Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že dnes môžme už prijať v parlamente, už môžme rokovať o zákone, ktorý upravuje dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť.
Dôstojný život a aj dôstojné umieranie by malo byť takým základným právom človeka. A myslím si, že posledné dva roky, kedy sme prežívali pandémiu a rovnako aj to, že prežívame v súčasnosti ohrozenie vojnou, tak nás oveľa viac vystavilo myšlienkam na smrť, na chorobu. Dostali sme sa k týmto témam omnoho bližšie než by sme možno aj chceli. V júni 1999 bol Parlamentným zhromaždením Rady Európy prijatý dokument ochrana ľudských práv a dôstojnosť smrteľne chorých a umierajúcich. Okrem iného tento dokument zdôrazňuje povinnosť rešpektovať a chrániť dôstojnosť nevyliečiteľne chorých a umierajúcich, ktorý pramení z nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti. Tieto slová vyzerajú byť ako obyčajné frázy, ale v momente ako sa nás to osobne dotkne, ja osobne som zažila starostlivosť o môjho dedka po porážke, neskôr sme mali doma ležiacu onkologicky chorú maminu a potom som sa starala o babičku, ktorá mala Alzheimera, čiže veľmi blízko som zažila to, že aké je to dôležité a aké je to dobré, ak je človek v takomto štádiu ochorenia, v takýchto ťažkostiach, ak má možnosť tej zdravotnej starostlivosti dostupnej aj v domácom prostredí, v prípade, že je to možné.
Čo sa týkalo dostupnosti takýchto služieb. Aj v týchto dňoch som bola konfrontovaná, keď som vlastne sa snažila zohnať hospic alebo mobilný hospic pre kamarátku, som si uvedomila, že naozaj je, je to služba, ktorá je veľmi limitovaná, sú problémy. V Trnavskom samosprávnom kraji nemáme napríklad kamenný hospic. Nakoniec sa podarilo zohnať mobilný hospic, ale celkovo týchto zariadení je nedostatok a je veľmi, veľmi ťažké sa tam dostať. A častokrát títo ľudia potom skončia teda v nemocniciach, pričom v niektorých prípadoch by bolo ideálne, ak by boli doma. Objavili sa také prvé lastovičky aj pri detských mobilných hospicoch, a väčšinou tieto služby poskytovali práve mimovládne organizácie, ktoré vlastne tak nejak na kolenách hľadali spôsoby ako fungovať a popri bežnej práci vlastne vykonávali túto službu. Tak isto problémom sme čelili pri dostupnosti ADOS-ky, ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá navštevuje pacientov domov.
Takže ja veľmi vítam, vítam tento zákon, ktorým sa nám podarilo dostať tento úmysel, ktorý sa nám podarilo dostať do programového vyhlásenia vlády, o ktorom sa už dlho predtým rozprávalo, pretože tie dva, tie dve formy pomoci, sociálna pomoc a zdravotná pomoc, neboli na Slovensku zintegrované a neboli prepojené a vlastne na to doplácali práve tí pacienti. Tým, že máme aj tú medicínu takú relatívne úspešnú, tak vlastne roky sme vytesňovali tú smrť a to umieranie, a bolo také prirodzenejšie, že tí ľudia zostávali v nemocniciach. Ale môžme vidieť aj z hľadiska kvality života, že pokiaľ máme možnosť poskytovať túto pomoc v prirodzenom prostredí, je to, je to pozitívne pre tých ľudí, pre ich prežívanie, psychickú pohodu, tak isto možnosť rozlúčiť sa s rodinou a nezanedbateľným faktorom je aj ten ekonomický faktor.
Keď čítam tento návrh na zmenu zákonov, ktoré upravujú dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí, som veľmi rada, že stojíme na strane, ktorá nielen deklaruje úctu k životu, ale ide o reformu, ktorá veľmi konkrétne mení prostredie aj pravidlá hry. Cez predpisy, ktoré boli priložené k návrhu zákona, vidím precízne zadefinované pojmy, nastavené už také reálnejšie poplatky za jednotlivé tie služby. Je uprataný priestor toho, kde dochádza k poskytovaniu rôznych typov zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, akútnej či dlhodobej, inštitucionálnej aj komunitnej. Je tam práve to navýšenie tých sadzieb za lôžkodeň za paušálne platby u viacerých typov zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čiže napríklad mobilné hospice sa dlhodobo potýkali s tým, že platby z poisťovní im pokrývali len zhruba 15 % reálnych nákladov.
