Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, kolega Janko Szőllős, ty si načrel do iného pohľadu na túto tému, do biblického, a zrejme to niektorí nepochopili, ale ty si to určite bral, aj tú Rajskú záhradu, len si to použil ako nejaký obraz. A ja budem možno v tejto téme troška pokračovať, pretože najvyšší predstavitelia najväčšej cirkvi na, na Slovensku, najvyšší predstaviteľ tejto cirkvi pápež v svojej encyklike takisto vyzýva na ochranu prírody. Hovorí o stvorenstve a odvoláva sa dokonca, ja som si to čítal, pozeral a odvoláva sa tam dokonca aj na svojich predchodcov Jána Pavla II., ktorý o tom takisto písal a hovoril a takisto na Benedikta XVI. Preto mi je ľúto, že ty keď si povedal svoj príhovor a hovoril si ho v takomto možno teologickejšom móde, tak tí, ktorí sa sem dostali hrdiac sa za Boha, za národ, vlastne na kandidátke tejto strany, tak teraz sa vyjadrujú o týchto veciach posmešne. Aspoň vidíme, ako to v skutočnosti mysleli. Napríklad vyberiem si pána poslanca Tarabu, ktorý sa hrdí tým, aký on je kresťan, ale aj v tejto, aj v tejto rozprave (reakcie v pléne), áno, je to, (povedané súbežne s predsedajúcim) je to tak, je to presne táto teologická téma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Áno, áno, na pána poslanca Szőllősa reaguješ, pán poslanec, však?

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno, áno, presne. Povedali (reakcia v pléne, potlesk). Môžte mi vrátiť aspoň minútu? (Reakcie z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Na 30 sekúnd, vás poprosím, aby ste vrátili pána poslanca.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Takže ďakujem pekne. Janko Szőllős hovoril o teologickom rozmere. Ale o tomto teologickom rozmere hovorili ďalší poslanci, ktorí sa v pléne nachádzajú. Takže ja hovorím na tú tému, o ktorej on hovoril. Jeden z poslancov povedal, pápež si môže napísať do encykliky, čo chce. No takéto pohŕdanie najvyšším predstaviteľom cirkvi encyklikou, to, to si viem veľmi dobre predstaviť napríklad od pohrobkov komunizmu. Ale, ale ľudia, ktorí sa hrdia tým, že jakí sú oní kresťania, takto sa vyjadrujú, aspoň ukázali svoju pravú tvár.
Janko, ja ti ďakujem aj za tento tvoj príspevok a je mi ľúto, že títo ľudia počas toho tvojho príspevku sa uškŕňali, vysmievali sa z teba a tak to vyzeralo aj vo faktických.
Ďakujem. (Potlesk.)

Janko, ja ti veľmi pekne ďakujem, že si otvoril aj túto tému, že si to trošku dal aj do takého duchovna, a tu práve vidíme tých ľudí minulosti, ako besne voči tebe útočia, lebo nemajú argumenty a nevedia, čo ti vlastne majú povedať. Vieš, to je, to je také symptomatické, že, že ľudia, ktorí, ktorí najviac kričia, sú tí, ktorí nevedia, čo majú iné povedať, tak útočia osobne na človeka miesto toho, aby argumentovali vecne, stručne a jasne. Ďakujem ti ešte raz, Janko.

Ďakujem pekne. Áno, som tiež kresťan, katolík, takže beriem to z tohto hľadiska a my sme dostali planétu Zem do spravovania, nie do rabovania a dostali sme ju na dobu určitú, pokiaľ jednotlivé generácie tu budú fungovať. Tvrdím, že prekrásna príroda, ktorú tu máme česť vnímať, je nekonečná kniha vedomostí a tvrdím, že ľudské, ľudský rozum do konca možnože vekov nepochopí tie jednotlivé súvislosti, ktoré v obyčajnom liste alebo v obyčajnej nejakej bunke fungujú a tá dokonalosť je momentálne stále vo výskume, skúmame, ale ja hovorím, že asi to do úplného konca nedotiahneme ako ľudská populácia, aby sme všetko vedeli. Takže myslím si, že áno, bolo to trošku oživenie a každý druh má v tej ekologickej nike a v tom životnom prostredí, ktoré máme na zemi, má svoj význam, ktorý mnohí ani nedoceňujeme.
Žiaľ, máme v súčasnosti veľmi ten konzumný spôsob života a musím pripomenúť jedného kolegu, ktorý to povedal, že nevie si predstaviť, že by niektorý človek nechcel mať dobré životné prostredie. A ja si viem takých ľudí predstaviť. Pretože on povie, že ja chcem mať životné prostredie okolo svojho domu, okolo svojej haciendy a tam, kde robím biznis, tam ma to nezaujíma. Pretože tam už tí ľudia nejak zomrú, pretože môj biznis je prednejší, ale ja si budem bývať 300 km ďalej a budem vo vysnenej krajine, v Edene, pretože tam to nemá dosah.
Tak, vážení, všetko so všetkým súvisí, takže ja si viem takýchto ľudí predstaviť a títo to rabujú a potom povie, že dáva ťažké tisíce na ochranu prírody, ale koľko ľudí zničil, život, to je už iná vec. Takže áno, máme aj takých medzi nami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za tento príspevok do rozpravy kolegovi Jankovi s tým, že naozaj treba pozrieť sa možno aj pohľadom takým duchovným. Ja v tejto súvislosti rád spomínam na svojho senzačného kolegu, ktorý je doslova dôstojným nástupcom Dekréta Matejovie, už tiež nebohého pár rokov, Laca Alznauera, ktorý rád zdôrazňoval, že lesy sú dielom Stvoriteľa a máme k nim aj tak pristupovať. A naozaj, bol to veľmi múdry človek, ktorý presadil veľa dôležitých opatrení v lesoch. A pozrieť sa do jeho lesov, Smolníckej osady je zážitok, teda doporučujem.
No a, Janko, dal si tam aj takú otázku teda toho súboja medzi lesníkmi a ochranármi. Možno bude dobré zaspomínať na nedávnu návštevu pani prezidentky v Slovinsku, kde teda skonštatovala, že tam symbióza medzi lesníkmi a ochranármi je doslova legislatívne zakódovaná. Majú tam spoločnú správu toho jedného národného parku a niekoľko prírodných parkov, to je dôležitý tiež atribút, že máme aj tieto parky tohto typu aj v našom zákone o ochrane prírody, a čuduj sa svete, lesnícky inštitút a ochranársky spolok spoločne spravujú národné parky. Tak práve o to ide. To je ten pohľad, ktorý stále sa snažím tu ponúknuť, ako veľmi efektívne a veľmi dobré riešenie pre správu nie len národných parkov a pre správu lesnej krajiny Slovenska. Lebo už keď ten Stvoriteľ sa spomínal, no tak určite Stvoriteľ nehovoril o tom, že treba stvoriť národné parky a potom tie ostatné lesy už nie sú tak celkom jeho dielom. Som predpokladal, som presvedčený, že Stvoriteľ pozerá na všetky lesy a ich význam rovnako a preto nám ich možno aj na tej malej guličke menom Zem takto ponúkol k tomu, aby sme tu mohli spokojne žiť.
Ďakujem.

Môžem? Aha.
Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, poslanci, kolegyne poslankyne, v diskusiu k reforme národnej, národných parkov tu v tejto snemovni, ale aj mimo nej zazneli rôzne odborné, ale aj neodborné, aj emotívne argumenty, fakty, čísla. Hodnotila sa tu odbornosť tých, ktorí predkladajú alebo sa vyjadrujú k zákonom. Dovoľte mi povedať pár slov k tejto téme a spestriť, obohatiť túto diskusiu ešte z iného pohľadu. Vyjadroval som sa ako geograf, ale moja druhá odbornosť je teológ. Tak aj z tohto pohľadu teológa a kresťana hľadať odpoveď na otázku, prečo vlastne máme národné, mať národné parky, máme chrániť prírodu a život v nich. Už pán minister Budaj načal, že toto je dôležitá otázka.
Neviem, či viete, ale podobne ako v mnohom inom, aj pri národných parkoch vlastne len nedokonale kopírujeme to, čo Stvoriteľ stvoril. Prvý národný park na svete založil už pri stvorení sveta Pán Boh a bola ním Rajská záhrada, záhrada Eden. Zároveň vymenoval aj prvého správcu tohto národného parku, človeka Adama. Hospodin Boh dal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Samozrejme sa to vzťahuje na celú Zem, na celé stvorenstvo, celé ľudstvo, ale konkretizované to bolo na ten prvý "národný park" a jeho prvého správcu. Stvoriteľ si už vtedy vybral človeka za spolupracovníka a zveril nám ľuďom, tebe a mne, správu tohto stvorenstva.
Človek teda dostal veľkú kompetenciu, že má poznávať a dať mená všetkým stvoreným živočíchom a rastlinám. Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. Teda pomenovať, znamená to dobre poznať.
O to, ako túto správu najlepšie robiť, o to, kto ju robí v našich národných parkoch lepšie, kto má aké motívy, sa dnes u nás na Slovensku, žiaľ, sporia najmä dve skupiny - ochranári a lesníci. Nepochybujem, že motívy väčšiny týchto ľudí sú dobré. Pán Boh dal určité princípy pre správu svojho stvorenstva, je dobré ich dodržiavať. V podstate ich ani nie je možné nedodržiavať, lebo už vieme, že sa nám to skôr alebo neskôr škaredo vypomstí, ak to nerobíme. Ale spor je o tom, ako ich dodržiavať.
Jedným z cieľov, prečo zriaďujeme národné parky, je, aby sme stvorenú prírodu chránili a zachovali v čo možnom najpôvodnejšom stave k tomu dokonalému stavu, v akom ju stvoril na začiatku Stvoriteľ. Pretože za tie tisícročia sme toho ako správcovia hodne pokazili. Preto je aj zachovanie rozmanitosti stvorenstva, ľudovo povedané biodiverzity, jednou z kľúčových úloh národných parkov. Nejde teda len o ochranu lesa, takpovediac stromov a toho, aby sme z nich mohli mať zisk, ale práve aj o ochranu toho zmieňovaného tetrova, medveďa a konkrétnej rastlinky a prostredia, v ktorom môžu žiť a rozvíjať sa. Preto Natura 2000, preto sú rôzne konkrétne rezervácie. Ide teda o zachovanie, udržiavanie, niekedy aj obnovenie toho, aby každé stvorenie na území národného parku, všetko spolu, vrátane človeka, nažívalo v pokoji, v mieri a v harmónii podľa Bohom daných zákonov a slúžilo a pomáhalo k životu jeden druhému.
Tento vznešený cieľ nedokážeme už uplatňovať na celom území sveta alebo našej krajiny Slovenska, ale národné parky sú dobrým pokusným územím, kde sa o to môžeme snažiť. A myslím, že kvôli tomu sme to vytvorili. Dôležité je tiež povedať, že národné parky nie sú samoúčelné a ochrana živočíchov či rastlín nie je samoúčelná. Národné parky a celé stvorenstvo je tu pre človeka.
Týmto antropocentrickým pohľadom sa líši kresťanský pohľad na stvorenstvo od biocentrického, kde človek je len rovnocenným stvorením s ostatnými tvormi. Národné parky a lesy v nich majú slúžiť aj k tomu, aby človek mohol vidieť a zažívať tú nádheru, ktorú Pán Boh pre nás, pre teba, pre mňa stvoril v tej najpôvodnejšej forme, tešil sa z toho a oslovoval Stvoriteľa, že to pre nás z lásky stvoril. V reči nášho kmeňa sú to teda tie dôležité ekoprodukčné a ekologické funkcie lesa.
Celá tá nádhera, celé stvorenstvo má však aj tú funkciu, ktorá je pri tejto diskusii o národných parkoch tiež zdôrazňovaná, že ju človek má aj využívať hospodárskym a iným spôsobom, má mu slúžiť aj ako zdroj potravy, stavebného materiálu, v tomto prípade dreva alebo kameňa. Ale to všetko má byť na území národného parku obmedzené kvôli zachovaniu práve tej pôvodnosti. Preto môže prebiehať na území národných parkov aj ťažba dreva, kosenie lúk a človek má aj na území národných parkov žiť. Národný park je pre človeka, nie človek pre národný park. Všetka táto činnosť človeka v národnom parku sa však má diať tak, aby bola v súlade s cieľom, kvôli ktorému sme národné parky zriadili, a to, aby bolo stvorenstvo zachované v čo najpôvodnejšom stave.
To znamená, že má byť aj bezzásahová zóna. Veď už v samotnej záhrade Eden Stvoriteľ ustanovil prvú bezzásahovú zónu, ktorej sa človek nemal dotýkať, nemal využívať, a to bol Strom poznania dobrého a zlého. Vieme, že človek práve to porušil. Hospodin Boh prikázal človekovi, môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nie zo Stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Je dôležité vidieť, mať časť prírody, kde môžeme skúmať, ako fungujú Bohom dané prirodzené stvoriteľské zákony bez nášho zásahu, aby sme ich pochopili a potom vedeli múdro spravovať ostatné stvorenstvo nielen v národnom parku, ale na celej Zemi. A z tohto pohľadu, aby mohla byť tá komplexnosť zachovaná a ukázaná, je dôležité aj to, aké veľké sú tie územia.
