Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, pán minister, spomínal si tam nejaké financie na voľnočasové aktivity. Včera sme sedeli so zástupcami, ktorí zastrešujú organizácie, alebo takto, zastupujú organizácie, ktoré zastrešujú voľnočasové aktivity detí na školskom výbore, a práve o tom sme sa rozprávali, oni tvrdili alebo tvrdili, pýtali sa nás, či tento návrh zákona môže, môže položiť centrá voľného času alebo základné umelecké školy a podobne. Tak chcem povedať, že aj tam na výbore odznelo, že teraz momentálne je vzdelávací poukaz 32 eur na školský rok. Čiže 3,2 eura, 3 eurá 20 centov mesačne. Kultúrny poukaz je v hodnote 3 eur za školský rok. My chceme podporiť tieto aktivity, čo sa týka kultúry, športu, vzdelávania mimo vyučovania 50 eurami mesačne. Čo je obrovský nárast, a tí zástupcovia, ktorí tam boli, sa vyjadrili, že je to výzva, je to výzva, aby sme mali ešte väčšiu ponuku centier voľného času, krúžkových aktivít, kultúrnych podujatí, športu, aby sa tie peniaze vôbec využili. Čiže treba to podporiť, je to obrovský krok vpred. Z 32 eur za školský rok na 50 eur za mesiac.

Ďakujem.
Pán kolega Mazurek, ešteže sa máte na čo vyhovárať. Tentokrát vám ZMOS pomohol, aby ste sa mohli vyviniť, že nezahlasujete za pomoc rodinám s deťmi. Veľmi vám ležia na srdci krúžky, čo je vaša druhá výhovorka, aby ste sa vyvinili, že nepodporíte hlasovaním najväčšiu pomoc rodinám s deťmi za posledné desaťročia. Často máte reči o pomoci, o tom, ako vám záleží na najslabších, na najzraniteľnejších, teraz máte šancu ukázať hlasovaním, nakoľko úprimne to s pomocou myslíte. Neobstojí pred ľuďmi ani výhovorka, že to nepodporíte, lebo Igor Matovič. Beriete to len politicky a bojíte sa, že schvaľovanie, schválenie zákona prinesie niekomu politické body. Tu ide ale o rodiny, o deti, a preto by ste mali politiku dať bokom. Máte víkend pred sebou, prehodnoťte, premyslite a v utorok príďte medzi nás s tým, že tento zákon podporíte, máte šancu sa aj pred národom ukázať a prejaviť, že vám naozaj na rodinách s deťmi záleží, a určite vám to môže skôr pomôcť ako ublížiť a, a raz budete Igorovi Matovičovi ďakovať, že ste mohli byť súčasťou najväčšej humánnej pomoci pre rodiny a deti.
No a čo sa týka, čo sa týka ako samospráv, že sa vyhovárate, ako to nezvládnu, nebojte, zvládnu to, tak ako, ako to zvládli doteraz, a hlavne tí, hlavne tí šikovní starostovia, ktorí veľmi dobre vedia manažovať svoje obce, a primátori svoje mestá, takže... a tí, čo plakali, nariekali doteraz, tak budú vždy, lebo viete, boli zvyknutí, že štát im možno až príliš pomáhal a niekedy sa treba aj uskromniť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tento návrh zákona o pomoci rodinám krásne odhalil farizejstvo, pokrytectvo a faloš opozície.
Pán Mazurek, dva roky nám tu kričíte, že treba pomôcť rodinám. Keď nás zasiahla vlna pandémie, keď prišla vojna, hovoríte, že treba pomôcť rodinám. Teraz, keď je tento konkrétny návrh zákona nie jednorazový, ale systémový, ktorý, áno, nielen teraz, ale v najbližších rokoch pomôže všetkým rodinám na Slovensku, vy ste zrazu proti. Rozprávali ste tu dlho a plamenne, ale pritom otázka znie jednoducho: Chce REPUBLIKA pomôcť dvesto eurami každej rodine, alebo nechce? Či chcete pomôcť jeden a pol miliardy eur rodinám, alebo nie? Vy sa hrdíte tým, že REPUBLIKA je národno-sociálna strana, oháňate sa tu tradičnými rodinami a keď je tu konkrétna pomoc tradičnej rodine, vy sa správate farizejsky a pokrytecky. Zrazu nechcete rodinám pomôcť. Správate sa zbabelo.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Mazurek, ja rozumiem, že vám to hlava nebere, to je fakt. Ale chcem vám jedno povedať. To, že je tam na digitalizáciu 0,876 tisíc, milióna, pardon, 0,8 milióna a konečne budeme mať dokončenú digitalizáciu v športe, kde budeme naozaj, naozaj precízne vedieť, koľko klubom a deťom ide, aby sme im pomohli v ich pomôckach. Vám asi nemusím vysvetľovať, koľko stojí taký hokej pre deti, koľko stojí, koľko stojí všetok ten šport a tá námaha, ktorou vy tu rozprávate, že nepomôžeme, že nepomôžeme rodinám. Veď my ich od tých krúžkov odbremeníme. Si pozrite, vygúglite si tam, koľko stojí hokejka, koľko stojí nejaký chránič, koľko to dieťa musí vynaložiť, ten rodič koľko musí vynaložiť na tie krúžky, ktoré vy tu tak dehonestujete a posielate do suterénu. Presne tak jak váš rozhovor je v suteréne, takto isto rozprávate a posielate deti do suterénu.
Potom, vy si myslíte, že toto nepomôže mestám? Tie mestá, ktoré dotujú ten šport, tak sa budú konečne môcť dohodnúť, lebo si to budú vedieť zrátať do haliera, do haliera si budú vedieť zrátať, koľko im rodičia donesú do toho krúžku, a tým pádom to mesto môže v rozpočte si to konsolidovať tak, aby pomohlo v iných veciach na financovanie, tak jak vy hovoríte, že im služby vzrastú. Práveže si to môžu, keď bude normálne, normálne fungovať, a budú si to vedieť v tom systéme konečne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja ešte doplním slová pána ministra o to, čoho sa nedotkol z toho prejavu pána ministra Sulíka, ktorý tu porovnáva rodiny tých núdznych, tých stotisícov rodín s jednou rodinou alebo s jedným príkladom Borisa Kollára. To je rovnaké, ako keby sme teraz my porovnávali priemernú intelektuálnu úroveň Nemcov s Geissenovcami. Vytrhne jeden príklad a na tomto, na tomto to bude prezentovať, že prečo to je, prečo je tento návrh zlý. My sme sa tu ako keby zhodli na tom, že medzi vysokopríjmovými rodinami a medzi tými ostatnými je nejaká obrovská priepasť. No je, akurát v platoch, ale porovnávať počet tých rodín, ktoré to reálne potrebujú, s tými, ktoré to už nepotrebujú, je skutočne zanedbateľný až marginálny.
Vy týmto ľuďom pomáhať nechcete, pretože sa to nezmestí do vašej ideológie tradičnej normálnej rodiny. Vy ich, vy tieto rodiny nepovažujete za rodinu. Však vy ste normálne marxisti. Prečítajte si Marxa, ten tiež takisto rozbíjal tradičný model.
A naposledy ešte vám chcem povedať aj to, že áno, tie veľké firmy si zaslúžia, aby sa podelili o tie svoje zisky, pretože tu 12 rokov boli preferované, 12 rokov sa nepočúvalo o ničom inom len o podnikateľskom prostredí, ako fajn, že tieto firmy zarábajú. A viete aj, ako zarábali. A teraz nedávam všetky do jedného, do jedného vreca. Títo majú psiu povinnosť sa najmä v týchto ťažkých časoch podeliť o svoje zisky s rodinami a s deťmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, stále točíme sa tu aj okolo voľného času detí a pán minister Sulík spomínal VOČAP-y. Ja by som sa rád chcel spýtať, aj tuná predo mnou boli spomenuté VOČAP-y pánom Slobodom, mali to tak pripravené. Ja by som sa chcel spýtať strany SaS, kde by zobrali 500 až 780 euro ročne. (Reakcia z pléna.) Dostali, dostali, to je pravda. Tak sa chcem spýtať, kde by ste na to našli prostriedky, lebo v zákone o športe do 18 rokov je 12 miliónov. A tie ďalšie prostriedky by ste kde našli? V hazarde?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
No, chcem povedať len takú, pripomenúť, že prečo vlastne celá táto už asi hodinová debata prebieha. Pretože tu vystúpil minister hospodárstva proti návrhu vlastnej vlády, proti vládnemu návrhu, zhadzuje ho a obviňuje nás poslancov z toho, že my sa máme pozerať na svoje príjmy, a preto máme niečo schváliť a neschváliť. To je, prosím pekne, politická korupcia. V niektorých krajinách za toto sa zaviera, keď sa vyzýva poslancov, aby oni kvôli svojim platom za niečo hlasovali alebo nehlasovali. To je úplne smiešne. Čiže ja si myslím, že ak tu kolegovia z SaS rozprávajú o tom, že kto tu ako vystupuje a kto tu ako podporuje vládu, tak myslím si, že celý čas tuto debatujeme práve preto, že minister hospodárstva tu vystúpil. To bol začiatok, vráťme sa tam.
A my by sme tu vedeli veľmi ľahko vytiahnuť všeličo na neho. Vedeli by sme tu vytiahnuť, ako sa vykupujú pozemku vo Valalikoch, ako sa podporuje vodík a tak ďalej a tak ďalej. Ale tu sme pri úplne inej téme. Tu sme pri téme pomoci ľuďom. Tak sa skúsme vrátiť k faktom. Slovensko dáva na pomoc rodinám necelých 2,5 % HDP. Viete, koľko je to pri iných krajinách? Francúzsko vyše 3,5 %, Maďarsko 3,5 %, severské krajiny, to ani nebudem spomínať. Ale zoberme si napríklad Estónsko vyše 3 %, Poľsko, Česká republika okolo 3 %.
Čiže máme čo dobiehať, kolegovia. Keď máte lepšie návrhy, príďte s nimi. Toto je návrh, ktorý pomôže, aby sme len dobehli to, čo rodinám dlhu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán minister, ja sa dotknem tvojej rozpravy, počas ktorej si bol niekoľkokrát vyrušený štekajúcim nejakým neukojeným chlapcom. SaS od začiatku jej vzniku nikdy nič nedala ľuďom, absolútne nič. Z ich pôsobenia v parlamente nikdy nič nechcela dať ľuďom. Oni vnímajú ľudí, nízkopríjmových ľudí, chudobu ako ťuťmákov, a to isté urobili aj pri očkovacom bonuse. Iba si spomeňme na to, ako kritizovali návrh, keď sme podporovali vtedy dôchodcov, ktorí dostávali za očkovanie bonus k tomu, že by sa išli zaočkovať, dostali za to peniaze, tak oni kritizovali, oni jednoducho naozaj nechcú nič dať tým ľuďom.
Teraz, keď prichádzame my s dvestoeurovým príspevkom na dieťa, oni radia ľuďom, aby šetrili tým, aby piekli koláče so zatvorenou rúrou, aby pomaly pili vodu z potoka, nie z vodovodu, aby, ja neviem, odšrobovali žiarovku. Oni jednoducho Slovákom nechcú dať. Naopak, Ukrajincom by dali. Ukrajincov chcú podporovať.
Rozdiel medzi nami a vami je ten, že my podporujeme tých, ktorí to potrebujú. Áno, podporujeme aj Slovákov, aj Ukrajincov. Pre nás nie sú ľudia len čísla v Exceli.
A ešte k tomu zrýchlenému procesu, stále je to tu vyčítané a bolo to vyčítané aj ministerkou spravodlivosti. Ona sa nemá čo ozývať, ona súdnu reformu alebo súdnu mapu pretlačila prílepkom. Ministerstvo spravodlivosti malo byť výkladnou skriňou legislatívy tohto parlamentu. Nie, súdna mapa, a to si povedzme na rovinu a nezatvárajme si pred tým oči, súdnu mapu pretlačila prílepkom, prílepkom k nejakému pozmeňováku k úplne inému zákonu. Tak, prosím vás, pozrite sa najprv do vašej kapusty a potom kritizujte nás.
Áno, čím skôr prídeme s touto pomocou, tým skôr dostanú tí ľudia tie peniaze. Ale vy, vy jednoducho tie peniaze tým ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Mne je v prvom rade veľmi ľúto, že naši koaliční partneri, ja mám v SaS-ke množstvo kamarátov aj kolegov, práve takto zdržujú a kritizujú tento návrh, ktorý môže pomôcť tým rodinám. Ja som z východného Slovenska, z Humenného, a chápem, že vy ste väčšinou, kolegovia, z Bratislavy, ale ja vás aj takto srdečne pozývam ku nám do Humenného, na východ, kde ľudia mesačne žijú celá rodina s dvoma deťmi z 1 100 eur. A len za byt zaplatia pri súčasných cenách energií 500 – 600 eur. Ako majú títo ľudia žiť? Množstvo mojich kamarátov zo strednej školy, tým sa už podarilo, majú rodinu a prídu za mnou: „Tomáš, pomôžte nám nejako, veď my nemáme za čo tým deťom navariť teplý obed alebo niečo kúpiť." Jednoducho, Slovensko je, bohužiaľ, má obrovské regionálne rozdiely a v Bratislave si ľudia žijú bohatšie, áno, chápem to. Ale na tom východe je chudoba a ako rodič, čo má ten rodič povedať, keď nemá finančné prostriedky na to, aby urobil vlastnému decku, dieťaťu stravu? To neni nič horšie na tom nemôže byť. Takže, prosím, buďme takí zodpovední aj solidárni voči ľuďom na východe, pretože fakt je vidieť regionálne rozdiely, ktoré sú na západe a na východe Slovenska.
A kritizujete, že nám klesnú nejaké platy, ale mne to vôbec nevadí, nech mi ten plat klesne, pretože aj tak na východe polovičku platu rozdám tým rodinám, ktoré nemajú z čoho žiť. A zároveň aj o tie samosprávy, ale veď práve aj vaši župani, ale aj vaši primátori zamestnávajú a zamestnávajú, zamestnávajú ľudí, vytvárajú si rôzne organizácie, odbory, PR, marketing na mestských úradoch, na VÚC-kach. No načo sú im tieto odbory? Načo im je PR alebo marketingový odbor? Nech týchto ľudí vyhodia, a môžu šetriť. Jednoducho sú možnosti, kde sa dá šetriť, tak nech šetria, a nie zbytočne vytvárať fleky, ktoré vôbec nie sú potrebné na to, aby samosprávy museli fungovať. (Potlesk.)

Ďakujem.
Igor, ja ti z tohto miesta ďakujem za všetky rodiny s deťmi, čo pre nich robíš. Ďakujem ti za každú mamu, otca na Slovensku, ktorým sa snažíš pomáhať. Na Slovensku sa rodí čoraz menej detí, výnimkou je Orava. Preto osobitne ti ďakujem za obetavých rodičov na Orave, ktorí s láskou, pokorou dokážu prijať deti a s veľkou obetavosťou vychovávať z nich slušných a pracovitých ľudí. Ďakujem všetkým mamám, otcom za ich odvahu nebáť sa dať život deťom a chrániť ich až do dospelosti, kým nevyletia z rodinného hniezda a začnú byť osohom a prínosom pre spoločnosť ako obyčajní robotníci, upratovačky, predavačky, učitelia, zdravotné sestry, policajti, lesníci, stavbári, lekári, vedci či v akýchkoľvek iných profesiách. Ďakujem špeciálne mojim rodičom, že nabrali odvahu a dali život nám, deviatim deťom. Osobitne ďakujem mojej mamke, že od mojich siedmich rokov nás sama vychovávala so srdcom na dlani a s obrovskou obetavosťou z nás vychovala slušných ľudí a aj pracovníkov rôznych profesií pre tento štát.
Podľa predstáv rodiny pána ministra Sulíka by som ja už bol nad rámec, lebo som šieste dieťa v poradí a za mnou sú ešte ďalšie tri sestry. Takže, pán Sulík, nie prvé tri deti ani prvé dieťa, ani druhé, ale každé dieťa je hodnotné pre spoločnosť, a nechajte na rodičoch, ako sa rozhodnú. A keď sa rozhodnú, že s láskou prijmú deti, tak nevysmievajte sa z týchto rodín.
Ďakujem.