Vidím dôraz aj kladený na zber presného typu údajov pre potreby vyhodnocovania kvality a účelnosti. Predtým sa veľa zmien robilo bez týchto ukazovateľov a vidíme, že je to potrebné. Tento návrh prináša špecializáciu a multidisciplinárny prístup. My vlastne hľadáme nejaké nastavenie komplexnej starostlivosti, ktorá ponúka aj sociálnu starostlivosť, zdravotnú, psychologickú a tak isto duchovnú starostlivosť, ktorá je nezanedbateľnou súčasťou starostlivosti o týchto ľudí na sklonku života alebo trpiacich dlhodobým ochorením. Možnosť duchovnej starostlivosti, ktorá síce nie je v rámci toho zdravotného poistenia, ale je dostupná a mala by byť dostupná, pomáha týmto ľuďom častokrát prijať fakt dlhodobej alebo nevyliečiteľnej choroby, umožní im odpustiť, rozlúčiť sa a vysporiadať si možno veci z minulosti, ktoré doteraz vysporiadané nemali. Komunitnú neinštitucionálnu starostlivosť považujem za veľmi potrebnú a v každom prípade, pokiaľ je možná, tak som veľmi za to, aby bola podporovaná v tom domácom prirodzenom prostredí. A ja som rada, že predpisy myslia aj na také detaily ako je kilometrovné pre personál ADOS-iek a mobilných hospicov. A takisto som rada za zakomponovanie toho spirituálneho aspektu.
Myslím si, že táto reforma, ktorú naše zdravotníctvo veľmi potrebuje, nás reálne posunie k takému celostnejšiemu prístupu k človeku. Táto reforma je dobrou správou pre ľudí, pre ktorých patrí úcta k životu a umieraniu k najdôležitejším hodnotám. Predpokladám, že sa zvýši kvalita života a starostlivosti o dlhodobo chorých a umierajúcich, rovnako aj kvalita života ich rodín. Častokrát tie rodiny cestovali veľké kilometre, aby mohli navštíviť svojho zomierajúceho príbuzného a možnosť práve týchto mobilných hospicov a tej komunitnej starostlivosti nám môže pomôcť to, aby rodiny boli spolu, dokiaľ to je len možné.
Je to dobrá správa aj pre pragmatikov, pretože návrh prináša upratanie definícií, popisuje akúsi mapu pacienta a vlastne tie algoritmy, ako postupovať v jednotlivých prípadoch, ako zbierať údaje pre následné vyhodnotenie, čo by malo pomôcť aj pre vhodné a účelné priradenie typu starostlivosti v závislosti od stavu pacienta. Pacienti vyžadujúci dlhodobú starostlivosť už nebudú musieť zaberať kapacity v nemocniciach často na akútnych oddeleniach, čo značne predražovalo zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že nikto z nás nevie, či a kedy budeme takúto dlhodobú starostlivosť potrebovať, a preto je to dobrá správa aj pre nás všetkých alebo aj pre našich príbuzných.
Ja by som ešte prečítala z tej charty pacientov, z charty práv pacientov, starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich článku 8. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu choroby na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich, má právo na humánnu starostlivosť, má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania, právo na dôstojné umieranie a právo vyjadriť nesúhlas s poskytnutím diagnostických a liečebných výkonov.
Chcem vyjadriť vďaku všetkým, ktorí pracovali na príprave tejto reformy, tohto zákona a verím, že prinesie naozaj dobré ovocie, prinesie zlepšenie kvality života, zlepšenie starostlivosti a takisto aj zlepšenie podmienok pre všetkých tých, ktorí túto zdravotnú a sociálnu starostlivosť nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim poskytujú. Ďakujem.
