Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.6.2022 o 16:10 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

22.6.2022 16:55 - 17:10 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pánovi poslancovi Ďuricovi, áno, vy ste teraz správne pomenovali tú druhú stranu mince, ktorá je tam tým rizikom, že sa to môže stať. To je presne tá druhá strana mince, ktorú neviete dopredu odhadnúť. Ja poviem za seba, že ja som čakal na to, že ako sa predseda parlamentu rozhodne, že či je to z jeho pohľadu, neni to nutné, to určite nie je, ale či je to z jeho pohľadu potrebné. Tým, že avizoval, že on to považuje za správnu vec, tak ja som to bral ako jednu z možných alternatív.
K pani poslankyni Zemanovej, áno, som za stíšenie legislatívneho procesu. Malo by to byť jedným z ústredných motívov tej veľkej novely rokovacieho poriadku.
K pánovi poslancovi Svrčekovi, je to jeden z tých podnetov, beriem to ako jeden z podnetov do veľkej novely rokovacieho poriadku. Myslím si, že nejakej disciplíne by sme sa mali v tomto smere naučiť a považujem to ja osobne za dobrý nápad.
A k pánu poslancovi Faičovi, vy ste otvorili naozaj také, povedal by som, vážne témy, ktoré sa nedajú takto rýchlo rozdiskutovať. Ale poviem len krátko k tej druhej. Myslím, že by sme ale mali začať od toho, že ako, aké sú vytvorené podmienky pre kvalitných legislatívnych pracovníkov, ktorých naberajú jednotlivé ministerstvá. To je dlhodobý problém, ktorý máme. Ich ohodnotenie, ich výber a tam to všetko začína, lebo viete, tí úradníci sa nejako veľmi nezmenili oproti minulého obdobia. A keď tam to už začne byť zlé, ten minister to už nevyčistí a my v parlamente už vôbec nie. A myslím si, že sa to rokmi skôr zhoršuje, lebo tí ľudia utekajú viac do advokácie, do iných profesií ako do legislatívy, a tu by sa bolo treba zamyslieť nad tým ako, ako tuná vyberať, podporiť kvalitných ľudí, aby ich mal štát vo svojich službách. A potom aj my tu budeme mať menej roboty. A to ostatné k tým predsedom výborov, priznám sa, to neviem vyhodnotiť, že či naozaj sú také prípady, ale nedá sa to vylúčiť.
Skryt prepis
 

22.6.2022 16:25 - 16:40 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, som jedným z predkladateľov, či už toho samotného pôvodného návrhu novely rokovacieho poriadku, ako aj tohto pozmeňovacieho návrhu, a pochopiteľne, že tak ako pri každých iných návrhoch je to len výnimočne, že sa nepodávajú pozmeňujúce návrhy, pretože prebieha istá diskusia, prebieha vylepšovanie toho návrhu, ktorý bol pôvodne podaný, je to tak u drvivej väčšiny zákonov a bolo to tak aj v minulosti, na tom nie je nič nezákonné, neštandardné, rokovací poriadok samotný takúto situáciu predpokladá. Dokonca náš rokovací poriadok slovenský je v tomto veľmi benevolentný, keďže môžete podať pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade úplne zmení obsah toho pôvodného návrhu a je to v súlade s ústavou. Takto to už niekoľkokrát konštatoval Ústavný súd. Jednoducho máme tak nastavený rokovací poriadok dlhú dobu, my sme sa tohto ustanovenia nikdy zatiaľ nedotýkali a treba to rešpektovať, a, samozrejme, je to niekedy nepohodlné, skôr by som sa zamýšľal nad tým, že či nespomalíme ten legislatívny proces spôsobom, že ak je podaný nejaký takýto pozmeňujúci návrh, že by bol istý čas, povedzme obschôdzu, aby sme si ho mohli poriadne naštudovať, dať ho spripomienkovať aj odborníkom, verejnosti a to jedno či by to bol opozičný, alebo koaličný, a jednoducho dať väčší priestor na naštudovanie si toho návrhu. Ale nebránil by som sa tomu, že by sme mali v druhom čítaní meniť alebo dopĺňať nejakým aj možno zásadnejším spôsobom ten pôvodne podaný legislatívny návrh.
Začnem takto skôr k tým pravidlám, pretože dnes tu padali rôzne slová aj o tom, že či náhodou nejde o prílepok, keď bol podaný tento pozmeňujúci návrh. Aj niekedy sa tie prílepky vykladajú, tak by som povedal, svojvoľne, podľa toho, ako každý poslanec alebo poslankyňa má predstavu, že čo by mohol byť asi prílepok. V zásade existujú dve teórie aj v zahraničí, jedna je prísnejšia, jedna je menej prísna, tá prísnejšia verzia hovorí, že za prílepok sa považuje, dá sa povedať že aj to, keď máte napríklad, ukážem to, poviem to na tejto novele rokovacieho poriadku, ak by ste otvárali iné témy v rokovacom poriadku o akých sa hovorí v dôvodovej správe, že sú predmetom samotnej novely.
Napríklad ak máme teraz novelu rokovacieho poriadku, ktorej ústredným motívom je zachovanie alebo dodržiavanie bezpečnosti a poriadku v rokovacej sále, tak parlamentná stráž je stále v tomto kontexte, čiže to by z pohľadu tých prísnejších prílepkov prílepkom nebol, ale už keď ideme do iných tém, stále v rokovacom poriadku, ako máme aj tuná v pozmeňujúcom návrhu, napríklad že pri odvolávaní ministrov sa k tomu nebudú vyjadrovať všetky výbory, ale len príslušné, tak to by už v duchu takej prísnejšej teórie posudzovania prílepkov prílepkom bolo. Ale v tomto parlamente sa nikdy táto prísnejšia, prísnejší výklad prílepkov neuplatňoval.
Nikdy ani v minulosti, a tuná bola väčšia benevolencia k tým prílepkom a je to, je to legitímne, je množstvo aj v zahraničí štátov, ktoré idú tou benevolentnejšou cestou a je znova na nás, keď budeme robiť možno nejakú väčšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá je v pláne, aby sme sa rozhodli, či chceme mať tú prísnejšiu verziu posudzovania prílepkov, alebo tú benevolentnejšiu. Tá benevolentnejšia hovorí, že ak máte raz otvorený zákon, tak môžte v rámci toho zákona otvárať aj ďalšie témy, ktoré priamo nesúvisia s tou ústrednou témou, ktorú ste otvorili v tom pôvodnom návrhu zákona. A toto je čisto na našom posúdení a u nás sa zatiaľ uplatňovala táto benevolentnejšia podoba a nikto nejakým spôsobom to nikdy nespochybňoval, ale znova je to na nás, akým spôsobom sa chceme ubrať do budúcnosti, či pôjdeme tou prísnejšou teóriou, alebo tou menej prísnou, tým výkladom tých prílepkov ako takých.
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a o to, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, my sme pôvodne riešili poriadok na výboroch takým, by som povedal, úsporným ustanovením, kde sme povedali, že ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, sa primerane uplatnia aj na rokovanie výboru. Ale boli sme upozornení parlamentnou legislatívou, že aj v zmysle legislatívnych pravidiel slovo primerane by sa malo používať len výnimočne, to je pravda, ale môže sa, a že bolo by lepšie, aby sme to presnejšie upravili a podrobne, čo vlastne chceme počas schôdzí výborov z hľadiska zabezpečenia poriadku povoliť a zakázať. No tak sme to upravili podrobne, a preto je ten pozmeňujúci návrh aj obšírnejší, ale nemuseli sme to robiť. Len chceli sme, aby ten text bol zrozumiteľnejší, aby bolo každému jasné, čo je možné, čo nie je možné, aby bol nejaký štandard aj zachovania poriadku na výboroch. A to nie preto, že sme mali nejakú teoretickú diskusiu, že to je potrebné upraviť, ale mali sme konkrétne výhrady od viacerých predsedov výborov, že terajšie pravidlá, ktoré ustanovuje rokovací poriadok im neumožňujú, aby si na svojich výboroch zabezpečili poriadok. Zhodou okolností napríklad ústavnoprávneho výboru sa to netýka. Ja mám poslancov, ktorí sa vzájomne rešpektujú, nikdy som nemusel nikoho nejakým spôsobom, nemusel som prerušovať schôdzu výboru, aby bol na nejaký čas na zabezpečenie poriadku, ale sú predsedovia výborov, ktorí sa na to sťažovali, jednoducho že nemali inú možnosť ako prerušiť schôdzu výboru. A preto sme zvažovali aj iné alternatívy, ako je napríklad vykázanie poslanca aj z rokovania výboru, a to sa teraz zavádza, to vlastne už zaviedlo aj tým pôvodným návrhom, ale teraz sa to len podrobnejšie rozpisuje v tom pozmeňujúcom návrhu, a pôvodne sme chceli umožniť aj vyvedenie poslanca z rokovania výboru parlamentnou strážou, pretože takýmto spôsobom je to zabezpečené napríklad aj v Českej republike.
Nedávno viacerí poslanci, či už koaliční, alebo opoziční, boli na návšteve Českej republiky a jednou z tém, ktorú sme tam rozoberali, boli ich skúsenosti s fungovaním parlamentnej stráže. A ich skúsenosti sú skôr také, že to pôsobí primárne ako preventívny prostriedok, nie ako prostriedok, ktorý by sa nejakým spôsobom mal permanentne využívať. Oni, oni tú parlamentnú stráž majú dlhodobo zavedenú, ak sa nemýlim, tak už pomaly 20 rokov, vlastne tá parlamentná stráž ani v podobe parlamentnej stráže zavedená nebola, oni využívajú v podstate tú istú službu, ten istý útvar policajného zboru, aký my navrhujeme dočasne, oni si ho tiež navrhli dočasne, ale už dočasne ho majú 20 rokov. A za tých 20 rokov mali jeden a lebo dva prípady, kedy muselo dôjsť až k vyvedeniu poslanca. Čiže tie prípady sú minimálne a naozaj ten mechanizmus skôr slúži ako preventívny nástroj, aby to poslanci nepreháňali a aby naozaj v tej sále, v tej rokovacej sále na výboroch bola zachovaná dôstojnosť toho rokovania v miere, v akej to zodpovedá nejakým pravidlám slušnosti a nejakému štandardnému, štandardným pravidlám poriadku v tej rokovacej sále tak, aby ten priebeh schôdze, či už v pléne, alebo schôdze výboru bol plynulý a bol efektívny.
Pokiaľ ide o teda možnosti, že prečo, či malo byť z výboru aj vyvedenie, alebo len vykázanie, tak v Českej republike je, sa je možné aj vyviesť poslanca z výboru, len kapacity tamojšieho útvaru, aj počet osôb, ktoré majú na starosti, sú iné ako je tomu na Slovensku, a dôvod prečo to nie je zavedené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, sú tie, že na Slovensku by to aktuálne ten útvar, ktorý to bude mať dočasne na starosti, nevedel z kapacitných dôvodov zabezpečiť. Takže preto sme, pokiaľ ide o výbory a zabezpečenie poriadku na rokovaní výborov, nezvádzali tú možnosť vyvedenia poslanca a zaviedli sme ju len vo vzťahu k rokovaniu pléna. Čiže nejde ani o to, že by sme nejakým spôsobom chceli mať krvavé oči, ale jednoducho chceme dotiahnuť určitý mechanizmus, ktorý v rokovacom poriadku dotiahnutý nie je, pretože skutočne si predstavte, tí, ktorí nie ste predsedovia výborov, že máte zabezpečiť plynulý chod toho výboru a nájde sa tam možno niekedy, na mojom výbore zatiaľ nie, poslanec, ktorý vám to nad únosnú mieru znemožňuje, že to už ani nejde o obštrukcie, ale ide skutočne o neslušné chovanie a nevhodné správanie, a to je jedno, či je to z dôvodu, že nedodržiava nejaké hygienické pravidlá alebo tam začne proste poškodzovať majetok Národnej rady v tej sále, alebo je to taká intenzita hluku, že je znemožnené rokovať. To je úplne jedno, toto nejde primárne o to, že niekto niekomu nechce povoliť prejaviť svoj názor, od toho sme ďaleko, ale o to, aby tam nedochádzalo k nejakým extrémom. A doteraz ten predseda výboru mohol spraviť len to, že preruší schôdzu a čaká, či sa ten poslanec nejakým spôsobom sám neukľudní.
Podobne v pléne ste mohli len vykázať toho poslanca, ale keď ten poslanec vykázaný zostal sedieť a naďalej robil neporiadok nad určitú mieru, už únosnú mieru, no tak zase ste nemali ďalší prostriedok ako dotiahnuť to zabezpečenie poriadku do koncovky, a tá koncovka v pléne bude to vyvedenie poslanca, ktoré predsedajúci môže spraviť, nemusí. Bude to na jeho rozhodnutí, preto má aj funkciu predsedajúceho a vykonáva funkciu predsedajúceho alebo priamo predsedu parlamentu, a na výboroch to zatiaľ bude tá koncovka len vykázanie, ale pokiaľ v budúcnosti budú kapacity tej služby, ktorá to bude dočasne zabezpečovať, lepšie alebo bude vytvorená parlamentná stráž, tak je úplne legitímne to rozšíriť aj na výbory, tak to nakoniec funguje aj v Českej republike a v mnohých ďalších krajinách.
Ďalšie veci, ktoré v tom pozmeňujúcom návrhu riešime a týkajú sa, a netýkajú sa primárne bezpečnosti a zabezpečenia poriadku teda v rokovacej sále, či už v pléne, alebo na výbore, je ustanovenie, o ktorom sa už dlhodobejšie diskutuje, a to je ustanovenie, ktoré sa týka prerokovávania návrhov na odvolanie členov vlády. Je to, zavádzame to najmä z hľadiska toho, aby tie rokovania boli efektívnejšie, pretože nedávalo veľmi zmysel, aby o odvolávaní jednotlivých členov vlády rokovali všetky výbory. Dnes tomu tak je, myslím si, že to je z môjho pohľadu a nielen z môjho pohľadu zbytočne neefe, je to takýmto spôsobom neefektívne, pretože aj tak sami dobre viete, že tie odvolávania tých členov vlády sú na mnohých výboroch v zásade len formálnou záležitosťou a najviac sa diskutuje na tých výboroch, ktoré sú vecne príslušné tej oblasti, ktorú má minister, ten odvolávaný minister na starosti.
Čiže terajšia novela rokovacieho poriadku v znení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, to upravuje tak, že o odvolávaní člena vlády bude rokovať už len ten výbor alebo tie výbory, ktoré, ktoré majú na starosti a v gescii oblasti, za ktoré zodpovedá ten dotknutý minister, ale, a to je tiež podstatné, ak niektorý výbor bude chcieť využiť právo o tom rokovať, tak to nie je zakázané, čiže môže aj iný výbor, ktorému to nebude pridelené, ale, lebo jednoducho máme ustanovenie v rokovacom poriadku, že výbory môžu rokovať aj o ďalších, ďalších otázkach, na ktorých sa tak uznesenú. Čiže nie je to zakázané, ale primárne by tomu tak nemalo byť.
To je niečo, čo nesúvisí priamo s poriadkom a zabezpečením disciplíny a poriadku v rokovacej sále, ale je to súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu a rovnako je tam ustanovenie, ktoré umožňuje členovi vlády, ktorého vláda poverí odôvodnením stanoviska v pléne, keď je odvolávaný niektorý z členov vlády, aby nemal iba tých 20 minút na prihlásenie, keď sa prihlási do diskusie ako rečník, ako čas v rozprave, ten rečnícky čas, ale aby tento člen vlády, ktorý bude poverený odôvodnením stanoviska, aby mal neobmedzený čas potom vystúpiť aj v rozprave. To je druhá vec, ktorá nejde v tej ústrednej línii zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, ale to ostatné, ktoré vidíte v tom pozmeňujúcom návrhu, teda z tých piatich strán tie štyri, štyri a pol strany idú naozaj v tej ústrednej línii, takže nemôže v žiadnom prípade hovoriť o prílepku, pretože my sme takto prílepky nikdy ani nevysvetľovali, ide na tých štyri, štyri a pol stranách z tých piatich, je to len spresnenie a držíme sa v ústrednej línii poriadku a bezpečnosti na výboroch a v rokovacej sále, a v tých dvoch konkrétnych veciach, ktoré som teraz vysvetlil, je to, je to rozširujúci návrh, svojím spôsobom a v zásade ani, áno, svojím spôsobom rozširujúci návrh v tom prísnejšom ponímaní, a v tom benevolentnejšom ponímaní, ktorý sme tu doteraz vždy mali, tak to je len čisto pozmeňujúci návrh, pretože sa držíme stále v rokovacom poriadku. Len to sú veci, ktoré sa tu často zamieňajú a aj zle vysvetľujú a pritom už z teórie legislatívy sú dlhodobo známe, sú to tí tzv. legislatívni jazdci a tzv. divokí jazdci, je to rozpracované v odbornej literatúre a každý štát to má zavedené inak. My v zásade doteraz to uplatňujeme tým benevolentnejším prístupom a pokiaľ by sme sa dohodli, lebo chceme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku, že budeme prísnejšie k niektorým veciam pristupovať a ja by som bol za, len je nás tu, podľa mňa, menšina, tak kľudne to zaveďme aj prísnejšie. Len potom sa môže stať viacerým z vás, že budete na to, voči tomu namietať a zase sa možno vrátime k nejakej benevolentnejšej úprave, lebo to nie je len o poslancoch, to je aj o mnohých, mnohých subjektoch, ktoré sa zúčastňujú legislatívneho procesu. A môžem za seba povedať, že viedol som rokovania s rôznymi subjektmi, ktoré či už sa zúčastňujú medzirezortného pripomienkového konania, alebo sa zúčastňujú rôznych rokovaní s poslancami, už keď je zákon na parlamentnej úrovni, a týmto subjektom viac vyhovuje ten doterajší prístup, pretože sa môže ľahko stať, že je aj nejaká vážna téma, zásadná téma, ktorá sa môže v celom tom legislatívnom procese, v tom danom zákone prehliadnuť a je ju potrebné upraviť, a keby ste zvolili prísnejší postup, tak by ste to už nemohli urobiť.
Čiže myslím si, že celkovo tým, tým relevantným hráčom, ako sa povie v tom legislatívnom procese, a to nie sú len poslanci, vyhovuje ten doterajší benevolentnejší prístup, ale znova zopakujem na záver, že ja si viem predstaviť aj prísnejší prístup, len sa nás tu musí nájsť väčšina a bolo by dobré, keby to bola dohoda, ktorá nebude platiť len na rok, na dva, ale bude platiť, samozrejme, na dlhšie obdobie. A vôbec sa ani nebránim tomu, aby, ani doteraz som sa nebránil tomu, aby do tej veľkej novely rokovacieho poriadku mohli posielať podnety aj opozičné poslanecké kluby, opoziční poslanci. Ja niektoré tie podnety aj evidujem a nezabudol som na ne a ani na nich nezabúdame a budeme, budeme ešte o nich rokovať, len toto nie je tá veľká novela, ktorá je teraz predložená, toto je čisto novela, ktorá má riešiť poriadok, bezpečnosť, malo to byť, samozrejme, už skôr, ale skôr sa nám to nepodarilo aj kvôli tomu, že tá prvá novela, ktorú sme robili pred približne rokom, sa týka online rokovaní na výboroch, pôvodne malo ísť aj o online rokovania v pléne Národnej rady, ale nakoniec to skončilo len u výborov. Viacerí z vás to už máte zavedené aj v praxi a uplatňujete to. Ja myslím, že sa to vcelku podarilo aj mnohí poslanci to oceňujú aspoň na tých výboroch, kde sa to praktizuje.
Táto menšia novela je teda o poriadku a bezpečnosti a naozaj neberte to nikto osobne, je to dotiahnutie určitého mechanizmu, takisto sa tu dlho rokovalo a rokovalo, hovorilo o parlamentnej stráži a nie je to nič neštandardné v porovnaní s inými krajinami. A potom by ešte mala byť počas tohto volebného obdobia jedna, ak sa podarí, jedna väčšia novela rokovacieho poriadku, kde by som bol rád, keby, a znova to zopakujem, aj opozičné kluby a poslanci mi posielali podnety, lebo ústavnoprávny výbor gestoruje túto novelu, niektorých už evidujem, a pokiaľ to budú zaujímavé podnety, vhodné podnety také, ktoré budú, budú mať podporu aj koaličných strán, tak prečo nie, diskutujme o tom, vysvetlime si, že v čom by to bolo prínosom pre rokovací poriadok tak, aby sme to mali stabilnejšie na dlhšie obdobie, aby to nebolo len na rok, na dva.
No a ešte na záver poviem, všimli ste si asi účinnosť tej novely, čiže my nikoho teraz nechceme rýchlo ísť dať vyvádzať, my parlamentnú stráž zavádzame až od 1. januára budúceho roka, čiže svojím spôsobom je to už viac pre ten ďalší parlament, ktorý po nás príde, ako pre nás samotných. A tie veci, ktoré súvisia s výbormi, pretože to je dlhodobá požiadavka, tie dávame od septembra. Ale z výborov sa nebude dať vyviesť poslanca, bude sa ho dať len vykázať, čiže tam tie opatrenia budú miernejšie a skutočne bolo by veľmi nešťastné, keby ste to teraz spájali s konkrétnym prípadom, nie je to tak, my sme nereagovali na jeden konkrétny prípad, my sme sa snažili podchytiť tie relevantné podnety, ktoré nám od predsedov výborov prichádzali počas celého volebného obdobia a takisto sa nejakým spôsobom inšpirovať a overiť si aj v zahraničí ako parlamentná stráž funguje. No a uvidíme v budúcnosti, či pôjdeme tou cestou Českej republiky, ktorá dočasne poverila vykonávaním funkcie parlamentnej stráže ten útvar Policajného zboru, alebo či sa nám podarí nejakým spôsobom aj zriadiť parlamentnú stráž, teda takú naozajstnú, ktorú by mal parlament, a potom asi by bolo aj na mieste podrobnejšie, a bude to nevyhnutné upraviť, postavenie právomocí parlamentnej stráže, tak ako je to napríklad v Maďarsku, kde máte podrobnú úpravu, čo môže, čo nemôže parlamentná stráž, proste akým spôsobom navonok vystupuje, ako ich rozpoznáte a tak ďalej.
Takže uvidíme, ako sa tieto veci vyvinú, predpokladám, že už sa to nestane za tohto volebného obdobia, ale bude sa treba nad tým troška viac zamyslieť a súvisí to, samozrejme, aj s personálnymi možnosťami Národnej rady, aj s finančnými možnosťami, a teda so stavom v akom bude štátny rozpočet a bude to už aj úlohou toho ďalšieho parlamentu, predpokladám, aby urobil to rozhodnutie, ak mu nebude postačovať tá verzia, ktorá bude dočasná, tak ako v Českej republike dočasne dvadsať rokov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a naozaj by som tieto veci bol nerád, keby sa dramatizovali, nie sú zamerané voči nikomu osobne, je to naozaj dotiahnutie mechanizmov, ktoré tu máme nastavené, tak aby to malo nejakú koncovku a chcem aj požiadať vás, aby ste sa nad tým ešte teda raz zamysleli a podporili nielen ten pôvodný návrh, ale aj ten návrh ako taký v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Svrček, a pokiaľ sú tu teda ešte nejaké nejasnosti, tak môžem dovysvetľovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2022 16:10 - 16:25 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja myslím si, že v niektorých veciach aj zbytočne ubiehame od podstaty veci, lebo zabezpečenie poriadku v rokovacej sále je dlhodobo zavedené určitým spôsobom a častokrát aj o tom, o čom sa tu hovorí, nebolo nikdy spochybňované a je nejako zhodou okolností spochybňované teraz z takých trocha niekedy aj divných dôvodov.
Ale pokiaľ ide o samotné zabezpečenie poriadku, najmä v rokovacej sále, tak pár poznámok. Ono to nie je tak, že ten predsedajúci z ničoho nič dá vyviesť toho poslanca alebo vyviesť poslankyňu. Najprv musí dôjsť aj k jeho rozhodnutiu, že ten poslanec je vykázaný. Čiže to samotné vyvedenie poslanca je len dokončenie toho postupu, keď ten vykázaný poslanec stále robí neporiadok v tej sále. To, to je tá podstata tej veci. To neznamená, že teraz má ten predseda nejaký nový inštitút, teda svojím spôsobom nový je, ale že má niečo, niečo, čo môže hneď z prvej, ako sa povie, uplatniť. On najprv ho vykáže a keď ten vykázaný poslanec si nedá povedať a ruší naďalej poriadok v rokovacej sále, tak potom ho môže dať vyviesť. A to je ešte ďalšia poznámka, že môže dať vyviesť. Čiže naozaj je to na tom rozhodnutí predsedajúceho, či je to porušovanie poriadku také intenzívne, že to musí spraviť.
A ja som presvedčený, že máme tu rôznych predsedajúcich, aj z opozície, aj z koalície, že to bude naozaj len ako posledné riešenie využívané, keď to už presiahne akúkoľvek únosnú mieru, a ono to nie je vôbec primárne zamerané na prejavovanie názoru, pretože to prejavovanie názoru už aj dnes sa dá odobrať slovo. Čiže tam, tam ak poslanec nehovorí k veci, tak sa odoberá slovo. Ale tuná to naozaj ide o situácie, ktoré presahujú únosnú mieru najmä povedzme z hľadiska nejakého fyzického kontaktu, ničenia toho priestoru vnútri a povedzme aj robenie nad určitú mieru, nad určitú mieru únos.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2022 15:55 - 16:10 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja ešte k niektorým veciam by som sa potom rád vyjadril ako teda navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov vo vystúpení. Ale teraz krátko k tomu pozmeňujúcemu návrhu. My sme už pri podávaní tohto, tejto novely rokovacieho poriadku avizovali, že v druhom čítaní, ak sa podarí dospieť k zhode, tak prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý zavedie parlamentnú stráž, čiže nerobíme nič potajme. Verejne sme to takto deklarovali už pri podaní. Len ešte pri podaní tej novely samotnej nebola dohoda na všetkých ustanoveniach, ktoré sa týkali parlamentnej stráže. To je, to je prvá poznámka.
Druhá je tá, že je ten pozmeňovák aj preto taký rozsiahly, lebo bola, bolo stanovisko parlamentnej legislatívy, ktorá nám odporúčala, aby sme poriadok na výboroch neriešili len jednoduchým ustanovením, kde povieme, že sa ustanovenia o zabezpečení poriadku v pléne budú vzťahovať primerane aj na zabezpečenie poriadku vo výbore. Ale, že by bolo lepšie podľa nich aj také zrozumiteľnejšie, keby sme to rozpísali. Takže to má najväčší dopad na ten rozsah. Nemuseli sme to tak robiť, stačilo úplne tak, ako to bolo pôvodne upravené. Ale vzhľadom na naozaj, na väčšiu zrozumiteľnosť toho textu sme to takto rozpísali, čiže celá tá novela sa nesie v duchu, alebo ústredným motívom je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále a v rokovacích miestnostiach výboru. To je ústredný motív tejto novely a toho sa držíme. Čiže z tohto pohľadu ani, ani nemôže ísť o prílepok, ale k týmto veciam sa potom viacej vyjadrím vo vystúpení.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2022 15:10 - 15:25 hod.

Drdul Dominik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval na svojej 119 schôdzi a odporúča ho Národnej rade schváliť. Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona uverejneného pod tlačou 931a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. apríla 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2022 15:10 - 15:25 hod.

Andrejuvová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja iba krátko. S kolegami sme sa rozhodli urobiť malú novelu rokovacieho poriadku, kde cieľom je stiahnuť pravidlá pre zabezpečenie poriadku v rokovacej sále pléna parlamentu, rovnako aj na výboroch a druhá časť sa týka zabezpečiť jednoznačnosť výkladu rokovacieho poriadku v časti ukladania pokút mandátovým a imunitným výborom, ktoré sú sankciou väčšinou za urážlivé, nedôstojné alebo neetické správanie poslancov v pléne Národnej rady počas rokovania s tým, že moji kolegovia ešte prečítajú pozmeňovací návrh, na ktorom sme sa dohodli.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2022 15:10 - 15:25 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Vážený kolegovia, kolegyne, dovoľte ešte poznámku. My poznáme aj obce s menším počtom ako je 3-tisíc obyvateľov. Budem konkrétny. Súčasťou Žiliny je časť Zástranie, je oddelená lesom, samostatný celok je to katastrálny a tak ďalej, ale má ten problém, že nespĺňa podmienku 3-tisíc obyvateľov a teda nemôže byť týmto pádom odčlenená. Tá snaha je tu na základe splnenia týchto podmienok, aby, aby teda sa mohli obce odčleniť a, tak ako povedal pán poslanec Taraba, je tu aj otázka, aby bola životaschopná tá, povedzme, nová obec, pretože nie je to len o fungovaní administratívy, o obecnom úrade, ale je to aj o iných možnostiach, aké má obec na svojom území, výber daní, rôzne poplatky, otázka či je to nejaká rekreačná oblasť alebo kúpeľné mesto, alebo sa to týka nejakej inej časti, ktorá má zase nejaké priority, povedzme, priemyselného charakteru na svojom území.
Takže toľko ešte na, na dôvažok tým, ktorí možno by sa aj chceli odčleniť, ale
akosi nespĺňajú tú podmienku tých 3-tisíc obyvateľov, a to práve nie je ani zahrnuté, čo pán poslanec Fecko navrhuje, aby, aby nedochádzalo k rozdrobovaniu, ale práve naopak, 3-tisíc a viac a nie menej a na druhej strane, alebo aby zostal existujúci súčasný stav.
Ďakujem pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Hlasovanie?

Dobeš, Peter poslanec NR SR
Navrhujem, pán predsedajúci, hlasovanie dnes o sedemnástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2022 15:10 - 15:25 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán kolega, za túto faktickú. Takýto model bol cez analytické prognózy, respektíve cez nejakú analytiku, ako mi to povedal pán kolega Faič, keď to v roku 2001 prijímali, že akým spôsobom bude životaschopný celok na Slovensku schopný sa uživiť aj cez tie možno že podielové dane a ďalšie náklady, ktoré boli, tak vravím, to vyšlo tých 3-tisíc obyvateľov, Nemci majú 10-tisíc, Česi majú tisíc, Maďari majú 300 obyvateľov, kde sa môžu deliť, odčleňovať obce a vytvárať samostatné jednotky.
Takže, samozrejme, aj ten návrh na krátenie u tých menších, že by to tam nejako bolo, by som povedal tie náklady ponížené, samozrejme, je to vecou diskusie a ďalších nejakých možnože predložených nejakých návrhov, je to tiež dobrá myšlienka. Ja momentálne beriem tento stav, ktorý je tu, a 3-tisícčlenná komunita pre Slovenskú republiku, kde momentálne nebola nikým napadnutá, že je to, nejakým spôsobom mali aj zoskupenie občanov. A vidíte, že keď to má ostať aj ten zvyšok tých 3-tisíc obyvateľov, že my sa tu nebavíme o tých 2 892 obcí, čo máme, my sa tu nebavíme o stovkách, my bavíme o doslova desiatkach, aj to sú ešte, tu sa odtrhne, to je nejakých štyri-päť obcí, takže prakticky beriem tak, že tieto obce nebudú, predpokladám, z tých, ktoré prakticky by nezvládli v tomto svojom počte spravovať svoje územie.
Takže bol som aj tam osobne, takže viem, o čom hovorím, takže prakticky riešim iba jednu krivdu, ktorá tu, žiaľ, ešte ostala a budem veľmi rád, keď občania aj v týchto obciach si povedia, že, áno, budeme za takúto demokraciu, ktorá rieši ich krivdy, takže toľko, pán kolega, na vysvetlenie, aby ste vedel.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2022 14:55 - 15:10 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, ako som vám sľúbil, aby ste mohli na mňa reagovať, myslím, že rozprava je na to, aby sme si vyštrngali všetky veci, aby to nebolo chápané, že niekto chce úmyselne tu niekoho zavádzať. Takže keďže sme mali aj po prvom čítaní určité pripomienky, akým spôsobom sa to by mal uberať tento môj, táto moja iniciatíva novely zákona 369, tak samozrejme, že som sa snažil aj v zmysle nálezu Ústavného súdu doplniť ďalšie kritériá, ktoré by boli jednak v súlade s tými pripomienkami a jednak v súlade s nálezom Ústavného súdu. Takže dovoľte, aby som vám aj touto cestou tlmočil, akým spôsobom sme, respektíve aký pozmeňujúci návrh bol na výbore prijatý, ktorý, ako povedal pán spravodajca, je súčasťou spoločnej správy.
Takže keďže chcem ešte sprísňovať kritériá na to, aby sa nejaká obec mohla odčleniť a jedno z týchto kritérií bolo aj, že obec musí mať svoju históriu, pretože nechcem, aby sa napríklad teraz narýchlo nejakým spôsobom 3-tisíc občanov niekde skumulovalo v nejakom priestore a o 2 roky povedalo, že ide sa odtrhnúť od nejakej obce. Tak som aj nejakým takým súhlasným stanoviskom a poslancov, ktorí boli na gestorskom výbore, sme dohodli, že ten historický vývin tej obce by mal byť najneskôr do roku 1918, to znamená od roku, kedy Horné Uhorsko, na ktorom bola etablovaná naša krásna krajina, sa konečne etablovala na svetovom nejakom fóre pod názvom Československo. Takže najneskôr ten vývin, keď bude chcieť sa odtrhnúť nejaká obec, bude musieť doložiť, že je od roku 1918 najneskôr, to znamená, všetko, čo ide predtým.
A keďže zazneli tu aj v prvom čítaní pochybnosti, či sa nebudú môcť rómske osady, respektíve na etnickom princípe rozdeľovať tak, samozrejme, dal som to tiež do pozmeňujúceho návrhu, hoci takýto, takéto rozdelenie už aj Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, ale dobre, dal som to, takže je tam aj to, že ďalšia podmienka, že na etnickom princípe sa nemôže odčleňovať obec od druhej obce.
Musím povedať ďalej, že, samozrejme, dali sme tam aj podmienku, že starosta príslušnej obce musí doručiť okresnému úradu v sídle kraja návrh na rozdelenie obce a ďalšie dokumenty neodkladne do 30 dní od podpisu dohody o rozdelení obce, aby tam bolo jasné tie nejaké časové harmonogramy, kedy, kto, čo má robiť. To bol bod pozmeňovací na výbor č. 2., mám tam ešte prechodné ustanovenia a síce, keďže na rozdelenie obce odčlenenie obcí od teda obce, ku ktorej bola pričlenená, má katastrálne územia splniť tých, tie štyri podmienky, piatu to, že musí byť to referendum v miestnej časti, ktorá sa chce odčleniť, som dal teda ako podmienku už v tom, v návrhu novely.
Tak teraz, keďže musí byť petícia a následne musí byť referendum a takéto členenie sa môže robiť iba vtedy, keď sa konajú všeobecné voľby do samospráv, a tieto máme teraz v októbri, tak do prechodných ustanovení som si dovolil dať možnosť, keďže účinnosť tejto mojej novely, pokiaľ by prešla, je od 1. augusta ´22, tak dal som aj možnosť, že v prípade, že by tie obce, ktoré spĺňajú tie podmienky, ktoré som tu už uviedol, ktoré sú aj v súčasnom zákone, pustia moje, ktoré dávam, pokiaľ by vyzbierali petíciu, kde sa musí 70 % občanov v tej nespokojnej časti vyjadriť, že chce sa odčleniť a chce za to, aby bolo vyhlásené referendum, tak pokiaľ by to stihli do 31. augusta ´22, tak, samozrejme, potom aj ten primátor alebo starosta obce od ktorej sa chce tá iná, teda nová vzniknutá obec odčleniť, bude musieť vyhlásiť referendum do dňa konania volieb. To znamená do toho 29. októbra 2022.
Myslím, že je to fér, lebo ďalšie štyri roky je pomerne dlhá doba a myslím si, že pokiaľ budú takto aktívni, tak myslím, že môžu aj takto nejako urobiť zadosť tejto novele. Samozrejme, beriem, že toto je iba možnosť, ako tu ma pani kolegyňa jedna naša poslankyňa povedala, že ona by nechcela, aby sa odtrhlo jej rodné, teda nejaké bydlisko alebo kde býva, hovorili sme o Banskej Bystrici. Tak, samozrejme, som povedal, že to je iba možnosť, to ja nenariaďujem, ale zdemokratizuvávam proces odčlenenia obcí tak ako je to v bežnej demokracii, by som povedal že, spôsobilé. A tak ako to majú aj Česi, aj Maďari, aj Nemci, že akonáhle sa odčleňuje obec nejaká od inej obce, tak, samozrejme, referendum sa koná v tej nespokojnej obci, ktorá sa chce odčleniť.
Vážení, ešte zreferujem, že, aby sme už rozpili všetky tie nejaké dohady, že koľko obcí, keď splníte podmienky, sa bude môcť počas tejto novely mojej, keď bude prijatá, podpísaná aj prezidentkou Slovenskej republiky, bude môcť oddeliť. Takže moje údaje analytické, z ktorých som vychádzal, a keďže najmenšia časť tej nespokojnej časti musí mať obce, musí mať minimálne 3-tisíc obyvateľov, tak som, samozrejme, počítal krát dva, lebo aj tá zvyšná časť musí mať 3-tisíc obyvateľov, takže tých miest, ktorých máme na Slovensku, a obcí, ktorých máme na Slovensku, nad 6-tisíc je u nás konkrétne 114 spolu s Bratislavou a Košicami. Bratislava a Košice sú z tohto zákona vyňaté už v mojom pozmeňovacom návrhu, ktoré som dával v prvom čítaní, takže toto už ide z kola von, to znamená, ostáva nám 112 potenciálnych obcí a miest, ktoré sa môžu.
Keď tá petícia bude úspešná a petíciu som dal z terajších 30 % v celej veľkej obci na 70 % v tej nespokojnej časti obci, takže myslím, že v tejto nespokojnej časti je už taká rebélia, že tí ľudia už tam proste nevedia kam z konopí, tak keď tých 70 % ľudí sa nájde, tak, samozrejme, že je to možnosť, aby sa mohli odčleniť. Keď som si vzal tie podmienky, ktoré som už v úvode povedal, ktoré platia aj dneska v tomto zákone, tak pokiaľ by sme išli, že podľa počtu obyvateľov, aby aj tá zvyšná časť mala tých 3-tisíc a viac, tak vyšlo mi z tých 112 obcí a miest, že sa bude môcť potenciálne odčleniť iba 35. Keď som si ešte k tomu, lebo tie podmienky musia platiť súčasne, to nemôže, že alebo jedna podmienka, alebo druhá, alebo tretia, musia všetky štyri, respektíve päť, respektíve šesť som teraz dal, musia platiť súčasne.
Keď som dal, že musí mať svoju, svoje katastrálne územie alebo viacero súborov katastrálnych území, tak z tých 35 sa dostávame na úroveň 22 obcí a miest, ktoré by mohli potenciálne využiť túto možnosť odčleniť sa v zmysle novely, ktorú predkladám. A keď som si dal k tomu ešte ďalšie kritérium, ktoré je už v súčasnom zákone už platné, že nemôže byť pevne urbanisticky zrastené s tou časťou, od ktorej sa odtrháva, tak mi vyšlo 4 až 9, aj to bolo o tých 9, niektorí boli v Košiciach a v Bratislave, takže tie idú tiež z kola von a tým pádom sa bude jednať asi o štyri obce, ktoré by to reálne mohli využiť. A musím povedať, že je to iba možnosť, nie povinnosť a budem to stále tlmočiť, že je to iba možnosť, aby sme to zdemokratizovali, pretože v demokracii by aj ten malý a menší mal právo sa nejakým spôsobom vyjadrovať a hovoriť, že, áno, aj on si vie predstaviť, keď sme dali určité podmienky a ich spĺňa, svoj život pod inou nejakou samosprávou.
Toto konštatoval aj Ústavný súd, keď hovoril, že aj v zákone z roku ´91 až 2001 čo platil, tak aj vtedy tam bolo potrebné, aby sa skontrolovalo to väčšinou všetky podmienky, či spĺňa a pokiaľ nesplnili, tak tá väčšina, samozrejme, povedala, že oddeľovať sa nejde. Pokiaľ to nebude aj, je to aj teraz v súčasnom zákone, tým pádom prakticky tá veľká časť musí skontrolovať tie podmienky a musí to ísť ešte, samozrejme, cez vládu a teda v sídle kraja, teda okresný úrad musí to ako odobriť. Takže berte takto, že tá kontrola nejaká je a tie podmienky, pokiaľ budú splnené, je tu možnosť, aby títo občania mohli ju využiť a urobiť si jednak miestne referendum a teda miestne prvú petíciu, kde musia mať 70 % oprávnených voličov a následne primátor, respektíve starosta danej obce tie mestá musí vyhlásiť referendum.
Takže nechcem robiť malé obce, žiadne 300, 10, 500, ale chcem iba zdemokratizovať proces a jeho členenia, pretože aj takéto obce na Slovensku máme, ktoré by si toto zaslúžili, aby konečne sa tá krivda socializmu u nich nejakým spôsobom odstránila. Keď mi niekto povie, že tu robíte pre minimum obcí, tak ja poviem a budem tlmočiť, a je to aj môj názor, ale budem tlmočiť premiéra, ktorý tu bol v minulom volebnom období a bol tu nejakých, od roku 2006, pána Fica, ktorý tu osobne povedal v pléne, že pokiaľ sa dáva nejaká legislatíva, ktorá pomôže aspoň jednému občanovi, tak on ju bude dávať a má to zmysel ju dávať. Takže táto moja legislatívna iniciatíva nepomôže iba jednému občanovi, pomôže niekoľkým tisícom občanom, ktorí prakticky žijú v takýchto obciach a chcem veriť, že konečne si oddýchnu a povedia si, áno, demokracia je aj o nás a máme tú možnosť, aby sme sa sami riadili, keď nás socializmus bez nejakého referenda, respektíve bez nejakého pýtania sa, či chceme ísť tomu okresnému alebo krajskému mestu, zabral v minulom režime, ktorý sme volali socialistický.
Takže, kolegyne a kolegovia, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť a požiadať, keby ste, keď sa vaše svedomie vie s tým stotožniť, aby ste tento zákon podporili a ukázali, že demokracia na Slovensku má stále navrch a vie aj tie krivdy socializmu, ktoré tu boli spôsobené, naprávať. Ďakujem veľmi pekne a naši predkovia vám odkazujú, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2022 14:55 - 15:10 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 927, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1362 z 23. marca 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 160 zo 16. júna 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2 poslanci, 4 poslanci hlasovali proti návrhu a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 dňa 16. júna 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis