Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tak ako som už v úvodnom slove povedala, budeme sa snažiť s týmto zákonom dosiahnuť to, aby ťažko zdravotne postihnuté osoby pri hospitalizácii alebo aj pri ambulant, poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti mali svoju osobu, ktorú si určia, ktorá môže byť ich rodinný príslušník alebo blízka osoba, v snahe zlepšiť komunikáciu, starostlivosť o takýchto pacientov.
Pôvodným naším zámerom bolo zahrnúť všetky ťažko zdravotne postihnuté osoby, avšak po takých prvotných analýzach, ktoré sme mali z niektorých poisťovní, hospitalizovaných takýchto osôb je, myslím, ak sa nemýlim teraz, viac ako 14 %, čo by mohlo mať dosť významný efekt na možno na priestorové vybavenie určitých oddelení a podobne. Takže sme zúžili túto skupinu osôb len na tie osoby, ktoré nie sú schopné dať informovaný súhlas, to znamená osoby, všetky detský pacienti s ťažkým zdravotným postihnutím a osoby, ktoré majú svojho zákonného zástupcu.
Zákon sa posúval o jeden mesiac a bolo to z dôvodu toho, že tá formulácia, ktorú sme pôvodne navrhovali, nebola úplne jednoznačná a dostačujúca, takže sme si nechali čas a upravili to aj podľa požiadaviek legislatívnej rady vlády aj podľa ministerstva zdravotníctva tak, aby vlastne všetky strany boli spokojné a tá formulácia bola jednoznačná a ľahko uplatniteľná v praxi. To je teda, ten kto nečítal tú spoločnú správu, to je vlastne obsahom aj tých dvoch pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe. Vôbec sa nemení zámer tohto zákona. Nijako sa nerozširuje ani nezužuje, len sa presne vymedzuje, ktoré osoby to sú a že to môže byť v jednom čase iba jedna osoba.
Verím, že vás chcem aj poprosiť o podporu a verím, že spoločne schválením tohto návrhu zákona sa nám podarí zlepšiť starostlivosť o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďakujem pekne

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 773, vo výboroch Národnej rady.
Vládny návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne určené výbory, ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Opravujem, je to, je to poslanecký návrh zákona.
Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 129 z 15. marca 2022, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslankyňu Moniku Kaveckú za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade mojej neúčasti.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, milé panie poslankyne, milí páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Zuzanou Šebovou.
Ide o návrh, ktorý dopĺňa, ktorým sa dopĺňa zákon 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný v nadväznosti na poznatky o pretrvávajúcich nedostatkoch v praxi poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom s ťažkým zdravotným postihnutím. V praxi totiž často vznikajú situácie, keď je potrebná hospitalizácia takejto osoby a vzhľadom na svoje postihnutie hlavne nedostatok zmyslových alebo duševných schopností je prítomnosť blízkej osobnosti, my sa domnievame, že nutná. Zdravotníckym pracovníkom to pomôže, tak aby vedeli, ako s touto osobou čo najlepšie zaobchádzať.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rodinu, je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom. Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom.

Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom. Pán predsedajúci, chcel by som uviesť hlasovanie, dám ho dodatočne potom.

Ďakujem. Len minútku. Chcem povedať na záver, že je to mimoriadne dôležitá otázka, ja viem, áno, sme politici, aj v parlamente je ten politický boj viazaný, koaličné návrhy, opozičné návrhy, názory a tak ďalej a tak ďalej. Toto je vec, ktorú popisuje pán Drgonec napríklad jednoznačne v jednej publikácii. Na začiatku stojí kreácia orgánov verejnej moci a vymedzenie ich kompetencie. Tá by mala byť výslovná, jednoznačná, nevzbudzujúca pochybnosť o tom, čo orgán verejnej moci smie. Takže tu ide o to, aby sme aj týmto ústavným zákonom zmenili, jednoznačne určili, kto má v danej veci ako súd konať. Takže by som poprosil, aby sa z tohto nerobila politika. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1223 z 2. februára 2022 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý nebol podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku uznášaniaschopný.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 139 zo 14. marca 2022 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 142 na jej 62. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni poslanci, poslankyne nie, pani poslankyňa a páni poslanci, k tomuto návrhu zákona som povedal vlastne skoro hlavnú podstatu už pri prvom čítaní.
Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je podporiť jednoznačnosť výkladu v čl. V ústavného zákona č. 254/2006 o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vo vzťahu k určeniu súdu príslušného na preskúmanie rozhodnutia výboru.
V jednoduchosti. Pokiaľ NBÚ rozhodne, že niekomu tú previerku berie, odníme, tak má možnosť sa odvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí NBÚ. Ak NBÚ rozhodne, tak každý má právo na súdnu ochranu a podľa ústavného zákona 254/2006 je tam uvedené, že táto kompetencia patrí Najvyššiemu súdu. Avšak v roku 2020 sme zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti s reformou súdnictva ako zákon 423/2020. Prišlo s účinnosťou od 1. augusta 2021 aj k zmene § 11 písm. a) SSP-čka, Správneho súdneho poriadku. Podľa tejto zmeny o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného rozhoduje Najvyšší správny súd. Toto ustanovenie je však v rozpore s čl. V druhou vetou ústavného zákona č. 254/2006, podľa ktorej je na preskúmanie rozhodnutí príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, teda Najvyšší správny súd sa dostáva do situácie, v ktorej mu zákonná právna norma prikazuje konať, avšak právna norma vyššej právnej sily zveruje pôsobnosť na dané konanie úplne inému súdu. Najvyšší súd a Najvyšší správny súd sú tzv. v jednej, v tej istej rovine. Najvyšší súd má občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu a Najvyššiemu správnemu súdu bola zverená kompetencia správneho súdnictva.
Ako je uvedené aj v tom § 11a SSP-čka, Najvyšší správny súd rozhoduje o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a v tom čl. V ústavného zákona 254 je uvedené, že aj príslušný Najvyšší súd.
Keď si to uvedomíme, tak právna úprava prijatá zákonom č. 423/2020 je novšia v porovnaní s právnou úpravou prijatou ústavným zákonom 254/2006. Napriek tomu sa nemôže aplikovať novšia právna úprava, nakoľko by to konanie bolo v rozpore s právnou normou vyššej právnej sily. Takisto Najvyšší správny súd nemôže postúpiť vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, nakoľko podľa § 11 písm. a) SSP-čka je povinný konať, pričom v právnom štáte aj napriek zjavnému rozporu s predpisom vyššej právnej sily je viazaný prezumpciou správnosti účinnej zákonnej úpravy. Právne záväzným spôsobom konštatovať nesúlad právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily patrí podľa Ústavy Slovenskej republiky jedine Ústavnému súdu.
Takže takéto prípady už nastali a išli podania na Ústavný súd na výklad zákona, ale v zmysle tých zákonov, ktoré boli poschvaľované, aj charakteru tohto súdnictva ako správneho by toto mal robiť Najvyšší správny súd, takže z toho dôvodu precizujeme aj tento ústavný zákon a vkladáme tam toto jedno slovíčko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, takže v krátkosti vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku upravuje relatívne samostatný proces smerujúci k odvráteniu hroziaceho úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka. Verejný záujem na úprave vzťahov týkajúcich sa odvrátenia hroziaceho úpadku dlžníka, je tu premietnutý ako ustanovení práva a povinností jednotlivých zúčastnených subjektov v štádiu skoršom, ako je to pri zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Pričom však zákonom chránené záujmy spolu veľmi úzko súvisia, resp. sú v mnohom totožné. Preto bolo potrebné do jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktoré najdôležitejšie z pohľadu trestného, ktoré sú najdôležitejšie z pohľadu trestného práva z týchto záujmov, ktoré chránia, zahrnúť aj záujmy upravené aj týmto návrhom zákona.
Takže z toho dôvodu som tento proces z hroziaceho úpadku ako samostatného konania premietol aj do paragrafov Trestného zákona do 241, ktoré sa týkajú machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním. Ďalej do 242 - marenie konkurzného a vyrovnávacieho konania do skresľovania údajov hospodárskej obchodnej evidencie do 259.
Takže ešte môžem k tomu povedať, do tej 241, tak tam ide o to, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z predpisov konkurzného práva, ale okrem toho sa v § 242 ods. 1 písm. a) zameriava aj na porušovanie iných povinností, nielen na povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy je dobrovoľným inštitútom.
Preto nie je možné sankcionovať ich nevyužitie, tak ako nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nevylučuje sa však situácia, že reštrukturalizácia vrátane jej preventívnej formy nesplní svoj účel a podnik sa nepodarí zachrániť, a teda je potrebné začať konkurzné konanie.
Ale to už sme v konkurznom konaní, kde sa aktivujú povinnosti podať za podmienok ustanovených zákonom dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Takže to bolo také odôvodnenie, tak si dovolím prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej, Miloša Svrčka, Michala Luciaka a Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona o riešení hroziaceho
úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 228/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z. a zákona č. 357/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 241 ods. 1 sa za slovo "plánu" vkladajú slová "alebo verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu".
2. V § 242 ods. 1 sa v úvodnej vete za slovo "marí" vkladajú slová "verejnú preventívnu reštrukturalizáciu,".
3. V § 259 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) riešenie hroziaceho úpadku verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou, konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo".".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Navrhovaný článok nadobudne účinnosť 17. júla 2022, čo sa zohľadní v ustanovení o účinnosti.
Ďakujem, skončil som.

Budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem pekne.