Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 17:30 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 17:34 - 17:36 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Suja, vy ste povedali, že zjavne im tečie do topánok. Ja vnímam Jara Šíbla ako odborníka, ktorého vy nemáte problém urážať jeho, ale aj ďalších vašich oponentov. Takto diskutujete a tak sme to zažili aj v lete, keď o tejto reforme sa malo rokovať už pár mesiacov dozadu, ale pán minister Budaj, štátni tajomníci, Jaro Šíbl a ďalší ľudia chodili po Slovensku, po tých národných parkoch a vysvetľovali veci. Vy ste proti tomu huckali ľudí proti, dávali ste im nepodložené argumenty, všelijaké manipulácie, aby ste ich, aby ste ich nabudili a vieme, ako to dopadlo. Vašu agresivitu zdokumentovali aj nejaké videá. Takže ja si nemyslím, že, že Jarovi Šíblovi tečie do topánok, ale tu zrejme niekomu ide o nejaké kšefty, ktoré by sa týmto, touto novelou zákona mohli zastaviť a to je z môjho pohľadu, keď vnímam tú diskusiu, veľký problém, pretože na jednej strane je pokojná diskusia, pokojná argumenty a na druhej strane ja vnímam nejakú agresivitu, vulgárne vystupovanie, nazývanie Jara Šíbla ako predkladateľa takými hrubými obvineniami z toho, že sa chce na niečom obohatiť. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 17:32 - 17:34 hod.

Šudík Tomáš Zobrazit prepis
Pán kolega Suja, myslím, že okrem Jara Šíbla, tak verím, že tu je ešte aspoň 76 poslancov, ktorí daný návrh zákona podporujú a nenechajú sa častokrát len stiahnuť vlnou populizmu, ale ja vás aj srdečne pozývam na východ Slovenska, môžme spoločne navštíviť napríklad Národný park Polonina a sa stretnúť s ľuďmi, ktorí chodia do tohto, do tohto parku a opýtajte sa ich, aký majú oni názor. Oni sami hovoria, že poďme tie národné parky chrániť. Veď na každom metre vyrubujú nejaké stromy. Častokrát je za tým len bezhlavý biznis. Veď nechajme tú krajinu aj pre budúce generácie. Deti, ktoré tu budú o dvesto, tristo rokov, oni nemajú právo vidieť les? Vyjsť do prírody, do národného parku, ak všetko vyrúbeme? Veď pozrime, ako tie národné parky vyzerajú. Stačí prísť, ja kohokoľvek pozvem, kto tu kritizuje, pôjdime spoločne presne ako som spomínal, si prejdime celý les, niekedy tam stretneme turistu, oni chodia aj tí turisti svoj nejaký názor. Príďte si vypočuť aj tú druhú stranu, čo si o tomto návrhu myslia ľudia. Zároveň vás pozývam, aby ste si pozreli aj stránku ministerstva životného prostredia na ich sociálnej sieti, kde zverejnili mená 66 odborníkov, profesorov, docentov, ktorí podporujú danú reformu a títo ľudia sú čo. O týchto tu ľuďoch vôbec nikto, vôbec nikto nerozpráva. Tam sú vedeckí pracovníci, profesori zo škôl čo sa celý život tomuto venujú. Tento názor je nepotrebný, nikoho nezaujíma? Veď príďte, ja vás srdečne pozývam, verím, že sa stretneme najbližšie v Poloninách. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 17:30 - 17:32 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Opäť sme boli svedkom vystúpenia Miroslava Suju, ktoré ako tradične zameral na urážky, na dehonestovanie, ktoré zameral na to na poníženie človeka, zameral to spôsobom jemu vlastným, jeho kolegovia mu rozprávali, že to bolo vysoko odborne, no bolo to vysoko neetické. Niekoľkokrát nazval Jara Šíbla ekoteroristom a niekoľkokrát ho nazval teoretikom. Ja ako ja poznám Jara, tak je skoro každý deň v lese, každý jeden deň je v lese. Ako ja poznám Jara, je to človek, ktorý na rozdiel od ľudí, ktorí boli na župe a vyklčovali nám v okolí cesty spôsobom takým, že štyri až šesť metrov vyrúbali stromy a nabalili sa na tom, tak nebudem menovať tých ľudí, sedia tu v