Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 15:03 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:38 - 15:40 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, najprv vám musím povedať, že ako ja poznám Jara Šíbla, a počúvam tu na to, ako aby ho mali ľudia zabiť vidlami, počúvam tu fašistické metódy, ktoré naňho používajú ľudia, ktorí predtým kryli, nič nehovorili o zlodejinách SMER-u, je mi smutne, pretože ja poznám Jara Šíbla ako veľmi čestného človeka. A keď Jaro Šíbl ide okradnúť toto Slovensko, tak potom musíme pripomenúť naozaj 12 rokov vlády a zderstva lesov, ktoré tu boli.
Ale vám chcem povedať, pán Kuffa, jednu vec. Vy ste tu porozprávali, aké peniaze sa idú používať na traktory, aké peniaze sa idú, aké sa používajú na kosenie a tak ďalej. No viete, to sa používa naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnúť. Nikto nekradol, ale vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky pri kšeftoch, takže ja by som poprosil, aby sa, aby ma nevyrušoval váš otec. Viete, vy to máte možno v rodine, ale Jaro Šíbl nie. Jaro Šíbl vôbec to nemá v rodine a ja neviem, že by Jaro Šíbl niekedy bol niekoho okradol, a tento zámer nie je o zlodejine, ale o pomoci.
Ale vy, naschvál, naschvál vytvárate to, čo sami robíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:22 - 15:24 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže pôjdem asi od konca. Ďakujem všeckým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Takže, pán Mizík, áno, máte pravdu, bude to sizyfovská robota, ale hovorím, že 455-tisíc hektárov, ktoré máme na Slovensku, nemôžeme len takto nechávať, takže máme návrh zákona. Aj s kolegom Mičovským sme boli na ministerstve, je pripravený, ale ešte ho treba vyšpecifikovať.
Filozofia je asi taká, že keďže sme to nezvládli pri ROEP-kách, pri registri obnovených evidencie práv, tak pôjdeme na to systémom, že bude to určitý úradník mať v náplni práce a nebudeme musieť hľadať všeckých dedičov. Stačí, keď nájdeme jedného. Tak to bolo pri reštitúciách. Keď ste jednému platili reštitúciu za rodinu, tak celý majetok sa mu od štátu vydal. A toto by som chcel, aby to bolo platené aj v tomto, lebo všeckých nenájdeme, pán Mizík, to asi však máte s tým skúsenosti, jak ste spomínal. To znamená, že nájdeme aspoň jedného, tým pádom príde na úrad a povieme mu: „Počúvajte sem, pán Mizík, máte v Púchove po pradedovi 8 ha, dajte náhradné dedičské konanie.“ Akonáhle dáte náhradné dedičské konanie, tým pádom toto už Slovenský pozemkový fond, nemôže s ním nakladať, a my vieme, štát, že, lebo štát to spôsobil, že ste neznámy, lebo sme v socializme nemohli dediť. Viete ako, hej? Takže tým pádom štát má teraz toto odškodniť, ten socialistický režim. To znamená prakticky, vy akonáhle toto urobíte, že máte náhradné dedičské konanie, samozrejme, na list vlastníctva, keď to prebehne dedičské konanie, hovorím s jedným dedičom iba, nie s 50 alebo 150 po Amerike, po Afrike, neviem, kde všade možno. To znamená, jeden keď tam bude, tak v tom liste vlastníctva bude poznámka, cez jaký zákon to bolo akože nadobudnutý majetok a môže tam dať tie technikále, čo keď sa niekto prihlási. Viete ako, hej? To je iba technikália. Ale nájdeme ten rod, viete ako. Keď sme v reštitúcii vedeli nájsť, nájdeme aj tu.
Takže v takomto duchu takáto filozofia je. Ja viem, že 100 % nevyčistíme, ale keby aspoň 50 % vyčistíme, ja budem spokojný, lebo momentálne z tých nezistených vlastníkov sú aj takí vlastníci, ktorí žijú, len na katastri zabudli z dedičského konania napísať adresu, kde... Viete ako, hej? Aj takýchto máme. Asi 5 % je takto, keď som zisťoval. Takže myslím, že máme riešenia, takže dúfam, že to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:16 - 15:18 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem, Martin, za to, že si spomenul prírode blízke hospodárenie v lese. Veľmi často sme o tom hovorili, ale stále je to nedostatočné a myslím si, že v súvislosti s týmto zákonom veľmi dôležité. Je to malý zázrak, ku ktorému dospela lesnícka múdrosť behom stáročí.
Prírode blízke hospodárenie zabezpečuje ekológiu, ekonómiu, ale aj sociálne momenty sú v ňom obsiahnuté, pretože to je veľmi často pri tomto návrhu zákona, o ktorom tak zaujímavo rokujeme, že sa hovorí o poškodzovaní ľudí z regiónov národných parkov. My vieme, že v zákone o ochrane prírody toto hospodárenie prírode blízke už je zakotvené niekoľko rokov, a možno treba zdôrazniť, že treba k nemu pristúpiť s plnou vážnosťou, lebo zákon je jedna vec a realita druhá, že práve prírode blízke hospodárenie vyžaduje vysokú kvalitu aj kvantitu práce živnostníkov a lesníkov, a ak sa zhodneme na tom, že toto hospodárenie je dôležité nielen pre národné parky, ale pre všetky lesy Slovenska, čo je cieľom programového vyhlásenia vlády, historicky prvýkrát sa táto najvyššia lesnícka pilotáž dostala do programového vyhlásenia, tak o to skôr musíme konštatovať, že tento cieľ je hodný našej spoločnej práce a je v ňom obsiahnuté aj veľa odpovedí na to, o čo sa predkladatelia tohto zákona snažia.
A iba by som zdôraznil, že trocha nepresne zaznieva z úrovne ministerstva životného prostredia informácia, že áno, budeme presadzovať toto hospodárenie, hoci zákon už dávno o ňom hovorí, ale zároveň sme si vedomí, že vzniknú tu potom požiadavky na zvýšené financovanie z hľadiska úbytku dane z nehnuteľností, pretože tieto lesy budú súčasťou lesov osobitného určenia. Nie je to tak. Zmena kategórie nie je nutná a nie je tu žiadna obava z tohto titulu stratových peňazí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:06 - 15:16 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tejto novele zákona, ktorú tu máme, a myslím si, že oprávnene vzbudila takúto, takýto veľký záujem, a diskutujeme tu už o nej pomerne dlho, ale myslím, že má to zmysel.
Po prvé by som chcel povedať, že stále už táto rokovacia sieň z mojich úst počula, že som za to, aby ak štát chce mať ochranu prírody, tak aby bol aj vlastník tejto pôdy, na ktorej to chce realizovať. Potom to rozvediem aj trošku viacej. Áno, hovoríme o stromoch, hovoríme o lesoch, hovoríme o ich úlohách, o týchto lesoch, aké pre náš život majú, a musím povedať jednu vec, že, a to asi uznáte, že lesy nás nepotrebujú, my potrebujeme lesy, že strom a kríky a vegetácia vie robiť divy. Môžete si to overiť aj v knihe, ktorá sa volá Muž, ktorý sadil stromy, ktorý spravil z jedného územia medzi Francúzskom a Španielskom neobývateľného iba sadením stromov krásnu oázu života pre obyvateľov a ľudí. Takže v takomto duchu verím, že vnímame aj naše stromy, ktoré máme tu na území slovenskej republiky, a zvlášť pokiaľ sa jedná o chránené územia.
Áno, jednoznačne som veľmi rád, že máme už v mnohých chránených územiach, resp. aj vo všetkých prírode blízke hospodárenie, ktoré sme s kolegom Mičovským aj na našom rezorte presadzovali, pretože mal som tú česť byť v viacerých takýchto lokalitách, kde sa týmto spôsobom manažuje les, a musím vám povedať iba jednu vec, že keď som bol vo Veľkom Folkmári, tak v takomto lese by som chcel zomrieť, pretože keď som si pozrel na hranicu, kde bol hospodársky les a prírode blízke hospodárenie, to je proste nebo a dudy. To sa nedá porovnať.
A toto, áno, toto má zmysel, aby sme ďalšie generácie pripravili veľmi dobrú pozíciu na život tu na našej planéte. Áno, v súčasnosti máme rozdelené Slovensko na poľnohospodársku, lesnú a ostanú plochu, takže zhruba máme, hovoríme o 2,5 mil. poľnohospodárskej pôdy, 2 mil. lesnej pôdy a zhruba 0,5 mil. sú zastavané plochy a intravilány a ostatné plochy. Takže to je rozdelenie v takej kocke, že s akým vlastne potenciálom pracujeme.
Musím povedať, že plne zdieľam názor pána kolegu Mičovského, ktorý povedal, aby všetky lesy išli pod správu ministerstva životného prostredia, pretože nemôžeme rozdeľovať stromy na chránených, nechránených, to už bolo kolegom Mičovským tlmočené, tak nebudem sa opakovať.
