Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že téma zahraničných Slovákov nikdy v tomto parlamente nebola nejak kontroverzná s výnimkou istých momentov, keď sa v minulosti predkladala povedzme výročná správa. Naposledy si pamätám, keď tu bol bývalý minister zahraničia Lajčák a krajania neboli spokojní s tým, ako sa staral o túto problematiku, tak vtedy tu bol troška, jak sa povie, cirkus, ale inak si myslím, že sa vieme zhodnúť na tých základných veciach, ktoré sa ich týkajú.
A ako povedal, ja nadviažem na pána poslanca Pročka, ako povedal, že toto je taká ako keby prvá kvetinka na lúke, na lúke, kde by mali byť potom tie ďalšie kvetinky, ktoré sú spomínané v programovom vyhlásení vlády, a ja úplne rozumiem pánovi poslancovi, že nechcel tu byť nejakým spôsobom skúšaný, a chcem aj za neho teraz tak trocha povedať, že pokiaľ sme riešili zahraničných Slovákov, tak minimálne pokiaľ to bolo OĽANO, tak on bol pri tom, a vieme veľmi dobre, kde je to aj zaradené v programovom vyhlásení vlády. Je to na konci kapitoly, ktorá sa týka zahraničnej politiky, je tam samostatná časť o zahraničných Slovákoch.
Je to vôbec po prvýkrát, kedy v programovom vyhlásení vlády sa uvádza samostatná časť o zahraničných Slovákoch. Žiadna bývalá vláda si na to buď netrúfla, alebo sa na to nezmohla, až táto vláda je prvá, ktorá Slovákom v zahraničí dala takú dôležitosť, že ich vypichla samostatne v programovom vyhlásení vlády.
No a v tejto časti programového vyhlásenia vlády je aj povedané, že v priebehu toho, ako sa bude tvoriť nová koncepcia starostlivosti o zahraničných Slovákov aj o štátnej politike vo vzťahu k nim, tak sa prijme aj táto krátka novela zákona o zahraničných Slovákoch. Koncepcia je momentálne v stave, že sa finalizujú, robia, sa dejú záverečné rokovania, ktoré sa týkajú jej obsahu, a ak sa všetko podarí, tak v decembri by mala byť schválená na vláde a na januárovej, teda februárovej schôdzi by mala byť predložená parlamentu na vedomie, budeme tu o nej diskutovať. A preto tento zákon sa predkladá práve teraz do prvého čítania, aby sa mohol dostať v ten istý moment na rokovanie Národnej rady, pretože ono to spolu súvisí. To, že my posilníme kompetenciu a vrátime kompetenciu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak to má význam aj pre koncepciu na najbližších päť rokov, ktorá potom už počíta s tým, že tento úrad bude nielen vykonávať štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, ale že ju bude najmä koordinovať a bude ju aj tvoriť.
Keď totiž v roku 2012 sa odobrala kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí koordinovať a tvoriť koncepciu a tvoriť štátnu politiku v tejto oblasti, tak sa, žiaľ, nikomu nepriznala. Ako neoficiálne ju vykonávalo ministerstvo zahraničných vecí a neskôr aj európskych záležitostí, ale jednoducho tá, to odobratie tej kompetencie, ktoré bolo urobené v roku 2012, bolo urobené nie veľmi profesionálne a zabudlo sa na to, že niekomu treba priznať aj tvorbu a koordináciu v tejto politike. No a potom to tak vyzeralo počas tých dvoch bývalých vlád, že síce ministerstvo zahraničných vecí to malo oficiálne na starosti, a dokonca ešte na začiatku to aj pán Lajčák vyhlasoval za štvrtý pilier v zahraničnej politike, teda starostlivosť o zahraničných Slovákov, ale reálne sa k tomu štvrtému pilieru nikdy nikto poriadne nedostal, a to aj z dôvodu, že nikto nemal na starosti tvorbu a koordináciu v tejto oblasti, hoci keď vznikal úrad, tak vznikal práve preto, aby niekdajší splnomocnenec pre zahraničných Slovákov mal k dispozícii úrad, svoj vlastný úrad, na ktorého čele by mal byť, ale síce už sa nebude volať splnomocnenec, ale predseda úradu, a aby nebol odkázaný, ako to bolo dovtedy, na Úrad vlády, kde vlastne celý ten servis mu musel zabezpečiť Úrad vlády, on bol svojím spôsobom na to odkázaný a brzdilo ho to aj pri koordinácii štátnej politiky.