sále, tak Jaro Šíbl je človek, ktorý sa o ten les stará. Ale ja sa chcem spýtať, na aké kšefty, pán Suja, je napojený Jaro Šíbl, keby ste mi povedal len jeden jediný, ale konkrétny, nie tie vaše bludy. Chcem tiež naozaj vedieť, že koľko z tých parkov je národných parkov, tak povedzte mi to a ako si predstavujete ťažbu s koňmi, keď niekde to vôbec nie je možné. Či už z hľadiska toho, že tam nie sú tie kone alebo z hľadiska toho, že tieto zvieratá jednoducho nemôžeme používať na niektorých miestach. Takže keby ste boli taký dobrý vy a by ste mi to povedali a ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:44 - 16:46 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem vám všetkým. No, či ma počúvajú. Nuž vždy sme sa chválili, že v našom klube je sloboda a že máme právo mať vlastný názor. Ešte v minulosti, keď sme boli v opozícii sme sa smiali, že nie sme tí, ktorých nakľúčikujú a robia podľa pokynov zhora. Nuž tak vidíte, že je to naozaj pravda. Nemám žiadny problém obhajovať svoj názor aj keď je v menšine, aj keď som bývalý minister. Takže je to úplne v poriadku, je to potvrdenie tej slobody, ktorú máme. Čo sa týka pán predseda Karahuta toho, čo majú Poliaci. Áno vie, že to majú tak. Mohli by sme sa ísť pozrieť do Poľska alebo aj možno do Sloviska, kde pani prezidentka, tak nedávno prišla s nadšením. Jeden národný park, jedno ministerstvo a ešte aj veľký podiel tomu to však nezdôraznila, prírode blízko hospodárenia. Slovinsko môže byť pre nás výborným vzorom. No a kolega Jožko Pročko, čo sa týka toho áno potrebujem možno úplne jednoducho aj keď som nikoho tým nezaťažoval ten pozmeňovací návrh mám napísaný. Moja šikovná asistentka, právnička ho napísala bez toho, aby som išiel na nejaké právne poradenstvo. Veľmi jednoducho by sa to dalo prijať, ale nechodil som, nelanáril som, lebo som si bol vedomí istej atmosféry, ktorá tu je. Tak ten návrh preto ho spomínam je taký jednoduchý, že presun, keby sa na tom chceli dohodnúť ešte na tejto schôdzi by bol možný. Ja viem, že to už sa teraz nedá asi je trocha na to neskoro, ale môžme to robiť už na budúcej. My naozaj. Teda začať tento proces, my naozaj nemáme problém jednoduchým spôsobom dosiahnuť všetky pozitíva tohto návrhu, aby vstúpili do života. Všetky negatíva, aby boli odstránené a ešte ho obohatiť o ďalšie prvky, ktoré pomôžu všetkým. Upozorňujem nielen nám, ale našim deťom. My sme povinní tú našu krajinu nechať v poriadku a posledná poznámka na vodu, čo teraz povedal kolega Pročko. Veľmi dôležité, aby sme pracovali s tým, že voda je na ministerstve životného prostredia, nech tam idú aj lesy, pa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:42 - 16:44 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
No vidím, že nepočúvajú ťa ani iní opoziční poslanci, pretože si povedal, že poznáš Jara Šíbla. Vieš aký je to čestný a slušný človek a vieš, že ide mu o dobrú vec, že ťa nepočúvajú tí, ktorí o ňom rozprávajú, že to tu ide rozkradnúť, že to tu ide zdevastovať a ja som si ťa pozorne vypočul aj teraz. Ja ťa pozorne počúvam stále, ty si povedal jednu zásadnú vec, že ty s týmto nemáš žiaden problém. Najväčší je to, aby to teda išlo všetko pod to životné prostredie a tieto malé veci, aby sa dali do poriadku. No ja s tým absolútne súhlasím, ale jeden základný problém tu je a to je to, že tento zákon nerieši celé Slovensko, ale tento zákon rieši naozaj len tieto chránené územia a ja si myslím, že tak ako povedal pán Karahuta, že to sú veci, ktoré sú veľmi dôležité a musíme sa pozrieť aj na to a ja verím, že teraz sa Jaro prihlási a vysvetlí aj tie pozemky a vysvetlí to, že sa ešte raz prihlási do rozpravy, lebo je dôležité to vysvetliť. A pre mňa je u teba dôležitá jedna vec a to je to, čo sme sa aj včera rozprávali aj dneska, že ty s tým nemáš problém, len nech sa doriešia tieto drobné úpravy. Takže ja ťa počúvam, ja počúvam, čo hovoríš. Mám aj svoj názor. Tak ako ty som denno-denne v lese a vidím, čo sa tu s lesom stalo a čo tu s lesom urobili. Ako nám voda odteká z lesa. Takže ja budem rád, keď životné prostredie alebo lesníci začnú zachraňovať náš les, ktorý je úplne na kolenách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 16:28 - 16:38 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobré pokojné popoludnie, prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo, ďakujem vám aj za vašu neutíchajúcu aktivitu v smere zjednať takú základnú disciplínu v tejto sieni zákonnosti, ktorí by sme mali vysielať lúče istého príkladu pre celú spoločnosť, lebo najlepší spôsob riadenia všetkého, rodiny, firmy aj štátu je osobný príklad. Je mi ľúto, že niektorí poslanci stále nerozumejú, že máme byť príkladom a z hľadiska protiepidemických opatrení by sme mali byť ozaj vzorom pre túto krajinu. Mrzí ma to a možno to treba naozaj riešiť tento problém trošinka razantnejšie...(Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie. Mal som za to, že pán poslanec si priniesol fľašku z ktorej sa napije a potom si nasadí rúško tak ako všetci ostatní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Prepáčte, viem, že to nepatrí do tejto časti. Patrí sem reakcia na to, čo tu ozaj veľmi podrobne vysvetľuje pán poslanec Šíbl, ktorého si ja úprimne vážim a ja vždy oceňujem ľudí, ktorí dokážu svoju vieru v isté hodnoty obhajovať aj vtedy, keď to nie je jednoduché, ani on nie je v jednoduchej situácii. Určite je to človek, ktorý nevyrástol ako ochranár včera a neprišiel tu teraz za moderného človeka, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Viem, že to má zažité v sebe, viem, že to je človek, ktorý ctí aj nie slovom, ale aj svojim životom princípy ochrany prírody a možno na úvod aj poďakujem za to isté historické poobhliadnutie za lesníckou činnosťou. Bola tu debata o histórii lesníkov odkiaľ teda ich môžme počítať. Myslím, že si zareagoval, Jaro, na otázku histórie lesníckeho školstva. Tam sa zhodneme 1770 alebo až 1807, ale predsa len považujem za dôležité pripomenúť, že lesníci naozaj neprišli pred sto, dvesto ani tristo rokmi, že ten lesnícky stav vznikal dlhodobo a možno ešte dávnejšie ako pán predkladateľ spomenul hovoril o lesnom poriadku kráľa Maximiliána z roku 1565. Ja si dovolím povedať, že ani táto hĺbka nestačí. Môžme hovoriť o lesnom poriadku kráľa Žigmunda z 1426 alebo môžme hovoriť ešte o opatreniach na plavenie a vyťaženie dreva v oblasti Hronského Beňadiku. Takže keby sme išli do histórie na Slovensku lesníctva, pokojne môžme rozprávať o šesťsto až sedemsto rokov. A nie je dôležité, aby sme sa tu bavili o rokoch, je dôležité povedať to, že lesy na Slovensku tak ako dnes ich poznáme, ako ich chceme chrániť a ako sa posúva naše poznanie a rozhodnutie byť lepší ako boli možno naši predkovia a odovzdať deťom ešte lepší majetok ako sme ho zdedili my je založené práve na tom dlhodobom pôsobení lesníkov, ktorí museli odolávať množstvu rôznych výhrad a poviem tú vetu, rád ju opakujem. Lesy na Slovensku nie sú napriek lesníkom, že tu ťažili, lesy na Slovensku sa zachovali vďaka lesníkom, ktorí ich stvorili, aj keď sa možno nazývali hájnici a nemali ešte také pomenovanie. Stvorili múdri panovníci, ktorých sme mali našťastie na území Slovenska, ktorí dokázali naozaj tie lesné poriadky zaviesť a my sme ich dedičmi a mali by sme byť dedičmi, ktorí ich zveľaďujú.