Áno, všetci majú právo, aby tie svoje funkcie, ktoré majú plniť na zemi, mohli byť aj nami vnímané tak, ako oni ich produkujú. Musím povedať, že Slovensko neni iba Bratislava, a tí ľudia, aj ja som mal tú česť byť či už na Muráni, alebo v Uliči, žiaľ, nemal som dobrý pocit a musím povedať, že aj teda v Stakčíne, tam sme boli asi spolu a musím povedať, že ten hlas ľudu musí byť vypočutý, či sa niekomu páči, alebo nepáči.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo mi je blízke, a síce k pozemkom. Nakoľko tu boli v tomto konaní teraz predložené dva pozmeňujúce návrhy a hovorilo sa a hovorí sa v novele, že všetko sa týka iba štátnych pozemkoch, tak v týchto dvoch novelách, ktoré tu boli predložené ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupujeme aj do pozemkov pri nezistených vlastníkoch. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu, pretože v súčasnosti nezistených, hovorím, nezistených, to ešte vysvetlím, lebo aj text, ktorý tam je, sa mi vôbec nepozdáva a musíme si to raz a navždy ujasniť, hoci nemáme tu viac-menej to plénum, ktoré by to malo všecko počuť, ale aspoň tí, čo ste tu a pozeráte ma cez médiá, tak aby ste mali raz a navždy jasno, tak kategoricky som proti, aby prechádzala aj správa lesov, ktoré sú nezistenými vlastníkmi akože definované na listoch vlastníctva. To znamená Slovenský pozemkový fond, tam je v zátvorke, akože je správca na nezistených vlastníkoch.
Aby bolo jasné, na Slovensku nemáme neznámych vlastníkov, lebo neznámych vlastníkov sme si uvedomili v roku 1990, keď sme boli po revolúcii a sme si povedali, že ideme robiť tzv. registre, obnovené evidencie práv. Predtým to bolo obdobie ešte zjednodušené registre pôvodného stavu, registre vlastníckych práv a podobné iné názvy a momentálne ich zmyslom, kde sme niekoľko miliónov korún vtedy ešte dali na geodetické firmy, ktoré mali spracovať celé územie Slovenska, všetkých 3 559 katastrálnych území mali spracovať z pozemno-knižných vložiek, z pozemnostných hárkov a mali vytvoriť listy vlastníctva. Bol som pri tom, takže viem, o čom hovorím ako pracovník pozemkového úradu, a musím povedať, že týmto počinom sme okrem šiestich katastrálnych území k dnešnému dňu všetky územia vyriešili. Nemáme hluché listy vlastníctva, ako poznáme zo socializmu, kde nebolo ani výmera, ani vlastník, resp. výmera mohla byť, ale nie všade, takže prakticky my neznámych vlastníkov nemáme.
Máme vlastníkov, ktorých nemám, nevieme sa s nimi spojiť, nehovoríme o žijúcich, nežijúcich. To znamená, tento pojem, ktorý ste teraz vy tu zaviedli v ods. 6 pri návrhu kolegu Šíbla, prakticky a identicky aj u pána Karahutu, že hovoríme o nezistenom vlastníkovi, áno, to je ten správny pojem, ktorý by mal byť povedaný, pretože nehovoríme o žijúcom, nežijúcom. My ho vieme, že kto je tam posledný vlastník, len možnože je z roku 1905, ale vieme, že či to je právnická osoba, fyzická, či je to cirkev, alebo obec, alebo niekto iný. Vieme, kto to je, cez tie ROEP-ky, len nemáme dediča, ktorý je následník, ktorý by teraz bol žijúci. To znamená, to je nezistený vlastník.
Takže to by som bol veľmi rád, keby to... tento pojem a táto nejaká definícia sa nejakým spôsobom zadefinovala.
Takže mám veľké výhrady a som proti, aby sme aj takúto správu dali do, pod ministerstvo životného prostredia. Keďže Slovenský pozemkový fond to spravuje, tých nezistených vlastníkov, tak prakticky on má aj definície, čo s tým môže robiť ako správca. A jedno z takýchto kritérií je aj to, že nemôže ho scudziť len tak ako správca, že hocikedy môže predávať alebo nepredávať tieto pozemky. Keď ich scudzil vo verejnom záujme, tak musí odkladať financie na nezistených vlastníkov na príslušný účet, aby sa tie peniaze nespreneverili a nepošli, neviem kde.
No, žiaľ, toto, pokiaľ by sme dopustili, že by išlo do ministerstva životného prostredia, nemáme ďalšiu definíciu, ako s tými nezistenými vlastníkmi, s ich majetkom môže ministerstvo životného prostredia nakladať. Veď to je nonsens. A vyzeralo, že je to asi prvý takýto nejaký, ja hovorím úlet, aby sme dávali nezistených vlastníkov pred iný rezort, ako je teda momentálne správcom Slovenský pozemkový fond, a myslím, že je to správne, lebo tak to má byť, a my ako z rezortu pôdohospodárstva sme pripravili zákon, ktorý momentálne príde aj sem do Národnej rady, kde budeme tých nezistených vlastníkov, identifikovať ich dedičov, lebo o tom by to malo byť, lebo my nemôžme nezistených vlastníkov donekonečna tu len preklápať z jedného volebného do druhého. Takže príde, to je pozmeňujúci, nie, resp. nový zákon, ktorý to bude riešiť.
Ďalej, áno, som za to, aby bola revízia chránených území, lebo revízia musí povedať, že koľko to vlastne máme, nemáme tých výmer. To, že nechceme, resp. ako som sa dočítal, že nemôžme pozemky vykúpiť, lebo nemáme peniaze, tak, vážení, ja navrhujem, a to som už hovoril v sieni zákonnosti minimálne desaťkrát, zámena, ešte raz hovorím, zámena. Viete, koľko má, koľko majú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v svojej gescii pozemkov? 800-tisíc plus-mínus hektárov. Tak poďme robiť tú zámenu. Tá zámena nemôže byť robená systémom, že hurá, ja veľký úradník z ministerstva a prídem a ti diktujem, tebe vlastníkovi, že zameň. Keď chceme mať, aby chránené územia mali vlastníctvo v štáte, tak aj teraz ten štát musí prísť k tomu vlastníkovi, ktorý má v tom chránenom území, a prísť k nemu a povedať: „Pán vlastník, buďte tak dobrý, ponúkam vám zámenu zo štátnych pozemkov.“ A keďže väčšinou tých lesných pozemkov, hovoríme ich len o lesných, hoci môže byť chránené územia aj na poľnohospodárskych, tak prakticky tam by to malo byť jasné, že tá výmera tu je a dá sa to zamieňať.
Preto hovoríme, keď všetky lesné pozemky z Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, by boli pod správou ministerstva životného prostredia odbúrané, jedna fajfka, lebo máte v jednom rezorte a môžete im prikázať, že a dá štát, dáme tú zámenu. To je jedna vec.
A druhá vec, štátny podnik, že vraj ani, je problém pri zonácii, ako to bolo kolegom Šíblom spomenuté, že má veľký problém s Lesami sa dohodnúť na zonácii, a preto Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, bránia rýchlejšej zonácii. No keby ste ich mali pod sebou, prikážem, vybavené, urobené, super, nemám problém. Dve muchy jednou ranou. Takže, vážení, toto navrhujeme my s kolegom Mičovským.
A musím ešte na záver povedať, že chceme ešte ísť aj ďalej, aby sme do budúcna mali jeden rezort, ktorý sa bude volať rezort prírodných zdrojov, a bude jedno ministerstvo, jedno programové vyhlásenie vlády, štyria štátni tajomníci napríklad, a bude to fungovať.
Takže, žiaľ, viacej už nestihnem, takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:03 - 15:05 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil, ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici ako rezortná oragani... ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len organizačnou zložkou tejto Štátnej ochrany prírody. Čiže priamo samotná správa národného parku v tomto zmysle právnu subjektivitu nemá.
V našej reforme jedna z vecí, ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkov priamo v regiónoch tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to Generálne riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, a budú mať vlastnú právnu subjektivitu. Čiže budeme mať desať organizácií Štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie, čo doteraz, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté, čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší, lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie, ako viem.
Na, na faktickú poznámku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:01 - 15:02 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán poslanec Jaroslav Šíbl, tvoj odborný príspevok, ktorým si poukázal na širokú problematiku vo fungovaní a prístupu k národným parkom, na problematiku trvalej udržateľnosti krajiny, takisto si poukázal na ekologické procesy a zákonitosti vo vývoji tejto krajiny z hľadiska fyzicko-geografického a socioekonomického.
Poukázal si aj na vplyv jednotlivých prvkov, biosféry, ako i vplyvu človeka na túto biodiverzitu. Oceňujem tvoju analýzu vrátane botanických a lesných spoločenstiev, ich porastov, ako i druhových zložení. Z nadhľadom si poukázal na tieto procesy vo vývoji krajiny ako takej vrátane štatistických ukazovateľov. Zaujalo ma takisto tvoj prístup, kedy si poukázal i na vzdelávacie možnosti, ako i rezervy, ktoré v tejto oblasti máme s poukázaním na zahraničné poznatky.
Podľa mňa tvoj pohľad na prírodu ako takú skúmaš z hľadiska rozloženia prírodných a spoločenských javov a z hľadiska vzťahov medzi nimi.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 14:59 - 15:01 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pánu kolegovi, že tak rozšír... rozšírne, by som povedal a myslím si, aj odborne vykladal, akým spôsobom sa ochrana prírody na Slovensku riadi, riadila, a som rád, že tam spomenul aj rangerov, to znamená, že potrebujeme do krajiny aj tých, ktorí budú sprevádzať tých ľudí, resp. dozerať na tú ochranu prírody. A neviem, či vie, vedia moji kolegovia a kolegyne, že aj na Slovensku vychovávame každý rok 30-40 rangerov, ktorí cez Technickú univerzitu Žilina sú absolventmi a môžu, verím, že budú a nájdu pracovné zaradenie aj tu na Slovensku, pretože momentálne veľa z nich viac menej vyštuduje a opúšťa našu krajinu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, že kolega Šíbl spomínal a ukazoval ako vzor Šumavu. Áno, že Národný park Šumava, ako tam boli, pozerali, čo tam všecko je, tak sa chcem opýtať, pretože z mne dostupných údajov Národný park Šumava má rozpočet 15 mil. Z toho je 10 mil. z ťažieb a 5 mil. dáva štát. Akým spôsobom my plánujeme v našich parkoch, keď uvidíme, urobíme tú reformu, aký podiel bude štátneho a, by som povedal, iného rozpočtu ktorý bude nejakým spôsobom dorábaný.
A nakoniec ešte sa jedná, by som povedal, súhlasné stanovisko moje k tomu, že keď kolega Šíbl povedal, že odkláňame sa od toho konzervatívneho, by som povedal, že vnímania ochrany prírody, že nejaký, nejaké územie chránené ohradíme, aby tam nikto nemohol chodiť. No to sa nedá, pretože tým pádom ho strácame, a myslím si, že musíme sa poučiť z dejín, takže som veľmi rád, že bude to aktívna ochrana prírody, kde sa bude aj manažovať tak, aby ten druh, ktorý je chránený, tam vydržal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 14:56 - 14:58 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Reagujem na zaujímavé a dlhé vystúpenie kolegu Jara Šíbla s tým, že v prvom rade chcem oceniť to, že dokázal oceniť veľmi objektívne a pravdivo prácu lesníkov, ktorí vždy vo svojej histórii, tak ako to on povedal, aj keď to nebudem citovať, konali v duchu svojich povinnosti, svojho poslania a v duchu svedomia lesníka. Takže naozaj vážim si zaznelo práve táto informácia v tejto zaujímavej a dlhej diskusii.
Už menej môžem súhlasiť s tým tvrdením keď povedal, že lesníci teda pri svojich povinnostiach vždy maximalizovali množstvo vyťaženého dreva a minimalizovali náklady na túto prácu. Nie je to tak. A veľmi jasnú odpoveď o poslaní lesníkov vlastne už v 18. storočí dal Jozef Dekret Matejovie, už sme ho tu spomínali, ktorý povedal, že tá veta je naozaj tesaná do kameňa navždy: „Zachovajme lesy potomkom, lebo oni sú predpokladom zachovania života na našej zemi.“ V tejto vete je vkľúčené základné lesnícke poslanie.
No ale dovolím si ešte zareagovať aj na tú časť Jarovho príhovoru, ktorú nevyslovil paradoxne. A to je otázka využitia možnosti tento zákon vylepšiť, tento návrh, a to zásadným spôsobom tak, ako sme o tom už neraz rozprávali aj s ním, aj na klube, aby boli presunuté nielen národné parky, ale všetky lesy Slovenska pod rezort životného prostredia.
Toto riešenie je veľmi účinné, elegantné, pretože zachováva všetky zámery predkladateľov zákona, odstraňuje všetky jeho veľmi závažné nedostatky, ktoré hraničia s nevykonateľnosťou, no ale najmä - a to podstatné - umožňujú vytvoriť účinnú bariéru proti klimatickým zmenám, ktoré sú jedným z najvážnejších ohrození našej doby.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 4.11.2021 14:29 - 14:30 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju otázku. Je priam symbolické, pán minister životného prostredia Ján Budaj, že mi v mene pána ministra Ivana Korčoka odpovedáte práve vy, tribún Nežnej revolúcie.
Mojím cieľom bolo touto otázkou upriamiť pozornosť na rast občianskeho hnutia na Kube a poukázať na jeho predpokladanú dôležitú úlohu v možnom procese demokratizácie. Hnutie je momentálne v stave, v ktorom môže ohroziť vládnuci režim, aj keď neustála represia a porušovanie základných ľudských práv oslabujú jeho vplyv a možnosti ďalšieho rozvoja. Okrem represie tu ešte existujú rôzne výzvy, ktorým musia kubánski disidenti a občianske hnutia čeliť, ak chce prerásť do širšieho masového hnutia, či už je to apatia mladej generácie, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva exilu alebo strach širšej verejnosti z možnej represie a straty ekonomickej základne pre prežitie.
Budem teraz adresovať prostredníctvom vás, pán minister, moju doplňujúcu otázku na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka:
„Bolo by možné, pán minister, stretnúť sa s pánom Victorom Manuelom Perez Lopezom, predsedom občianskeho združenia Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu, na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prediskutovať s ním formu pomoci kubánskym disidentom?“
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 11:14 - 11:46 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Takže ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, buďme tolerantní.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
26.
... ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrickovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre, hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakával by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem, či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Dlhotrvajúci potlesk a reakcie z pléna.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor, a v tomto národnom parku, ktorý, si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov, alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov, Národný park Šumava sa... v súčasnosti sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku, a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy. Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejme, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup k našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci, nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpeniach, čo, si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch, ako je tomu v súčasnosti, a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy.
Uvádzame príklady napr. zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN, myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú, bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame. V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky, čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus-mínus Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody, IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia, jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné, môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná príslušná národná legislatíva. Ako viete, naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti, preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné, porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné, a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok, takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt v týchto národných parkoch, je to závislé od rozhodnutia jednotlivých, jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov... národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Toto by som zvlášť podčiarkol.
Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely, alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100 % našich národných parkov či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné, iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné najmä - nie je to kompletný výčet, samozrejme, je najmä v prípade tejto kategórie pre národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v... v... v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia, a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite či už profesionálnych ochrancov prírody, alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase, k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka, obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od III. stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a v prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a sčasti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá sčasti zasahuje, resp. sčasti, plne pokrýva aj územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s V. stupňom ochrany, v ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu V. stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo, naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov, ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz, ako uvažujú aj do budúcnosti, ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú či už štátnym, alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia, vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti - ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali, to nemá budúcnosť ani v súčasnosti nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pri tom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami - ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014, v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, po slovensky: starostlivosti, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení, alebo to robia ako mimovládni ochranári, s tvrdeniami, že v chránených územiach, a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala, a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy niekedy možno do obdobia po druhej svetovej vojne. Toto obdobie sa v histórii a táto téza sa v histórii vývoja ochrany prírody na Slovensku a vo svete označuje ako tzv. konzervačné obdobie. Čiže áno, chránime nejaké prírodné hodnoty, mimoriadne prírodné hodnoty, tzv. prírodné monumenty, ktoré sa na danom území, ktoré chceme chrániť, nachádzajú, v tom stave, ako sú, a podľa možnosti smerujeme ten ochranný manažment, tú starostlivosť tohoto územia takým spôsobom, aby sme tie hodnoty zachovali. Čiže ak použijeme anglický ekvivalent conservation, aby sme ich zakonzervovali. Nie nadarmo sa jedni z prvých štátnych úradníkov, ktorí, ktorých Československá republika vlastne určila na túto činnosť, ochranu prírody, ich funkcia sa volala konzervátor, konzervátor.
A, žiaľ, tento konzervačný prístup v mysliach nielen laickej, ale dokonca aj časti odbornej verejnosti, ktorý mal svoje opodstatnenie v čase, keď ochrana prírody vznikala, a pretrvával teda až do tých 50.-60. rokov minulého storočia, tak mnohí z nás máme zakotvený ten konzervačný prístup dodnes. Predstavujeme si ochranu prírody a chránené územia ako niečo, čo treba oplotiť, zakázať tam všetkým ľuďom vstup, zakázať tam všetky aktivity a častokrát si neuvedomujeme, že pri mnohých typoch ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v tých chránených územiach, ide o ekosystémy spoločenstva a jednotlivé druhy rastlín a živočíchov, ktorých prítomnosť na danom území jednoznačne je dôsledkom dlhodobého hospodárskeho využívania, hoci extenzívneho, lebo však v minulosti, v dávnejšej minulosti iné nebolo ako extenzívne, týchto území človekom. Týka sa to najmä nížinných a pahorkatinných oblastí, čiže nižších, nižších polôh, ale sčasti aj, aj vyšších polôh na našom území. Čiže čo je, čo je dôsledkom vlastne?
Dôsledkom je, že v dnešnej ochrane prírody, modernej ochrane prírody, ako ju, ako ju radi nazývame sa odkláňame od tohoto konzervačného princípu. Samozrejme, aj ten má, ten má svoje miesto, ale pre nás je pri rozhodovaní o tom, že akú kategóriu, aký stupeň ochrany a aký spôsob starostlivosti danému chránenému územie mu... danému chránenému územiu chceme prideliť, aktuálny stav územia je len jedným z kritérií. Rovnako dôležitým, ale dôležitým kritériom a možno niekedy v niektorých prípadoch aj dôležitejším je cieľový stav tohoto územia, cieľový stav. V súlade s touto citovanom príručkou vydanou Štátnou ochrany prírody v decembri 2014, ktorá zase len vychádza v podstate transformuje metodické pokyny IUCN.
Čiže poviem vám príklad, hej. V prípade lesných ekosystémov, to sa krásne vysvetľuje, môžme mať na území národného parku v priaznivom stave 10 % lesných biotopov a v menej priaznivom stave môžme mať ďalších 10 alebo 20 %. A teraz ak by sme sa na to pozerali tým konzervačným prístupom, no tak budeme chrániť len tých 10 %, čo sú v priaznivom stave, čo spĺňajú všetky parametre, naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať prales, prírodný les alebo divočina, a v prípade tých 20 %, no tak asi to vyrúbeme, alebo teda budeme tam hospodáriť nejakým konvenčným spôsobom.
Ak sa na to pozreme z iného pohľadu, že naozaj máme cieľ, aby ten národný park v budúcnosti vyzeral ako národný park, keď to veľmi zjednodušene poviem, tak môžme diskutovať o tom, či tú časť lesov v národnom parku, môžme sa dohodnúť na konkrétnych lokalitách, konkrétnych plochách, konkrétnych percentách, či ju ponecháme na pôsobenie prírodných procesov, alebo sa dokonca môžme rozhodnúť, že, že tým prírodným procesom tak - v úvodzovkách - trošku napomôžeme. Je to, samozrejme, diskutabilná otázka, ale dostali sme sa vlastne k princípu, k princípu zonácie.
Čiže ak dnes pripravujeme zonáciu, a môžem vám povedať, že toto sú konkrétne, konkrétne príklady z praxe, som sa osobne zúčastňoval od začiatku volebného obdobia v diskusiách a priamo v teréne a priamo v rokovaniach s kolegami z obidvoch, zo všetkých zúčastnených strán, čiže aj zo Štátnej ochrany prírody, aj z Ministerstva životného prostredia, aj z štátnych lesov, Lesy Slovenskej republiky, š. p., aj s dotknutými komunitami a zástupcami samospráv a neštátnych vlastníkov na území Národného parku Muránska planina. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi cenné ponaučenie a zaznievali tam v zásade tieto odlišné názory, že chráňme len to, čo naozaj má parametre prírodného lesa, schválne nehovorím o pralesoch, lebo to je trošku diskutabilné z odborného hľadiska, že čo ešte je prales a čo už nie je prales, tak dá sa to zhrnúť asi takto, že lesníci by skôr preferovali aktívny, aktívny manažment a ochranári by skôr preferovali ten bezzásah.
Ale nakoniec sme sa aj na tej Muránskej planine dohodli a výsledkom tej dohody je aktuálny návrh zonácie, ktorý je na stole a ktorý, verím, že v dohľadnom čase aj absolvuje všetky tie procesné, procesné etapy a nakoniec ho dostane vláda na schválenie.
Čiže tam, kde sme sa dohodli, že bezzásah je najlepším riešením, tam navrhujeme zónu A. Tam, kde sme sa dohodli, že prechod lesov na... do bezzásahového režimu sa uskutoční v časovom horizonte, približne sme sa bavili o časových horizontoch 10 až 30 rokov, tam sa navrhuje zóna B a v časti národného parku, to upozorňujem, že nie je to malá časť, hej, je to skutočne dosť, dosť podstatná časť ešte stále, kde sme sa dohodli, že lesné hospodárstvo bude trvalou súčasťou národného parku. Čiže neuvažuje sa ani v budúcnosti nejakej vzdialenejšej, ako je časový horizont 30 rokov, tak tam bude navrhovaná zóna C, pričom týmto zónam odpovedajú adekvátne stupne ochrany. Čiže zóne A zodpovedá V. stupeň ochrany, zóne B odpovedá IV. stupeň ochrany a zóne C na území národného parku zodpovedá III. stupeň ochrany, čo, samozrejme, predstavuje spoločenskú dohodu v danej etape, čiže v súčasnosti. Neznamená to, že ak naši nasledovníci o 10 alebo o 20 rokov túto situáciu prehodnotia, tak, samozrejme, zonáciu je vždy možné upraviť či už smerom hore k sprísneniu, alebo teoreticky aj smerom dole k uvoľneniu tých obmedzení, čo v budúcnosti veľmi nepredpokladám, ale tá budúcnosť môže byť naozaj prekvapivá. Taká už budúcnosť býva.
Čiže opakujem, tieto kategórie sa vzťahujú viac na ciele starostlivosti o chránené územia ako na jeho súčasný stav a môžme o tom ešte dlho diskutovať, ak by bolo potrebné, aby sme si toto ozrejmili a zdôvodnili.
Pokiaľ ide o tradičný prístup k hospodáreniu národných parkov, tak tam by sme asi neuspeli, lebo to konštatuje vlastne aj IUCN, že tradičný prístup k lesnému hospodárstvu by viedol k masívnemu odlesneniu týchto národných parkov, a to naozaj na území národných parkov nie je naším cieľom. Naopak, dôležitým cieľom na území národného parku je podpora prirodzenej schopnosti ekosystému regenerovať alebo sa obnoviť po prípadnej disturbancii, čiže narušení ponechaním na samovývoj. Ako príklad nám môže slúžiť Bavorský les, ale aj iné národné parky v zahraničí.
Tu by som sa chcel krátko dotknúť vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a zaznamenaným rozpadom smrekových porastov v ich okolí v dôsledku tzv. lykožrútových alebo podkôrnikových kalamít. Dovolil by som si citovať zo štúdie, ktorú spracoval Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, publikovanej vo Zvolene v roku 2018. Štúdia sa volá Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Budem pre krátkosť času citovať len zo záveru tejto štúdie.
Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov, a len v 9 prípadoch, čo je menej ako desatina z celkového počtu prípadov, bol zaznamenaný začiatok odumierania smrekových porastov, ktorý bol lokalizovaný na území rezervácie. Pri zvyšných 36 rezerváciách sa to s použitými metódami, ktoré boli použité v tejto štúdii, na základe dostupných údajov nepodarilo spoľahlivo určiť.
Celkovo však najvyššie poškodenie smrekových porastov bolo najčastejšie zistené, zistené v zóne tisíc metrov, vo vzdialenosti tisíc metrov od okraja rezervácie, kde to bolo 23 lokalít, a vo vzdialenosti do 2-tisíc metrov, kde bolo zaznamenaných 40 lokalít s poškodením, zatiaľ čo na druhej strane v zónach, ktoré sa nachádzali bližšie k rezervácii, v zóne do 100 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 19 lokalitách a v zóne do 500 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 23 lokalitách. Záver z toho je, že poškodenie lesa stúpalo s rastúcou vzdialenosťou od rezervácie.
Čo z toho vyplýva? Ak by dôvodom odumierania smrekových porastov bola nespracovaná vetrová kalamita v rezerváciách, zákonite najvyšší rozpad porastov z dôvodu tlaku podkôrneho hmyzu a následnej sanitárnej či náhodnej ťažby by logicky sa očakávalo, že bude pozorovaný práve v tých bližších zónach, čiže do 100 metrov, respektíve do 500 metrov od hranice rezervácie. Tieto výsledky pomerne spoľahlivo preukazujú, bolo to robené na území Slovenska, zdôrazňujem, že hoci v ojedinelých prípadoch môže byť za určitých okolností aj bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, v prevládajúcej väčšine porastov, v prevažnej väčšine prípadov je tomu presne naopak. Problém s premnožením podkôrneho hmyzu vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia.
Je to na zamyslenie najmä pre odborných lesných hospodárov a pre kolegov, ktorí argumentujú s tým, že bezzásahové rezervácie sú nejakým výrazným zdrojom a potenciálnym ohrozením pre svoje okolie, dokonca aj v prípade smrekových lesov, ktoré, ako som povedal už na začiatku svojho príspevku, sú veľmi, veľmi nestabilné. A nie sú tie smrekové porasty nestabilné samé od seba. Tie porasty niekto do takéhoto stavu vypestoval. To nie sú prírodné lesy, to sú pestované lesy.
Bezzásahové chránené územia preto možno jednoznačne zbaviť zodpovednosti či viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú a zvládateľnú situáciu s odumieraním smrečín, ktoré je spojené najmä s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu.
Ďakujem, pán predseda. Ja budem pokračovať v ďalšom príspevku. Vypočujem si rád faktické poznámky kolegov a budem na nich, samozrejme, reagovať.
Skryt prepis