Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za meškanie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej keď sme v roku 2020 novelizovali ústavu a naštartovali sme snahu o reformu justície, tak sme zasahovali vlastne aj do právomocí Ústavného súdu, a to tým spôsobom napríklad, že do 31. júla 2021 do právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky patrilo aj preskúmavanie alebo teda riešenie agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Od 1. júla prešla táto agenda do právomocí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak nie celkom šťastným spôsobom a nie v dostatočnom rozsahu. Tento prechod odzrkadľovala prijatá právna úprava, pretože Najvyšší správny súd nedostal k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov a riadne, včas, efektívne. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené 31. októbra, je nevyhnutné upraviť Správny súdny sporiad..., poriadok, pardon, spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. To znamená, to isté konanie s tými istými pravidlami za tých istých podmienok, v zásade len pod iným orgánom, alebo veľmi podobné konanie vo veľmi podobnom režime, len iným, inému orgánu zverené, pardon. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je totiž aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024, resp. ´21 - ´24.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1186. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme skutočne rozsiahle a početné diskusie, keď sa prijímal nový zákon o územnom plánovaní a nový stavebný zákon, a nie všetko sa v tom čase podarilo vyrokovať, prípadne dotiahnuť alebo aj podchytiť niektoré otázky, ktoré si vyžadovali ešte ďalšie diskusie a svojím spôsobom si stále vyžadujú ďalšie diskusie, lebo dajú sa nastaviť rôznym spôsobom. Jedna z tých otázok, ktoré sme vtedy neriešili a zostali nám v takom tzv. balíku ďalších a súvisiacich zmien legislatívy, bola aj otázka, ak nastane v samospráve situácia, že zastupiteľstvo uznesením upraví a schváli nejakú predstavu, akým spôsobom by sa mal zmeniť územný plán obce alebo teda mesta alebo župy, tak máme situácie v samospráve, kedy napriek tomu, že je schválené platné uznesenie zastupiteľstva, niekedy dokonca aj také, kde bolo prelomené veto starostov, primátora, tak jednoducho ten príslušný úrad, či už miestny, mestský, magistrát, takéto uznesenie nevykoná a zastupiteľstvo v zásade nemá iný spôsob potom, ako sa domôcť toho, aby schválené uznesenie sa aj pretavilo do praxe, do konkrétnej zmeny územného plánu.
Tento návrh zákona preto upravuje túto situáciu spôsobom, že obstarávateľ tej konkrétnej územnoplánovacej dokumentácie, lebo nie vždy to musia byť zmeny a doplnky územného plánu, niekedy to môže byť aj štúdia urbanistická, jednoducho ten, kto má za úlohu obstarať tento plán, teda či už je to úrad alebo magistrát, bude povinný takýto plán obstarať alebo takúto zmenu, ktorá vyplýva z uznesenia zastupiteľstva, bez toho, aby si mohol vyberať, že či to spraví alebo nespraví. Nakoniec my už dnes v zákone o obecnom zriadení máme napísane, že úrad, obecný úrad je povinný vykonávať uznesenia zastupiteľstva, len nejak v praxi to nefungovalo, pretože tie úrady sa vyhovárali, že ony postupujú nie v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale že postupujú v zmysle stavebného zákona, tak aby nedochádzalo k takýmto nedorozumeniam, nezrovnalostiam, tak to upravujeme priamo do stavebného zákona, takúto povinnosť pre, či už pre úrad alebo obecný úrad alebo magistrát. To je jedna časť tej navrhovanej úpravy, teda nejakým spôsobom odstrániť nezrovnalosti, ktoré, ktoré spočívajú v tom, akým spôsobom sú v praxi napĺňané uznesenia obecných a mestských, miestnych zastupiteľstiev.
