Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a súhlasil s ním a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúčal Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona pod tlačou 849a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 25. marca 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, tiež sa chcem poďakovať za túto rozpravu. Takto si predstavujem, že by to v Národnej rade malo vyzerať, že všetci máme konštruktívne pripomienky, nápady. Samozrejme, nie všetci so všetkým musíme súhlasiť, ale dôležitá je tá, dôležitá je vlastne tá dohoda spoločná, aj keď nie je 100-percentná, ale myslím že tá spokojnosť je na všetkých stranách. Teda chcem ohlásiť, že hlasovanie o týchto troch zákonoch bude zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Rovnako ako kolega Jaromír Šíbl poďakoval mne, tak ja by som sa mu tiež chcela poďakovať, pretože tiež bol v tíme a z hľadiska tých pozmeňovacích návrhov, ktoré predstavil vo svojom príhovore, tak bol veľmi dôležitou kontaktnou osobou. Pracovný tím bol zložený z odborníkov štyroch koaličných strán, samozrejme, keď sa rodí kompromis, nikdy nie je možné vyrokovať pozmeňovacie návrhy a dosiahnuť 100-percentnú spokojnosť, dôležitá je však dohoda, dohoda. A diskusia prebiehala aj na úrovni tímov pána ministra Jána Budaja, štátneho tajomníka Michala Kiču a tímu pána podpredsedu Štefana Holého a, samozrejme, za účasti pána premiéra Eduarda Hegera, ktorý vložil svoj čas aj svoje myšlienky do tohto reformného procesu.
Naša práca nekončí, pretože bude treba novelizovať ďalších 50 zákonov súvisiacich s touto legislatívou, takže môžem povedať, že prijímame alebo budeme schvaľovať novú paradigmu v oblasti územného plánovania a výstavby, ale práca nás ešte len čaká.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná reforma územnoplánovacej a stavebnej legislatívy vzbudila zaslúženú pozornosť či už v tomto pléne, ale aj zo strany odbornej verejnosti a, samozrejme, aj zo strany občanov, ktorí s ňou budú v budúcnosti dotknutí.
Samozrejme, súhlasím s predkladateľmi, že reforma v tejto oblasti je potrebná, na druhej strane v prvom čítaní sme spolu s viacerými kolegami a kolegyňami z nášho poslaneckého klubu a tiež z radov odbornej verejnosti prezentovali k týmto návrhom množstvo závažných výhrad a pripomienok. Po schválení týchto návrhov zákonov v prvom čítaní tu bola jedinečná šanca zásadným spôsobom predložené návrhy do druhého čítania vylepšiť tak, aby hlavné ciele reformy bolo možné dosiahnuť.
Môžem konštatovať, že túto šancu na zlepšenie sme vďaka enormnému nasadeniu viacerých kolegov, kolegýň, na prvom mieste, samozrejme, tiež musím poďakovať tu prítomnej pani poslankyni Zite Pleštinskej, ale aj mnohí ďalší, či už z úradu pána podpredsedu vlády, z nášho poslaneckého klubu, alebo aj z ministerstva životného prostredia a ďalších inštitúcií. Tak túto šancu sme skutočne využili a aj keď možno nie na celých 100 %, ale určite aspoň na takých 80, 90, čiže naozaj teraz máme pred sebou finálny návrh zákona na hlasovanie, o ktorom už sa dá, o ktorom už sa dá hlasovať.
Chcel by som len veľmi stručne zrekapitulovať, keďže už to tu bolo predrečníkmi podrobnejšie rozobrané, z môjho osobného pohľadu, čo sa podarilo zmeniť medzi tým prvým a druhým čítaním.
V zákone o územnom plánovaní určite významnou zmenou oproti pôvodnému návrhu bolo, že zadanie územného plánu sa podarilo vrátiť do zákona, inštitút zadania územného plánu ako rámcového dokumentu, ktorý vytvára pravidlá a smerovanie rozvoja obcí a ktorý je záväzný aj pre všetky nové zmeny a doplnky územného plánu. Takisto bola zrušená navrhovaná možnosť obstarávať zmeny a doplnky všetkým právnickým a fyzickým osobám. To znamená, že územnú plánovaciu dokumentáciu, územnoplánovaciu dokumentáciu – tak ako doteraz – bude môcť obstarávať len obec. Podnety však môže naďalej zasielať ktokoľvek.
