jednoduchý príklad.
Napríklad niekto zavolá ministrovi alebo premiérovi, alebo poslancovi s tým, že sa vyhráža napríklad zabitím jeho alebo jeho rodiny, a v takomto prípade, samozrejme, orgány čistné v trestnom... činné v trestnom konaní musia veľmi rýchlo zasiahnuť, pretože ide o bezprostredné ohrozenie života a v podstate veľmi rýchlo potrebujú vypátrať, komu toto číslo patrí, kto za ním je. Podobné je to napríklad v prípade vyhrážania bombou v nejakom nákupnom centre alebo v parlamente. Podobne je to napríklad pri kybernetickom útoku na, na nemocnice napríklad alebo energetické zariadenia. Tam naozaj orgány činné v trestnom konaní potrebujú tú informáciu extrémne rýchlo a na takéto prípady sa vlastne aj tento paragraf vzťahuje.
Takže dovolím si prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Návrh zákona o elektronických komunikáciách (tlač 645) sa mení a dopĺňa takto:
1. Vypúšťa sa § 109 ods. 10.
2. V § 117 ods. 5 sa za slová „podľa § 109 ods. 9“ vkladajú slová „s výnimkou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky“.
3. V § 117 ods. 8 znie:
„(8) Ak ide o vec týkajúcu sa obrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených osobitným predpisom, 127) ktorá neznesie odklad, a súhlas súdu podľa ods. 7 nemožno získať vopred, údaje podľa ods. 6 sa poskytnú na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 doručené podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom v šifrovanej forme bez súhlasu súdu. Iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9 je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej vety oznámiť zákonnému sudcovi do jednej hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť a dodatočný písomný súhlas (ďalej len „dodatočný súhlas súdu“). Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas súdu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.
4. V § 117 odsek 21 sa v riadku 3 namiesto slov „telefónneho čísla“ vkladajú slová „uvedenom v § 110 ods. 2 podľa § 109 ods. 9“.
To je všetko, ďakujem a chcem vás požiadať o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu aj celého zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 738), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1011 z 20. októbra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 382 z 26. októbra 2021, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 246 z 26. októbra 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 236 z 26. októbra 2021.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených bodov pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 738), schváliť.
Spoločná správa výborov... spoločnú... spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 237 z 26. októbra 2021.
Týmto uznesením ma výbor zár... zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľujem si pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že pokračovanie schôdze výboru sa bude konať dnes o 12.30 hod. v rokovacej miestnosti č. 71 pri ubytovacom zariadení. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som v rozprave odôvodnil a predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým do daňového systému Slovenskej republiky zavádzame odpočet výdavkov a nákladov na investície.
Pandémia COVID vírusu priniesla aj veľkú, veľké otrasy na ekonomike a na trhoch a priniesla situácie, keď doterajšie väzby, ktoré fungovali v ekonomike, sa narušili a vznikla veľká nerovnováha na trhu. S tým bol spojený aj určitý nárast nezamestnanosti, hlavne počas minulého roka, ktorý aspoň čiastočne sa v tomto roku podarilo vyvážiť a znížiť.
Opatrenia na ochranu ekonomiky, ktoré v minulom roku vláda Slovenskej republiky zaviedla – a, samozrejme, aj v tomto roku – boli pomerne úspešné v tom, že veľmi málo firiem vlastne muselo ukončiť svoje podnikanie, a v podstate podarilo sa vláde veľmi dobre ochrániť hlavne priemysel, ktorý tak môže vlastne využiť zvýšený dopyt po COVID-e na získanie nových pozícií na trhoch. Aby sme takúto, takýto vývoj podporili, aby sme umožnili firmám zvýšené investície do nových technológií, do modernizácií, do automatizácie, do digitalizácie a aby sme im umožnili zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na trhoch, vychádzame s návrhom, ktorý zavádza odpočet výdavkov nákladov na investície.
Skúsim to odôvodniť tak, že prečítam vlastne príklad, ako to funguje. V prípade, že firma má nejakú úroveň investícií, ktorá, ktorá je, má nejaký priemer za posledné tri roky, napríklad každý, v priemere každý rok za posledné tri roky investovala 1 mil. eur a príde s nejakou väčšou investíciou, ktorá výrazne presahuje tieto investície, tak vlastne môže si uplatniť na ňu zvýšený odpis. To znamená, že by to mala prilákať, malo firmy prilákať k tomu, aby uvažovali o väčších investíciách, o výraznom rozšírení prevádzok. O tom, aby dajme tomu išli do nových oblastí výroby a vytvárali ďalšie pracovné miesta. Môže to priniesť to, že vlastne práve v období po COVID-e tieto firmy výrazne zainvestujú a tým aj vlastne prinesú štátnemu rozpočtu výraznejšie príjmy, prinesú nové pracovné miesta a tým ďalšie príjmy na daniach a odvodoch. A vlastne týmto môže, môžeme priniesť silný impulz pre ekonomiku, aby ďalej rástla, aby sa rozvíjala. A to, samozrejme, bude mať aj kladný dopyt, dopad na štátny rozpočet a na riešenie dlhov Slovenska, ktoré nám tu zanechali prechádzajúce vlády a ktoré počas COVID-u ešte narástli.
Myslím si, že to je veľmi významný krok k tomu, aby firmy zo Slovenska neodchádzali, ale aby sa rozvíjali, aby rástli a vlastne priťahovali sem aj svojich subdodávateľov a aby aj tie menej rozvinuté oblasti Slovenska získali nových investorov a ekonomicky sa rozvíjali. Myslím si, že je to krok, ktorý, ktorý aj pre túto vládu prinesie určitý, určitý náskok v inovácii, pretože takéto kroky sa objavili aj v zahraničí, ale v určitej obmedzenej forme. A myslím si, že viacero krajín si bude z toho brať príklad. Ide nám aj o to, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť slovenských firiem v zahraničí. Vieme, že hlavne v covidovom období veľa firiem poskytovalo, veľa teda krajín poskytovalo firmám špeciálne stimuly na to, aby sa rozvíjali, aby zvyšovali výrobu, zvyšovali zamestnanosť, v čom Slovensko zaostávalo. A myslím si, že práve týmto to môžme dobehnúť, a práve naopak ešte rozbehnúť. A myslím si, že práve je na to správny čas po tom období COVID-u.
Prečítam teraz tento pozmeňujúci návrh a chcel by som vás požiadať o jeho podporu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 627):
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I nový bod:
Za doterajší bod 19 sa vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 52 ods. 10 sa za slovo „vývoj“ vkladá čiarka a slová „odpočet výdavkov (nákladov) na investície“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
„37ab) § 13a, 13b, 30c a § 30e zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7, § 30c ods. 8 a § 30e ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body 20 a nasledovné sa primerane prečíslujú.
Nový bod 20 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
2. K čl. II, nové body:
Za doterajší bod 2 sa vkladajú nové body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 22 ods. 6 písm. e) sa za slová „1 700 eur“ vkladajú slová „a technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e“.
4. V § 25 ods. 2 sa za slovo „ceny“ vkladá čiarka a slová „ak § 22 ods. 6 písm. e) neustanovuje inak,“.
5. V § 30c ods. 1 sa číslo „200“ nahrádza číslom „100“.
6. Za § 30d sa vkladá § 30e, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 30e Odpočet výdavkov (nákladov) na investície
(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení podmienok podľa odseku 2 odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu podľa § 22 až 29 z investície podľa odseku 5, ktorého výška závisí od plánovanej výšky percenta preinvestovania priemernej hodnoty investícií a od hodnoty preinvestovania tejto plánovanej priemernej hodnoty investícií ustanovených v investičnom pláne, a to (tabuľka):
Preinvestovaná priemerná hodnota investícií v percentách.
Prvá položka: od 700 % do 1 399,99 %
Druhý riadok: od 1 400 % a viac.
Hodnota plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií v miliónoch eur:
Viac ako 1 do 20 vrátane: prvý riadok 15 %, druhý riadok 20 %.
Stĺpec: viac ako 20 do 50 vrátane: prvý riadok 25 %, druhý riadok 30 %.
Stĺpec: viac ako 50: prvý riadok 50 %, druhý riadok 55 %.
(2) Odpočet podľa odseku l môže daňovník uplatniť na investíciu zaradenú do užívania alebo do obchodného majetku počas obdobia investičného plánu. Odpočet výdavkov (nákladov) na investíciu, ktorá spĺňa podmienky pre tento odpočet v zdaňovacom období jej zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, si môže daňovník uplatniť počas doby odpisovania tohto majetku, avšak najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, pričom počas obdobia investičného plánu nie je možné prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9.
Na účely uplatnenia odpočtu podľa prvej vety sa hodnota investície podľa odseku 5 alebo úhrn hodnôt týchto investícií v príslušnom zdaňovacom období posudzuje vždy k priemernej hodnote investícií podľa odseku 4. Zdaňovacie obdobie daňovníka počas obdobia investičného plánu musí trvať nepretržite 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3) Pri odpočte podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a ide o investíciu podľa odseku 5 obstaranú a zaradenú do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.
(4) Priemerná hodnota investícií musí byť vyššia ako nula a vypočíta sa ako aritmetický priemer výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na obstaranie:
a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu,
b) technického zhodnotenia vykonaného na majetku uvedeného v prílohe č. 3 a počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, 1) zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu a
c) technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou zaradeného do užívania alebo do obchodného majetku za obdobie troch zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom začína obdobie investičného plánu.
(5) Na účely odsekov 1 a 2 sa investíciou rozumie investícia do výrobného systému a logistického systému skladajúceho sa zo zariadení, strojov, prídavných zariadení, automatizačnej techniky a komunikačnej techniky vrátane počítačového programu (softvér) pre riadenie výrobného procesu a logistického procesu, spôsobilého v reálnom čase vymieňať, spracovávať a archivovať digitalizované údaje s cieľom poskytnúť informácie na identifikáciu a optimalizáciu výrobného procesu a logistického procesu, pričom ide o investíciu do
a) hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3 vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku a v zdaňovacom období jeho zaradenia do užívania alebo do obchodného majetku, nadobudnutého kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný,
b) iného majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e), ak ide o technické zhodnotenie hmotného majetku uvedeného v prílohe č. 3,
c) počítačového programu (softvér) obstaraného kúpou alebo vytvoreného vlastnou činnosťou, ktorý nebol pred jeho obstaraním odpisovaný vrátane technického zhodnotenia vykonaného na tomto majetku.
(6) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka.
(7) Odpočet podľa ods. 1 a 2 nemôže využiť
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získala povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie počas troch zdaňovacích období zahrňovaných do výpočtu priemernej hodnoty investícií podľa ods. 4,
b) daňovník na majetok podľa ods. 5, ktorého odpis podľa § 22 až 29 zahrnuje úplne alebo čiastočne do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c,
c) daňovník na majetok podľa ods. 5, na ktorý bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií okrem návratných foriem pomoci podľa osobitného predpisu 120t).
(8) Investičným plánom, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa ods. 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí celkovú hodnotu plánovanej investície podľa ods. 5, časové vymedzenie obdobia plánovanej investície, predpokladaný harmonogram realizácie plánovanej investície, výpočet priemernej hodnoty investícií podľa ods. 4, plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v peňažnom vyjadrení a v percentuálnom vyjadrení podľa ods. 1 a stručný technický popis prepojenia obstarávanej investície s digitalizáciou a automatizáciou výrobných procesov a logistických procesov podľa ods. 5. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. januára 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré končí 31. decembra 2025. Obdobie, na ktoré sa investičný plán vypracováva, musí trvať u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štyri po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína v roku 2022, a posledným zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2025.
Daňovník môže mať iba jeden investičný plán. Investičný plán obsahuje najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, obchodné meno alebo názov, sídlo a daňové identifikačné číslo, a u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania a dátum začiatku realizácie investičného plánu. Investičný plán musí byť podpísaný osobou oprávnenou konať za daňovníka podľa § 13 Obchodného zákonníka v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom si prvýkrát uplatní odpočet výdavkov (nákladov) na investície. Pri daňovej kontrole 82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo 120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie investičného plánu. Lehota na predloženie investičného plánu daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.
(9) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii investičného plánu uplatnil odpočet podľa ods. 1 a 2, tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo,
b) výšku uplatneného odpočtu výdavkov (nákladov) na investície a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
c) hodnotu investície podľa ods. 5 zaradenú do užívania alebo obchodného majetku v príslušnom zdaňovacom období,
d) plánovanú výšku preinvestovania priemernej hodnoty investícií v percentách.
(10) Nárok na uplatnenie odpočtu podľa ods. 1 a 2 alebo jeho neuplatnenej časti v príslušnom zdaňovacom období zaniká, ak daňovník vykázal
a) daňovú stratu,
b) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, nižší, ako je odpočet podľa ods. 1 a 2,
c) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty nižší, ako je odpočet podľa ods. 1 a 2, alebo
d) základ dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, po znížení o odpočet daňovej straty a po odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, ak daňovník prvotne odpočíta odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, nižší ako odpočet podľa ods. 1 a 2.
(11) Ak daňovník počas obdobia investičného plánu nezaradí do užívania alebo do obchodného majetku investíciu podľa ods. 5 v úhrne najmenej vo výške plánovanej výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií uvedenej v investičnom pláne a uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa ods. 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2.
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12) Daňovník stráca nárok na odpočet podľa ods. 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, ak v období investičného plánu
a) sa zrušuje s likvidáciou,
b) sa zrušuje bez likvidácie,
c) je naňho vyhlásený konkurz,
d) je v reštrukturalizácii,
e) dôjde k predaju podniku alebo jeho časti, k nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti,
f) predá alebo iným spôsobom vyradí majetok podľa ods. 5, okrem vyradenia tohto majetku v dôsledku škody, pred uplynutím doby odpisovania,
g) dôjde k vykázaniu kratšieho zdaňovacieho obdobia, ako je 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia, alebo
h) u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9, okrem daňovníka, u ktorého dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6) podľa § 17 ods. 9 z dôvodu úmrtia.
(13) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa ods. 12 za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa ods. 1 a 2, a to v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 120t znie:
„120t) Napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 368/2015 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie body 3 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Nové body 3 až 6 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
3. K čl. II, doterajší bod 6:
V doterajšom bode 6 sa § 52zzm dopĺňa ods. 3 až 5, ktoré znejú:
„(3) Ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e), § 25 ods. 2, § 30e a príloha č. 3 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatnia na hmotný majetok, počítačový program (softvér) a iný majetok zaradený do užívania alebo zaradený do obchodného majetku v období, na ktoré sa vypracováva investičný plán, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr po 31. decembri 2021.
(4) Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2022 sa prvýkrát uplatní na výdavky (náklady) na výskum a vývoj vynaložené v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2022.
(5) Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) v časti, ktorá ustanovuje vek vyživovaného dieťaťa, v znení účinnom od 1. januára 2022, sa uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2021.“
4. K čl. II, nový bod:
Za doterajší bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. Zákon sa dopĺňa prílohou č. 3, ktorá vrátane nadpisu znie:
Príloha č. 3 k zákonu č. 595/2003 Z. z.
Položka
1-1 KP 25.3 názov Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
1 - 2 KP 26.2 Počítače a periférne zariadenia
Položka 1 - 3 KP 26.3 Komunikačné zariadenia
Položka 1 - 4 KP 26.51 Meracie, testovacie a navigačné zariadenia
Položka 1 - 5 KP 26.7 Optické a fotografické prístroje a zariadenia
Položka 1 - 6 KP 27.1 Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia okrem - 27.11.31 - Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 7 KP 27.2 Batérie a akumulátory
Položka 1 - 8 KP 27.3 Drôty a elektroinštalačné zariadenia
Položka 1 - 9 KP 27.9 Ostatné elektrické zariadenia
Položka 1 - 10 KP 27.11.31 Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 11 KP 28.3 Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
Položka 1 - 12 KP 28.4 Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie
Položka 1 - 13 KP 28.11.2 Turbíny
Položka 1 - 14 KP 28.11.12 Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory
Položka 1 - 15 KP 28.11.13 Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním
Položka 1 - 16 KP 28.12 Zariadenia na kvapalný pohon
Položka 1 - 17 KP 28.13 Ostatné čerpadlá a kompresory
Položka 1 - 18 KP 28.21.1 Pece, horáky a ich časti
Položka 1 - 19 KP 28.22 Zdvíhacie a manipulačné zariadenia
Položka 1 - 20 KP 28.25 Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a okrem č. 28.25.13 - Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
Položka 1 - 21 KP 28.25.13 Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti
Položka 1 - 22 KP 28.29 Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem položky 28.29.1 - Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje a 28.29.3 - Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
Položka 1 - 23 KP 28.29.1 Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje
Položka 1 - 24 KP 28.29.3 Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie
Položka 1 - 25 KP 28.91 Stroje pre metalurgiu
Položka 1 - 26 KP 28.92 Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo
Položka 1 - 27 KP 28.93 Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku
Položka 1 - 28 KP 28.94 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
Položka 1 - 29 KP 28.95 Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky
Položka 1 - 30 KP 28.96 Stroje na výrobu platov a gumy
Posledná položka 1 - 31 KP 28.99 Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené.“
Hmotný majetok na účely uplatnenia § 30e
Nový bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia.
To je všetko. Ešte v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 19 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.