Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 15:38 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 17:30 - 17:32 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Opäť sme boli svedkom vystúpenia Miroslava Suju, ktoré ako tradične zameral na urážky, na dehonestovanie, ktoré zameral na to na poníženie človeka, zameral to spôsobom jemu vlastným, jeho kolegovia mu rozprávali, že to bolo vysoko odborné, no bolo to vysoko neetické. Niekoľkokrát nazval Jara Šíbla ekoteroristom a niekoľkokrát ho nazval teoretikom.
Ja, ako ja poznám Jara, tak je skoro každý deň v lese, každý jeden deň je v lese. Ako ja poznám Jara, je to človek, ktorý na rozdiel od ľudí, ktorí boli na župe a vyklčovali nám v okolí cesty spôsobom takým, že 4 až 6 metrov vyrúbali stromy a nabalili sa na tom, tak nebudem menovať tých ľudí, sedia tu v sále, tak Jaro Šíbl je človek, ktorý sa o ten les stará.
Ale ja sa chcem spýtať, na aké kšefty, pán Suja, je napojený Jaro Šíbl, keby ste mi povedal len jeden jediný, ale konkrétny, nie tie vaše bludy.
Chcem tiež naozaj vedieť, že koľko z tých parkov je národných parkov, tak povedzte mi to, a ako si predstavujete ťažbu s koňmi, keď niekde to vôbec nie je možné. Či už z hľadiska toho, že tam nie sú tie kone, alebo z hľadiska toho, že tieto zvieratá jednoducho nemôžeme používať na niektorých miestach, takže keby ste boli taký dobrý vy, a by ste mi to povedali. A ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:44 - 16:46 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem vám všetkým. No, či ma počúvajú. Nuž vždy sme sa chválili, že v našom klube je sloboda a že máme právo mať vlastný názor. Ešte v minulosti, keď sme boli v opozícii, sme sa smiali, že nie sme tí, ktorých nakľúčikujú a robia podľa pokynov zhora. Nuž tak vidíte, že je to naozaj pravda. Nemám žiadny problém obhajovať svoj názor, aj keď je v menšine, aj keď som bol bývalý alebo som bývalý minister, takže je to úplne v poriadku, je to potvrdenie tej slobody, ktorú máme.
Čo sa týka, pán predseda Karahuta, toho, čo majú Poliaci. Áno, viem, že to majú tak. Mohli by sme sa ísť pozrieť do Poľska alebo aj možno do Slovinska, kde pani prezidentka tak nedávno prišla s nadšením, jeden národný park, jedno ministerstvo a ešte aj veľký podiel, tomu sa tak nezdôraznila, prírode blízkeho hospodárenia. Slovinsko môže byť pre nás výborným vzorom.
No a, kolega Jožko Pročko, čo sa týka toho, áno, potrebujem možno úplne jednoducho, aj keď som nikoho tým nezaťažoval, ten pozmeňovací návrh mám napísaný. Moja šikovná asistentka, právnička ho napísala bez toho, aby som išiel na nejaké právne poradenstvo. Veľmi jednoducho by sa to dalo prijať, ale nechodil som, nelanáril som, lebo som si bol vedomý istej atmosféry, ktorá tu je. Tak ten návrh, preto ho spomínam, je tak jednoduchý, že presun, keby sme sa na tom chceli dohodnúť, ešte na tejto schôdzi by bol možný. Ja viem, že to už sa teraz nedá, asi je trocha na to neskoro, ale môžme to robiť už na budúcej, my naozaj, teda začať tento proces, my naozaj nemáme problém, jednoduchým spôsobom dosiahnuť, všetky pozitíva tohto návrhu aby vstúpili do života, všetky negatíva aby boli odstránené, a ešte ho obohatiť o ďalšie prvky, ktoré pomôžu všetkým, a upozorňujem, nielen nám, ale našim deťom. My sme povinní tú našu krajinu nechať v poriadku.
A posledná poznámka na vodu, čo teraz povedal kolega Pročko. Veľmi dôležité, aby sme pracovali s tým, že voda je na ministerstve životného prostredia, nech tam idú aj lesy, pa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:42 - 16:44 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
No vidím, že nepočúvajú ťa ani iní opoziční poslanci, pretože si povedal, že poznáš Jara Šíbla. Vieš, aký je to čestný a slušný človek, a vieš, že ide mu o dobrú vec, že ťa nepočúvajú tí, ktorí o ňom rozprávajú, že to tu ide rozkradnúť, že to tu ide zdevastovať, a ja som si ťa pozorne vypočul aj teraz. Ja ťa pozorne počúvam stále.
Ty si povedal jednu zásadnú vec, že ty s týmto nemáš žiaden problém. Najväčší je to, aby to teda išlo všetko pod to životné prostredie a tieto malé veci aby sa dali do poriadku. No ja s tým absolútne súhlasím. Ale jeden základný problém tu je a to je to, že tento zákon nerieši celé Slovensko, ale tento zákon rieši naozaj len tieto chránené územia. A ja si myslím, že... tak ako povedal pán Karahuta, že to sú veci, ktoré sú veľmi dôležité, a musíme sa pozrieť aj na to a ja verím, že teraz sa Jaro prihlási a vysvetlí aj to, aj, aj tie pozemky a vysvetlí to, že sa ešte raz prihlási do rozpravy, lebo je dôležité to vysvetliť.
A pre mňa je u teba dôležitá jedna vec a to je to, čo sme sa aj včera rozprávali, aj dneska, že ty s tým nemáš problém, len nech sa doriešia tieto drobné úpravy. Takže ja, ja ťa počúvam, ja počúvam, čo hovoríš. Mám aj svoj názor. Tak ako ty som dennodenne v lese a vidím, čo sa tu s lesom stalo a čo tu s lesom urobili, ako nám voda odteká z lesa.
Takže ja budem rád, keď životné prostredie alebo lesníci začnú zachraňovať náš les, ktorý je úplne na kolenách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 16:28 - 16:38 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobré, pokojné popoludnie prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo, ďakujem vám aj za vašu neutíchajúcu aktivitu v smere zjednať takú základnú disciplínu v tejto sieni zákonnosti, ktorí by sme mali vysielať lúče istého príkladu pre celú spoločnosť, lebo najlepší spôsob riadenia všetkého, rodiny, firmy aj štátu je osobný príklad.
Je mi ľúto, že niektorí poslanci stále nerozumejú, že máme byť príkladom a že z hľadiska protiepidemických opatrení by sme mali byť ozaj vzorom pre túto krajinu. Mrzí ma to a možno to treba naozaj riešiť tento problém trošinka razantnejšie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie. Mal som za to, že pán poslanec si priniesol fľašku, z ktorej sa napije, a potom si nasadí rúško tak ako všetci ostatní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Prepáčte, ja viem, že to nepatrí do tejto časti, patrí sem reakcia na to, čo tu ozaj veľmi podrobne vysvetľuje pán poslanec Šíbl, ktorého si ja úprimne vážim.
A ja vždy oceňujem ľudí, ktorí dokážu svoju vieru v isté hodnoty obhajovať aj vtedy, keď to nie je jednoduché, ani on nie je v jednoduchej situácii. Určite je to človek, ktorý nevyrástol ako ochranár včera a neprišiel tu teraz za moderného človeka, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Viem, že to má zažité v sebe, viem, že to je človek, ktorý ctí aj nie slovom, ale aj svojím životom princípy ochrany prírody, a možno na úvod aj poďakujem za to isté historické poobhliadnutie za lesníckou činnosťou.
Bola tu debata o histórii lesníkov, odkiaľ teda ich môžme počítať. Myslím, že si zareagoval, Jaro, na otázku histórie lesníckeho školstva. Tam sa zhodneme, 1770 alebo až 1807, ale predsa len považujem za dôležité pripomenúť, že lesníci naozaj neprišli pred sto, dvesto ani tristo rokmi, že ten lesnícky stav vznikal dlhodobo a možno ešte dávnejšie, ako pán predkladateľ spomenul, hovoril o lesnom poriadku kráľa Maximiliána z roku 1565.
Ja si dovolím povedať, že ani táto hĺbka nestačí. Môžme hovoriť o lesnom poriadku kráľa Žigmunda z 1426 alebo môžme hovoriť ešte o opatreniach na plavenie a vyťaženie dreva v oblasti Hronského Beňadiku, takže keby sme išli do histórie Sloven... na Slovensku lesníctva, pokojne môžme rozprávať o 600 až 700 rokov.