Z hľadiska životného prostredia zásadné dokumenty – ako krajinný plán, zásady ochrany pamiatkového územia, mapy povodňových rizík, ako aj dokumentácia ochrany prírody a krajiny – sa stávajú záväzným podkladom pri vypracovaní územných plánov a ich zmien. Takisto posúdenie strategického dopadu z hľadiska hodnotenia vplyvov na životné prostredie a k tomu primerané návrhy opatrení sa stávajú záväzným dokumentom.
Predseda stavebného úradu bude odvolateľný aj bez udania dôvodu. Takisto bola zrušená navrhovaná finančná kompenzácia majiteľovi pozemku v prípade vyhlásenia stavebnej uzávery. Podnet stavebníka na záväzné stanovisko obce, s ktorým prípadne nesúhlasí, bude namiesto stavebného úradu posudzovať ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vydať aj nové stanovisko. V prípade, že ministerstvo životného prostredia vydá záväzné stanovisko, ktorým nahrádza stanovisko obce ako územnoplánovacieho orgánu a obec s týmto stanoviskom nesúhlasí, môže obec podať žalobu, ktorá má odkladný účinok. Takisto došlo k spresneniu lehôt na vyjadrenie, tak aby dotknutý orgán mal dostatok času doručiť svoje stanovisko. V procese vydávania záväzných stanovísk došlo k zvýšeniu právnej istoty. Bude toto záväzné stanovisko vždy platiť dva roky, bez ohľadu na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, tak aby občania mali právnu istotu, že keď majú vydané záväzné stanovisko, tak jeho časová účinnosť bude tieto dva roky. Takisto sa nám podarilo dotiahnuť množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia zohľadnenie prakticky všetkých, alebo veľkej väčšiny chránených záujmov v procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie.
Pokiaľ ide o zákon o výstavbe, takisto sa nám podarilo viacero pozitívnych zmien oproti pôvodnému návrhu, napr. ponechanie definície, súčasnej definície rodinného domu a bytového domu, aby sa zachovala právna istota zmeny v postavení projektanta v navrhovanom postavení, tak aby nemohol vykonávať projektant žiadnu stavebnú exekutívu a musel predkladať transparentnú správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Za zmenu účelu stavby sa napríklad považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie, a takisto je potrebné na to povolenie. Zamedzila sa navrhovaná dodatočná legalizácia stavby v prípade odklonu od projektu a stavebného povolenia. Takisto sa zabezpečilo, aby proces povoľovania stavebných prác a stavebného konania nebolo možné žiadnym spôsobom obchádzať. Je tu prísna kontrola odchýlok od projektu stavby a stavebného zámeru, tak aby sa opätovne mohli dotknuté orgány v prípade potreby vyjadriť.
Za veľmi významnú zmenu z hľadiska životného prostredia považujem, že všetky stavby, ktoré z hľadiska ich predpokladanej významnosti vplyvu na životné prostredie je potrebné posúdiť, bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, prípadne iné orgány v jeho pôsobnosti. Následne bude ministerstvo životného prostredia tieto stavby aj overovať a kolaudovať. Upravilo sa, posilnilo postavenie účastníka konania tak, aby bol informovaný aj o overení projektu stavby, povolení skúšobnej prevádzky, povolení predčasného užívania stavby, aj o vydaní kolaudačného osvedčenia. Účastník konania, pokiaľ je spokojný, môže podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby, kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby. Takisto aj tu došlo k spresneniu lehôt, tak aby mal dotknutý orgán dostatok času doručiť svoje stanovisko. Došlo k navráteniu pôvodného a už zaužívaného pojmu "rozhodnutie o povolení stavby". Bola zabezpečená účasť dotknutej verejnosti, pokiaľ je stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny. K významným zmenám došlo aj v navrhovaných prílohách, najmä pri drobných stavbách, tak aby nehrozilo riziko, že na Slovensku vznikne nejaký stavebný ošiaľ, a zabezpečuje sa tak relatívne vysoko transparentný a poctivý proces, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť a dotknuté orgány.
Z hľadiska životného prostredia a adaptácie na zmenu klímy významnou zmenou je, že sa uľahčilo povoľovanie realizácie vodozádržných opatrení v extravilánoch. Takisto boli doplnené pokuty pri čiernych stavbách, a dokonca tu máme aj možnosť prepadnutia stavby do vlastníctva štátu, ak by odstránenie stavby nebolo účelné.
