Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec,...
Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