Pán Boh stanovil pre svoj prvý národný park jedného konkrétneho správcu a s konkrétnym menom Adama. Žiaľ, my máme na tých štátnych pozemkoch správcov dvoch, čo, ako vidíme, nerobí dobrotu. Každý totiž chce, aj lesníci, aj ochranári, čo najlepšie spravovať zverené územie podľa svojich zákonom zadaných úloh, ktoré idú niekedy proti sebe. Preto aby sme tie rôzne úlohy, kvôli ktorým sme národné parky zriadili, zladili, potrebujeme vytvoriť zonáciu, kde sa dohodneme, čo sa tam môže a čo sa tam nemôže robiť. Pri sporoch a hádkach o to, ako to urobiť, musíme stále vidieť ten pôvodný cieľ, aby sme zachovali čo najpôvodnejšiu prírodu a boli správcami podporujúcimi harmóniu spolužitia stvorenstva na území národných parkov. Ako dobrí správcovia musíme zladiť, aby všetko malo svoje miesto. Samozrejme, k tým Bohom daným princípom parí aj rešpekt k súkromnému vlastníctvu, ale tu upozorňujem, že Božie slovo nás varuje pred sebeckosťou a lakomosťou ako vážnym hriechom a Boh zdôrazňuje nesebectvo a lásku k blížnemu a spoločný záujem všetkých. Toto musíme mať na pamäti, keď diskutujeme o súkromných vlastníkoch a ich právach v národných parkoch a inde. Tiež musia byť v súlade s celkovým zámerom národných parkov. S tým prirodzene súvisí aj dohoda o tom, ktoré územia budú súčasťou národných parkov.
Tento zákon sa to všetko snaží zlepšiť, dať do súladu, samozrejme, nie je dokonalý ani nebude, ale myslím, že je to prvý krok, aby sme sa pohli dopredu a preto ho podporujem. Ak chcete niečo viac počuť o ekológii a kresťanstve, tak túto nedeľu budem mať o tom kázeň.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem aj za túto poznámku. Pridávam sa k nej. A ďakujem aj pánovi poslancovi a predsedovi Karahutovi za tú analógiu o tom dome a postupnosti jeho budovania.
V tejto súvislosti chcem upozorniť, že my to máme síce nie takto analogicky a vzletne, ale veľmi vecne napísané vo vládnom programe, presne tento dom, ako máme stavať. Hovorí sa tam veľmi jasne o zásadnej revízii chránených území. O tom, že následne všetky spory, ktoré pri takejto revízii môžu vzniknúť a vznikajú, sa budú riešiť spoločne s lesníkmi, ochranármi, ekológmi, ekonómami a krajinármi, a že je potrebný takisto aj spoločný zákon o ochrane prírody a lesa. A vlastne to evokuje a vedie k tomu, čo tu stále opakujem a opakujem to viac, ako trvá doterajšie volebné obdobie, že máme tu jasné riešenie. Riešenie, ktoré pozerá dopredu a ktoré treba personifikovať, kto je dneska kde a treba sa pozerať na krajinu a jej potreby.
Spoločné spravovanie všetkých lesov na Slovensku, chránených aj nechránených, štátnych aj neštátnych pod rezortom životného prostredia má absolútnu logiku. Keď sme povedali, že hodnota lesov je 50 miliárd v dreve a 500 miliárd v ich ekologických funkciách, tak to je povinná vstupenka lesnej krajiny do rezortu životného prostredia. Nie kvôli tomuto zápasu, ale kvôli tomu, že práve takéto spoločné spravovanie bude mať za dôsledok to, že budeme schopní veľmi jasne tieto problémy riešiť. Už to nebude súboj, ale bude to symbióza. Symbióza pre človeka, ktorý žije v krajine a ktorý keď bude robiť prírode blízkym spôsobom v lesoch, čo je alfa a omega 21. storočia pre lesníctvo, tak verte tomu, že to prinesie prosperitu jeho krajine, bezpečnosť jeho vidieckej krajine a príspevok veľmi výrazný k jeho zárobkovým možnostiam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Karahuta, presne, ako si povedal, nikto nie je proti ochrane prírody, na tom sa určite zhodneme. Škoda, že táto téma sa spolitizovala a nie v tej odbornej rovine, ale osobne si myslím, že presne tak, ako to schválime, tak ten obyčajný človek niekde pod Roháčmi alebo pod Tatrami sa bude musieť s tým zmieriť a bude to musieť akceptovať. V tomto parlamente je určite odborníkov, ktorí by vedeli dať zmysluplný plán obnovy národných parkov. Nikdy nebude schválený zákon, ktorý by vyhovoval všetkým ľuďom, hej, to určite vieme. Preto je určitý kompromis v týchto veciach.
Takže osobne si myslím, že tento návrh, ktorý je, súčasný návrh, je dobrý a pokiaľ ho schválime, bude to vždy lepšie, ako súčasný stav.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca, predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu.
Zaujalo ma, pán poslanec, v tvojom príspevku jedno tvrdenie, dúfam, že som ho zachytil korektne, a to, že zonácia povie, kde bude bezzásah, nie politici. Ja si myslím, že toto tvrdenie by bolo vhodné trochu upresniť, a to v tom zmysle, že naozaj stopercentne súhlasím s tým, že zonáciu by mali robiť odborníci, ale, samozrejme, ten výsledný produkt, návrh zonácie nakoniec predsa len viac alebo menej v našom systéme, aký tu máme dnes na Slovensku, skôr viac, je predmetom nejakej politickej dohody. Čiže nakoniec ten návrh zonácie bude schválený vládou a bude uvedený do platnosti nariadením vlády. A je vysoko pravdepodobné, že v tých podmienkach, v akých sa dnes nachádzame v tejto problematike na Slovensku, že tie návrhy zonácií pre jednotlivé národné parky nebudú robené v jednej verzii, ale budú robené vo viacerých, možno dvoch, troch alternatívach, možno vo viacerých alternatívach. Videl som to veľmi dobre pri stále prebiehajúcom už vyše, myslím, že druhý rok prebieha proces zonácie Národného parku Muránska planina. A nakoniec o tých alternatívach, ktoré budú na stole, budú rozhodovať predsa len politici nejakou dohodou. Čiže áno, sú tam odborníci, ale aj politici.

Ďakujem za slovo. Je tak celkom ľudské páliť po sebe, využiť muníciu, ktorá je po ruke, a myslím, že v týchto posledných desiatkach hodín sme teda vypálili tu celé muničné sklady. A je to asi pochopiteľné, veď parlament je obraz ľudskej spoločnosti, tak je to asi v poriadku.
Na druhej strane je pravda, že sú nejakí ľudia, obyčajne sú to politici, na to si ich dávame kdesi do služby, ktorí majú dovidieť dopredu, ktorí majú cítiť nielen ten tep muničných skladov, ktoré sú okolo nás plné rôznych kalibrov, ale ktorí sa napriek tomu, že to neznie možno dobre v ušiach voličov, majú pozerať dopredu. A ja to očakávam od politikov, od poslancov, od ministrov, že majú byť práve takí, nie počúvať len ten rytmus dňa a používať muníciu, ale aj používať svedomie, rozum a dovidieť do budúcnosti, ktorú máme zabezpečiť.
Pán Budaj povedal veľmi jasne, ja s ním súhlasím, že toto tu malo byť už dávno. Áno, keby takýto zákon prišiel pred 30 rokmi, dvadsiatimi piatimi, možno by to bolo skutočne na tepe dňa a bolo by to možno správne, bolo by to moderné. Len uplynuli desaťročia a to, čo prenáša tento zákon a táto novela alebo sa snaží prenášať do našich životov, do budúcich rokov, už nie je dostatočné. Dostatočné je to, čo som pánovi Budajovi veľmi často zdôrazňoval, o čo som ho prosil, neúspešne. Netreba riešiť záchranu tejto krajiny pred klimatickými zmenami, pred vážnym ohrozením planéty deviatimi percentami, treba riešiť to percentami stými, všetky lesy treba spravovať, nie z pohľadu tak často kritizovaných kubíkov, ale z pohľadu krajiny.
Škoda, pán Budaj, že si nepoužil to, aby si ľudí spojil v tejto veci a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, nedá mi nič iné, len súhlasiť s vašimi slovami, ktoré ste tu povedali dnes, a ďakujem aj za tú retrospektívu dozadu, ktorú ste tuná povedali. Hovorí sa tu, že meškáme 20 rokov, ale ja si myslím, že od roku 1989 meškáme, čiže 32 rokov.
Som, som rád, že tu máme zmysluplný plán obnovy národných parkov. Ja som to už včera spomenul vo faktickej poznámke, že za túto novelizáciu zákona je takmer celá vedecká obec. Signatári petície, ktorí podpísali tento, túto petíciu, ktorých je vyše 54-tisíc, a potom ďalšia petícia, vyše 100-tisíc, a chceme týmto ľuďom napľuť do tváre? Nechceme ich počúvať? Ja si myslím, že musíme ich počúvať. Takže z tohto dôvodu si myslím, že tento návrh zákona, zmeny zákona, je zmysluplný a určite ho podporím.
Ďakujem pekne.