Čiže ako som povedal, zákony v navrhovanom znení, tak ako ich máme teraz, nie sú možno dokonalé, ale naozaj myslím si, že budeme s nimi vedieť žiť, ako už viacerí predrečníci povedali, že prípadné nedostatky, ktoré sa ukážu pri zavádzaní zákonov do praxe, že budú sa dať priebežne odstraňovať a riešiť.
Ešte raz ďakujem.

Ja budem veriť tomu, že teda nejakým spôsobom dôjde k zhode a nebudem to brzdiť, ale v každom prípade uvidím, čo sa stane pri zákone o Bratislave, pretože ja nikde nemám istotu, že to v tom zákone o Bratislave vylezie von, a že jednoducho necháme tú rozhodovaciu právomoc aj na tých mestských častiach. Ja len môžem veriť, že to tak bude. To je asi zhruba celé, a môžem vám ale sľúbiť, že fakt, ja budem bojovať o tie mestské časti, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, a je mi, je úplne jedno, kto to je. Takže to je všetko.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja tiež hneď na úvod chcem poďakovať Zitke, lebo tá robota, ktorú má za sebou, je tak obrovská, že taký balvan ťahať pred sebou, to je katastrofa. Ja ti srdečne ďakujem, lebo toto by sme my nedali, ani keby sme sa zbláznili. Takže asi tak.
Ja sa vrátim k tomu, čo páli mňa najviac. Ja som sa narodila v Bratislave, bývam v Bratislave, žijem v Bratislave, asi aj umriem v Bratislave. Narodila som sa v Ružinove, bývam v Ružinove a asi tam aj umriem, takže to je ten dôvod, prečo v podstate sa otáčam na pána starostu Chrena a prečo komunikujem najviac s ním. To len tak na úvod.
Ale dôvodom je, dôvodom je úplne iná vec. Riešili sme celú tú dobu systém tzv. dvoch pečiatok. Systém dvoch pečiatok je o tom, aby v Bratislave o územnom pláne a o stavbe mohli rozhodovať aj mestské časti, aby tam nebolo iba mesto samotné. Aby aj starostovia mestských častí mali právo na to, aby nejakým spôsobom vedeli ovplyvniť výstavbu v ich mestských častiach.
Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal kolega Karahuta, znie tento bod takto, obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade podľa zákona Slovenskej (národnej) rady 377/1999 Z. z. o hlavnom meste Slovenska v znení neskorších predpisov na území hlavného, zámeru v súlade s územným plánom obce na území hlavného mesta Bratislava mestu alebo mestskej časti. Takže mestu alebo mestskej časti? Ako toto je niečo, čomu ja nedokážem rozumieť. Kto mi vydá stavebné povolenie? Bude to mesto, alebo to bude mestská časť? Sme tu v absolútnom nesúlade a ja by som bola rada, keby sme si toto ujasnili. Ja chápem, že sa odvolávame na zákon o hlavnom meste, ale stále mi nie je jasné, že kto to vydá, či to bude mesto alebo mestská časť, lebo takto to stojí, takto to stojí v tom pozmeňováku. Nerozumiem tomu. Neviem, za kým mám ísť.
Ja plne podporujem ten stavebný zákon v takom znení, ako je, ale toto je bod, ktorý jednoducho mňa páli. Ja tu zastupujem naozaj nielen Martina Chrena, ale starostov, ktorí mi poslali list ešte pred niekoľkými mesiacmi, a to je ten dôvod, prečo ja som bojovala. Ja osobne bojujem za každú mestskú časť v Bratislave, neni to iba Ružinov. Čiže áno, viem, že sa otáčate na Martina Chrena, ja tiež s ním komunikujem, pretože ja som Ružinovčanka, ale nie je to jediný starosta. Je ich tu viac. A ja naozaj chcem, aby sme to odhlasovali tak, aby bolo úplne jasné, že mestská časť bude môcť zasahovať do zákona a respektíve do schvaľovania, prepáčte, nie do zákona, ale do schvaľovania týchto procesov. Pretože mne nie je jedno, či mesto schváli, že mne čistička vôd vyrastie za barákom, keď s tým nebude mestská časť súhlasiť. Hej? Jednoducho je to tak. A ak toto bude vyriešené, ja nemám absolútne žiaden problém.
Áno, je to, že sa to nebude riešiť v zákone o hlavnom meste (reakcia navrhovateľa), dobre, dobre. Všetko to bolo narýchlo, aj včerajšia porada sa zvolala narýchlo, ja som bola v Košiciach s pánom premiérom, pán premiér sa tiež postavil za dve pečiatky, bolo to od začiatku tak a potvrdí vám to aj Zitka Pleštinská, lebo povedal to premiér aj na kluboch u nás, aj na odborných debatách, a zrazu sme zistili, že sa tu nebavíme o dvoch pečiatkach, že sa tu bavíme o niečom inom.
To znamená, chcem len jasnú odpoveď, chcem, aby sme to mali čierne na bielom, že jednoducho tie mestské časti nebudú vyčlenené z rozhodovania o tom, čo sa postaví v ktorej mestskej časti. Ja viem, že kolegov to možno nezaujíma, ja ich chápem, nie sú z Bratislavy, že to skôr bude zaujímať Bratislavčanov, ale toto je tak veľké mesto a každá mestská časť má tak veľa obyvateľov, ako nemajú ani oni, ich mestá, ich obce. Takže považujem to za veľmi dôležité a budem rada, ak dostanem odpoveď na tieto otázky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať kolegovi Petrovi Kremskému za kompliment. Skutočne som veľa hodín venovala týmto zákonom, ale keby nebolo pochopenie vlastne na strane, zase, navrhovateľa a jeho tímu, ktorý sa vlastne tiež venoval každému mojemu pozmeňovaciemu návrhu, tak by sme sa nedopracovali ku kompromisu. Môžem ho ubezpečiť, že pracovný tím v Národnej rade Slovenskej republiky si veľmi dôkladne prečítal každý jeden paragraf a každý jeden odsek tohto paragrafu. Naši právnici, hlavne Martin Kožár, naši asistenti veľmi dôsledne porovnávali pôvodný návrh a každý pozmeňujúci návrh. Rozpravu sme zlúčili z toho dôvodu, že v prvom čítaní sa poslanci vyjadrovali rôzne, teda ku, mali sme vlastne tri rozpravy a každý sa vyjadroval k inému zákonu a k inému vlastne čítaniu, takže z tohto dôvodu bola zlúčená, aby vlastne každý mohol sa vyjadriť v jednej rozprave aj k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe. Takže zrejme pán navrhovateľ dá k tomu pripomienky a uvidíme, že ako sa to vyrieši, k tomu, čo povedal pán Kremský.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni. Ťažko sa rozpráva k prázdnym sedačkám, ale verím, že aj za (povedané so smiechom), za nimi sa skrývajú ľudia, ktorí počúvajú a ktorých zaujíma táto téma. (Reakcia z pléna.) Jasné. Som rád, že sú v kanceláriách v bezpečí, ale potom odtiaľ sa ťažko dávajú faktické poznámky.
V prvom rade chcem vyjadriť moju radosť, že po 50 rokoch sa hádam podarí zmeniť stavebný zákon, územné, územné konanie. Myslím si, že naozaj ten zákon, ktorý tu bol dlhé roky, je už veľmi ťažko použiteľný v praxi, prináša veľmi veľa problémov, a svedkami toho sme, keď vidíme, ako rastú ceny bytov na Slovensku, za prvý štvrťrok tohto roka v Bratislave napr. o 25 % medziročne. A myslím si, že je to veľmi ťažké pre ľudí, ktorí si hľadajú hlavne prvé bývanie, ktorí sa musia zaviazať na celý život, splácať úvery, a myslím si, že jedným z dôvodov tejto situácie je aj to, že stavebná legislatíva je veľmi nepružná, skostnatená, zaostalá, prekonaná. A pripraviť vôbec projekty a povoľovanie na to, aby sa konečne mohlo začať stavať, trvá roky, a zatiaľ sa tá situácia výrazne zmení a je niekde úplne inde.
Takže to k tomu, že naozaj som veľmi rád, že takáto legislatíva sa podarila pripraviť a že nejakým spôsobom sa dostane hádam cez tento parlament, keď teda ho schváli.
Má to však svoje "ale". Určite viete, že som bol jeden z hlasných kritikov týchto zákonov ešte predtým, ako prišli do parlamentu, a myslím si, že naozaj stav, v akom prišli do parlamentu, nie je dôstojný Národnej rady Slovenskej republiky. Dôkazom toho sú spoločné správy, stovky, stovky novelizačných bodov, a myslím si, že naozaj to, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sa tieto zákony vrátili a prepracovali a tak znova predložili do parlamentu, by bola asi tá jednoduchšia cesta. Napokon sa to ukázalo, aj časovo by to zrejme znamenalo to isté, keďže sa tie zákony aj tak posunuli na ďalšiu schôdzu, minulý mesiac. Čiže nechcem sa teraz tváriť, že však ja som to hovoril, ale niekedy aj je dobré dvakrát merať a raz rezať, takže myslím si, že naozaj je to škoda, že takáto legislatíva sa trošku šije takto horúcou ihlou, a že tie stovky novelizačných bodov, neviem, kto z nás mal čas si preštudovať a naozaj sa nad nimi zamyslieť, porovnať ich s pôvodným návrhom zákona, porovnať ich s terajším stavom, to je naozaj práca na hodiny a dni. A myslím si, že pán podpredseda vlády Štefan Holý trošku s tým aj počítal, že sa mu podarilo tak nás trošku ukonať a povedať si, jak, už nech to ide, jak to ide. A myslím si, že to nie je dobré. Myslím si, že to nie je dôstojné Národnej rady a nemalo by sa to tak robiť.
To, čo ja ako predseda hospodárskeho výboru považujem za veľký prínos týchto zákonov, je zrýchlenie procesov. Dúfam, že sa to aj potvrdí v praxi. Niektorí primátori mi hovoria, že to tak nebude, že to bude naopak, ale ja sa skôr prikláňam k tomu, že to hádam tie procesy zrýchli. Súvisí to hlavne s tým, že sa zlúči územné stavebné konanie, pretože toto vlastne veľmi zdržovalo celé stavebné zámery.
Čo ja považujem za prínos, je aj elektronizácia. Samozrejme, tá elektronizácia sa teraz trošku zredukovala práve našimi návrhmi, pretože hnať to do absurdnosti pri elektronizácii alebo do nepripraveného stavu pre veľmi veľa obyvateľov tejto krajiny by bolo, by bolo asi veľmi nevhodné. Mohlo by sa tak stať, že napr. niekomu vedľa domu niečo vyrastie, čo, o čom vôbec nevie, pretože jednoducho sa nepozerá do svojej elektronickej schránky, ktorú možno ani nevie, že ju má, a asi by to nebolo niečo, čo by bolo v prospech občanov. Takže vlastne trvali sme na tom, že tieto procesy by mali prebiehať tak, aby sa ten človek mohol dostať k tej stavebnej dokumentácii aj v papierovej podobe alebo minimálne mať nejaký bod, kde sa môže s ňou oboznámiť, pokiaľ teda nie je zbehlý v používaní počítačov a v digitálnych rôznych programoch, ako aj tu poniektorí poslanci Národnej rady. Čiže sme sa snažili vyjsť v ústrety.
Myslím si, že podarilo sa nám presadiť zmeny, ktoré tie zákony posunú dopredu a posunú ich v tom, aby boli lepšie zrealizovateľné. Ja by som chcel znovu tu vyzdvihnúť kolegyňu Zitku Pleštinskú, ktorá na tom strávila hodiny a hodiny a hodiny. Ja som ju naozaj obdivoval, že ešte vládala a že vlastne dokázala mať prehľad v tom, čo všetko už sa schválilo, čo sa dohodlo, čo ešte nie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že to bola naozaj veľká práca, a myslím si, že tuto pán podpredseda vlády by jej mal kúpiť jednu obrovskú kyticu za to všetko, pretože to bolo ako, veľkú, veľmi veľkú časť práce urobila za neho. Čiže myslím si, že to, to bola naozaj veľká práca.
Ja mám, k čomu mám ja výhrady, teda ktoré neboli rozptýlené, ktoré som aj komunikoval, je informačný systém. Myslím si, že ten informačný systém nového úradu bude pekelne drahý, a chcel by som naozaj vyzvať aj vás ako poslancov, aj médiá na to, aby sme sledovali tento proces, pretože myslím si, že to, že dnes sa o tom ani vlastne nehovorí, koľko peňazí to bude stáť, to je niečo, čo je veľmi nebezpečné pre rozpočet tejto krajiny, a myslím si, že sa to môže veľmi, veľmi zvrhnúť a rozbehnúť do netušených rozmerov, pokiaľ to nebudeme strážiť. Vlastne poplatky na tento systém, alebo teda tento systém sa má financovať z poplatkov z každej stavby v tejto krajine, a myslím si, že výška týchto poplatkov by mala byť naozaj niečím, o čom sa bude tvrdo rokovať a tvrdo vyjednávať, pretože ak každý, kto bude niečo stavať, zaplatí z toho poriadnu sumu, tak vlastne to bude mať vplyv na všetkých nás, budeme to platiť v poplatkoch za služby, za tovary, za rôzne činnosti a jednoducho zaplatíme to všetci z našich vlastných peňaženiek. Takže ja v tom budem veľmi opatrný a budem od pána podpredsedu vlády si pýtať veľmi jasné čísla, kým akékoľvek financie sa na toto vyčlenia.
Jednu vec, ktorú ja pokladám za veľmi dôležitú, kde teda som bol ochotný ísť na barikády, bola certifikácia subdodávateľov, tam vlastne pôvodné znenie tohto zákona žiadalo, aby vlastne každý subdodávateľ, teda nielen generálny dodávateľ, ale aj subdodávatelia pri vyhradených stavbách boli certifikovaní na tomto novom úrade. Ja to pokladám za zbytočnú byrokraciu a za zbytočné otravovanie podnikateľov, pretože oni vlastne už pri vydávaní živnosti musia doložiť svoju odbornosť, čiže napríklad vodár musí mať určitú odbornosť, elektrikár, tak isto kominár napríklad a tak ďalej a tak ďalej. Čiže chcieť od nich, aby ešte raz išli na nejaký úrad a ešte raz si vybavovali certifikát, je podľa mňa nadbytočná byrokracia, a som veľmi rád, že nakoniec sme sa dohodli na tom, že takáto certifikácia zo zákona vypadne. Je, samozrejme, povinnosťou generálneho dodávateľa takúto odbornosť si skontrolovať, dbať na ňu, overovať si ju, a myslím si, že je zbytočné, aby sme tým otravovali ešte podnikateľov.
Čo tak isto pokladám za veľmi zvláštne a myslím si, že naozaj zbytočné, je posúvanie vzniku tohto nového úradu na skorší termín, ako je 1. 1. 2023. Keďže celé zákony vlastne majú platiť od 1. 4. 2024, tak sa mi zdá úplne nezmyselné, aby takýto úrad vznikol už od 1. 6. 2022, prípadne 1. 7. 2022. Myslím si, že je to úplne zbytočné, a vlastne toto zavádza pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré sú aj v spoločnej správe, a preto navrhujem, aby pri tlači 832 sme vyňali body 1, 2 a 4 na osobitné hlasovanie, a bol by som rád, aby tieto pozmeňujúce návrhy sme neschválili a osobne budem hlasovať proti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcela by som ubezpečiť kolegov, že nikto si tu neuzurpuje nejako, akože sme najmúdrejší, ale skutočne na základe tých, tej praxe, ktorú sme vlastne dlhé roky robili, tak sme sa snažili ten zákon vylepšiť a podľa, nehovorím, že ten zákon bol zlý, ale bol možno neaplikovateľný na tie podmienky Slovenska. A všetci poslanci, ktorí vlastne tvorili alebo vylepšovali ten zákon, tak si neuzurpujú, teda že nie sú najmúdrejší, ale skutočne, ako na základe tých svojich skúseností ten zákon vylepšili tak, aby sa dal vlastne aplikovať v praxi.
Máme tu jednu technickú pripomienku, v spoločnej správe máme bod 104 a bod 109, ktorý je identický, a z toho dôvodu by som navrhla, aby sme bod 109 vyňali zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Jožkovi Lukáčovi, nášmu predsedovi výboru, za prednesenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Tiež môžem konštatovať, že bol odsúhlasený pánom predkladateľom. A ešte raz by som teda chcela vyzdvihnúť prácu parlamentnej legislatívy, pani kolegyni, ktorá sedí tu v tomto pléne, že skutočne v tej hektickej chvíli a hektickej dobe, skutočne sme chceli kolegov ušetriť od dlhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sme možno čítali tu tri-štyri hodiny, a sme ho vlastne dali do výboru a takto sme vlastne ušetrili možno našim kolegom prečítanie tohto dlhého pozmeňujúceho návrhu, a tak len vlastne týmito drobnými úpravami, ktoré ešte sme v podstate zakomponovali. No a takisto kolegyne naše vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj mali, mali hektické chvíle, takže chcela by som sa poďakovať, že sme to všetko nejakým spôsobom zvládli.