Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, neexistuje v slovenskom právnom poriadku zákon, ktorý by ešte viac zvýrazňoval to, že Maďari žijúci na Slovensku sú druhoradými občanmi tejto krajiny. Neexistuje právny predpis v slovenskom právnom poriadku, ktorý by ešte viac umocňoval strach väčšinového národa pred Maďarmi, konkrétne pred tými, ktorí by si chceli vziať štátne občianstvo inej krajiny bez toho, aby prišli o to slovenské, a tie dôvody, pre ktoré by si to občianstvo chceli vziať, by boli čisto len etnické, historické, jazykové, ale s tým, že by tam ten občan nemusel žiť.
Ešte nikdy nikto asi na Slovensku nepochopil, že kým etnické hranice Slovenskej republiky sú zároveň aj hranicami Slovenskej republiky, tak pri nás Maďaroch to takto nie je. Prevláda tu fáma, že tí občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti alebo sú Maďarmi žijúcimi na Slovensku, chcú tento toto štátne občianstvo Maďarska si prijať preto, lebo majú vzťah k samotnému Maďarsku, a to je tiež falošná idea, pretože oni majú vzťah k maďarskému národu ako takému.
Prevláda tu obava z toho, že čo by sa stalo, ak by tu bolo 15-20-tisíc občanov, pretože nepredpokladám, že by ich bolo viac, ktorí by si zobrali toto občianstvo, akým spôsobom by oni vedeli zasahovať do volieb v Maďarsku. Poviem vám to na dvoch príkladoch, že nijak, pretože v roku 2016 hlasovalo 112-tisíc zahraničných Maďarov a 96 % z nich dalo svoj hlas Fideszu, čo prinieslo Fideszu jeden mandát. V posledných parlamentných voľbách hlasovalo zo zahraničia 212-tisíc zahraničných Maďarov a prinieslo to Fideszu nula mandátov.
Takisto je klamstvom to, že by tu ktokoľvek robil z Maďarska kampaň, pretože ju môže robiť aj teraz bez akýchkoľvek problémov, pretože žijeme v Európskej únii, a dokonca v eurovoľbách môžte kandidovať za akúkoľvek stranu, keď ste, keď ste občanom Európskej únie. Dámy a páni, okrem tohto strachu a okrem zvýrazňovania toho, že sme druhoradými občanmi tejto krajiny, neexistuje žiaden dôvod na to, aby nemohlo, nemohli si títo občania vziať štátne občianstvo inej krajiny len z dôvodu etnických, jazykových, historických alebo iných väzieb. Debata o štátnom občianstve vždy vyplaví na povrch tie najnižšie pudy a prirovnávania nás Maďarov žijúcich na Slovensku k vojnovým zónam, ako je to napríklad na Donbase, alebo strašením ukrajinsko-ruským konfliktom, že k niečomu takému by mohlo dôjsť.
A nie je to len doména vás poslancov alebo strán zastupujúcich nacionalistickej, nacionalistických a neonacistických voličov, ale je to doména napríklad aj liberálnych médií, čo sme boli svedkami pred dvoma týždňami, keď sa za jeden týždeň objavili až tri články v liberálnych médiách, konkrétne v SME a konkrétne v Aktualitách a liberálny autor Karel Hirman napísal jeden blog aj v Postoji, čo som veľmi nešťastný z toho, všetky tri mali ten istý názov a predpovedali to isté, predstavte si, že Maďarsko napadne Slovensko, a popisovali tam spôsob, akým to urobili Rusi na Donbase a v Luhansku. Odmietam takéto reči, odmietam strašenie obyvateľov Slovenskej republiky a odmietam to, aby sme my Maďari žijúci na Slovensku boli predstavovaní ako akési riziko pre túto krajinu.
Podotýkam, že tento zákon, tak ako je teraz schválený, a aj táto novela, aká bu... ako bude schválená, tak je v mojich očiach absolútne protiústavná, pretože nikomu nemožno vziať jeho občianstvo proti jeho vôli.
Občan, ktorý si zoberie štátne občianstvo inej krajiny, prejaví vôľu prevziať to občianstvo, ale nie stratiť to slovenské. Chce prejaviť len svoju spolupatričnosť k národu, ku ktorému patrí, a vy všetci mu túto možnosť beriete z mne neznámych príčin alebo z tých príčin, ktoré som, ktoré som teraz povedal, ktoré nemajú absolútne žiaden reálny základ. Na dôvažok, nič by sa nestalo, ak by takýto zákon bol schválený, to znamená, ak by sa vrátil stav spred rok 2010, pretože konkrétne to Maďarsko, voči... proti ktorému sa tu tak brojí a od ktorého sa tak strašne tu všetci bojíte, nevydáva zoznamy tých občanov, ktorí si, ktorí si to štátne občianstvo zoberú. Čiže ak by dnes na Slovensku bolo 100-tisíc ľudí, ktorí majú maďarské štátne občianstvo, slovenské štátne orgány nemajú ako zistiť, o koho ide a či vôbec takíto občania existujú.
Čiže povedzte mi, prosím vás, ďalší dôvod, prečo by sme toto nemohli zlegalizovať a prečo by sme nemohli navrátiť stav spred rok 2010, aby sme žili ako v normálnej demokratickej krajine, v slobodnej krajine, kde si každý robí to, čo uzná za vhodné, a ak sa to neprieči zákonom a ak to nejde proti záujmom Slovenskej republiky.
Neexistuje ani taký argument, ktorým sa tu oháňajú, a to je to, že vraj tento zákon alebo táto novela bude plne v súlade s nejakými európskymi štandardmi. Žiadne európske štandardy neexistujú. Každé, každá jedna krajina má svoje pravidlá, každá jedna krajina má svoj systém udeľovania štátneho občianstva a žiaden systém na to neexistuje. Je to hoax, ktorý pochádza z liberálneho prostredia, ktoré bojuje proti Orbánovi ohňom aj mečom.
Dámy a páni, neobstojí ani ďalší argument, ktorý sa tu tak často pretraktáva alebo ktorý je vo verejnej diskusii, a to je to, že takíto občania strácajú kontakt so svojou krajinou, prejavujú jej neúctu a prejavujú ochotu byť štátnym občanom inej krajiny. Je to tiež, samozrejme, hlúposť. O dôvodoch som už teraz hovoril a toho dôkazom je aj to, že tí občania, ktorí takýmto štátnym občianstvom disponujú, žijú naďalej na Slovensku bez akýchkoľvek problémov a platia tu naďalej dane, živia svoje rodiny, žijú svoj každodenný bežný život.
Dámy a páni, neexistuje žiaden legálny a legitímny dôvod na to, aby občania Slovenskej republiky boli pozbavovaní svojho občianstva napriek alebo proti svojej vôli, tých takmer 4 000 občanov, ktorých, ktorí už pozbavení boli od účinnosti a platnosti tohto zákona, vidíte sami, že drvivá väčšina z nich je tých, ktorí si zobrali české štátne občianstvo, a potom nasledujú rakúski, nemeckí, anglickí a podobne, a z tých maďarských je mizivé percento možno 300, možno do 400 občanov.
Toto sú všetko argumenty na to, aby sme boli demokratmi, aby sme povýšili slobodu človeka nad nacionalistické záujmy a aby sme hlúpy Ficov zákon už niekedy zmenili. S najväčšou pravdepodobnosťou alebo s istotou to nebude dnes, ale verím, že sa raz nájde v Slovenskej republike a v slovenskom parlamente dostatok poslancov, ktorí si budú myslieť to isté, čo si myslím aj ja.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Kočiš, váš prejav bol tak o 4 triedy kultivovanejší ako prejav vašich predrečníkov, napriek tomu ma vždy dokáže fascinovať tá miera nenávisti, toxicity a klamstiev, ktoré vaše hnutie dokáže priniesť do verejnej debaty. Poďme radšej k dátam, pome radšej k faktom.
Po prvé azylanti nie sú, nie sú migranti. Azyl je otázkou medzinárodného práva. Dostať azyl nie je len tak. A to azylanti nie sú žiadne milióny arabských migrantov, ktorí sem chodia, to je fakt.
Poďme teraz na čísla. V roku 2021 Slovensko udelilo azyl 29 osobám, v roku 2020 jedenástim osobám - žiadne hordy migrantov. 29 udelených azylov za minulý rok.
Pome znova k číslam. Áno, presne, z... naše matky, deti si zaslúžia viac. Dúfam, že preto podporíte daňovo-odvodovú reformu, ktorá chce dať 200 euro pracujúcemu človeku na jedno dieťa. Ale celkové náklady tohto zákona na tento rok sú okolo 65-tisíc euro. Za rok sa narodí približne toľko detí, to znamená, že kebyže tieto náklady nemáme, tak dáme euro na jedno dieťa. To nič nezmení. A po druhé tento integračný príspevok máme najnižší v Európskej únii. Najnižší, my sme na chvoste. Česi dajú za rok 8 000 eur integračný príspevok, my dáme za pol roka 2 700 - a to je všetko. To je všetko, pretože ten azylant dostane iba 30 euro na mesiac a jedlo trikrát denne. Vy by ste im aj to zobrali, ale poďme späť k dátam. Sme na chvoste, dávame najmenej, oveľa menej ako Česi a 29 azylantov za minulý rok.

Ja len ďakujem všetkým rečníkom za ich faktické poznámky. Dôvod, prečo som bol... vystúpil, je ten, aby aj ľudia, ktorí sledujú túto rozpravu, pochopili, že tá nelegálna migrácia a problém azylantov nie je tak vypuklý, ako sa snažia niektorí rečníci prezentovať, pretože naozaj na Slovensku, páni, je ročne len 300 žiadateľov o azyl a dostane ho minimálne... minimálny počet žiadateľov, len okolo desať.
A čo sa týka demografickej krivky, áno, máte pravdu, je to problém a musíme sa všetci zamerať na, na mladé rodiny, podporovať rodiny a takto vytvárať dobré zázemie, aby tí Slováci tu zostávali, neodchádzali preč, pretože naozaj je pravda, že v súčasnosti máme na Slovensku okolo 150-tisíc cudzincov, ktorí tu majú či už trvalý, alebo prechodný pobyt, zväčša tu pracuje okolo 50-tisíc Ukrajincov, 16-tisíc Srbov. A to je práve kvôli tomu, že naši ľudia vlastne migrujú preč do zahraničia, odchádzajú za prácou, potom nám chýbajú tu a na to sa máme zamerať. Myslím, že v tom sa všetci zhodneme.
Ale zase nemôžme vytvárať škandál na tom, že ak štát pomôže ročne nejakým 300 žiadateľom o azyl po dobu šiestich mesiacov, naopak, v tomto zákone je aj tá zmena, že doteraz žiadatelia o azyl sa mohli zapojiť do pracovného procesu po deviatich mesiacoch. Teraz túto lehotu Ministerstvo vnútra skracuje, aby tí ľudia, ktorí chcú zostať pracovať na Slovensku, aby už mohli pracovať po šiestich mesiacoch. Toto je ďalšia pozitívna zmena tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vďaka, kolega Milan Potocký, za tento tvoj príspevok aj za tvoje spravodlivé rozhorčenie. Azyl u nás hľadajú zväčša nešťastní ľudia, matky s deťmi, možno pár desiatok ľudí, pre ktorých sme tranzitnou krajinou.
Lenže jednu chybu tvoje vystúpenie predsa len malo. Snažil si sa vysvetľovať veci človeku, ktorý nemá problém na cudzokrajnú matku s dieťaťom odporne hrubo nadávať, kričať a ohrozovať ju. Je mi ľúto ľudí s citlivosťou motorovej píly, ktorí sa tu pasujú do roly ľudomilov, ktorým ide o matky s deťmi. Nie, my už dlhodobo vieme, že im ide iba o šírenie zloby, nenávisti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vďaka, Milan, za tvoj príspevok do rozpravy. V roku 2005 som pol roka pracovala ako výjazdový psychológ do záchytných a pobytových utečeneckých táborov. Vtedy bolo tých migrantov a tých žiadateľov o azyl trošku viac ako teraz, možno desaťnásobne, avšak častokrát to bolo iba preto, že boli zachytení na našom území, pretože Slovensko je stále iba tranzitnou krajinou. Väčšina tých ľudí túži ísť do Nemecka, do Rakúska, do Francúzska, Španielska, Škandinávie. Takáto je situácia.
Počet udelených azylov od roku ’93 do súčasnosti je 900. Za minulý rok to bolo 29 priznaných azylov. Musíme uznať, že 903 z počtu podaných žiadostí 56-tisíc nie až tak veľa, a ako Milan už aj spomínal, ľudia, ktorí žiadajú o azyl, a ľudia, ktorí ten azyl dostanú, to sú naozaj ľudia, ktorí sú reálne ohrozený vojnou, nepokojom alebo prenasledovaním z náboženských, rasových a iných dôvodov.
Nebavíme sa tu o ekonomických migrantoch. Bavíme sa tu naozaj o pomoci ľuďom, ktorí sem prídu bez čohokoľvek na to, aby mali kde bývať, aby mali strechu nad hlavou, aby sa naozaj mohli integrovať do spoločnosti. Spoločnosť musí vždy podať ruky tým, ktorí tú pomoc potrebujú, pretože ak by sme sa tvárili, že problém neexistuje, alebo sa ho snažili nejako vymietiť, otočilo by sa to tak či tak proti nám. Tiež som smutná z toho otáčania tejto témy s cieľom získavania politických hlasov a bavíme sa tu naozaj o rôznych veciach, pretože toto je naozaj oblasť, ktorá, v ktorej máme možnosť preukázať solidaritu, a keď si to porovnáme s inými krajinami v Európe, tak tých žiadateľov aj tých udelených azylov je naozaj veľmi máličko. A myslím si, že musíme byť v prvom rade ľuďmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som neplánoval vystúpiť, ale očakával som, že tento zákon zneužijete na sebaprezentáciu a úplne, by som povedal, neférovým spôsobom ho vyložíte verejnosti.
Mňa veľmi mrzí, že v tejto miestnosti hovoria o nelegálnej migrácii a o azylantoch ľudia, ktorí v živote možno ani nelegálneho migranta nevideli. Ja som sa tejto téme, páni, venoval roky. Na rozdiel od vás som viackrát navštívil Útvar policajného zaistenia v Sečovciach pre cudzincov, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach, oddelenie hraničnej kontroly na slovensko-ukrajinskej hranici, takisto Záchytný tábor v Humennom a dovolím si povedať, že aspoň som trošku pričuchol k nelegálnej migrácii a k azylantom.
A čo ste nepovedali verejnosti, je to, že tento zákon o azyle má vlastne, jeho hlavná zmena je o tom, že doteraz sme čerpali peniaze pre azylantov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, z peňazí Európskej únie. Tieto peniaze na niekoľko mesiacov, keď tento fond nebude funkčný, stratíme a to znamená, že ak nenájdeme finančné prostriedky vo vlastnom rozpočte, tak sa nám budú azylanti motať kde, páni, a nelegálni migranti? Po uliciach? Budú na staniciach? (Reakcia z pléna.) No, ale to je realita, pán poslanec. To je realita. Vy keď nenájdete finančné prostriedky na to, aby sme tých ľudí umiestnili v špeciálnych zariadeniach, kde majú byť, tak potom budú sa nám voľne potulovať po uliciach? Toto vy chcete?
A viete, o akej sume sa bavíme? Tu strašíte ľudí, že neviem koľko pôjde z rozpočtu. Ide o 60-tisíc eur na rok 2022. Na ďalšie roky, 2023, ’24: 130-tisíc eur. Vy stále tu rozprávate v rozprave, ako keby hordy nelegálnych imigrantov a utečencov zaplavovali Slovensko. Sám dobre viete, že kontinuálne takmer každý rok je približne 300 žiadateľov o azyl na Slovensku. A azyl dostane možno 20 ľudí - max... 20-30. To je podľa vás nejaká horda migrantov, ktorá tu vlastne oberá štát a rozpočet o veľké finančné prostriedky? Je to absolútny nezmysel.
Takže... Za ďalšie. Hovoríte o solidárnosti. Keby ste bol niekedy v záchytnom tábore, tak by ste videl matky s deťmi na rukách, ktorí prichádzajú z utečeneckých krajín, kde im ide o život, a nemajú nič, pán Mazurek, nič, len holý život. Choďte do záchytného tábora v Humennom. Uvidíte tam ix matiek, ako tam držia za rúčky deti malé, majú ročné deti na rukách, nemajú nič. Ušli pred smrťou, pred hladom, pred vyhrážkami. A my týchto ľudí máme nechať napospas osudu, keď prídu sem na Slovensko?
A za ďalšie. Nestrašte ľudí, pre nelegálnych migrantov, azylantov Slovensko nie je zasnúbená zem, pokračujú ďalej. Pokračujú ďalej. To nemá zmysel, s vami debatovať.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 827). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Hlasovať budeme zajtra o jedenástej hodine.