A nie je dôležité, aby sme sa tu bavili o rokoch, je dôležité povedať to, že lesy na Slovensku, tak ako dnes ich poznáme, ako ich chceme chrániť a ako sa posúva naše poznanie a rozhodnutie byť lepší, ako boli možno naši predkovia, a odovzdať deťom ešte lepší majetok, ako sme ho zdedili my, je založené práve na tom dlhodobom pôsobení lesníkov, ktorí museli odolávať množstvu rôznych výhrad, a poviem tú vetu, rád ju opakujem. Lesy na Slovensku nie sú napriek lesníkom, že tu ťažili, lesy na Slovensku sa zachovali vďaka lesníkom, ktorí ich stvorili, aj keď sa možno nazývali hájnici a nemali ešte také pomenovanie, stvorili múdri panovníci, ktorých sme mali našťastie na území Slovenska, ktorí dokázali naozaj tie lesné poriadky zaviesť, a my sme ich dedičmi a mali by sme byť dedičmi, ktorí ich zveľaďujú.
No ale teraz tá podstata. Ja v závere veľmi presne navrhnem, aká je moja predstava o ďalšom pokračovaní, lebo myslím, že pri prvom vystúpení som to nepovedal dostatočne jasne. Alebo poviem to radšej hneď teraz, aby som to nezabudol.
V zmysle rokovacieho poriadku § 83 odsek 1 navrhujem, aby sa tento návrh novely zákona 543 vrátil na dopracovanie.
A možno, aby som aj nezabudol ešte povedať aj to, na čo sa spytoval pri mojom prvom vystúpení v písomnej rozprave pán spravodajca predseda výboru Karahuta. Ja som sa vtedy zmienil o takej síce nenápadnej, ale veľmi dôležitej vetičke, ktorá hovorí o tom, že podľa tohto zákona je možné, aby sa istej časti územia lesov, ktoré budú spadať do území, ktoré sú pod kuratelou životného prostredia, mohli prenajať bez súhlasu ministerstva. A ja som tam vyslovil istú obavu, teda takýto nájom by mohol zaváňať niečím, čo by teda mohlo prihrať lesné územie, jeho užívanie nejakej nadácii, nejakému združeniu, nejakej skupine oligarchov, proste niekomu. Myslím si, že je to nesprávne, a, pán spravodajca, ak sa nemýlim, je to teda čl. 2 tohto návrhu ods. 5, kde sa hovorí o § 50, o bode 50 a § 8 zákona tohto, takže áno, zákona o lesoch. Takže tento moment je taký, ktorý viem, že niektorí analytici to pomenovali tak, že takúto odvahu ešte nemal nikto v histórii Slovenska, aby takýmto ľahtikárskym spôsobom bez súhlasu štátu, že by štátny pozemok išiel do užívania nejakej skupine ľudí. Ja a priori netvrdím, že by to muselo byť zneužité, ale sme povinní robiť zákony tak, aby zneužité veci mohli byť čo najmenej a aby sme rátali s tým zlým počasím, že ľudské vlastnosti nie sú vždycky tie najkrajšie.
No a teraz tá podstata, kde veľmi stručne zareagujem na to, že existuje riešenie tejto situácie, riešenie, ktoré považujem za správne, za realizovateľné a za doslova efektívne. Riešenie, ktoré umožní všetky dobré veci, ktoré v tomto návrhu sú, zachovať, uplatniť ich, ktoré umožní všetky tie veci, ktoré sú spojené s týmto zákonom, teda tie dobré sú ten presun, ja ho nepopieram, že má svoj význam, ale poznáš môj názor, poznáte môj názor, je to nedostatočné. Tento návrh je spojený s množstvom záťaží z hľadiska delimitácie. Tú som nespomínal pri svojej ústnej rozprave. Ten proces delimitácie môže byť katastrofálne problematický, zdĺhavý a skoro nerealizovateľný. Takže aj toto vieme odstrániť, tieto negatíva tohto návrhu.
No a vieme najmä urobiť to tým návrhom, ktorý pomenujem v závere, že sa pripravíme veľmi dôsledne na to, čo nás čaká. Tu naozaj sme vystrieľali množstvo munície, poobviňovali sme sa z kadečoho, ale nás musí spájať to, čo možno v tejto chvíli necítime ešte, len čítame, len sa o tom hovorí, ale tá realita môže byť o to krutejšia. Klimatické zmeny dokážu takéto diskusie veľmi rýchlo vyčiarknuť z akademického prostredia a donútiť nás k sťahovaniu, možno k smädu, k hladu, možno k vojnám. To sú naozaj vážne veci. Tá malá gulička menom Zem je preťažená ľudskou činnosťou. Dospeli sme do kritického bodu, do bodu varu, aj keď iba o zatiaľ poldruha stupňa Celzia, ale to sú Celzie, ale var v spoločenskom dianí, resp. v dianí v prírode je už na stovke. A my máme ako bohatý štát na lesy obrovskú možnosť povedať zásadné slovo pre našich občanov, ale aj pre Európu, musíme vidieť dopredu. To je vlastnosť múdrych a zákonodarcovia by mali byť múdri a vidieť dopredu dovidieť a musíme sa pripraviť na tieto zmeny. A tá šanca je tu obrovská a ja som rád a vieš, Jaro, ja som ťa na to upozornil, že to poviem v rozprave, že si s ňou stotožnený.
Tá šanca na to, aby sme všetky pozitívne veci tohto návrhu zachovali, aby sme jeho negatíva odstránili a aby sme sa dôsledne pripravili skôr, ako to bude kruté a nezvratné, na klimatické zmeny, sa volá presun všetkých lesov - chránených, nechránených, štátnych, neštátnych, poľovných, nepoľovných revírov - všetko pod rezort životného prostredia. To neslobodno personifikovať, to neslobodno hovoriť, že kto dneska kde je. Tam sa treba pozerať dopredu a ja som rád, že množstvo lesníkov, naozaj mnohí, aj tí, ktorí možno požívajú až nie celkom dobré meno ale vo... sme rôzni, množstvo ochranárov. A ja ti ďakujem, pán predkladateľ, že patríš medzi nich. Ja viem, že je to tak trocha možno na tejto otvorenej scéne nie odo mňa celkom kóšer, ale vyšší záujem mi velí to povedať, že predkladateľ tohto návrhu pán poslanec Jaromír Šíbl je zástancom tohto riešenia. Ja poznám jeho názory. Len kdesi ešte nad nami tu putuje akési politické rozhodnutie-nerozhodnutie a hovorí sa o tom, že nie je vôľa, že to neni realizovateľné.
Kto iní ako poslanci Národnej rady, keď zasadnú do týchto lavíc v sieni zákonnosti, môžu rozhodnúť o čomkoľvek, o dobrom aj o zlom? Poznáte to okrídlené vyjadrenie, že keď zasadá parlament, tak je národ v ohrození. Je to irónia, ale svojím spôsobom je v tom istá múdrosť. Nie je nikto vyšší z hľadiska administratívneho riadenia štátu tu, aby nám mohol zabrániť uplatniť akékoľvek riešenie. A ja veľmi prosím, veľmi sa prihováram za to, aby sme toto riešenie uplatnili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:27 - 16:28 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, sčasti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť.
Čiže jednoznačne záujmom štátu, ministerstva životného prostredia aj Štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, resp. ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní.
Takže v tomto smere, myslím, že obavy nie sú na mieste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:25 - 16:27 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Jaro, mňa mrzí, že počúvam tu o tom, ako ty ideš zlikvidovať chov oviec a ideš zlikvidovať poľnohospodársku výrobu, pretože aj okolo mňa je toľko náletovej hmoty, ktorú nikto neobhospodaruje, a je toľko lúk, ktoré nikto nekosí, a naozaj na Slovensku je toľko nevyužitých plôch, kde by sa mohli chovať ovce, kde by sa mohli riešiť naozaj poľnohospodárskou výrobou problémy, ktoré máme. Ja som za to, aby sme, Slovensko, boli sebestační.
Ja pôjdem do rozpravy, ale chcem povedať, ty si tam naznačil, naznačil si tam veľmi dôležitý faktor a to je poľovníctvo a to je ten jeden z najväčších problémov, prečo sa tu niektorí poslanci bijú za, za ľudí, ktorí nemajú čisté úmysly, pretože dnes sa poľuje v revíroch, dnes poľujú v revíroch len oligarchovia a ľudia, ktorí majú peniaze. Ľudové poľovníctvo, ktoré bolo kedysi, aj ja som poľovník, zaniklo. Aj ja som poľoval v jednom poľovnom revíri, ktorý zobrali traja ľudia, a teraz už tam poľujú iní. Čiže záujmy ľudí veľmi bohatých, ktorí sú v poľovných revíroch a ktorí vlastnia poľovné revíry, prípadne majú prenajaté režijné poľovné revíry, sú veľmi silné, pretože z týchto poľovných revírov idú veľké peniaze.
A povedal si ešte jednu veľmi veľkú vec, že títo ľudia nepoľujú a tá zver spôsobuje obrovské škody.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som vás teda ušetril nejakých príliš dlhých prejavov, budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o 300 rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných 30 rokov, ako som len vedel, takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom sme si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností, a jediné, teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách, resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov, a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie, že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku, kde už k tomu došlo.
Čiže vrátim sa k tej téze 300 re... 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií, ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať, samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770, kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam, bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore-dole, ani o 50 rokov hor-dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách, ktoré vedieme s kolegami a mnohými aj priateľmi lesníkmi, je, že predsa len za tých 250 či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti v rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov, že by biedne zahynuli, že by, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne 1 mil. rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy, kam patríme.
Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým 1 mil. rokov, sa charakter a najmä druhové zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládali bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižších polohách to boli zmiešané až dubové pralesy.
Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia o tzv. primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv tzv. valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať, teda v tej podobe aspoň, ako ho vidíme, hodnotíme dnes, koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kedy už sa pre lesy na väčších panstvách na Slovensku začali vypracúvať tzv. hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o tzv. hospodárskej úprave lesov, v skratke HUL.
Vo vývine hospodárenia v slovenských lesoch mal potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti o ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom, či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo, ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze 300 rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládnym sú nejaké menejcenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom, tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola, keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som citoval v tom v predchádzajúcom vystúpení, boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrhom. Je to je naše legitímne právo, a tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov, z ktorého teda máš, pani poslankyňa, isté obavy, zachytil som tieto obavy aj u pána, vo vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9-tisíc ha nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka, ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné, prichádza do úvahy pasenie oviec alebo hovädzieho dobytka najmä.
A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám, čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú, dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne - a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo, vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične, nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie lúky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky, v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50-60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami, biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli, veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže, keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už o... by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku - ochrana prírody bolo zachované, a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov.
Ak sú tu obavy z toho, čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia, alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré, ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave, mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou, tak určite sa, nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe, a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, s platnou legislatívou. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov, tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofidérne, pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práva poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať, rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať. A dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu, alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácií, alebo iným spôsobom, určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít v daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac, v akom je to, v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti, výkonu práv poľovníctva, je dlhodobo nefunkčný najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:54 - 15:56 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem zdôrazniť, že nie som vlastníkom lesa, nikdy som ním ani nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudem a nikdy som nebol ani členom žiadneho poľovného združenia, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť podporu pani poslankyni Halgašovej, pretože mi povedala alebo hovorila z duše, to, čo hovorila, a tie obavy, ktoré vyslovila, mám aj ja.
Okrem tých, ktoré pomenovala vo svojom prejave, ja by som tu dal aj obavu, alebo pridal obavu užívateľov poľovných revírov, a teraz nemyslím na ochranu tých, ktorí poľujú dvaja-traja v lukratívnych revíroch, ale na ochranu tých obyčajných ľudí, obyčajných poľovníkov, ktorí, ktorých predkovia poľovali na týchto, na týchto alebo v týchto uznaných poľovných revíroch. Moja obava smeruje k tomu, či sa náhodou v takýchto poľov... uznaných poľovných revíroch, jednoducho si Štátna ochrana prírody nepovie, že môžte poľovať rovnako ako napríklad v Lesoch Slovenskej republiky alebo vo Vojenských lesoch, to znamená poplatkový odstrel. Tým pádom by sme docielili to, že tí chudobní by tam nepoľovali a znovu by tam poľovali len tí solventní, ktorí si to dovoliť môžu a ktorí v niektorých revíroch poľujú aj teraz.
Čiže okrem tejto zonácie, okrem obavy a strachu neštátnych vlastníkov mám obavy aj o poľovníkov, a preto podporujem formu takú, poďme to spraviť po zonácii, po tom, čo sú do tejto zonácie zainteresovaní všetci tí, ktorí zainteresovaní byť majú. A keď sa to podarilo v dvoch národných parkoch, ja nevidím absolútne žiaden problém, ak tá ochota tam bude, aby sa to podarilo aj v ďalších siedmich.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:38 - 15:40 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, najprv vám musím povedať, že ako ja poznám Jara Šíbla, a počúvam tu na to, ako aby ho mali ľudia zabiť vidlami, počúvam tu fašistické metódy, ktoré naňho používajú ľudia, ktorí predtým kryli, nič nehovorili o zlodejinách SMER-u, je mi smutne, pretože ja poznám Jara Šíbla ako veľmi čestného človeka. A keď Jaro Šíbl ide okradnúť toto Slovensko, tak potom musíme pripomenúť naozaj 12 rokov vlády a zderstva lesov, ktoré tu boli.
Ale vám chcem povedať, pán Kuffa, jednu vec. Vy ste tu porozprávali, aké peniaze sa idú používať na traktory, aké peniaze sa idú, aké sa používajú na kosenie a tak ďalej. No viete, to sa používa naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnúť. Nikto nekradol, ale vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky pri kšeftoch, takže ja by som poprosil, aby sa, aby ma nevyrušoval váš otec. Viete, vy to máte možno v rodine, ale Jaro Šíbl nie. Jaro Šíbl vôbec to nemá v rodine a ja neviem, že by Jaro Šíbl niekedy bol niekoho okradol, a tento zámer nie je o zlodejine, ale o pomoci.
Ale vy, naschvál, naschvál vytvárate to, čo sami robíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:22 - 15:24 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže pôjdem asi od konca. Ďakujem všeckým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Takže, pán Mizík, áno, máte pravdu, bude to sizyfovská robota, ale hovorím, že 455-tisíc hektárov, ktoré máme na Slovensku, nemôžeme len takto nechávať, takže máme návrh zákona. Aj s kolegom Mičovským sme boli na ministerstve, je pripravený, ale ešte ho treba vyšpecifikovať.
Filozofia je asi taká, že keďže sme to nezvládli pri ROEP-kách, pri registri obnovených evidencie práv, tak pôjdeme na to systémom, že bude to určitý úradník mať v náplni práce a nebudeme musieť hľadať všeckých dedičov. Stačí, keď nájdeme jedného. Tak to bolo pri reštitúciách. Keď ste jednému platili reštitúciu za rodinu, tak celý majetok sa mu od štátu vydal. A toto by som chcel, aby to bolo platené aj v tomto, lebo všeckých nenájdeme, pán Mizík, to asi však máte s tým skúsenosti, jak ste spomínal. To znamená, že nájdeme aspoň jedného, tým pádom príde na úrad a povieme mu: „Počúvajte sem, pán Mizík, máte v Púchove po pradedovi 8 ha, dajte náhradné dedičské konanie.“ Akonáhle dáte náhradné dedičské konanie, tým pádom toto už Slovenský pozemkový fond, nemôže s ním nakladať, a my vieme, štát, že, lebo štát to spôsobil, že ste neznámy, lebo sme v socializme nemohli dediť. Viete ako, hej? Takže tým pádom štát má teraz toto odškodniť, ten socialistický režim. To znamená prakticky, vy akonáhle toto urobíte, že máte náhradné dedičské konanie, samozrejme, na list vlastníctva, keď to prebehne dedičské konanie, hovorím s jedným dedičom iba, nie s 50 alebo 150 po Amerike, po Afrike, neviem, kde všade možno. To znamená, jeden keď tam bude, tak v tom liste vlastníctva bude poznámka, cez jaký zákon to bolo akože nadobudnutý majetok a môže tam dať tie technikále, čo keď sa niekto prihlási. Viete ako, hej? To je iba technikália. Ale nájdeme ten rod, viete ako. Keď sme v reštitúcii vedeli nájsť, nájdeme aj tu.
Takže v takomto duchu takáto filozofia je. Ja viem, že 100 % nevyčistíme, ale keby aspoň 50 % vyčistíme, ja budem spokojný, lebo momentálne z tých nezistených vlastníkov sú aj takí vlastníci, ktorí žijú, len na katastri zabudli z dedičského konania napísať adresu, kde... Viete ako, hej? Aj takýchto máme. Asi 5 % je takto, keď som zisťoval. Takže myslím, že máme riešenia, takže dúfam, že to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis