Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Skryt prepis