A druhá vec, po vzore Českej republiky v procese územného plánovania, kedy už aj dnes sa môže zapojiť verejnosť, tak po vzore Českej republiky navrhujeme aj zaviesť inštitút povinného prerokovania pripomienok verejnosti k návrhom územnoplánovacej dokumentácie, či už sú to štúdie urbanistické alebo aj tie zmeny, doplnky a tie ďalšie dokumenty, ktoré zákon pozná. A teda upravujeme to spôsobom, ktorý nie je jediný možný, je tam navrhovaný, navrhované určité percento v danej lokalite z populácie, Česká republika to má pomerne benevolentne nastavené na tisíc osôb, čo u nás zodpovedá v zásade zákonu o petičnom práve. Ale už keď som mal prvé diskusie s pánom podpredsedom vlády pre legislatívu, ktorý zastrešoval stavebný zákon, tak sa mu tých tisíc ľudí zdalo málo, takže sme tam to číslo nastavili na vyššie číslo, ktoré zodpovedá v princípe asi dvojnásobku tohto počtu v závislosti od populácie v danej lokalite. A v prípade, že teda sa nájde takýto počet obyvateľov, ktorí sa podpíšu pod hromadnú pripomienku k návrhu územnoplánovacej dokumentácie, tak obstarávateľ tejto dokumentácie bude povinný so zástupcom verejnosti prerokovať ich pripomienky. To neznamená, že by to brzdilo ten proces nejako, to je dôležité povedať.
To znamená, že pripomienky bude povinné, bude povinný obstarávateľ prerokovať, ale aj keď im nevyhovie, tak to nebráni ďalšiemu postupu v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. Je to, v zásade je to taký určitý kompromis, lebo viem si predstaviť, že sú aj medzi nami zástupcovia ľudí, ktorí, alebo poslanci, poslankyne, ktoré by si asi želali, aby tá verejnosť mala, mala možno aj väčšie slovo pri tých hromadných pripomienkach, lebo niektoré subjekty v tom procese majú aj také väčšie slovo, najmä rôzne, neviem, energetické spoločnosti, ktoré majú siete pod pozemkami zabudované, a tie môžu aj zabrzdiť ten proces. Zase sú aj medzi nami poslanci, poslankyne, ktoré by tam tú verejnosť možno vôbec aj neradi, že sú, že je tam vôbec zakomponovaná.
Čiže toto je taký nejaký kompromis medzi tým, čo je dnes a čo by tam mohlo byť v nejakom maximalistickom variante. Preto aj hovoríme o tom, že teda bude povinné prerokovať pripomienky, ale nie je povinné, neznamená to stop v tom procese a oproti dnešku sa táto, takáto povinnosť obstarávateľovi ukladá, pretože dnes, kto máte s tým skúsenosti, tak sa to väčšinou udeje tak, že síce dá sa hromadná pripomienka verejnosti, ale potom vlastne, keď to ide na zastupiteľstvo, tak sa akurát pripojí vyhodnotenie pripomienkového konania, kde sa napíše, že neakceptovali sme a to je celé vybavené a tých ľudí to pomerne značne, musím povedať, demotivuje od toho, aby boli vôbec nejako občiansky angažovaní aj v komunálnej či už politike alebo v samospráve, aktivitách, v samosprávnych aktivitách.
Čiže dajme troška tým ľuďom, to je aj podstatou návrhu, dajme trocha tým ľuďom takú, taký väčší pocit, že sa vedia angažovať a že aj ich hlas môže byť vypočutý, ale zároveň si uvedomujeme, že to nemôže byť spôsobom, že by niekto aj chcel zneužívať túto situáciu a brzdil by proces, pretože pre obce je veľmi dôležité mať nejaký územný plán a mať aj dobré zmeny územného plánu.
Čiže hľadáme nejaký kompromis, nebránime sa vôbec nejakým vylepšeniam medzi prvým, druhým čítaním. Ja sám chcem ešte tieto veci medzi prvým, druhým čítaním aj poriadne prekonzultovať so všetkými dotknutými zástupcami samosprávy, aj s, nakoniec aj s tripartitou, lebo stavebné veci chodia aj cez tripartitu a dokonca som aj, nieže som ochotný, ale teda, samozrejme, počítam aj s tým, že ak by sme sa niekde v tom procese zasekli, v tých vzájomných konzultáciách vysvetľovania si, že nemusíme to hnať nejako kvaltom, že musíme hneď na, v októbri to schváliť v druhom čítaní. Kľudne to potom môžme aj presunúť o mesiac ďalej, som tomuto otvorený. Jednoducho je to niečo, na čom sme sa v zásade ešte v rámci niekdajšej koalície dohodli, ako na niečom, čo chceme upraviť, ale to neznamená, že to musí byť upravené presne tak, ako je to teraz navrhnuté a aj ja teda vidím priestor na to, aby sme to mohli prípadne vylepšiť, ak budú také požiadavky medzi prvým, druhým čítaním.
