Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, pán kolega Rado Kazda, my v OĽaNO máme okrem protikorupčného módu aj rodinný a sociálny mód, a neviem ako to nazvať, čo vy ste teraz hovorili, o čom, čo ste predviedli, hovorili ste, že ľudia majú deti, lebo chcú. A s tým ja súhlasím, ale ďalej ste povedali, že prečo by mali od štátu dostávať nejaké peniaze na tie deti. No, vy sa to pýtate takto, my ale chceme pomôcť tým rodinám, pretože ja si myslím, že tú pomoc si zaslúžia a že ju potrebujú. Štát musí mať predsa záujem na tom, aby rodina mala nejaké postavenie v tej spoločnosti, aby sa tie deti rodili, aby ich bolo viac, aby mal kto potom pracovať aj na váš dôchodok.
Mali sme včera stretnutie so zástupcami organizácií, ktoré zastrešujú voľnočasové aktivity detí. Cez tie voľnočasové aktivity momentálne je to 3,2 eurá na mesiac, už som to tu hovoril. My navrhujeme, aby to bolo 50 eur mesačne. To znamená, cez tie voľnočasové aktivity sa podporia nielen rodiny, nielen tie deti, ale aj učitelia, inštitúcie, organizácie, ktoré zabezpečujú pre deti práve tieto voľnočasové aktivity v oblasti športu, v oblasti kultúry, v oblasti vzdelávania. Ja si myslím, že podpora rodín, tak ako je navrhnutá, je navrhnutá správne. Sme v prvom čítaní, v druhom čítaní sa môže, môžete dať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Kazda, ja by som vám rada prečítala včerajší status Moniky Korenčiovej, to je riaditeľka kultúrnych zariadení v Petržalke: „Celý čas sledujem diskusiu k príspevkom pre deti, aj dnešný postoj ZMOS-u. Nikde som však nezaznamenala trochu poznámok z praxe, tak som si to prepočítala rovnako ako pri kultúrnych poukazoch. V Petržalke je zhruba 10 000 detí a v Blatnom, kde býva zhruba 300 detí, ak každé mesačne dostane poukážku 50 eur na voľnočasové aktivity, rovná sa rozumej kultúra, šport, vzdelávanie, budú mať tí, ktorí reálne tieto aktivity vykonávajú, rovná sa, rozumej ponúkajú k dispozícii 500 000 mesačne v Petržalke a 15 000 eur v Blatnom, a to bez toho, aby každoročne písali nezmyselné projekty a žiadosti o granty na samosprávy a kraje a ministerstvá a čakali, či a kedy im odborná komisia peniaze schváli a pošle. Takže za mňa áno, len to chce jednoduché transparentné pravidlá, lebo z takýchto peňazí dokážeme zaplatiť prevádzku, odborných pracovníkov a podobne, a oni potom dokážu platiť odvody a dane tomuto štátu. A to najlepšie nakoniec, deti dostanú aspoň možnosť zmysluplného trávenia času. Tak to vidím ja."
Takže toto je niečo z praxe. Ja by som bola rada, keby si tento status prečítali aj všetci ľudia zo ZMOS-u, pretože myslím si, že by im to mohlo niečo dať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja by som ťa chcel za toto pochváliť, lebo myslím si, že odvážnemu šťastie praje, a konečne tu to, čo o tom tu hovoríme už niekoľko rokov a koľko sa už tu minulo eurofondov na digitalizáciu a systémy nie sú prepojené, nefungujú, na zväzoch máme matriky elektronické, na ministerstve školstva máme systém, ktorý, ktorý nie je na 100 % dokončený, ale máme ho a vieme, koľko máme detí, žiakov a športujúcich detí hlavne v kluboch, takže myslím si, že keď sa tieto systémy prepoja a ministerstvo financií dokáže urobiť taký softvér, ktorý príde rovno k deťom a k rodičom, ktorí budú môcť, môcť si tento, toto všetko kontrolovať, tak myslím si, že ušetríme aj na tých kontrolóroch, a keď tá aplikácia bude fakt dobre spravená. A myslím si, že, myslím si, že toto, toto je prelom prelomové pre, pre naše deti. A keďže som tu za šport, tak myslím, že to bude prelomové pre, a tí tréneri takúto pomoc čakajú a konečne si budú môcť zrátať, aký majú budget na celý rok na tie svoje deti, lebo doteraz to boli len virtuálne peniaze a tápanie. Takže ja si myslím, že to je dobrý krok, a poďme sa už konečne pohnúť, lebo toto len hovorenie, ako to nejde, to je, to je hrozné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, pán minister, spomínal si tam nejaké financie na voľnočasové aktivity. Včera sme sedeli so zástupcami, ktorí zastrešujú organizácie, alebo takto, zastupujú organizácie, ktoré zastrešujú voľnočasové aktivity detí na školskom výbore, a práve o tom sme sa rozprávali, oni tvrdili alebo tvrdili, pýtali sa nás, či tento návrh zákona môže, môže položiť centrá voľného času alebo základné umelecké školy a podobne. Tak chcem povedať, že aj tam na výbore odznelo, že teraz momentálne je vzdelávací poukaz 32 eur na školský rok. Čiže 3,2 eura, 3 eurá 20 centov mesačne. Kultúrny poukaz je v hodnote 3 eur za školský rok. My chceme podporiť tieto aktivity, čo sa týka kultúry, športu, vzdelávania mimo vyučovania 50 eurami mesačne. Čo je obrovský nárast, a tí zástupcovia, ktorí tam boli, sa vyjadrili, že je to výzva, je to výzva, aby sme mali ešte väčšiu ponuku centier voľného času, krúžkových aktivít, kultúrnych podujatí, športu, aby sa tie peniaze vôbec využili. Čiže treba to podporiť, je to obrovský krok vpred. Z 32 eur za školský rok na 50 eur za mesiac.

Ďakujem.
Pán kolega Mazurek, ešteže sa máte na čo vyhovárať. Tentokrát vám ZMOS pomohol, aby ste sa mohli vyviniť, že nezahlasujete za pomoc rodinám s deťmi. Veľmi vám ležia na srdci krúžky, čo je vaša druhá výhovorka, aby ste sa vyvinili, že nepodporíte hlasovaním najväčšiu pomoc rodinám s deťmi za posledné desaťročia. Často máte reči o pomoci, o tom, ako vám záleží na najslabších, na najzraniteľnejších, teraz máte šancu ukázať hlasovaním, nakoľko úprimne to s pomocou myslíte. Neobstojí pred ľuďmi ani výhovorka, že to nepodporíte, lebo Igor Matovič. Beriete to len politicky a bojíte sa, že schvaľovanie, schválenie zákona prinesie niekomu politické body. Tu ide ale o rodiny, o deti, a preto by ste mali politiku dať bokom. Máte víkend pred sebou, prehodnoťte, premyslite a v utorok príďte medzi nás s tým, že tento zákon podporíte, máte šancu sa aj pred národom ukázať a prejaviť, že vám naozaj na rodinách s deťmi záleží, a určite vám to môže skôr pomôcť ako ublížiť a, a raz budete Igorovi Matovičovi ďakovať, že ste mohli byť súčasťou najväčšej humánnej pomoci pre rodiny a deti.
No a čo sa týka, čo sa týka ako samospráv, že sa vyhovárate, ako to nezvládnu, nebojte, zvládnu to, tak ako, ako to zvládli doteraz, a hlavne tí, hlavne tí šikovní starostovia, ktorí veľmi dobre vedia manažovať svoje obce, a primátori svoje mestá, takže... a tí, čo plakali, nariekali doteraz, tak budú vždy, lebo viete, boli zvyknutí, že štát im možno až príliš pomáhal a niekedy sa treba aj uskromniť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tento návrh zákona o pomoci rodinám krásne odhalil farizejstvo, pokrytectvo a faloš opozície.
Pán Mazurek, dva roky nám tu kričíte, že treba pomôcť rodinám. Keď nás zasiahla vlna pandémie, keď prišla vojna, hovoríte, že treba pomôcť rodinám. Teraz, keď je tento konkrétny návrh zákona nie jednorazový, ale systémový, ktorý, áno, nielen teraz, ale v najbližších rokoch pomôže všetkým rodinám na Slovensku, vy ste zrazu proti. Rozprávali ste tu dlho a plamenne, ale pritom otázka znie jednoducho: Chce REPUBLIKA pomôcť dvesto eurami každej rodine, alebo nechce? Či chcete pomôcť jeden a pol miliardy eur rodinám, alebo nie? Vy sa hrdíte tým, že REPUBLIKA je národno-sociálna strana, oháňate sa tu tradičnými rodinami a keď je tu konkrétna pomoc tradičnej rodine, vy sa správate farizejsky a pokrytecky. Zrazu nechcete rodinám pomôcť. Správate sa zbabelo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Mazurek, ja rozumiem, že vám to hlava nebere, to je fakt. Ale chcem vám jedno povedať. To, že je tam na digitalizáciu 0,876 tisíc, milióna, pardon, 0,8 milióna a konečne budeme mať dokončenú digitalizáciu v športe, kde budeme naozaj, naozaj precízne vedieť, koľko klubom a deťom ide, aby sme im pomohli v ich pomôckach. Vám asi nemusím vysvetľovať, koľko stojí taký hokej pre deti, koľko stojí, koľko stojí všetok ten šport a tá námaha, ktorou vy tu rozprávate, že nepomôžeme, že nepomôžeme rodinám. Veď my ich od tých krúžkov odbremeníme. Si pozrite, vygúglite si tam, koľko stojí hokejka, koľko stojí nejaký chránič, koľko to dieťa musí vynaložiť, ten rodič koľko musí vynaložiť na tie krúžky, ktoré vy tu tak dehonestujete a posielate do suterénu. Presne tak jak váš rozhovor je v suteréne, takto isto rozprávate a posielate deti do suterénu.
Potom, vy si myslíte, že toto nepomôže mestám? Tie mestá, ktoré dotujú ten šport, tak sa budú konečne môcť dohodnúť, lebo si to budú vedieť zrátať do haliera, do haliera si budú vedieť zrátať, koľko im rodičia donesú do toho krúžku, a tým pádom to mesto môže v rozpočte si to konsolidovať tak, aby pomohlo v iných veciach na financovanie, tak jak vy hovoríte, že im služby vzrastú. Práveže si to môžu, keď bude normálne, normálne fungovať, a budú si to vedieť v tom systéme konečne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ešte doplním slová pána ministra o to, čoho sa nedotkol z toho prejavu pána ministra Sulíka, ktorý tu porovnáva rodiny tých núdznych, tých stotisícov rodín s jednou rodinou alebo s jedným príkladom Borisa Kollára. To je rovnaké, ako keby sme teraz my porovnávali priemernú intelektuálnu úroveň Nemcov s Geissenovcami. Vytrhne jeden príklad a na tomto, na tomto to bude prezentovať, že prečo to je, prečo je tento návrh zlý. My sme sa tu ako keby zhodli na tom, že medzi vysokopríjmovými rodinami a medzi tými ostatnými je nejaká obrovská priepasť. No je, akurát v platoch, ale porovnávať počet tých rodín, ktoré to reálne potrebujú, s tými, ktoré to už nepotrebujú, je skutočne zanedbateľný až marginálny.
Vy týmto ľuďom pomáhať nechcete, pretože sa to nezmestí do vašej ideológie tradičnej normálnej rodiny. Vy ich, vy tieto rodiny nepovažujete za rodinu. Však vy ste normálne marxisti. Prečítajte si Marxa, ten tiež takisto rozbíjal tradičný model.
A naposledy ešte vám chcem povedať aj to, že áno, tie veľké firmy si zaslúžia, aby sa podelili o tie svoje zisky, pretože tu 12 rokov boli preferované, 12 rokov sa nepočúvalo o ničom inom len o podnikateľskom prostredí, ako fajn, že tieto firmy zarábajú. A viete aj, ako zarábali. A teraz nedávam všetky do jedného, do jedného vreca. Títo majú psiu povinnosť sa najmä v týchto ťažkých časoch podeliť o svoje zisky s rodinami a s deťmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, stále točíme sa tu aj okolo voľného času detí a pán minister Sulík spomínal VOČAP-y. Ja by som sa rád chcel spýtať, aj tuná predo mnou boli spomenuté VOČAP-y pánom Slobodom, mali to tak pripravené. Ja by som sa chcel spýtať strany SaS, kde by zobrali 500 až 780 euro ročne. (Reakcia z pléna.) Dostali, dostali, to je pravda. Tak sa chcem spýtať, kde by ste na to našli prostriedky, lebo v zákone o športe do 18 rokov je 12 miliónov. A tie ďalšie prostriedky by ste kde našli? V hazarde?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No, chcem povedať len takú, pripomenúť, že prečo vlastne celá táto už asi hodinová debata prebieha. Pretože tu vystúpil minister hospodárstva proti návrhu vlastnej vlády, proti vládnemu návrhu, zhadzuje ho a obviňuje nás poslancov z toho, že my sa máme pozerať na svoje príjmy, a preto máme niečo schváliť a neschváliť. To je, prosím pekne, politická korupcia. V niektorých krajinách za toto sa zaviera, keď sa vyzýva poslancov, aby oni kvôli svojim platom za niečo hlasovali alebo nehlasovali. To je úplne smiešne. Čiže ja si myslím, že ak tu kolegovia z SaS rozprávajú o tom, že kto tu ako vystupuje a kto tu ako podporuje vládu, tak myslím si, že celý čas tuto debatujeme práve preto, že minister hospodárstva tu vystúpil. To bol začiatok, vráťme sa tam.
A my by sme tu vedeli veľmi ľahko vytiahnuť všeličo na neho. Vedeli by sme tu vytiahnuť, ako sa vykupujú pozemku vo Valalikoch, ako sa podporuje vodík a tak ďalej a tak ďalej. Ale tu sme pri úplne inej téme. Tu sme pri téme pomoci ľuďom. Tak sa skúsme vrátiť k faktom. Slovensko dáva na pomoc rodinám necelých 2,5 % HDP. Viete, koľko je to pri iných krajinách? Francúzsko vyše 3,5 %, Maďarsko 3,5 %, severské krajiny, to ani nebudem spomínať. Ale zoberme si napríklad Estónsko vyše 3 %, Poľsko, Česká republika okolo 3 %.
Čiže máme čo dobiehať, kolegovia. Keď máte lepšie návrhy, príďte s nimi. Toto je návrh, ktorý pomôže, aby sme len dobehli to, čo rodinám dlhu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)