Videokanál klubu

Milé štyri kolegyne, milí kolegovia. Z poverenia gestorského výboru mi dovoľte podľa informácií podať informáciu o prerokovaní predmetného návrhu na uznesenie Národnej rady vo výbore.
Gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval návrh uznesenia Národnej rady k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu na svojej 59. schôdzi a svojim uznesením č. 119 odporúčal Národnej rade návrh uznesenia schváliť. K textu návrhu uznesenia neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, rád by som vám predstavil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatej jej členskými štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 8. októbra 2020.
Schválením uznesenia prijímame nezáväznú definíciu protirómskeho rasizmu, ktorý vypracovali experti v tejto oblasti vrátane expertov zo Slovenskej republiky. V uznesení sa okrem obšírnej definícii nachádza aj dvanásť deklaratórnych a demonštratívnych príkladov protirómskeho rasizmu. Prijatie právne nezáväznej pracovnej definície protirómskeho rasizmu je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a podporuje dlhodobé odhodlanie vlády Slovenskej republiky zasadzovať sa za zlepšenie sociálneho, ekonomického a občianskeho postavenia Rómov v spoločnosti a za zlepšovanie celospoločenského vnímania Rómov v spoločnosti a budovanie vzájomnej občianskej spolupatričnosti, ako je to definované aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Viac k uzneseniu vysvetlím v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dnes sme tu počuli naozaj, že pamäť je to dôležité, čo nás stále núti k tomu, aby sme spomínali na veci, ktoré sa stali veľmi zlými a ktoré boli pre náš národ naozaj potupnými. Aj v súčasnosti je aj tu v parlamente veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí rozprávajú o tom, aby sme zabudli, aby sme zabudli na to, čo sa tu v minulosti dialo. Netreba na to zabúdať, ale nielen spred tridsiatich rokov, ale aj spred dvanástich rokov. Stále si pamätajme, aké zločiny sa tu diali a vystríhajme sa tomu, aby sa tie zločiny ďalej nediali. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za ich faktické pripomienky, a keď tu spomínali aj nejaké konkrétne prípady, tak ja poviem, že veľké nebezpečenstvo tkvie v tom, že postupne vymierajú tí ľudia, ktorí na vlastnej koži zažili tie muky počas totality. Ja som učil 14 rokov v Šaštíne-Strážach na gymnáziu a tam som mal tú česť poznať napríklad, budem aj menovať, Don Ernesta Macáka, ktorý bol väznený, bol mučený, a mohol som byť s nim na jednej izbe a počúvať tie príbehy, jeho príbehy ako mi ich on hovoril a mal som zimomriavky pri tom. Lenže ani on už tu nie je. Poznal som Don Srholca, toho poznajú asi všetci na Slovensku, ani on už tu nie je. A postupne odchádzajú a vašou úlohou je, vášho úradu, Ústavu pamäti národa je, aby sa nezabudlo, ani, ani, aby ani naše deti a vnuci nikdy nezabudli na to, čo sa tu dialo, aby sa to nikdy nevrátilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán riaditeľ, že ste predniesli správu, ktorá nemôže alebo váš ústav nemôže skončiť, pretože my chceme hovoriť o pamäti, nie o nepamäti národa, a tá pamäť sa musí aj ďalším generáciám stále a stále pripomínať. A veľmi som sa potešil, lebo za ten čas, čo som tu v parlamente, tak stále Ústav pamäti národa bol prehadzovaný po adresách hore dole, kade tade, všetci ministri ho chceli nejakú budovu mu dať, ďalší mu vzal a naspäť. Takže teraz registrujem, že ste na Krížnej, tak verím, že to je konečne nejaká inštancia a stanica, kde už zakotvíte a budete môcť teda rozvíjať to, čo máte vo vašom kréde, resp. v náplni práce.
Držím palce, samozrejme, ja som tiež jeden teda pravnuk gulaga alebo vnuk gulaga, ktorý tiež zažil tieto veci, a v rámci reštitučných konaní, keď sme išli vracať majetky v deväťdesiatych rokoch, tak to niečo neskutočné, ešte v ´92 roku policajt pred môjho otca postavil pištoľ, keď sme išli preberať hospodársky dvor, všetko v zmysle zákona, tak postavil v roku ´92 v novembri pištoľ pred môjho otca, že to sabotáž, a ja som myslel, že môj otec dostane infarkt vtedy. Mal som vtedy 30 rokov, tak som pozrel, to neni, neni možné v novembri ´92. Takže toto musíme hovoriť, aby sa to už viacej nezopakovalo, pretože ten, kto sa nepoučí, tak si to bude musieť zopakovať. Takže držím palce a verím, že tá stanica konečná vašim umiestnením bude konečná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teším sa, že môžem byť súčasťou vlastne tejto rozpravy, som dcéra človeka, ktorý bol nevinne odsúdený a bol teda na 25 rokov a 10 rokov strávil v ruských gulagoch, a vždycky mi hovoril, že národ, ktorý sa nevysporiada so svojou minulosťou, nezaslúži si ani svoju budúcnosť. Tak aj mysliac na takýchto ľudí, ktorí boli nevinne odsúdení, trpeli, sa teším, že máme tu taký úrad, ktorý vlastne sa stará o týchto ľudí a verím, že budete mať veľa sily a veľa aj možno dobrých nápadov, ako sa skutočne s tou minulosťou vysporiadať. Takže prajem vám teda všetko dobré.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi, že otvoril v podstate rozpravu, chcela som ísť osobne teda za pánom predsedom Ústavu pamäti národa, ale viac by som to chcela odprezentovať takto verejne, ak teda môžem. Aj keď nie na kolegu Mareka Šefčíka, len vo všeobecnosti pre ľudí, občanov, ako môžu postupovať, keď by chceli zistiť o svojich spoluobčanoch, o ľudí, ktorí z minulosti im spáchali na nich, ich rodinách, na spoločnosti veľké krivdy. A v podstate či sa dá dostať k týmto informáciám, ako sa dá dostať k informáciám, či teda naozaj spolupracovali s ŠtB, či to je pravda, že v podstate či mali spoluprácu, nemali spoluprácu, tie krycie mená. Mnohokrát, aby sa aj oslobodili a očistili svoje mená, ale mnohokrát, aby sme práve preto, že sme sa nevysporiadali s tou minulosťou, aby sme sa už raz a navždy vysporiadali s tými ľuďmi, ktorí toto zlo páchali a mnohokrát ešte dnes v tejto spoločnosti pod rúškom takej tej empatie páchajú naďalej tieto svoje neprávosti, intrigy, konšpirácie a ubližujú ľuďom napriek tomu, že si myslia, že asi všetci sme zabudli, čo robili predtým.
Ďakujem veľmi pekne a budem veľmi rada keď to možnože aj v rozprave alebo takto verejne poviete, že aké sú teda tie možnosti, aby tej spravodlivosti bolo zadosťučinené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som toto prihlásenie do rozpravy spravil iba preto, aby odznelo poďakovanie šéfovi Ústavu pamäti národa, pretože on nevystúpil v rozprave len v úvodnej reči a sme nemohli reagovať faktickými poznámkami.
Takže dnes sme tu mali správy Slovenského pozemkového fondu, tam sa hovorilo o korupcii. Mali sme tu správu, správu ústavu, úradu, pardon, na ochranu oznamovateľov protispoločenskej korupčnej činnosti, no a teraz tu máme správu Ústavu pamäti národa. No a poviem také slovné spojenie, že stále sme sa nevysporiadali so svojou minulosťou. Toto tu počúvame 30 rokov, viac jak 30 rokov.
Ale ja verím, že tento Ústav pamäti národa aj pod novým vedením práve na tomto pracuje a toto krôčik po krôčiku, lebo je to dlhá a ťažká cesta, posúva vpred. Takže ja by som bol rád, keby sme raz mohli povedať, že konečne sme sa s tou temnou minulosťou komunizmu alebo socializmu, alebo keď chcete totality vysporiadali.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, za vašu prácu, nech sa vám darí aj celému Ústavu pamäti národa v tomto napĺňaní tohto poslania.
Ďakujem ešte raz.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor o výročnej správe rokoval 15. júna 2022 a prijal k nej uznesenie č. 113. Týmto uznesením zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 1029a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedníčka, tiež ďakujem za správu a že dávame nádej našim občanom, že táto republika sa raz dostane do stavu, ktorý povie, že, áno, má tu zmysel žiť, má tu zmysel sa ohlásiť, má tu zmysel upozorňovať na korupciu a nekalé praktiky, pretože aj u mňa ako poslanca Národnej rady počas tých nejakých 12 rokov do kancelárie mi chodilo tisícky ľudí a riešili sme mnohé prípady. A mnoho mi povedalo, pán Fecko, nemôžem teraz povedať nič, ale počkajte dva roky. Hovorím, prečo, lebo budem na dôchodku a budem mať svoj príjem a nikto mi nebude môcť nič povedať. A musím vám povedať, že splnili svoje slovo a mnoho ľudí sa mi v dôchodkovom veku prichádza znovu do kancelárie a hovorí, čo pred troma, piatimi, desiatimi rokmi nemohlo povedať. Takže ja som veľmi rád, že máme takúto inštitúciu.
A ja som si pozrel tam, že prakticky musím povedať, že oboznamujem sa s vašou kompetenciou a všetkými týmito činnosťami, ktoré robíte. A som si tam pozrel, že je tam odmeňovanie oznamovateľov. A konštatovali ste, že mali ste dva prípady, ktoré neboli teda, nie je to nárokovateľné, ale môže úrad rozhodnúť. Takže či by ste vedeli povedať, že v akých prípadoch by to teda reagovalo, pretože musím povedať, že pokiaľ stratí nejaký človek robotu kvôli tomu, že oznámi, ale zistí, že aha, ale pozor, možno úrad ma ocení, pretože to bolo tak vážne, tak možno aj toto bude zmyslom pre niektorých, aby sa prejavili tak, ako sa prejaviť majú.
Najlepšie by bolo, keby ten, kto povie o nekalých praktikách, aby nebol zanálepkovaný, že je udavač, lebo o tom to je teraz, hej, že ty udávaš, pretože chrániš verejný majetok a upozorníš na nejakú nekalú činnosť. Takže, žiaľ, dostali sme sa do tohto štádia a musím konštatovať, keďže som mal tú česť 30 rokov žiť v socializme a 30 rokov v demokracii, že tie praktiky, že neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu naďalej platia. A to je hanba.