Preto by som vás na záver aj chcel poprosiť, že ak máte k tomuto nejaký vzťah, prípadne aj osobné skúsenosti, viacerí ste tu z komunálu, viete, o čom hovoríme presne v tomto návrhu, tak by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu teraz v prvom čítaní, keď sa bude o tom hlasovať.
Ďakujem pekne.

No, Marián Viskupič, ty si sa hlavne venoval vo svojom príspevku, teda v minulosti z veľkej časti zo začiatku toho, čo už bolo schválené, tak ako aj hovoril Lukáš Kyselica, potom k tým diskusiám, ktoré teraz okolo toho prebiehajú, a tie sa týkajú tej samotnej podstaty krúžkovného a tento návrh zákona v princípe nie je o nejakých zásadných veciach v tom schválenom modeli, ale o vylepšeniach, ktoré sú vylepšeniami pre rodičov, že keď sa na to pozrieš objektívne, tomu, čo je v tomto návrhu zákona, tak to je len uľahčenie pre rodičov, aby povedzme nemuseli každý deň odklikávať tú aktivitu, ale budú to robiť raz za sedem dní. Ty si hovoril, že aj raz za sedem dní je pomerne často, no tak v poriadku, však bavme sa, či to bude raz do mesiaca alebo raz za dva mesiace, ak teda tak to smeruješ. Lebo ak je to iba o tom, že nesúhlasíš s tým ako celkom a čokoľvek, čo sa tam bude vylepšovať, je vždy zlé, no tak nevieme sa asi nikam dostať týmto spôsobom. Ale keď si to naozaj pozrieš, tak tam je iba to, čo tým rodičom uľahčuje v tom systéme, ktorý sa tebe nepáči, život.
Čiže ja tam nevidím v tom článku jednak, ktorý navyše ani nie je nosný, lebo nosným článkom v tomto návrhu zákona je riešenie otázky záškoláctva, a to je riešenie spôsobom, akým to navrhovala aj samotná prezidentka vo svojich pripomienkach. Ak si prečítate jej stanovisko, ktoré dávala, a stanovisko, podnet na Ústavný súd, tak ona hovorila, že načo ste to riešili spôsobom, ktorým sa to vyriešilo v júni, keď tu máte ten zákon, ktorý my teraz novelizujeme, a je tam už systém sankcií, no tak ste to mali upraviť do toho systému sankcií.
Čiže v zásade všetci z vás, ktorí ste hlasovali vtedy za pripomienky pani prezidentky, myslím si, ak ste voči sebe úprimní, že by ste mali posunúť tento zákon do druhého čítania minimálne kvôli tej otázke záškoláctva, lebo to je tá nosná téma. A to, ak sú tam nejaké nezrovnalosti k tej jednotke... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, Marián, hlavne si popisoval zákon, ktorý už bol schválený. K tomuto terajšiemu si moc toho nepovedal. Ako naozaj už nechcem sa tiež vracať do minulosti, že akým spôsobom to bolo schválené alebo takto. Ja si myslím, že ten zámer je perfektný. Pamätáš si hádam na svoje detské časy. Boli prázdniny, vyšli sme von na ihrisko, boli sme tam pomaly do večera, na obed si došiel domov, dal si si obed a proste sme sa, proste sme boli celý čas na tom ihrisku. A toto tu tým deťom teraz chýba. Fakt majú tablet v ruke a to je ich celodenná aktivita. Že naozaj ako aj psychológovia hovoria, že postcovidové choroby, ktoré nastúpili, to sú tie choroby z toho, že sú tie deti doma. Naozaj keď im umožníme a nastavia sa tie registre správne, tak ako sa majú aj v školstve, aj ohľadom kultúry, aj ohľadom športu, tak tu môžu vyrásť talenty atď. atď. Naozaj tým deťom chýbajú tie aktivity.
Takže zámyseľ je tam dobrý, len to treba zrealizovať a nie stále kritizovať. A vláda sa snaží pomáhať aj tým školám. Však aj teraz včera či kedy vyšla tá správa, že sa tým samosprávam na tieto energie pomohlo tridsiatimi miliónmi. To, že chodia tým školám teraz tie vyššie zálohové platby, to sa odvíja od toho, že ešte nie sú energie vyregulované na budúci rok, ale tie preddávkové už chodia. Ale ja si myslím, že ono sa to všetko upraví. Tak len toľko.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Habánik, ono v zásade síce ten zákon v článku 1 je tam ako prvý v poradí, ale on, on v podstate nie je ako keby ten nosný. Ten, ten nosný je alebo nosné celkove v tom návrhu je riešenie otázky záškoláctva. Čiže ja sám, určite prebehnú viaceré rokovania medzi prvým a druhým čítaním, pretože práve tie veci ohľadne článku 1, ako aj pán Viskupič spomínal, majú svoju dynamiku. Čiže vôbec nevylučujem, že ten článok 1 tam ani nebude po prvom čítaní. A ak by ste tomu dali šancu do druhého čítania, že si to tam vieme potom upraviť, tak len, len budem rád, lebo naozaj aj pôvodne to malo byť len o záškoláctve. Až neskôr sme sa ešte rozhodli, že nejaké také uľahčenia pre tých rodičov tam dáme, také skôr technické. Tam sa neriešia nejaké, nie je to nejaké zásadné veci v tom článku 1 tak či tak. Ono sa to dá urobiť možno aj o mesiac neskôr samostatne. Samozrejme, dá sa to, ja to nevylučujem.
A len teda celkove tá otázka záškoláctva sama o sebe je pomerne zložitá. Už pán, pán poslanec Kočiš to naznačil, že jedna vec je, že čo je tak možno aj viac v súlade s tými zadanými dokumentmi, a čo je vôbec efektívne, keď je to viac v súlade s medzinárodnými dokumentmi, že to je taká veľká dilema a nerieši sa jednoducho. A, a toto, toto bol nejaký pokus o riešenie, ktorý neni tiež ideálny, ale podľa mňa je lepšie, podľa mňa je lepší, ako je ten, čo bol prijatý v tej, v tom, tom pôvodnom zákone.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak začnem s vami, pán Kočiš. Áno, máte pravdu. Jedno je prevencia a jedno je nejaká represia. Svojím spôsobom, keď sme to schválili, ten zákon, tak sa tu nastavilo, nastavil odsek 3 do tej šesť stovky, kde sa počas určenia osobitného príjemcu prídavku k príplatku a príplatku k prídavku mesačne krátila, krátilo päťdesiatimi percentami, tak zároveň toto ustanovenie vypúšťame. Toto ustanovenie tiež napádala prezidentka, aj keď sme napísali stanovisko za ústavnoprávny výbor, ktoré išlo, že nie je to protiústavné, ale zároveň toto vyhadzujeme a to trestanie nastavujeme tým spôsobom, že aj ten správny orgán nebude mať možnosť dať do tých 331 eur pokutu od nula do 331, ale tá minimálna tam bude tých 20 eur. A to je polovička z tej sumy. To regresovanie alebo to trestanie aj európsky výbor pre sociálne práva uviedol, že v osobitnom kontexte sociálneho zabezpečenia sú tieto regresívne kroky na zabezpečenie udržania a udržateľnosti existujúcich, sociálneho zabezpečenia sú prípustné za predpokladu, že neohrozujú základný rámec vnútroštátneho systému. Ale jednoducho teraz sme to nastavili týmto spôsobom.
A čo sa týka vás, pán Viskupič, áno, máte pravdu, tento návrh zákona bol predkladaný už v lete, vtedy sa ešte o tom nehovorilo, jak pán Matovič teraz, že by sa to urobilo od nula do osemnásť, takže tento zákon tu je. Keď sa schváli, tak sa schváli a keď sa nastaví ten systém, že od nula do osemnásť sa bude vyplácať priamo a nebude to krúžkovné, tak tento zákon sa pozastaví zatiaľ.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže v krátkosti poviem niečo k osobitnej časti navrhovaných zmien. Išlo by o úpravu výšky príspevku, ktorá sa stanovuje na 60 eur za každý kalendárny mesiac od mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši piaty, päť rokov fyzického veku až po kalendárny mesiac, v ktorom dovŕši osemnásť rokov veku. V záujme zabezpečenia flexibility nakladania s príspevkom a zároveň umožniť objednávanie voľnočasových aktivít v dlhšom časovom horizonte sa navrhuje, aby sa príspevok za príslušný kalendárny mesiac pripisoval na konto dieťaťa dvanásť kalendárnych mesiacov vopred. Príspevok sa pripíše na konto dieťaťa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca. V mesiaci, v ktorom sa konto dieťaťa zriadi, sa na konto dieťaťa pripíšu príspevky za trinásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ustanovuje sa táto výška, maximálna výška zostatku príspevku na konto dieťaťa v sume 1 000 eur.
Ďalej sa navrhuje, aby sa bezodkladne po zadaní osobných údajov do aplikácie oprávnenou osobou platiteľ sprístupnil tejto osobe prihlasovacie údaje a heslo ku kontu dieťaťa. Ak má byť oprávnenou osobou osoba, ktorá nepoberá prídavok na dieťa, platiteľ jej sprístupní prihlasovacie údaje a heslo až po preukázaní, že je oprávnenou osobou. Oprávnená osoba je povinná vyznačiť účasť dieťaťa na každej voľnočasovej aktivite, na ktorej sa dieťa zúčastnilo, a ohodnotiť jej kvalitu. Pokiaľ tak neurobí do siedmich kalendárnych dní, po uplynutí tejto lehoty nemôže nakladať s kontom dieťaťa a zároveň sa dieťa nebude môcť zúčastniť nasledujúcich voľnočasových aktivít objednaných prostredníctvom aplikácie.
Ruší sa časová viazanosť použitia príspevku 60 eur na mesiac.
Čo sa týka postihovania tej školskej dochádzky, tak v súčasnosti je postihované neplnenie si riadnej školskej dochádzky, teda to záškoláctvo, alebo iné ohrozovanie výchovy a vzdelávania či zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku zo strany zákonného zástupcu dieťaťa sankciou v podobe pokuty za priestupok alebo správny delikt, a to podľa § 37 a 37a zákona 596/2003. Systém je nastavený tak, že riaditeľ školského zariadenia povinne oznamuje, že dieťa neospravedlnene vynechalo určitý počet hodín za mesiac, resp. určitý počet dní do mesiaca, tak obci, ako aj príslušnému orgánu štátnej správy. Je to tak preto, z toho dôvodu, že obec je povinná uložiť pokutu až do výšky 331 eur aj 50 centov zákonnému zástupcovi dieťaťa, ak si dieťa neplní riadne povinnú školskú dochádzku tak, že neospravedlnene vynechá viac ako 60 hodín v priebehu jedného školského roka. Týmto spôsobom je v súčasnosti postihované len záškoláctvo pri plnení si povinnej školskej dochádzky, nie však záškoláctvo pri plnení si povinného predprimárneho vzdelávania.
Okrem ukladania pokút obcou sa na základe oznámenia riaditeľa školského zariadenia alebo materskej škôlky, školy o záškoláctve dieťaťa určuje podľa zákona č. 600/2003 osobitný príjemca, ktorému sa namiesto rodiča vyplácajú prídavky na dieťa a ktorý je povinný ich použiť na výživu, výchovu a starostlivosť o dieťa. Osobitným príjemcom môže byť obec, alebo ak je to odôvodnené, aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba, napríklad komunitné centrum alebo terénni pracovníci. To sa týka aj príplatku k prídavkom na dieťa.
Nastavený systém záškoláctva pritom vôbec nerozlišuje, či ide o pravé záškoláctvo, záškoláctvo s klamaním rodičov alebo záškoláctvo s vedomím rodičov. Tento zákon o financovaní voľného času zaviedol novú sankciu, a to krátenie prídavkov na deti vrátane príplatkov k prídavkom na deti, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín do mesiaca alebo viac ako päť dní do mesiaca v prípade povinného predprimárneho vzdelávania, aj v prípade povinného predprimárneho vzdelávania, rovnako aj v prípade, ak rodič alebo právnická osoba alebo zákonný zástupca dieťaťa iným spôsobom riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky alebo povinného predprimárneho vzdelávania najmä pre deti, najmä ak deti neprihlási na takéto vzdelávanie. Preto je potrebné spresniť, že nová sankcia v zákone o pomoci rodinám s deťmi nie je namierená proti konkrétnej skupine obyvateľstva. Z údajov, ktoré uvádza ústredie práce, sociálnych vecí, 51 % detí, pri ktorých je na prídavku na dieťa určený osobitný príjemca z dôvodu záškoláctva, pochádza z oblastí, kde je vyššia miera zastúpenia rómskej komunity. Z uvedeného je zrejmé, že len polovica týchto detí pochádza z marginalizovanej komunity.
Záškoláctvo nie je výlučným problémom len v rómskych komunitách. Okrem toho systém krátenia dávky sa uplatňuje napríklad aj pri rodičovskom príspevku. Napriek tomu sú aj iné spôsoby, ako postihovať záškoláctvo. Aj prezidentka, ktorá systém postihovania detí a ich zákonných zástupcov formou krátenia prídavkov na deti kritizuje a považuje dokonca v rozpore s dohovorom o právach dieťaťa preto aj za protiústavný, vo svojom podaní uvádza, že štát už má vybudovaný sankčný systém prostredníctvom ukladania pokút podľa zákona o správe v školstve a bolo by tak vhodnejšie problém záškoláctva riešiť práve prostredníctvom tohto systému. Nie je to však celkom pravda, lebo súčasný systém ukladania pokút nezahŕňa aj prípady, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a nepostihuje takéto zanedbávanie v situáciách, ktoré sú prepojené na určenie osobitného príjemcu podľa zákona o prídavkoch na deti.
Na druhej strane úpravami navrhovanými v zákone o správe v školstve sa tento zámer dá dosiahnuť, a to je aj predmetom úpravy návrhu zákona. Konkrétne po novom nebude postihované pokutou len ohrozovanie výchovy a vzdelávania dieťaťa či neprihlásenie dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo neospravedlnené vynechanie viacej ako 60 vyučovacích hodín počas školského roka, ale tiež také isté konanie zákonného zástupcu aj vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu, pričom postihované budú aj prípady vynechania viac ako 15 hodín školského vyučovania do mesiaca a vynechanie viac ako piatich dní do mesiaca v prípade povinného predprimárneho vzdelávania.
Na rozdiel od súčasnosti bude pokutu za takéto porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona možné uložiť aj opakovane, t. j. aj každý mesiac a spodná hranica pokuty nebude nula eur, ale najmenej 20 eur, čo zodpovedá polovici sumy prídavkov na dieťa navýšenej od 1. 1. 2023 podľa zákona o pomoci rodinám s deťmi. Keďže zákonný zástupca dieťaťa môže byť okrem prídavku na dieťa aj príjemcom príplatku k prídavku na dieťa, sankcia by v prípade poberania oboch sociálnych dávok mala byť vyššia ako 20 eur, čo sa ponecháva na zváženie správnemu orgánu, ktorý bude sankciu ukladať.
Takže toľko asi tak v krátkosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže v krátkosti uvediem návrh zákona a potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý, kde poviem o tom niečo viac podrobnejšie. Takže navrhujeme zmeniť a doplniť zákon 232/2022 o financovaní voľného času dieťaťa.
Cieľom návrhu zákona je spresniť niektoré ustanovenia zákona o financovaní voľného času dieťaťa z dôvodu zmeny vybraných parametrov tak, aby celý mechanizmus bol efektívnejší a prístupnejší pre všetkých užívateľov, a to pre oprávnené osoby aj poskytovateľov voľnočasových aktivít. Medzi tieto úpravy patrí predovšetkým zmena limitu čerpania z časového na nominálny, t. j. na konte dieťaťa môže byť maximálna suma 1 000 eur. Ďalej, zrušenie časovej viazanosti použitia príspevku 60 eur na mesiac; predĺženie periodicity potvrdzovania účasti dieťaťa na voľnočasovej aktivite a jej hodnotenie z jedného na sedem kalendárnych dní; nastaviť vhodnejší postup postihovania záškoláctva žiakov pri plnení povinnej školskej dochádzky a detí pri plnení povinného predprimárneho vzdelávania prostredníctvom sankcií za priestupky a správne delikty, čo je už aj v súčasnosti spôsob, akým je do určitej miery riešená táto problematika aj v zákone 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; a vypustiť § 8 ods. 3 zo zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa, ktorý je v súčasnosti namietaný aj prezidentkou Slovenskej republiky pre možnú protiústavnosť v konaní vedenom na Ústavnom súde pod spisovou značkou RVP-1640/2022.
Pán predsedajúci, skončil som. Potom sa hlásim do rozpravy.