Takže my sa teraz len vraciame k tomu, čo už bolo zavedené v rokoch 2006 až 2012, kedy to podľa nás aj fungovalo lepšie z hľadiska koordinácie a tvorby tejto štátnej politiky, a veríme tomu, že teraz pod teda vedením nového predsedu úradu, ktorý opätovne získa kompetencie, ktoré mu podľa môjho názoru patria a patrili mu už dávno, tak sa aj akceleruje politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, budú sa aj lepšie plniť úlohy, ktoré pred nami stoja, vrátane vzdelávania v zahraničí aj Slovákov žijúcich v zahraničí a že tie ďalšie veci budú nasledovať najmä kvôli tomu, že teraz urobíme túto legislatívnu zmenu. Pretože budúci rok nás čaká, ak sa to podarí, veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch, kde budeme riešiť aj ďalšie otázky, otázky, ktoré nás trápia dlhodobo, a my tieto otázky už istým spôsobom naznačíme aj rozpracujeme a budú rozpracované v koncepcii, ktorú pripravuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktorú by mala schváliť vláda v decembri tohto roka, resp. najneskôr v januári.
Takže viacej si ešte povieme a podrobnejšie určite, aspoň z mojej strany budem hovoriť, keď príde a bude predložená do parlamentu koncepcia, to bude naozaj základný strategický koncepčný materiál v tejto oblasti a teraz táto krátka novela vytvára v zásade určité predpoklady pre to, aby sme mohli efektívnejšie pôsobiť v tejto oblasti aj zo strany štátu a aby aj úrad mal možnosť koordinovať jednotlivé rezorty, ktoré, ktorých sa táto oblasť čiastočne týka, ale samy osebe nemali nikdy ambíciu túto oblasť koordinovať.
Čiže na záver by malo byť to, že tento úrad túto oblasť, ako sa povie, uprace. Uprace tak, aby to malo určité pravidlá, určitý poriadok a jednotlivé rezorty budú spolu a budú súčinné v tých veciach, v ktorých úrad povie, a tak, aby ten výsledok bol čo najlepší, aby celé tie procesy boli čo najefektívnejšie, aby sa aj hospodárne nakladalo s financiami, pretože ani to doteraz nebola samozrejmosť po minulé roky, pokiaľ išlo o dotácie venované krajanom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás aj požiadať o podporu tejto krátkej novely kompetenčného zákona.
A teda už len na záver krátko dodám, že pokiaľ ide o prevenciu korupcie, všetci dlhodobo vieme, že Úrad vlády ju nejakým spôsobom vykonáva, zastrešuje, ale nikdy ju nemal priznanú v kompetenčnom zákone.
Čiže ide naozaj o zreálnenie toho praktického, faktického stavu s tým právnym, alebo právneho stavu s tým faktickým, s tým, že úrad bude môcť aj takto zahraničným partnerom, s ktorými komunikuje, či už je to Greco alebo OECD, im preukázať, že už to nevykonáva len reálne, teda fakticky, ale že už má túto kompetenciu priznanú aj v legislatíve Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.

No, musel by som si zobrať programové vyhlásenie vlády a prečítať to vám, pán Suja. Takže ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán Suja, mám na to dve minúty.
Á, ja si myslím, že kto chce (povedané so smiechom), tak porozumel, kto nechce, neporozumie. Je to naozaj o pomoci. Nie je to o tom, že chceme niekoho nútiť, aby robil to, čo chceme my.
Ďakujem pekne.

Tak ja by som chcel Jozefa len podporiť v tomto zákone, lebo dlhé roky som pôsobil v zahraničí, 25 rokov som tam hrával, takže som sa mal možnosť stretávať so zahraničnými Slovákmi, ktorí určite túto podporu uvítajú. A ja ďakujem predkladateľom za tento zákon.
Ďakujem.

Milí kolegovia, naši zahraniční Slováci, ktorí žijú po celom svete, sú Slováci. Sú to naši bratia, sú to naši príbuzní a ja si myslím, že tak ako sa máme postarať o Slovákov, ktorí žijú tu na Slovensku, by sme mali pomáhať hlavne, teda nie hlavne, ale mali by sme pomáhať aj našim bratom Slovákom v zahraničí.
Žiaľbohu, bývalé vlády len sľubovali Slovákom v zahraničí, sľubovali im dotácie, sľubovali im pomoc a keď sme boli s kolegom Vetrákom pred voľbami v Srbsku v Báčskom Petrovci a okolitých dedinách, tak sme dostali veľké prosby, aby sme im pomohli, aby táto nová vláda pomohla Slovákom žijúcim na Dolnej zemi.
Tento zákon je len prvá, by som to nazval, kvetinka na veľkej lúke, ktorá musí zakvitnúť pre Slovákov v zahraničí, pretože každému jednému z vás doporučujem, choďte sa tam pozrieť, tí ľudia žijú v skromných podmienkach, naozaj skromných a zaslúžia si našu pomoc.
Takže ďakujem, že podporíte aj tento zákon a potom aj ďalšie zákony, ktoré budú pomáhať našim bratom Slovákom v zahraničí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Milana Laurenčíka a Jozefa Pročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 781). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležité podmienky rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znení návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, doporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tomto, tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a gestorský výbor do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 sa uvádza, že vláda prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom tohoto návrhu zákona je opätovne priznať Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí také postavenie a pôsobnosť, ako má od svojho vzniku 1. 1. 2006 až do roku 2012, to jest postavenie štátneho orgánu, ktorý zabezpečuje tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Tento úrad zostáva napojený na rozpočtovú kapitolu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. No a chceme zveriť kompetencie v oblasti prevencie korupcie Úradu vlády Slovenskej republiky, čím dôjde k zosúladeniu doterajšieho stavu so znením zákona, keďže problematika prevencie, korupcie v súčasnosti nie je formálne v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy.
Tak stručne a ešte potom chcem v rozprave k tomuto tiež niečo povedať, takže...
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja len chcem nadviazať na kolegov a tiež sa ti, Dominik, poďakovať za túto legislatívnu iniciatívu, lebo akákoľvek, akékoľvek uľahčenie pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce je cestou k integrácii a to je spôsob, ako budeme tu asi všetci a celá spoločnosť lepšie fungovať. Takže vďaka.

Ďakujem pekne. Obom kolegom ďakujem za podporu.
Naozaj je mojím úmyslom odstraňovať byrokratické a iné nezmysly, ktoré máme napriek našim právnym poriadkom, ktoré možno boli prijaté v dobrej viere, ja o tom nepochybujem, ale v konečnom dôsledku vypálili, tak ako povedal Ondrej, absolútne opačne. A toto jednoznačne sleduje aj táto moja legislatívna iniciatíva, kde som nechcel na jednej strane spôsobiť, že bude ľahké vyhadzovať osoby so zdravotným postihnutím, a na strane druhej som chcel znížiť byrokratickú záťaž spojenú s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou, keďže naozaj mám za to, že ten súčasný právny stav vytvára príliš komplikovanú procedúru. A preto ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu a teším sa na hlasovanie a na to, že pomôžeme osobám so zdravotným postihnutím, aby boli konkurencieschopnejšie na otvorenom trhu práce.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Napriek tomu, že sme ešte len v prvom čítaní, tak mám potrebu sa v krátkosti vyjadriť ku duchu zákona, tak ako tomu má byť v prvom čítaní.
V podstate právo na prácu je u nás koncipované tým spôsobom, že predpokladá tak aktívnu snahu toho, kto sa uchádza o prácu, o to, aby si tú prácu našiel a udržal, a ako je tam aj úloha štátu ako regulátora, ktorý má vytvárať podmienky na to, aby bolo čo najľahšie si nájsť prácu, ale zároveň aby ten trh alebo ekonomika ako taká, ktorá je závislá od trhu práce, fungovala zdravo a vyvážene a efektívne. No a preto si myslím, a nie som sám, vyplýva to aj z toho množstva ľudí, ktorí boli ochotní podpísať sa pod návrh zákona, že prehnaná ingerencia štátu do zmluvnej autonómie subjektov pracovnoprávnych vzťahov, teda zamestnanca, zamestnávateľa, nie je zdravá, nie je zdravým prvkom, ani keď je v istej intenzite realizovaná za účelom akejsi ochrany slabšieho účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
Ja, samozrejme, nebudem spochybňovať, že osoba so zdravotným postihnutím je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie alebo teda má v pracovnoprávnom vzťahu, keď už sa do neho dostane, slabšie postavenie. To určite nie. Len hovorím, že ak je tá ingerencia príliš silná, a ja si myslím, že 30- až 90-dňová lehota je veľmi silná ingerencia štátu, keď navyše ten zamestnávateľ nemá isté, či môže skončiť pracovný pomer s takouto osobou, tak môže pôsobiť kontraproduktívne.
V podstate prax ukazuje, vyplýva to aj z toho, koľko máme osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú nezamestnané alebo koľko z nich pracuje na dohodu alebo na inú formu pracovnoprávneho vzťahu, že teda takto intenzívna ochrana skôr znižuje konkurencieschopnosť, pretože ten zamestnávateľ zo strachu, že nebude vedieť prepustiť takéhoto zamestnanca, ho radšej na pracovný pomer ani nezoberie. To, že ho nezoberie na pracovný pomer, má, samozrejme, celý rad negatívnych dôsledkov. Jednak sa nám veľmi veľa osôb so zdravotným postihnutím pohybuje na prahu chudoby alebo rovno spadlo do, dovolím si tvrdiť, generačnej chudoby. A chudoba je veľmi rozšírený a častý jav, ktorý sa vyskytuje medzi osobami so zdravotným postihnutím, čo by sa dalo odstrániť, keby bola väčšia časť osôb so zdravotným postihnutím uplatniteľná a uplatnená na trhu práce.
Preto si myslím, že tento druh ochrany pri tejto intenzite tej ochrany pôsobí skôr ako ochrana pred pracovným pomerom, nie ochrana pred výpoveďou. A možno bude so mnou niekto nesúhlasiť, ale ja som naozaj hlboko presvedčený o tom, a mám k tomu aj dáta, realizoval sa prieskum cez portál Profesia.sk, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že zamestnávatelia práve kvôli § 66 v jeho platnom a účinnom súčasnom znení nezamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. A práve preto som presvedčený, že takúto zmenu potrebujeme a že práve táto zmena má potenciál prispieť ku vyššej konkurencieschopnosti osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, keďže nebude síce tak intenzívne chránený pred výpoveďou, ale na druhú stranu zamestnávateľ nebude môcť hovoriť, že ho nezamestná alebo nebude ho môcť dostať z hry, ako sa povie, cez to, že je príliš ťažké potom s ním skončiť pracovný pomer.
Jednoducho považujem túto zmenu za dobrú a účinnú a dovoľujem si vás touto formou požiadať o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 777. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 807 z 8. novembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.