No ale teraz tá podstata. Ja v závere veľmi presne navrhnem aká je moja predstava o ďalšom pokračovaní, lebo myslím, že pri prvom vystúpení som to nepovedal dostatočne jasne. Alebo poviem to radšej hneď teraz, aby som to nezabudol. V zmysle rokovacieho poriadku § 83 odsek 1 navrhujem, aby sa tento návrh novely zákona 543 vrátil na dopracovanie. A možno, aby som aj nezabudol ešte povedať aj to, na čo sa spytoval pri mojom prvom vystúpení v písomnej rozprave pán spravodajca, predseda výboru Karahuta. Ja som sa vtedy zmienil o takej síce nenápadnej, ale veľmi dôležitej vetičke, ktorá hovorí o tom, že podľa tohto zákona je možné, aby sa istej časti územia lesov, ktoré budú spadať do území, ktoré sú pod kuratelou životného prostredia mohli prenajať bez súhlasu ministerstva. A ja som tam vyslovil istú obavu, teda takýto nájom by mohol zaváňať niečím čo by teda mohlo prihrať lesné územie, jeho užívanie nejakej nadácii, nejakému združeniu, nejakej skupine oligarchov, proste niekomu. Myslím si, že je to nesprávne a pán spravodajca, ak sa nemýlim, je to teda článok 2 tohto návrhu odsek 5, kde sa hovorí o § 50 o bode 50 a § 8 zákona tohto, takže áno, zákona o lesoch. Takže tento moment je taký, ktorý viem, že niektorí analytici to pomenovali tak, že takúto odvahu ešte nemal nikto v histórii Slovenska, aby takýmto ľahtikárskym spôsobom bez súhlasu štátu, že by štátny pozemok išiel do užívania nejakej skupine ľudí. Ja a priori netvrdím, že by to muselo byť zneužité, ale sme povinní robiť zákony tak, aby zneužité veci mohli byť čo najmenej a aby sme rátali s tým zlým počasím, že ľudské vlastnosti nie sú vždycky tie najkrajšie.
No a teraz tá podstata, kde len veľmi stručne zareagujem na to, že existuje riešenie tejto situácie, riešenie, ktoré považujem za správne, za realizovateľné a za doslova efektívne. Riešenie, ktoré umožní všetky dobré veci, ktoré v tomto návrhu sú zachovať, uplatniť ich, ktoré umožní všetky tie veci, ktoré sú spojené s týmto zákonom, teda tie dobré sú ten presun, ja ho nepopieram, že má svoj význam, ale poznáš môj názor, poznáte môj názor, je to nedostatočné. Tento návrh je spojený s množstvom záťaží z hľadiska delimitácie. Tú som nespomínal pri svojej ústnej rozprave. Ten proces delimitácie môže byť katastrofálne problematický, zdĺhavý a skoro nerealizovateľný. Takže aj toto vieme odstrániť, tieto negatíva tohto návrhu. No a vieme najmä urobiť to tým návrhom, ktorý pomenujem v závere, že sa pripravíme veľmi dôsledne na to čo nás čaká. Tu naozaj sme vystrieľali množstvo munície, poobviňovali sme sa z kadečoho, ale nás musí spájať to čo možno v tejto chvíli necítime ešte, len čítame, len sa o tom hovorí, ale tá realita môže byť o to krutejšia. Klimatické zmeny dokážu takéto diskusie veľmi rýchlo vyčiarknuť z akademického prostredia a donútiť nás k sťahovaniu, možno k smädu, k hladu, možno k vojnám. To sú naozaj vážne veci. Tá malá gulička menom Zem je preťažená ľudskou činnosťou. Dospeli sme do kritického bodu, do bodu varu, aj keď iba o zatiaľ poldruha stupňa Celzia, ale to sú Celzie, ale var v spoločenskom dianí, respektíve v dianí v prírode je už na stovke. A my máme ako bohatý štát na lesy obrovskú možnosť povedať zásadné slovo pre našich občanov, ale aj pre Európu musíme vidieť dopredu. To je vlastnosť múdrych a zákonodarcovia by mali byť múdri a vidieť dopredu dovidieť a musíme sa pripraviť na tieto zmeny. A tá šanca je tu obrovská a ja som rád a vieš, Jaro, ja som ťa na to upozornil, že to poviem v rozprave, že si s ňou stotožnený. Tá šanca na to, aby sme všetky pozitívne veci tohto návrhu zachovali, aby sme jeho negatíva odstránili a aby sme sa dôsledne pripravili skôr ako to bude kruté a nezvratné na klimatické zmeny, sa volá presun všetkých lesov chránených, nechránených, štátnych, neštátnych, poľovných, nepoľovných revírov všetko pod rezort životného prostredia. To neslobodno personifikovať, to neslobodno hovoriť, že kto dneska kde je. Tam sa treba pozerať dopredu a ja som rád, že množstvo lesníkov, naozaj mnohí, aj tí, ktorí možno požívajú až nie celkom dobré meno alebo veď sme rôzni. Množstvo ochranárov a ja ti ďakujem, pán predkladateľ, že patríš medzi nich. Ja viem, že je to tak trocha možno na tejto otvorenej scéne nie odo mňa celkom kóšer, ale vyšší záujem mi velí to povedať, že predkladateľ tohto návrhu pán poslanec Jaromír Šíbl je zástancom tohto riešenia. Ja poznám jeho názory. Len kdesi ešte nad nami tu putuje akési politické rozhodnutie-nerozhodnutie a hovorí sa o tom, že nie je vôľa, že to neni realizovateľné. Kto iní ako poslanci Národnej rady, keď zasadnú do týchto lavíc v sieni zákonnosti môžu rozhodnúť o čomkoľvek, o dobrom aj o zlom. Poznáte to okrídlené vyjadrenie, že keď zasadá parlament, tak je národ v ohrození. Je to irónia, ale svojim spôsobom je v tom istá múdrosť. Nie je nikto vyšší z hľadiska administratívneho riadenia štátu tu, aby nám mohol zabrániť uplatniť akékoľvek riešenie. A ja veľmi prosím, veľmi sa prihováram za to, aby sme toto riešenie uplatnili. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:27 - 16:28 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážení páni poslanci, kolegovia, pán poslanec Karahuta, Kočiš, z časti aj pán poslanec Pročko, ja sa ospravedlňujem, ak som sa nevyjadril dostatočne zrozumiteľne, lebo som tam splietal dokopy veci, ktoré súvisia v tom krajnom priestore, ale možno som ich mal trošku viacej didakticky od seba oddeliť. Čiže jednoznačne záujmom štátu, Ministerstva životného prostredia aj štátnej ochrany prírody je udržiavať tieto lúky v stave vysokej biodiverzity, to znamená kosiť ich, respektíve ich pásť, tradične podľa možností a všetci budú spokojní. Čiže pokračovať viac-menej v ich súčasnom využívaní. Takže v tomto smere myslím, že obavy nie sú na mieste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:25 - 16:27 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Jaro, mňa mrzí, že počúvam tu o tom ako ty ideš zlikvidovať chov oviec, ideš zlikvidovať poľnohospodársku výrobu, pretože aj okolo mňa je toľko náletovej hmoty, ktorú nikto neobhospodaruje a je toľko lúk, ktoré nikto nekosí a naozaj na Slovensku je toľko nevyužitých plôch kde by sa mohli chovať ovce, kde by sa mohli riešiť naozaj poľnohospodárskou výrobou problémy, ktoré máme. Ja som za to, aby sme Slovensko boli sebestační. Ja pôjdem do rozpravy, ale chcem povedať, ty si tam naznačil, naznačil si tam veľmi dôležitý faktor a to je poľovníctvo a to je ten jeden z najväčších problémov prečo sa tu niektorí poslanci bijú za ľudí, ktorí nemajú čisté úmysly, pretože dnes sa poľuje v revíroch, dnes poľujú v revíroch len oligarchovia a ľudia, ktorí majú peniaze. Ľudové poľovníctvo, ktoré bolo kedysi, aj ja som poľovník, zaniklo. Aj ja som poľoval v jednom poľovnom revíry, ktorý zobrali traja ľudia a teraz už tam poľujú iní. Čiže záujmy ľudí veľmi bohatých, ktorí sú v poľovných revíroch a ktorí vlastnia poľovné revíry, prípadne majú prenajaté režijné poľovné revíry sú veľmi silné, pretože z týchto poľovných revírov idú veľké peniaze. A povedal si ešte jednu veľmi veľkú vec, že títo ľudia nepoľujú a tá zver spôsobuje obrovské škody.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som Vás teda ušetril nejakým príliš dlhých prejavov budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o tristo rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných tridsať rokov ako som len vede. Takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom ste si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností a jediné teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku kde už k tomu došlo. Čiže vrátim sa k tej téze 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770 kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore, dole, ani o 50 rokov hore dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách ktoré vedieme s kolegami a mnohým aj priateľmi lesníkmi je, že predsa len za tých 250, či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov že by biedne zahynuli, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne jedného milióna rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy kam patríme. Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým jedným miliónom rokov sa charakter a hlavne druhé zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládajú bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižším polohách to boli zmiešané až dubové pralesy. Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia bolo takzvané primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv takzvaná valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať teda v tej aspoň ho vidíme, hodnotíme dnes koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kde už sa pre lesy na väčším panstvách na Slovensku začali vypracúvať takzvané hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o takzvanej hospodárskej úprave lesov v skratke HUL. Vo vývine hospodárenie v slovenských lesoch malo potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti po ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby a Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi, pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze tristo rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládny sú nejaké menej cenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém, vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som si to v predchádzajúcom vystúpení boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrh. Veď to je naše legitímne právo tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov z ktorého teda máš pani poslankyňa isté obavy. Zachytil som tieto obavy aj u pána, aj u vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9 tis. hektárov nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka. Ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné prichádza do úvahy pasenie oviec, alebo hovädzieho dobytka najmä. A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny
===== subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie luky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50, 60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli. Veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku, ochrana prírody bolo zachované a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov. Ak sú tu obavy z toho čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou. Tak určite nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, splatnú legislatívu. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia, vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofiderné pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. Správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práv a poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať a dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácii, alebo iným spôsobom určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý, pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti výkonu práv poľovníctva je dlhodobo nefunkčný, najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať. Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som Vás teda ušetril nejakým príliš dlhých prejavov budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o tristo rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných tridsať rokov ako som len vede. Takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom ste si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností a jediné teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku kde už k tomu došlo. Čiže vrátim sa k tej téze 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770 kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore, dole, ani o 50 rokov hore dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách ktoré vedieme s kolegami a mnohým aj priateľmi lesníkmi je, že predsa len za tých 250, či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov že by biedne zahynuli, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne jedného milióna rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy kam patríme. Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým jedným miliónom rokov sa charakter a hlavne druhé zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládajú bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižším polohách to boli zmiešané až dubové pralesy. Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia bolo takzvané primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv takzvaná valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať teda v tej aspoň ho vidíme, hodnotíme dnes koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kde už sa pre lesy na väčším panstvách na Slovensku začali vypracúvať takzvané hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o takzvanej hospodárskej úprave lesov v skratke HUL. Vo vývine hospodárenie v slovenských lesoch malo potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti po ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby a Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi, pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze tristo rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládny sú nejaké menej cenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém, vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som si to v predchádzajúcom vystúpení boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrh. Veď to je naše legitímne právo tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov z ktorého teda máš pani poslankyňa isté obavy. Zachytil som tieto obavy aj u pána, aj u vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9 tis. hektárov nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka. Ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné prichádza do úvahy pasenie oviec, alebo hovädzieho dobytka najmä. A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny
===== subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie luky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50, 60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli. Veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku, ochrana prírody bolo zachované a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov. Ak sú tu obavy z toho čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou. Tak určite nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, splatnú legislatívu. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia, vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofiderné pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. Správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práv a poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať a dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácii, alebo iným spôsobom určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý, pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti výkonu práv poľovníctva je dlhodobo nefunkčný, najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať. Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis